Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 134/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti

, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom,

Sibírska 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo , na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

800 € (slovom osemsto eur), ktoré mu j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť

, trovy konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu, Sibírska 4, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie krajského

súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že predmetom napadnutého konania krajského súdu,

v ktorom má sťažovateľ postavenie žalobcu, je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Sociálnej poisťovne č. z 22. decembra 2015 týkajúceho sa priznania

starobného dôchodku. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že žalobu podal 22. januára 2016

a Sociálna poisťovňa následne 15. apríla 2016 vydala ďalšie zamietavé rozhodnutie

(č. z 15. apríla 2016). Z tohto dôvodu preto 27. apríla 2016 podal ďalší návrh

na preskúmanie zákonnosti vo veci priznania starobného dôchodku.

3. Sťažovateľ uviedol, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom,

pretože krajský súd je nečinný a počas uvedenej doby nevypočul účastníkov ani svedkov

a nenariadil ani pojednávanie. Krajský súd do podania ústavnej sťažnosti vo veci

nerozhodol.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv postupom krajského súdu

v napadnutom konaní a prikáže krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem

toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov

právneho zastúpenia v sume 346,26 €.

II.

Procesný postup ústavného súdu a vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k.

-10 z 20. novembra 2019 ju podľa a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) prijal na ďalšie konanie.

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania krajského

súdu vyjadril predseda krajského súdu podaním sp. zn. z 3. decembra

2019. Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 10. decembra 2019 predseda krajského

súdu uviedol:

„JUDr. Ľubomír Šramko, zákonný sudca v predmetnej veci vo svojom vyjadrení

zo dňa 02.12.2019 uviedol, že vec sp. zn. bola predložená tunajšiemu súdu dňa

22.01.2016 do súdneho oddelenia JUDr. Miloty Tóthovej. Dňa 27.04.2016 bolo tunajšiemu

súdu doručené rozšírenie podaného návrhu. Dňa 23.06.2016 doručila odporkyňa súdu svoje

vyjadrenie k návrhu, ktoré bolo následne doručené zástupcovi navrhovateľa. Dňa

08.08.2016 bol vyžiadaný dôchodkový administratívny spis navrhovateľa od Vojenského

úradu sociálneho zabezpečenia, doručený súdu 12.09.2016. Dňa 30.08.2016 doručil

zástupca navrhovateľa vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne. Dňa 13.11.2019

určil JUDr. Ľubomír Šramko v predmetnej veci termín pojednávania na deň 11.12.2019

a dňa 26.11.2019 doručila odporkyňa súdu dávkový spis navrhovateľa.

V dôsledku prerozdeľovania vecí bol JUDr. Ľubomír Šramko po odchode

JUDr. Ivany Neviďanskej zákonným sudcom spolu v 272 nerozhodnutých (306

nevybavených) veciach, vrátane vecí jemu pridelených. Pred prerozdelením vecí v dôsledku

odchodu JUDr. Ivany Neviďanskej mal JUDr. Šramko 199 nerozhodnutých (218

nevybavených) vecí. vrátane vecí, ktoré mu boli pridelené ako zákonnému sudcovi po

odchode JUDr. Petra Pospecha do starobného dôchodku.

JUDr. Ľubomír Šramko záverom uviedol, že všetky veci v ktorých koná ako zákonný

sudca sa snaží vybavovať podľa dátumu ich predloženia bez zbytočných prieťahov. Musí

pritom prednostne rozhodovať veci viazané na zákonom určené lehoty, teda veci zaistenia

cudzincov, veci azylové, rozhodnutia vo veciach návrhov na priznanie odkladného účinku

podaným žalobám. Poznamenal, že enormné zaťaženie spočívajúce vo veľkom počte vecí

jemu prerozdelených po iných sudcoch je spôsobené tým, že uvoľnené miesta sudcov, ktorí

natrvalo alebo dočasne odišli z priameho výkonu, neboli obsadené inými sudcami.

