Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 134/2019
PDF · 220.75 KB
No categories available
IV. ÚS 134/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti
, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom,
Sibírska 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Sd 9/2016 takto
rozhodol:
1. Základné právo , na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Sd 9/2016 p o r u š e n é b o l i .
2. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
800 € (slovom osemsto eur), ktoré mu j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť
, trovy konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu, Sibírska 4, Bratislava, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca
2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sd 9/2016 (ďalej len „napadnuté konanie krajského
súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že predmetom napadnutého konania krajského súdu,
v ktorom má sťažovateľ postavenie žalobcu, je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Sociálnej poisťovne č. z 22. decembra 2015 týkajúceho sa priznania
starobného dôchodku. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že žalobu podal 22. januára 2016
a Sociálna poisťovňa následne 15. apríla 2016 vydala ďalšie zamietavé rozhodnutie
(č. z 15. apríla 2016). Z tohto dôvodu preto 27. apríla 2016 podal ďalší návrh
na preskúmanie zákonnosti vo veci priznania starobného dôchodku.
3. Sťažovateľ uviedol, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom,
pretože krajský súd je nečinný a počas uvedenej doby nevypočul účastníkov ani svedkov
a nenariadil ani pojednávanie. Krajský súd do podania ústavnej sťažnosti vo veci
nerozhodol.
4. Na základe už uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal
nález, ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv postupom krajského súdu
v napadnutom konaní a prikáže krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem
toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov
právneho zastúpenia v sume 346,26 €.
II.
Procesný postup ústavného súdu a vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k.
IV. ÚS 134/2019-10 z 20. novembra 2019 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania krajského
súdu vyjadril predseda krajského súdu podaním sp. zn. 1 SprV 468/2019 z 3. decembra
2019. Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 10. decembra 2019 predseda krajského
súdu uviedol:
„JUDr. Ľubomír Šramko, zákonný sudca v predmetnej veci vo svojom vyjadrení
zo dňa 02.12.2019 uviedol, že vec sp. zn. 5Sd/9/2016 bola predložená tunajšiemu súdu dňa
22.01.2016 do súdneho oddelenia JUDr. Miloty Tóthovej. Dňa 27.04.2016 bolo tunajšiemu
súdu doručené rozšírenie podaného návrhu. Dňa 23.06.2016 doručila odporkyňa súdu svoje
vyjadrenie k návrhu, ktoré bolo následne doručené zástupcovi navrhovateľa. Dňa
08.08.2016 bol vyžiadaný dôchodkový administratívny spis navrhovateľa od Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia, doručený súdu 12.09.2016. Dňa 30.08.2016 doručil
zástupca navrhovateľa vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne. Dňa 13.11.2019
určil JUDr. Ľubomír Šramko v predmetnej veci termín pojednávania na deň 11.12.2019
a dňa 26.11.2019 doručila odporkyňa súdu dávkový spis navrhovateľa.
V dôsledku prerozdeľovania vecí bol JUDr. Ľubomír Šramko po odchode
JUDr. Ivany Neviďanskej zákonným sudcom spolu v 272 nerozhodnutých (306
nevybavených) veciach, vrátane vecí jemu pridelených. Pred prerozdelením vecí v dôsledku
odchodu JUDr. Ivany Neviďanskej mal JUDr. Šramko 199 nerozhodnutých (218
nevybavených) vecí. vrátane vecí, ktoré mu boli pridelené ako zákonnému sudcovi po
odchode JUDr. Petra Pospecha do starobného dôchodku.
JUDr. Ľubomír Šramko záverom uviedol, že všetky veci v ktorých koná ako zákonný
sudca sa snaží vybavovať podľa dátumu ich predloženia bez zbytočných prieťahov. Musí
pritom prednostne rozhodovať veci viazané na zákonom určené lehoty, teda veci zaistenia
cudzincov, veci azylové, rozhodnutia vo veciach návrhov na priznanie odkladného účinku
podaným žalobám. Poznamenal, že enormné zaťaženie spočívajúce vo veľkom počte vecí
jemu prerozdelených po iných sudcoch je spôsobené tým, že uvoľnené miesta sudcov, ktorí
natrvalo alebo dočasne odišli z priameho výkonu, neboli obsadené inými sudcami.
