Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c00/377021.1b2f05.pdf
PDF · 99.69 KB
No categories available
4Cdo/13/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 13/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci prejednania dedičstva
po poručiteľke A. Š., rod. T., narodenej X. a zomrelej X., vedenej na Okresnom súde Čadca
pod sp.zn. 5 D 219/2007, o dovolaní dediča Ing. L. Š., bývajúceho v O., zastúpeného
JUDr. A. K., advokátom v Č., proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2009 sp.zn.
5 CoD 6/2009, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2009
sp.zn. 5 CoD 6/2009 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca uznesením z 30. mája 2008 č.k. 5 D 219/2007-32 určil všeobecnú
cenu majetku poručiteľky sumou 419 018,-- Sk, ktorá je zároveň aj čistou cenou dedičstva,
potvrdil nadobudnutie dedičstva pozostávajúceho z vo výroku rozhodnutia špecifikovaných
nehnuteľností synovi poručiteľky, Ing. L. Š., určil odmenu a hotové výdavky notárky
JUDr. Ľ. K. ako súdneho komisára v celkovej sume 6 286,-- Sk, ktorú odmenu zaviazal
uhradiť Ing. L. Š. do troch dní od právoplatnosti uznesenia a toho istého dediča zaviazal
zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 831,-- Sk, taktiež do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.
Krajský súd v Žiline uznesením z 29. mája 2009 sp.zn. 5 CoD 6/2009 odvolanie
dediča Ing. L. Š. proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol podľa § 218 ods. 1 písm.a/
O.s.p. ako oneskorene podané. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zásielka
obsahujúca prvostupňové uznesenie ako písomnosť, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
prišla 28. augusta 2008 na Poštu O., kde bolo adresátovi zanechané písomné oznámenie
o príchode zásielky, pretože adresát na tejto pošte požiadal o výhradu odnášky. V časti pre
poznámky na doručenke pošta uviedla poznámku “výhrada odnášky“. Po ukončení odbernej
lehoty bolo zásielka vrátená 19. septembra 2008 späť odosielateľovi s dôvodom vrátenia :
“späť, adresát v odbernej lehote neprevzal“. Na základe uvedeného potom odvolací súd
uzavrel, že podľa ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p., účinného do 15. októbra 2008, nastúpilo
v danom prípade náhradné doručenie, v zmysle ktorého, ak si adresát zásielku do 3 dní
od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa
adresát o uložení nedozvedel. Za deň doručenia zásielky tak treba považovať deň 31. augusta
2008, od ktorého dátumu začala dedičovi Ing. L. Š. plynúť 15-dňová lehota na odvolanie,
ktorá uplynula 15. septembra 2008, pričom odvolanie bolo podané osobne na súde prvého
stupňa až 20. januára 2009.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie dedič Ing. L. Š., navrhol ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom a to tým, že mu nebola riadne doručená zásielka do
vlastných rúk, aj napriek tomu, že na pošte O. bolo urobené písomné oznámenie o výhrade
odnášky, a to na telefónne číslo, ktoré na príslušnej doručovacej pošte zanechal, avšak pošta
tento úkon neurobila. Poprel pravdivosť tvrdenia odvolacieho súdu, že dňa 28. augusta 2008
bolo adresátovi zanechané písomné oznámenie o príchode predmetnej zásielky. Uznesenie
prvostupňového súdu si prevzal až pri jeho opakovanom doručení a v zákonnej lehote ho
napadol odvolaním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávane veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] za zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie
súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je
inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolateľ namieta, že mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. ako
oneskorene podaného, hoci na tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím možnosti
účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom do 15. októbra 2008) ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu
v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje
sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že náhradné doručovanie
do vlastných rúk (pokiaľ to zákon výslovne nevylučuje) predpokladá, že adresát písomnosti,
ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,
a zanechanie dvoch upovedomení, z ktorých prvé upovedomenie je pokusom o ešte jedno
osobné doručenie a druhé upovedomenie je oznámením o uložení zásielky. Oznámenie
o ďalšom osobnom doručení musí obsahovať deň a hodinu opakovaného doručenia.
