Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
10c/396184.0bcff6.pdf
PDF · 123 KB
No categories available
4Cdo/329/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 329/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke A., narodenej X.,
zomrelej X., naposledy bývajúcej v O.O., vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 5 D
219/2007, o dovolaní dediča Ing. L., bývajúceho v O.O., zastúpeného v dovolacom konaní
JUDr. L., advokátom so sídlom v Č., proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. júla 2012
sp. zn. 5 CoD 14/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca uznesením (v poradí prvým) z 30. apríla 2008 č.k.
9 D 92/2006-26 určil všeobecnú aj čistú hodnotu dedičstva po poručiteľke sumou
419 018,- Sk a potvrdil nadobudnutie dedičstva tak, že:
- rodinný dom č. s. X. na parc. CKN č. X. zapísaný na liste vlastníctva č. X. v kat.
území O. pod B. v X., ktorá cena rodinného domu predstavuje na základe dohody
účastníkov konania a to na podiel poručiteľky 416 666,- Sk,
- nehnuteľnosti v kat. území O. parc. CKN č. X. – zastavané plochy o výmere 232
m2, parc. CKN č. X. – zastavané plochy o výmere 232 m2, zapísaná na liste
vlastníctva č. X. pod B. v 1.X. v cene 1. 933,- Sk,
- nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe pre kat. územie O. vo vložke č. X. pod
B.B. v ½ - ine, parc. číslo X. – stav neidentický, v cene 419,- Sk,
nadobúda syn poručiteľky Ing. L., nar. X., bytom O. X..
Súdnej komisárke JUDr. Ľ. priznal odmenu a hotové výdavky v sume 6 286,- Sk, ktorú
uhradí Ing. L. na účet notárskeho úradu v S., č. účtu X., var. symbol X. do troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia. Dedičovi Ing. L. uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške
500,- Sk Okresnému súdu v Čadci do troch dní po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že v danej veci nedošlo medzi dedičmi k uzavretiu dedičskej dohody,
nakoľko sa však dedičia Ing. M. a Ing. E. zriekli dedičstva v prospech Ing. L., rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Krajský súd v Žiline uznesením z 29. mája 2009 sp. zn. 5 CoD 6/2009 (v poradí
prvým), odvolanie dediča Ing. L. odmietol ako oneskorene podané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 20. apríla 2010 sp. zn. 4 Cdo 13/2010
uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2009 sp. zn. 5 CoD 6/2009 zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
Krajský súd v Žiline uznesením z 12. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 10/2010 (v poradí
druhým), zrušil uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu, že v konaní nedošlo k dohode
účastníkov o cene rodinného domu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu uložil povinnosť
zistiť cenu rodinného domu súp. č. X. na parc. č. CKN č. X., zapísané na LV č. X.,
kat. územie O. pod B. v podiele X..
Okresný súd Čadca uznesením zo 17. marca 2011 č.k. 5 D 219/2007-139 (v poradí
druhým) určil všeobecnú aj čistú hodnotu dedičstva po poručiteľke sumou 17 337,89 eur
a potvrdil nadobudnutie dedičstva tak, že:
- rodinný dom č. s. X. na parc. CKN č. X., zapísaný na liste vlastníctva č. X. pre kat.
územie O. pod B. v X., v cene 14 868,10 eur,
- nehnuteľnosti v kat. území O. parc. CKN č. X. – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 232 m2, v cene 834,42 eur, parc. CKN č. X. – zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 232 m2, v cene 834,42 eur, vedené na liste vlastníctva č. X.
pod B. v ½, B. v 1.X.,
- parc. EKN č. X. – t.t.p. o výmere 90 m2, v cene 373,50 eur,
- parc. EKN č. X. – t.t.p. o výmere 103 m2, v cene 427,45 eur, vedené na liste
vlastníctva č. X. pod B. v ½, B. v 1./8, nadobúda syn poručiteľky Ing. L., nar. X.,
bytom O. X..
Súdnej komisárke JUDr. Ľ. priznal odmenu a hotové výdavky v sume 256,80 eur, ktorú
uhradí Ing. L. na účet notárskeho úradu v S., č. účtu X., var. symbol X. do troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia. Dedičovi Ing. L. uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške
35,- eur Okresnému súdu v Čadci do troch dní po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že zákonní dedičia M. a Ing. E. sa zriekli dedičstva v prospech Ing. L. a
nakoľko na pojednávaní 17. januára 2011 nedošlo k určeniu všeobecnej ceny majetku
dohodou, vykonal súd dokazovanie ohľadom ustálenia všeobecnej ceny majetku a čistej
hodnoty dedičstva a cenu nehnuteľnosti – spoluvlastníckeho podielu k rodinného domu súp. č.
