Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 162/03
PDF · 105.83 KB
No categories available
III. ÚS 162/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2003
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. B., K., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa
čl. 20 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím
Okresného úradu Košice I, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva č. G 98/09928/8-Hk zo 17. novembra 1998 a uznesením Krajského súdu
v Košiciach č. k. 4 S 313/01-13 z 13. februára 2002, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. J. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2003
doručená sťažnosť Ing. J. B., K., (ďalej len „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojich práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného úradu Košice I, odboru pozemkového,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej len „okresný úrad“), č. G 98/09928/8-Hk
zo 17. novembra 1998 a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
č. k. 4 S 313/01-13 z 13. februára 2002.
K porušeniu uvedených ústavných práv došlo podľa tvrdenia navrhovateľa
nasledovným skutkovým stavom. Ing. J. B. – Stavebná firma B. v roku 1998 kúpil od
Telovýchovnej jednoty Slávia Technickej univerzity Košice telovýchovné a športové
zariadenie – lyžiarsky areál nachádzajúci sa na pozemku parcelné č. 6977/1, katastrálne
územie Košice – Sever (ďalej len „parcela“). Rozhodnutím okresného úradu č.
G 98/09928/8-Hk zo 17. novembra 1998 (ďalej len „rozhodnutie“) bola parcela vydaná
reštituentom S. B. a MUDr. Z. G. Navrhovateľ 11. decembra 2001 napadol
rozhodnutie žalobou podanou krajskému súdu, ktorý uznesením č. k. 4 S 313/01-13
z 13. februára 2002 (ďalej len „uznesenie“) jeho opravný prostriedok odmietol. Navrhovateľ
tvrdí, že o vydaní parcely reštituentom sa dozvedel až z výzvy na odstránenie vleku.
Navrhovateľ tvrdí, že proti uzneseniu sa bránil ešte podaním adresovaným Krajskej
prokuratúre Košice zo 14. mája 2002 a podaním adresovaným Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) zo 17. septembra 2002. Generálna
prokuratúra podanie navrhovateľa zo 17. septembra 2002 vyhodnotila ako opakovaný
podnet a pod č. k. VI/2 Pz 393/02-10 ho 31. októbra 2002 odložila. Toto odloženie bolo
navrhovateľovi podľa jeho vlastného tvrdenia doručené v novembri 2002.
Navrhovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho v sťažnosti
označených práv rozhodnutím a uznesením, rozhodnutie a uznesenie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na nové konanie, priznal mu primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a náhradu trov konania.
Zároveň sa domáha vydania predbežného opatrenia, ktorým by ústavný súd prikázal
reštituentom zdržať sa akéhokoľvek nakladania s parcelou, uložil Katastrálnemu úradu
v Košiciach, Správe katastra Košice I, nemeniť zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii
nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. 13364, parcele č. 6977/1 katastrálneho územia
Košice - Severné mesto a nariadil okresnému úradu prerušiť konanie vedené pod sp. zn.
Navrhovateľ žiada ústavný súd o uznanie lehoty na podanie sťažnosti podľa čl. 127
ústavy, čo ústavný súd vyhodnotil ako žiadosť o odpustenie zmeškania dvojmesačnej lehoty
na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy stanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“). Túto žiadosť navrhovateľ odôvodnil trvaním porušenia jeho práv
v momente podania sťažnosti, prebiehajúcim iným súdnym sporom o odstránenie jeho
telovýchovného a športového zariadenia a neexistenciou iných prostriedkov ochrany jeho
práv.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť predbežne
prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúmal aj to, či
nie je podaná oneskorene.
Navrhovateľ si bol vedomý, že prekročil dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy, a preto požiadal ústavný súd o jej odpustenie. Ústavný súd však nemá
zákonnú možnosť odpustiť zmeškanie lehoty pre podanie sťažnosti. Ustanovenie § 53 ods. 2
zákona o ústavnom súde dovoľuje ústavnému súdu odpustiť z dôvodov hodných osobitného
zreteľa len nevyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré
zákon navrhovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje, ale nie zmeškanie lehoty podľa
§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Žiadny spôsob určenia začiatku dvojmesačnej lehoty pre podanie sťažnosti v danom
prípade nevedie k záveru o jej dodržaní. Od vydania uznesenia uplynulo obdobie viac ako
rok. Od vydania rozhodnutia uplynuli 4 roky. Dokonca od oznámenia generálnej
prokuratúry o odložení navrhovateľovho opakovaného podnetu (č. k. VI/2 Pz 393/02-10)
uplynulo viac ako pol roka. Pritom v záujme právnej istoty musí ústavný súd za začiatok
plynutia lehoty na podanie sťažnosti pokladať uznesenie. Preto je sťažnosť podaná
oneskorene. Oneskorenosť podania sťažnosti nemožno odstrániť. Preto ústavný súd
nevyzýval navrhovateľa na odstránenie iných vád jeho podania včítane ustanovenia
právneho zástupcu.
Vzhľadom na odmietnutie navrhovateľovej sťažnosti pre oneskorenosť je
bezpredmetné zaoberať sa jeho návrhom na vydanie predbežného opatrenia.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2003