Oznámenie o uložení zásielky obsahuje miesto, kde sa zásielka uložila (pošta alebo orgán
obce). Upovedomenia sa vykonajú vhodným spôsobom, ktorý predpokladá, že adresát sa
môže k písomnosti dostať obvyklým spôsobom. Ak si adresát zásielku do troch dní
od uloženia nevyzdvihne, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa
adresát o uložení nedozvedel (fikcia doručenia). Za náhradné doručenie nemožno považovať,
ak účastník na vlastnú žiadosť preberá zásielky na pošte osobne (výhrada odnášky), pretože
(napr.) sa v mieste bydliska pravidelne nenachádza a preberá ich príležitostne na pošte.
Takáto dohoda je dohodou medzi účastníkom a poštou a nemôže sa týkať účinnosti doručenia
v občianskom súdnom konaní. Prevzatím zásielky na pošte je dosiahnutý cieľ doručenia
písomnosti do vlastných rúk, ktorý sa inak dosahuje tak, že poštový doručovateľ písomnosť
osobne doručí. Pokiaľ ide o postup pri doručovaní vyplývajúci z ustanovenia § 47 ods. 2
O.s.p., tento musí byť dodržaný aj v prípade, že adresát urobí vyhlásenie, že si bude zásielky
z pošty odnášať sám alebo prostredníctvom inej, ním splnomocnenej osoby; v opačnom
prípade fikcia o doručení písomnosti náhradným spôsobom neplatí.
V preskúmavanej veci, podľa názoru dovolacieho súdu, dodržanie vyššie opísaného
postupu pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia dovolateľovi nemožno z ničoho vyvodiť.
Aj keď odvolací súd na odôvodnenie svojho rozhodnutia použil aj citáciu časti písomného
oznámenia S.P., a.s., P. z 15. decembra 2008 (č.l. 44 spisu), obsah tohto oznámenia,
v súvislosti s otázkou doručovania prvostupňového uznesenia Ing. L. Š., nekorešponduje s
obsahom spisu. V spomenutom oznámení sa totiž, o.i., uvádza, že po príchode predmetnej
zásielky na poštu O. dňa 28. augusta 2008, bolo adresátovi zanechané písomné oznámenie
o príchode zásielky (dátum uloženia uvedený v poznámke č. 3 na doručenke), nakoľko
menovaný adresát požiadal na pošte O. o výhradu odnášky. V časti pre poznámky na
doručenke pošta uviedla poznámku “Výhrada odnášky“. Po ukončení odbernej lehoty bola
táto zásielka vrátená, dňa 19. septembra 2008 späť odosielateľovi s dôvodom vrátenia : “Späť,
adresát v odbernej lehote neprevzal“. Poštou takto identifikovaná vrátená zásielka súdu sa
však v spise nenachádza, čo bolo zrejme aj dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie opakovane doručoval Ing. L. Š. a tento si zásielku prevzal 9. januára 2009
(doručenka pripojená na č.l. 40 p.v. spisu). V spise na č.l. 42 je iba obálka s doručenkou,
podľa údajov na ktorej bola adresovaná Ing. L. Š. a obsahovala prvostupňové rozhodnutie.
V časti pre poznámky na doručenke nie je uvedený žiadny údaj. Na zadnej strane obálky je
odtlačok pečiatky pošty Č. s nečitateľným podpisom a údajom “prevzaté späť dňa
22.09.2008 nevyz. v ulož. dobe P.“, a prezenčná pečiatka Okresného súdu Čadca s dátumom
09.12.2008. Z uvedeného je tak zrejmý rozpor medzi písomným oznámením S.P., a.s.,
z ktorého vychádzal zrejme odvolací súd, a údajmi na dovolateľovi doručovanej, ale ním
neprevzatej a súdu vrátenej zásielke založenej v spise, podľa údajov na ktorej postup pri
doručovaní vyplývajúci z cit. ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. dodržaný nebol, v dôsledku
čoho nemohlo dôjsť ani k naplneniu fikcie o doručení písomnosti náhradným spôsobom.
Tento rozpor odvolací súd zrejme prehliadol a preto odmietnutím včas podaného odvolania,
hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod, odňal Ing. L. Š. možnosť konať pred súdom
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil
podľa ustanovenia § 243b ods. 1, 2 O.s.p. a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie,
pričom právny názor dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1 veta druhá
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. apríla 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová