Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 298/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., trvale bytom S., prechodne bytom P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 v spojení s a 4 postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. septembra

2007, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 8. novembra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2010

doručená sťažnosť JUDr. O. M., trvale bytom S., prechodne bytom P. (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

a v spojení s a 4 (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. septembra 2007, ako aj postupom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 8. novembra 2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú

prepravu 6. mája 2010.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ bol účastníkom konania o vydanie

predbežného opatrenia vo veci zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom A. M., ktoré bolo

vedené okresným súdom pod sp. zn. . V súvislosti s predvolaním sťažovateľa

na výsluch sťažovateľ požiadal v priebehu konania okresný súd o ustanovenie opatrovníka

z dôvodu, že je úplne hluchý, neovláda posunkovú reč a nedokáže reč odčítať z pier

hovoriaceho, ale je schopný normálne rozprávať a vyjadriť sa k veci. Za opatrovníka žiadal

ustanoviť advokáta z H. V tom čase neexistovalo žiadne publikované rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktoré by upravovalo

postup súdu v takejto situácii. Preto v záujme ochrany svojich práv a aby súd správne

a objektívne protokoloval prednes strán sťažovateľ požiadal o opatrovníka, nie o právneho

zástupcu. Okresný súd jeho žiadosti vyhovel a uznesením zo 4. júna 2007 ustanovil

sťažovateľovi zástupcu z radov advokátov JUDr. Š.

Podľa názoru sťažovateľa: „To, že pre majetkové pomery spĺňal sťažovateľ právo na

oslobodenie od súdnych poplatkov, samé osebe nie je ešte dôvod, aby mu súd ustanovil

opatrovníka - neopatrovníka, čiže právneho zástupcu v zmysle Sťažovateľ súdu

nikdy netvrdil, že je nespôsobilý hovoriť. Súd mal podľa zákona skúmať či sú splnené

podmienky v zmysle s. 2 Os.p. a Ak by sťažovateľ potreboval advokáta za

účelom poskytnutia právnej pomoci, tak by žiadal o ustanovenie právneho zástupcu a nie

opatrovníka... Sťažovateľ vždy uvádzal svoj právnický titul JUDr. a teda súd mal v súlade

s § 30 Os.p, skúmať, či na uplatnenie základného práva/ vyjadriť sa, konať ako účastník,

podávať návrhy a opravné prostriedky/ potrebuje iného právneho zástupcu. Súd tieto

okolnosti neskúmal. Ak by bol sťažovateľvedel o tom, že po ustanovení opatrovníčky-

advokátky JUDr. 0. Š. už súd nebude konať na verejnom zasadnutí, ale rozhodne neverejne,

že mu nikdy rozhodnutia nebude doručovať a opatrovníka bude považovať iba za jeho

právneho zástupcu, nikdy by o opatrovníka- nie právneho zástupcu súd nežiadal. Postupom

súdu prvého stupňa, ktorý neskôr nenapravil, ale ešte zvýraznil aj odvolací súd boli

porušené práva sťažovateľa nielen podľa ale aj . Súd konal svojvoľne

s úmyslom zhoršiť postavenie účastníka konania. Odňal mu práva a konal voči nemu pre

jeho sluchové postihnutie diskriminačne. Sťažovateľ netrpí duševnou poruchou, má známe

bydlisko, nie je problém s doručovaním písomností, jedine nepočuje. To však nie je dôvod

nato, aby nesmel pred súdom samostatne konať !!!“ V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal

na rozhodnutie krajského súdu sp. zn. z 25. januára 2008, ktorým krajský

súd zrušil rozhodnutie okresného súdu č. k. -122 z 25. septembra 2007

o ustanovení zástupcu z radov advokátov sťažovateľovi.

Okresný súd uznesením z 3. septembra 2007 nariadil predbežné opatrenie, ktorým

zakázal styk sťažovateľa s maloletým A. M. Proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo

nariadené predbežné opatrenie, podala zástupkyňa sťažovateľa JUDr. Š. odvolanie.

Odvolanie bolo podané aj samotným sťažovateľom, ktorý sa o nariadení predbežného

opatrenia dozvedel od JUDr. Š. Krajský súd uznesením z 8. novembra 2007 č. k.