Na deň 11.12.2019 je určený termín pojednávania v predmetnej veci. Na tomto

pojednávaní (pokiaľ nedôjde k nepredvídaným okolnostiam) hodlá JUDr. Šramko vo veci

meritórne rozhodnúť.

S vyjadrením JUDr. Ľubomíra Šramka sa v celom rozsahu stotožňujem...“

7. Právny zástupca sťažovateľa nereagoval na vyjadrenie predsedu krajského súdu.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

práv uvedených v bode 1.

III.

Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní krajského súdu

9. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti a zo spisu krajského súdu, ktorý bol vyžiadaný,

zistil tento priebeh napadnutého konania krajského súdu:

- 22. januára 2016 bol krajskému súdu doručený návrh sťažovateľa na preskúmanie

rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. z 22. decembra 2015;

- podaním z 26. januára 2016 bola Sociálna poisťovňa vyzvaná, aby sa vyjadrila

k návrhu sťažovateľa;

- 27. apríla 2016 bolo krajskému súdu doručené rozšírenie návrhu sťažovateľa

o ďalšie rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. z 15. apríla 2016;

- 23. mája 2016 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie Sociálnej poisťovne

k návrhu sťažovateľa;

- podaním z 8. augusta 2016 bol sťažovateľ vyzvaný, aby oznámil, či trvá

na podanom návrhu vzhľadom na vyjadrenie Sociálnej poisťovne;

- podaním z 8. augusta 2016 bol vyzvaný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia

na predloženie písomností;

- 30. augusta 2016 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa, že trvá na podanom

návrhu, ktorý ešte podrobnejšie odôvodnil;

- 12. septembra 2016 boli Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia doručené

požadované listiny;

- 13. novembra 2019 bol nariadený termín pojednávania na 11. december 2019;

- 11. decembra 2019 sa konalo pojednávanie (sťažovateľ aj jeho právny zástupca boli

osobne prítomní), na ktorom bolo vykonané dokazovanie vo veci samej a bol aj vyhlásený

rozsudok, ktorým boli napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne potvrdené

a sťažovateľovi nebolo priznané právo na náhradu trov konania. Na základe lustrácie

ústavného súdu bolo následne zistené, že proti rozsudku krajského súdu nebolo podané

odvolanie, a preto 1. februára 2020 nadobudol právoplatnosť.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia

základného práva zaručeného a práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

13. Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádzala z (ďalej len „OSP“), ktorý súdom

prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana

ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

15. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že dĺžka napadnutého konania krajského súdu nebola závislá od právnej alebo skutkovej

zložitosti veci, keďže návrhy na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne sú

bežnou súčasťou rozhodovacej agendy správnych súdov. Napokon ani predseda krajského

súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť tejto veci.

16. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd

pri preskúmaní súdneho spisu nezistil nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany

sťažovateľa ako účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ svojím správaním

neprispel k predĺženiu napadnutého konania. Zároveň predseda krajského súdu vo svojom

vyjadrení nenamietal správanie sťažovateľa v tejto veci.

17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného krajského súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu v bode 1 uvedených

základných práv, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu

nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ).

18. Okolnosťou, ktorá narušila plynulosť napadnutého konania, bola nečinnosť

krajského súdu, a to v období od 12. septembra 2016, keď boli krajskému súdu doručené

požadované listiny z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, do 13. novembra 2019,

keď bol nariadený termín pojednávania na 11. december 2019.

19. Ústavný súd teda konštatuje, že dĺžka napadnutého konania bola ovplyvnená

pasivitou krajského súdu, ktorá trvala viac ako 3 roky. Krajský súd teda nezvolil taký

procesný postup v napadnutom konaní, ktorý by smeroval k rýchlemu prejednaniu veci

a rozhodnutiu vo veci samej. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť

dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj

samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne

na ostatných občanov.

