Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 251/2014
PDF · 127.3 KB
No categories available
II. ÚS 251/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť M. G., zastúpenej advokátom
JUDr. Ivanom Humeníkom, PhD., Mäsiarska 6, Košice, vo veci namietaného porušenia
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 17 Co 114/2010-223
z 11. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. G. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára
2012 doručená sťažnosť M. G. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ktorou sa domáha vydania tohto nálezu:
„1. Rozhodnutím Krajského súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.
17Co/114/2010, ktorým Krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Prešov v konaní
sp. zn. 14C156/2008 a zaviazal sťažovateľa k náhrade trov odvolacieho konania bolo
porušené právo na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy, právo na spravodlivý proces
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd zrušuje rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/114/2010
zo dňa 11. 10. 2010 v celom rozsahu a vec vracia Krajskému súdu Prešov na ďalšie
konanie.
3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia...
4. Krajský súd Prešov je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1000 €...“
2. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo spisu Okresného súdu Prešov (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 14 C 156/2008 vyplýva, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k.
14 C 156/2008-186 z 2. júna 2010 zamietajúci žalobu sťažovateľky o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ktorá jej mala byť spôsobená poškodením zdravia nesprávne vykonaným
zdravotníckym výkonom (operáciou) v dňoch 5. a 6. augusta 1997. Rozsudok krajského
súdu bol sťažovateľke doručený 27. decembra 2010, kedy aj nadobudol právoplatnosť.
Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie výlučne z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho právneho záveru, že uplatnený nárok
sťažovateľky je premlčaný). Po podaní dovolania bola sťažovateľka osobitným uznesením
okresného súdu oslobodená od súdnych poplatkov a bola jej ustanovená advokátka na
zastupovanie v dovolacom konaní postupom podľa § 30 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2011 (ďalej len „OSP“). Táto však žiadne
podanie neurobila a dovolanie bolo predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“). Ten ho svojím uznesením č. k. 3 Cdo 110/2011-265 z 13. októbra
2011 odmietol ako neprípustné, keďže smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu, v ktorom nebolo dovolanie pripustené (§ 238 ods. 1 a 3 OSP), a nezistil existenciu
vady konania uvedenej § 237 OSP. Toto uznesenie bolo ustanovenej právnej zástupkyni
sťažovateľky doručené 14. novembra 2011, kedy nadobudlo aj právoplatnosť,
a sťažovateľka si ho podľa tvrdenia v sťažnosti od nej prebrala 19. decembra 2011.
3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených v § 25 ods. 2
4. V prerokúvanej veci je predmetom ústavnej sťažnosti právoplatné rozhodnutie
krajského súdu, nie opatrenie alebo iný zásah. V dôsledku toho podľa ustanovenia § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde platí, že sťažnosť bolo treba podať do dvoch mesiacov od
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
4.1 Rozsudok krajského súdu, ktorý je v petite sťažnosti označený (hoci nesprávnym
dátumom, čo však ústavný súd hodnotí ako celkom zjavnú chybu v písaní nevzbudzujúcu
pochybnosti o tom, proti ktorému rozhodnutiu sťažnosť smeruje), nadobudol právoplatnosť
27. decembra 2010. Sťažnosť podaná proti nemu je tak podaná celkom zjavne po uplynutí
lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
4.2 Ústavný súd už v niektorých svojich uzneseniach vyslovil názor, že ak sťažovateľ
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu uplatní dovolanie spôsobilé zabezpečiť ochranu jeho
práv, ktoré dovolací súd odmietne, počíta sa lehota na podanie sťažnosti aj vo vzťahu
k rozhodnutiu odvolacieho súdu od právoplatnosti odmietajúceho uznesenia dovolacieho
súdu (za všetky porov. napr. IV. ÚS 406/2010). Predpokladom však je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.
4.3 V prerokúvanej veci bolo sťažovateľkino dovolanie proti rozsudku krajského
súdu odmietnuté uznesením, ktoré bolo doručené a nadobudlo právoplatnosť 14. novembra
2011. Pri akceptácii uvedených názorov ústavného súdu to znamená, že dvojmesačná lehota
uvedená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde uplynula 16. januára 2012 (§ 57 ods. 2 OSP
v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde). Sťažnosť podaná 20. februára 2012 je podaná
zjavne po uplynutí uvedenej lehoty, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za podanú včas
ani vo vzťahu k rozsudku krajskému súdu, ani vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu.
Ústavný súd len dodáva, že uznesenie dovolacieho súdu bolo správne doručené len
ustanovenej advokátke sťažovateľky a len tento dátum doručenia je rozhodujúci, čo jasne
vyplýva z ustanovení § 31 ods. 2 v spojení s § 49 ods. 1 OSP (v znení do 31. decembra
2011). To, kedy sťažovateľka fyzicky prevzala uznesenie dovolacieho súdu od svojej
advokátky, nemá na účinky doručenia, právoplatnosť uznesenia a počítania dvojmesačnej
lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu žiaden vplyv (porov. v tomto zmysle napr.
Preto nebolo potrebné zaoberať sa ani tým, aký vplyv na počítanie tejto lehoty má
okolnosť, že sťažnosť smeruje len proti rozsudku krajského súdu, nie aj proti uzneseniu
najvyššieho súdu (porov. napr. IV. ÚS 318/2013). Rovnako sa nebolo treba zaoberať
otázkou, či uvedené účinky zachovania lehoty na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu má aj také dovolanie, v ktorom dovolateľ ani netvrdil žiaden dôvod, ktorý
by jeho prípustnosť mal zakladať (ako to je aj v prerokúvanej veci).
5. Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť ako celok bola podaná oneskorene, a preto ju
bolo treba odmietnuť už pri predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
čo sa aj vo výroku tohto uznesenia stalo. Tým je vybavená v celom rozsahu vrátane návrhu
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2014