-119 odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ uviedol, že uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia

z 3. septembra 2007, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu o jeho odvolaní proti nariadeniu

predbežného opatrenia z 8. novembra 2007 mu nebolo doručené. Okresný súd nedoručil

sťažovateľovi ani rozhodnutie krajského súdu z 8. augusta 2007 vo veci jeho odvolania proti

uzneseniu okresného súdu, ktorým ustanovil maloletému A. M. kolízneho opatrovníka Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny K. (ďalej len „kolízny opatrovník“). Toto rozhodnutie bolo

doručené len zástupkyni JUDr. Š., a to 5. septembra 2007, teda až potom, ako okresný súd

3. septembra 2007 rozhodol o nariadení predbežného opatrenia. Ak 3. septembra 2007

nebolo rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa vo veci kolízneho opatrovníka doručené

zástupkyni sťažovateľa, okresný súd nemohol konať vo veci predbežného opatrenia pre

nedostatok podmienky konania. V čase, keď sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu

o ustanovení kolízneho opatrovníka, sťažovateľ nemal opatrovníka ani zástupcu, teda ako

svojprávny mal právo na to, aby mu rozhodnutie o jeho odvolaní bolo okresným súdom

doručené.

Sťažovateľ sa pred podaním sťažnosti domáhal doručenia uznesenia krajského súdu

č. k. -119 z 8. novembra 2007, ktoré mu okresný súd doručil 30. apríla 2010.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. boli porušené jeho základné práva podľa označených článkov

, aby ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 3. septembra 2007, ako aj uznesenie krajského súdu č. k. -119

z 8. novembra 2007 a aby prikázal okresnému súdu opäť vo veci konať. Sťažovateľ tiež

žiadal priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 50 000 €. V rámci požiadavky na

ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom navrhol, aby trovy jeho právneho

zastúpenia uhradil ústavný súd s tým, že krajský súd bude povinný tieto výdavky štátu

nahradiť.

Zo žiadosti sťažovateľa doručenej okresnému súdu 25. mája 2007 vyplýva, že

sťažovateľ požiadal okresný súd o ustanovenie opatrovníka z dôvodu, že je hluchý,

neovláda posunkovú reč, nedokáže reč odčítať z úst hovoriaceho a pre postulačnú

nespôsobilosť. Za opatrovníka žiadal ustanoviť advokáta z H., pričom uviedol, že dôvodom

na takýto postup je skutočnosť, že spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na základe žiadosti sťažovateľa okresný súd uznesením zo 4. júna 2007 ustanovil

sťažovateľovi zástupcu z radov advokátov JUDr. O. Š., čo odôvodnil takto: „Zo spisu

Okresného súdu v Humennom sp. zn. súd zistil, že otec maloletého dieťaťa

spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a okrem toho je postihnutý

poruchou, pre ktorú nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, preto súd rozhodol tak, že

mu pre konanie o vydanie predbežného opatrenia vo veci zákazu styku rodiča s maloletým

dieťaťom ustanovil zástupcu z radov advokátov a to JUDr. O. Š.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu, ktorý mu

ustanovil opatrovníka – zástupcu z radov advokátov, mu súd odňal možnosť samostatne

konať pred súdom. Po ustanovení opatrovníka mu neboli zo strany súdu doručované

rozhodnutia, keďže tieto boli doručované už len ustanovenej zástupkyni. V dôsledku toho

sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k veci, predložiť listinné dôkazy a konať ako

účastník konania. Navyše, podľa názoru sťažovateľa v jeho prípade neboli splnené

podmienky na ustanovenie opatrovníka ani na ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

V danej veci lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu

krajského súdu č. k. -119 z 8. novembra 2007 začala plynúť právoplatnosťou

tohto rozhodnutia. Uznesenie krajského súdu z 8. novembra 2007 bolo zástupkyni

sťažovateľa JUDr. Š. doručené 28. novembra 2007 a právoplatnosť nadobudlo 29.

novembra 2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 6. mája 2010, teda

nepochybne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Neobstojí právny názor sťažovateľa, ktorý odvodzuje zákonnú dvojmesačnú lehotu

od dátumu 30. apríla 2010, keď mu bolo okresným súdom doručené uznesenie krajského

súdu č. k. -119 z 8. novembra 2007. Na základe uznesenia okresného súdu

zo 4. júna 2007 bol sťažovateľ v konaní riadne zastúpený opatrovníkom – zástupcom

z radov advokátov. Uznesenie okresného súdu zo 4. júna 2007 bolo sťažovateľovi doručené

12. júna 2007 a právoplatnosť nadobudlo 28. júna 2007. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) má ustanovený zástupca rovnaké postavenie ako

zástupca na základe plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité

úkony. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak bol za zástupcu ustanovený advokát,

má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému účastník udelil plnomocenstvo. Z uvedeného

vyplýva, že z pohľadu plynutia lehoty na podanie sťažnosti je bez akejkoľvek právnej

relevancie skutočnosť, kedy bolo predmetné uznesenie krajského súdu doručené

sťažovateľovi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2010