Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 92/2016
PDF · 139.01 KB
No categories available
III. ÚS 92/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoD 14/2012 a jeho
uznesením z 30. júla 2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 329/2014 a jeho uznesením z 26. augusta 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. januára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu
v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoD 14/2012 a jeho
uznesením z 30. júla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Cdo 329/2014 a jeho uznesením z 26. augusta 2015 (ďalej len „napadnuté
uznesenie najvyššieho súdu“).
Sťažovateľ v úvode sťažnosti uvádza, že podáva túto sťažnosť najmä z dôvodu,
že v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 5 D 219/2007 mu
„bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože... sa nemohol ako jeden z dedičov
zúčastniť pojednávania v dedičskej veci na notárskom úrade v dňa 7. 12. 2007,
pričom... svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti... pričom na konvalidáciu
nezákonného postupu... bol predvolaný dňa 24. 1. 2008 na notársky úrad v , kde
m(u) bol predložený vopred nachystaný papier, v zmysle ktorého... mal prebrať celé
dedičstvo. ... Následne... tento postup namietal, pričom predseda súdu
vymenil akurát dozorujúcu vyššiu súdnu úradníčku za dozorujúcu
sudkyňu . ... Počas celého konania... žiadal, aby bol dom súp. č.
v k. ú. v dedičskom konaní ocenený. To sa však v priebehu celého dedičského
konania nestalo a vlastne cenu domu určili dohodou iba spoludedičia
a . Stalo sa tak na druhom notárskom pojednávaní, ktorého...
sa nezúčastnil.“
S poukazom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že „sa dedičského konania
riadne nezúčastnil aj napriek ospravedlneniu a že v rámci tohto... sa nemohol riadne
vyjadriť ku všetkým dôkazom...“.
Z príloh priložených ku sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesením
potvrdil uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 5 D 219/2007 zo 17. marca 2011, ktorým
tento rozhodol tak, že určil všeobecnú cenu majetku poručiteľky
sumou 17 337,89 €. Nadobudnutie dedičstva pozostávajúceho z rodinného domu
súp. č. , na parc. , zapísané na LV č. , k. ú. , ako aj ďalšie
nehnuteľnosti potvrdil tak, že ich nadobudol sťažovateľ. Proti tomuto uzneseniu podal
sťažovateľ dovolanie. Keďže dovolanie sťažovateľa nebolo podľa názoru najvyššieho súdu
2
a podľa § 239 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) procesné
prípustné a iné vady konania v zmysle § 237 OSP neboli dovolacím súdom zistené, najvyšší
súd jeho dovolanie v súlade s § 218 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 243b ods. 5 OSP
ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je
prípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že sťažnosť podáva v zákonom ustanovenej
lehote dvoch mesiacov, „pretože... právny zástupca obdržal uznesenie NS SR
č. 4Cdo/329/2014 zo dňa 26. 8. 2015 už dňa 19. 10. 2015, avšak bol práceneschopný
a preto mi toto uznesenie NS SR doručil až po skončení svojej PN dňa 11. 12. 2015. Ja som
po doručení uznesenia zo strany právneho zástupcu preštudoval toto uznesenie NS SR,
pričom som zistil, že NS SR sa riadne nevenoval mojim dovolacím dôvodom, ale rozhodol
iba na základe procesných predpisov o tom, že moje dovolanie je neprípustné.
Ihneď po tom, ako som sa rozhodol podať ústavnú sťažnosť, túto podávam a žiadam
o odpustenie zmeškania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, pretože sa tak stalo
z objektívnych dôvodov - PN môjho právneho zástupcu.“.
Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo ... na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú
v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, na spravodlivé súdne konanie a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5CoD/14/2012 a postupom
Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo/329/2014 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie KS Žilina
. 5CoD/14/2012-181 zo dňa 30. 7. 2012 a uznesenie NS SR č. 4Cdo/329/2014 zo dňa
26. 8. 2015 ako protiústavné.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... finančné
zadosťučinenie vo výške 2.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť
porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.
3
Porušovatelia sú povinní zaplatiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 363,79 €... na účet právneho
zástupcu JUDr. Ladislava Ščuryho...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
4
V nadväznosti na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde ústavný súd
poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok
prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení
alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom
zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom odmietnutie
sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania
sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde
zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
V prerokúvanej veci bolo sťažovateľovo dovolanie proti uzneseniu krajského súdu
odmietnuté uznesením, ktoré bolo riadne doručené a nadobudlo právoplatnosť
20. októbra 2015. Pri akceptácii uvedených názorov ústavného súdu to znamená,
že dvojmesačná lehota uvedená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde uplynula
20. decembra 2015 (§ 57 ods. 2 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde). Sťažnosť
podaná 18. januára 2016 je podaná zjavne po uplynutí uvedenej lehoty, v dôsledku čoho ju
nemožno považovať za podanú včas ani vo vzťahu k rozsudku krajského súdu,
ani vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu.
Ústavný súd len dodáva, že uznesenie dovolacieho súdu bolo v súlade s procesnými
predpismi doručené len zvolenému advokátovi sťažovateľa a len tento dátum doručenia
je rozhodujúci, čo jasne vyplýva z § 31 ods. § 49 ods. 1 OSP. To, kedy sťažovateľ fyzicky
prevzal uznesenie dovolacieho súdu od svojho advokáta, nemá na účinky doručenia,
právoplatnosť uznesenia a počítania dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému
súdu žiaden vplyv (porov. v tomto zmysle napr. II. ÚS 298/2010, II. ÚS 251/2014).
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa,
ktorou namieta porušenie svojich práv označenými rozhodnutiami krajského súdu
a najvyššieho súdu bola podaná až po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty
5
v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde od kvalifikovanej právnej skutočnosti, ktorou
je nadobudnutie právoplatnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.
Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný
súd na základe uvedeného sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene aj napriek tomu, že sťažovateľ požiadal
o odpustenie zmeškanej lehoty.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016
6