Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 251/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť M. G., zastúpenej advokátom

JUDr. Ivanom Humeníkom, PhD., Mäsiarska 6, Košice, vo veci namietaného porušenia

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -223

z 11. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. G. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2012 doručená sťažnosť M. G. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorou sa domáha vydania tohto nálezu:

„1. Rozhodnutím Krajského súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorým Krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Prešov v konaní

sp. zn. a zaviazal sťažovateľa k náhrade trov odvolacieho konania bolo

porušené právo na súdnu ochranu v , právo na spravodlivý proces

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd zrušuje rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn.

zo dňa 11. 10. 2010 v celom rozsahu a vec vracia Krajskému súdu Prešov na ďalšie

konanie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia...

4. Krajský súd Prešov je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1000 €...“

2. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo spisu Okresného súdu Prešov (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. vyplýva, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k.

-186 z 2. júna 2010 zamietajúci žalobu sťažovateľky o náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch, ktorá jej mala byť spôsobená poškodením zdravia nesprávne vykonaným

zdravotníckym výkonom (operáciou) v dňoch 5. a 6. augusta 1997. Rozsudok krajského

súdu bol sťažovateľke doručený 27. decembra 2010, kedy aj nadobudol právoplatnosť.

Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie výlučne z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho právneho záveru, že uplatnený nárok

sťažovateľky je premlčaný). Po podaní dovolania bola sťažovateľka osobitným uznesením

okresného súdu oslobodená od súdnych poplatkov a bola jej ustanovená advokátka na

zastupovanie v dovolacom konaní postupom podľa § 30 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2011 (ďalej len „OSP“). Táto však žiadne

podanie neurobila a dovolanie bolo predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“). Ten ho svojím uznesením č. k. -265 z 13. októbra

2011 odmietol ako neprípustné, keďže smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, v ktorom nebolo dovolanie pripustené ( a ), a nezistil existenciu

vady konania uvedenej . Toto uznesenie bolo ustanovenej právnej zástupkyni

sťažovateľky doručené 14. novembra 2011, kedy nadobudlo aj právoplatnosť,

a sťažovateľka si ho podľa tvrdenia v sťažnosti od nej prebrala 19. decembra 2011.

3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených v § 25 ods. 2

.

4. V prerokúvanej veci je predmetom ústavnej sťažnosti právoplatné rozhodnutie

krajského súdu, nie opatrenie alebo iný zásah. V dôsledku toho podľa ustanovenia § 53

ods. 3 platí, že sťažnosť bolo treba podať do dvoch mesiacov od

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

4.1 Rozsudok krajského súdu, ktorý je v petite sťažnosti označený (hoci nesprávnym

dátumom, čo však ústavný súd hodnotí ako celkom zjavnú chybu v písaní nevzbudzujúcu

pochybnosti o tom, proti ktorému rozhodnutiu sťažnosť smeruje), nadobudol právoplatnosť

27. decembra 2010. Sťažnosť podaná proti nemu je tak podaná celkom zjavne po uplynutí

lehoty uvedenej v .

4.2 Ústavný súd už v niektorých svojich uzneseniach vyslovil názor, že ak sťažovateľ

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu uplatní dovolanie spôsobilé zabezpečiť ochranu jeho

práv, ktoré dovolací súd odmietne, počíta sa lehota na podanie sťažnosti aj vo vzťahu

k rozhodnutiu odvolacieho súdu od právoplatnosti odmietajúceho uznesenia dovolacieho

súdu (za všetky porov. napr. ). Predpokladom však je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

4.3 V prerokúvanej veci bolo sťažovateľkino dovolanie proti rozsudku krajského

súdu odmietnuté uznesením, ktoré bolo doručené a nadobudlo právoplatnosť 14. novembra

2011. Pri akceptácii uvedených názorov ústavného súdu to znamená, že dvojmesačná lehota

uvedená v uplynula 16. januára 2012 (

v spojení s ). Sťažnosť podaná 20. februára 2012 je podaná

zjavne po uplynutí uvedenej lehoty, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za podanú včas

ani vo vzťahu k rozsudku krajskému súdu, ani vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu.

Ústavný súd len dodáva, že uznesenie dovolacieho súdu bolo správne doručené len

ustanovenej advokátke sťažovateľky a len tento dátum doručenia je rozhodujúci, čo jasne

vyplýva z ustanovení v spojení s (v znení do 31. decembra

2011). To, kedy sťažovateľka fyzicky prevzala uznesenie dovolacieho súdu od svojej

advokátky, nemá na účinky doručenia, právoplatnosť uznesenia a počítania dvojmesačnej

lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu žiaden vplyv (porov. v tomto zmysle napr.

).

Preto nebolo potrebné zaoberať sa ani tým, aký vplyv na počítanie tejto lehoty má

okolnosť, že sťažnosť smeruje len proti rozsudku krajského súdu, nie aj proti uzneseniu

najvyššieho súdu (porov. napr. ). Rovnako sa nebolo treba zaoberať

otázkou, či uvedené účinky zachovania lehoty na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu má aj také dovolanie, v ktorom dovolateľ ani netvrdil žiaden dôvod, ktorý

by jeho prípustnosť mal zakladať (ako to je aj v prerokúvanej veci).

5. Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť ako celok bola podaná oneskorene, a preto ju

bolo treba odmietnuť už pri predbežnom prerokovaní ( ),

čo sa aj vo výroku tohto uznesenia stalo. Tým je vybavená v celom rozsahu vrátane návrhu

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014