X., kat. územie O. určil sumou 14 868,10 eur. Majetok poručiteľky bol potvrdený zákonnému
dedičovi Ing. L., tak ako je to uvedené vo výroku uznesenia.
Krajský súd v Žiline na odvolanie dediča Ing. L. uznesením
z 30. júla 2012 sp. zn. 5 CoD 15/2012 (v poradí tretím) potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 219 O.s.p. Stotožnil sa so záverom súdu
prvého stupňa, že konanie o dedičstve je osobitným druhom konania, je konaním nesporovým
a jeho účelom nie je vyriešenie sporov medzi dedičmi, ale úprava vzájomných pomerov
medzi dedičmi po poručiteľke. Poukázal na to, že predmetom konania o dedičstve môže byť
len majetok, ktorý poručiteľka ku dňu smrti vlastnila bez akýchkoľvek pochybností a preto
nebolo možné určovať sporné vlastníctvo ani riešiť investície, ktoré spoludedič Ing. L. vložil
do nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. X., kat. územie O.. K ďalším námietkam
odvolateľa uviedol, že súd prvého stupňa sa s nimi náležite vysporiadal.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie dedič Ing. L. a žiadal napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p., t. j., že mu bola odňatá
možnosť pred súdom konať, z § 238 ods. 2 O.s.p., t. j., že súdy sa neriadili uznesením
Najvyššieho súdu v prejednávanej veci a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p.
Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za absolútne nepreskúmateľné, nakoľko odvolací
súd sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolacími námietkami
týkajúcimi sa všeobecnej hodnoty rodinného domu súp. č. X., kat. územie O. a vloženými
investíciami do predmetného rodinného domu. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal
skutkový a právny stav veci.
Dedičia M. a Ing. E. vo vyjadrení k dovolaniu dediča Ing. L. uviedli, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je správne a dovolanie navrhli zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p.
(pozn. dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť dovolaním.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá
O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení
nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,
ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia
možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
nesprávne obsadeným súdom).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ohľadom na námietku dovolateľa uvedenú
v dovolaní osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou
v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá
možnosť konať pred súdom.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom
nebolo takouto vadou postihnuté.
V danom prípade dovolateľ namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je pomerne
stručne odôvodnené a vyvodzuje z toho, že absenciou riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. Dovolací súd pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003: "Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces".
Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa ktorého:
"Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46
ods. 1. Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo
upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní".
Podľa dovolacieho súdu nemožno naostatok opomenúť, že zákonom č. 384/2008 Z.z.,
ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, bol dovtedajší text § 219 O.s.p. doplnený okrem
iného odsekom 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Citované nové
ustanovenie tak reagovalo na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí
súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním
vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe
podania, známy napadnutý rozsudok (uznesenie) a v závere obsahujú už len stručné
konštatovania o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací
súd plne stotožňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umožňuje odvolaciemu súdu
sa sústrediť už len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môžu
sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru. Tým sa môže zvýšiť aj dôvera v apelačné súdy,
ktoré by v rozhodnutí menej kopírovali a viac argumentovali, čo nepochybne bude
verejnosťou vítané (porovnaj dôvodovú správu k predmetnej novele).
Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je teda odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto
odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd
čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného
odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto
doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať
v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého
stupňa.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov
zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah
vychádzal pri určení všeobecnej ceny majetku a čistej hodnoty dedičstva a taktiež vysvetlil,
z akého dôvodu nezohľadnil investície, ktoré mali byť podľa tvrdenia dovolateľa investované
do rodinného domu súp. č. X., kat. územie O.. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k
záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a že odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa
parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto
veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.
Pokiaľ dovolateľ namieta vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., skutočnosť,
že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť
len odôvodnením dovolania v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom
jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Pokiaľ dovolateľ namietal, že súdy oboch stupňov sa pri svojej rozhodovacej činnosti
neriadili uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo vydané
v prejednávanej veci, dovolací súd zdôrazňuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením z 20. apríla 2010 sp. zn. 4 Cdo 13/2010 zrušil uznesenie odvolacieho súdu
z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
avšak nevyslovil právny názor vo veci samej. Žalobca v dovolaní preto mylne poukazuje
aj na ustanovenie § 238 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Keďže dovolanie dediča Ing. L. nebolo procesne prípustné podľa ustanovenia § 239
ods. 1, 2 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené,
Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v
spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento
opravný prostriedok nie je prípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska
jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. augusta 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová