Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 92/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 30. júla 2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. augusta 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. januára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 30. júla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. augusta 2015 (ďalej len „napadnuté

uznesenie najvyššieho súdu“).

Sťažovateľ v úvode sťažnosti uvádza, že podáva túto sťažnosť najmä z dôvodu,

že v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. mu

„bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože... sa nemohol ako jeden z dedičov

zúčastniť pojednávania v dedičskej veci na notárskom úrade v dňa 7. 12. 2007,

pričom... svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti... pričom na konvalidáciu

nezákonného postupu... bol predvolaný dňa 24. 1. 2008 na notársky úrad v , kde

m(u) bol predložený vopred nachystaný papier, v zmysle ktorého... mal prebrať celé

dedičstvo. ... Následne... tento postup namietal, pričom predseda súdu

vymenil akurát dozorujúcu vyššiu súdnu úradníčku za dozorujúcu

sudkyňu . ... Počas celého konania... žiadal, aby bol dom súp. č.

v k. ú. v dedičskom konaní ocenený. To sa však v priebehu celého dedičského

konania nestalo a vlastne cenu domu určili dohodou iba spoludedičia

a . Stalo sa tak na druhom notárskom pojednávaní, ktorého...

sa nezúčastnil.“

S poukazom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že „sa dedičského konania

riadne nezúčastnil aj napriek ospravedlneniu a že v rámci tohto... sa nemohol riadne

vyjadriť ku všetkým dôkazom...“.

Z príloh priložených ku sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesením

potvrdil uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. zo 17. marca 2011, ktorým

tento rozhodol tak, že určil všeobecnú cenu majetku poručiteľky

sumou 17 337,89 €. Nadobudnutie dedičstva pozostávajúceho z rodinného domu

súp. č. , na parc. , zapísané na LV č. , k. ú. , ako aj ďalšie

nehnuteľnosti potvrdil tak, že ich nadobudol sťažovateľ. Proti tomuto uzneseniu podal

sťažovateľ dovolanie. Keďže dovolanie sťažovateľa nebolo podľa názoru najvyššieho súdu

2

a podľa a (ďalej len ,,OSP“) procesné

prípustné a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, najvyšší

súd jeho dovolanie v súlade s v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je

prípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že sťažnosť podáva v zákonom ustanovenej

lehote dvoch mesiacov, „pretože... právny zástupca obdržal uznesenie NS SR

č. zo dňa 26. 8. 2015 už dňa 19. 10. 2015, avšak bol práceneschopný

a preto mi toto uznesenie NS SR doručil až po skončení svojej PN dňa 11. 12. 2015. Ja som

po doručení uznesenia zo strany právneho zástupcu preštudoval toto uznesenie NS SR,

pričom som zistil, že NS SR sa riadne nevenoval mojim dovolacím dôvodom, ale rozhodol

iba na základe procesných predpisov o tom, že moje dovolanie je neprípustné.

Ihneď po tom, ako som sa rozhodol podať ústavnú sťažnosť, túto podávam a žiadam

o odpustenie zmeškania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, pretože sa tak stalo

z objektívnych dôvodov - PN môjho právneho zástupcu.“.

Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo ... na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú

v SR, na spravodlivé súdne konanie a podľa SR

postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie KS Žilina

. -181 zo dňa 30. 7. 2012 a uznesenie NS SR č. zo dňa

26. 8. 2015 ako protiústavné.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť

porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

3

Porušovatelia sú povinní zaplatiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov

konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 363,79 €... na účet právneho

zástupcu JUDr. Ladislava Ščuryho...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

4

V nadväznosti na citované ustanovenie ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok

prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene ( ). V prípade podania

sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , , ).

V prerokúvanej veci bolo sťažovateľovo dovolanie proti uzneseniu krajského súdu

odmietnuté uznesením, ktoré bolo riadne doručené a nadobudlo právoplatnosť

20. októbra 2015. Pri akceptácii uvedených názorov ústavného súdu to znamená,

že dvojmesačná lehota uvedená v uplynula

20. decembra 2015 ( v spojení s ). Sťažnosť

podaná 18. januára 2016 je podaná zjavne po uplynutí uvedenej lehoty, v dôsledku čoho ju

nemožno považovať za podanú včas ani vo vzťahu k rozsudku krajského súdu,

ani vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu.

Ústavný súd len dodáva, že uznesenie dovolacieho súdu bolo v súlade s procesnými

predpismi doručené len zvolenému advokátovi sťažovateľa a len tento dátum doručenia

je rozhodujúci, čo jasne vyplýva z ods. . To, kedy sťažovateľ fyzicky

prevzal uznesenie dovolacieho súdu od svojho advokáta, nemá na účinky doručenia,

právoplatnosť uznesenia a počítania dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému

súdu žiaden vplyv (porov. v tomto zmysle napr. , ).

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa,

ktorou namieta porušenie svojich práv označenými rozhodnutiami krajského súdu

a najvyššieho súdu bola podaná až po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty

5

v zmysle od kvalifikovanej právnej skutočnosti, ktorou

je nadobudnutie právoplatnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.

Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný

súd na základe uvedeného sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene aj napriek tomu, že sťažovateľ požiadal

o odpustenie zmeškanej lehoty.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016

6