Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 462/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45, Bratislava, pre namietané

porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3

a , a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd prípisom Okresného súdu Komárno č. k.

2867 z 9. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie

, , , , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 3 a čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prípisom Okresného

súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) č. k. -2867 z 9. februára 2016 (ďalej

len „napadnutý prípis“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „sa opakovane touto osobitnou sťažnosťou

domáham ochrany svojich a dohovorom garantovaných a označených práv

a žiadam, aby ústavný súd rozhodol o mojej sťažnosti vo vzťahu k nezákonnosti

a neústavnosti inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky“.

Sťažovateľ totiž žiadosťou z 3. februára 2016 požiadal okresný súd o podanie návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom v súvislosti s námietkou „nezákonnosti

a neústavnosti štátneho orgánu Slovenskej republiky – inšpekčnej služby Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky“ v konaní pred okresným súdom. Okresný súd uvedenej

žiadosti nevyhovel, čo sťažovateľovi oznámil napadnutým prípisom.

Ďalej sťažovateľ v relevantnej časti sťažnosti uvádza «Z mnou predloženého dôkazu

je navyše nepochybné, že súd prvého stupňa (Okresný súd Komárno) sa touto otázkou

odmietol zaoberať (denegatio iustitiae).

Súd prvého stupňa sa s touto mojou podrobnou právnou argumentáciou a otázkou

vôbec nezaoberal, vyhol sa posúdeniu uvedených skutočností ako i mojej prezentovanej

právnej argumentácii a iba stroho a arbitrárne konštatoval, že nemá dôvod obrátiť sa na

ústavný súd. V tomto považujem rozhodnutie súdu prvého stupňa za nedostatočne

konkrétne, a zároveň to považujem za jeden z dôvodov, prečo postup a rozhodnutie, resp.

oznámenie súdu prvého stupňa je svojvoľné a nepreskúmateľné. ...

... Uvádzam, že primárne nenamietam a nenastoľujem otázku, či vyšetrovateľ

inšpekčnej služby je alebo nie je orgánom činným v trestnom konaní podľa § 10 ods. 8

písm. a) , pretože túto otázku z hľadiska poradia dôležitosti - závažnosti

- považujem za sekundárnu („druhoradú“).

Inými slovami povedané, podľa môjho názoru, prioritnou otázkou nie je otázka, či

inšpekčná služba je alebo nie je orgánom činným v trestnom konaní (subjektom

vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní) a či dôkazy ňou vykonané sú alebo nie sú

zákonnými. Podľa môjho názoru prioritnou (primárnou) otázkou je, či inšpekčná služba je

alebo nie je zákonným a ústavným štátnym orgánom. ...

... Namietam, že inšpekčná služba bola bez zákonného zmocnenia vyčlenená

z organizačnej štruktúry Policajného zboru, teda namietam jej nezákonnosť a neústavnosť

ako celku. ...»

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza vlastný výklad namietanej zákonnej

úpravy.

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že prípisom okresného súdu č. k. -2867 z 9. februára 2016 bol porušený

, , , , a

a čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 3 a čl. 13 dohovoru, a aby sťažovateľovi priznal finančné

zadosťučinenie v sume 300 000 € a náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V nadväznosti na citované ustanovenie ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok

prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene ( ). V prípade podania

sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , , ).

Napadnutý prípis bol advokátovi sťažovateľa doručený 12. februára 2016. Sťažnosť

bola ústavnému súdu doručená 17. mája 2016.

Ústavný súd len dodáva, že napadnutý prípis bol v súlade s procesnými predpismi

doručený zvolenému advokátovi sťažovateľa a len tento dátum doručenia je rozhodujúci, čo

jasne vyplýva z ods. . To, kedy sťažovateľ fyzicky prevzal prípis

od svojho advokáta, nemá na účinky doručenia a počítania dvojmesačnej lehoty na podanie

sťažnosti ústavnému súdu žiaden vplyv (porov. v tomto zmysle napr. ,

).

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa,

ktorou namieta porušenie svojich práv napadnutým prípisom okresného súdu, bola podaná

až po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty v zmysle § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný

súd na základe uvedeného sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016