20. Predseda krajského súdu uviedol, že enormné zaťaženie zákonného sudcu, ktorý

konal a rozhodoval v napadnutom konaní, bolo dôsledkom opakovaných personálnych

zmien v obsadení krajského súdu sudcami (len v napadnutom konaní nastali 3 zmeny

zákonného sudcu) a z toho vyplýval aj vysoký počet vecí prerozdelených po trvalo alebo

dočasne odchádzajúcich sudcoch, ktorí neboli nahradení. Táto argumentácia predsedu

krajského súdu nemá relevanciu, poukazujúc na štandardnú judikatúru ústavného súdu

(napr. , ). Nedostatočné personálne obsadenie všeobecného

súdu následkom dlhodobo chýbajúcich, resp. natrvalo odchádzajúcich sudcov nemá povahu

okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť všeobecného súdu

za rozhodnutie vo veci.

21. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na všeobecnom súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

22. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosťou

krajského súdu trvajúcou viac ako 3 roky došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

25. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume

5 000 € z dôvodu, že „... doba 3 rokov, ktorá uplynula od sporu so Sociálnou poisťovňou

a Krajským súdom v Bratislave až doposiaľ, je ničím neospravedlniteľná. Účastník konania

má právo na konanie bez prieťahov a toto právo Krajský súd v Bratislave nemôže, ani

vzhľadom na jeho subjektívne pomery porušovať. Sťažovateľ vidí nemajetkovú ujmu v jej

pretrvávajúcom pocite stresu a neistoty vyplývajúcej zo situácie, keď má faktický a právny

záujem o vyriešení jeho dôchodkového nároku.

Podotýkame, že ide o typický dôchodkový spor, ktorý medzičasom prerástol,

sťažovateľ zostarol a začínajú sa uňho prejavovať aj sprievodné javy ako sú choroby, tak

bežné u staršieho človeka - čiže včasným a rýchlym vyriešením tohto sporu by sa zabránilo

aj ostatným neistotám a stresom. Má za to, že pretrvávajúce pocity neistoty, márnosti

a nespravodlivosti, vyplývajúce z tohto sporu, mali byť už dávno vyriešené. Definitívnym

vyriešením tohto aktuálneho sporu a vynesením meritórneho rozhodnutia by sa predišlo aj

týmto ďalším frustrujúcim dôsledkom voči osobe sťažovateľa.“.

26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade patrí sťažovateľovi finančné zadosťučinenie.

27. Pri úvahe o výške finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadňuje vždy

konkrétne okolnosti posudzovanej veci, a to na jednej strane najmä dĺžku napadnutého

konania krajského súdu a na druhej strane aj povahu práv sťažovateľa a rozsah, v akom boli

porušené, ale aj predmet konania a jeho význam pre sťažovateľa. Aj keď ústavný súd

v konaní zistil nečinnosť konajúceho súdu v trvaní viac ako 3 rokov, musel prihliadnuť aj

na skutočnosť, že návrh sťažovateľa bol posúdený ako nedôvodný a bol právoplatne

zamietnutý. Na základe komplexného posúdenia spomínaných kritérií tak dospel ústavný

súd k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej

veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 800 €.

28. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal

priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 800 €, a preto v tejto

časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd postupoval podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“).

31. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3

vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola vo výške 980 €) a zo sadzby za náhradu hotových

výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 € (1/100

výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd priznal sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom v celkovej sume 346,26 €, a to za 2

úkony právnej pomoci vykonané v roku 2019, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane

prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky] a písomné podanie ústavnej

sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a 2 paušálne náhrady hotových výdavkov v roku

2019. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode

3 výroku tohto nálezu.

32. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

K bodu 4 výrokovej časti nálezu

33. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

34. Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu

v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Keďže napadnuté konanie

krajského súdu bolo právoplatne skončené, ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti

nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

VII.

35. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2020

Miroslav Duriš predseda senátu