Na deň 11.12.2019 je určený termín pojednávania v predmetnej veci. Na tomto
pojednávaní (pokiaľ nedôjde k nepredvídaným okolnostiam) hodlá JUDr. Šramko vo veci
meritórne rozhodnúť.
S vyjadrením JUDr. Ľubomíra Šramka sa v celom rozsahu stotožňujem...“
7. Právny zástupca sťažovateľa nereagoval na vyjadrenie predsedu krajského súdu.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia
práv uvedených v bode 1.
III.
Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní krajského súdu
9. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti a zo spisu krajského súdu, ktorý bol vyžiadaný,
zistil tento priebeh napadnutého konania krajského súdu:
- 22. januára 2016 bol krajskému súdu doručený návrh sťažovateľa na preskúmanie
rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. z 22. decembra 2015;
- podaním z 26. januára 2016 bola Sociálna poisťovňa vyzvaná, aby sa vyjadrila
k návrhu sťažovateľa;
- 27. apríla 2016 bolo krajskému súdu doručené rozšírenie návrhu sťažovateľa
o ďalšie rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. z 15. apríla 2016;
- 23. mája 2016 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie Sociálnej poisťovne
k návrhu sťažovateľa;
- podaním z 8. augusta 2016 bol sťažovateľ vyzvaný, aby oznámil, či trvá
na podanom návrhu vzhľadom na vyjadrenie Sociálnej poisťovne;
- podaním z 8. augusta 2016 bol vyzvaný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia
na predloženie písomností;
- 30. augusta 2016 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa, že trvá na podanom
návrhu, ktorý ešte podrobnejšie odôvodnil;
- 12. septembra 2016 boli Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia doručené
požadované listiny;
- 13. novembra 2019 bol nariadený termín pojednávania na 11. december 2019;
- 11. decembra 2019 sa konalo pojednávanie (sťažovateľ aj jeho právny zástupca boli
osobne prítomní), na ktorom bolo vykonané dokazovanie vo veci samej a bol aj vyhlásený
rozsudok, ktorým boli napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne potvrdené
a sťažovateľovi nebolo priznané právo na náhradu trov konania. Na základe lustrácie
ústavného súdu bolo následne zistené, že proti rozsudku krajského súdu nebolo podané
odvolanie, a preto 1. februára 2020 nadobudol právoplatnosť.
IV.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a Európskeho súdu pre ľudské práva
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním
veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu
právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným
rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
13. Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu
a sudcu vychádzala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom
prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana
ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04,
I. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd
v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa
uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.
15. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,
že dĺžka napadnutého konania krajského súdu nebola závislá od právnej alebo skutkovej
zložitosti veci, keďže návrhy na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne sú
bežnou súčasťou rozhodovacej agendy správnych súdov. Napokon ani predseda krajského
súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť tejto veci.
16. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd
pri preskúmaní súdneho spisu nezistil nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany
sťažovateľa ako účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ svojím správaním
neprispel k predĺženiu napadnutého konania. Zároveň predseda krajského súdu vo svojom
vyjadrení nenamietal správanie sťažovateľa v tejto veci.
17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného krajského súdu.
Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu v bode 1 uvedených
základných práv, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu
nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).
18. Okolnosťou, ktorá narušila plynulosť napadnutého konania, bola nečinnosť
krajského súdu, a to v období od 12. septembra 2016, keď boli krajskému súdu doručené
požadované listiny z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, do 13. novembra 2019,
keď bol nariadený termín pojednávania na 11. december 2019.
19. Ústavný súd teda konštatuje, že dĺžka napadnutého konania bola ovplyvnená
pasivitou krajského súdu, ktorá trvala viac ako 3 roky. Krajský súd teda nezvolil taký
procesný postup v napadnutom konaní, ktorý by smeroval k rýchlemu prejednaniu veci
a rozhodnutiu vo veci samej. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť
dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj
samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne
na ostatných občanov.
20. Predseda krajského súdu uviedol, že enormné zaťaženie zákonného sudcu, ktorý
konal a rozhodoval v napadnutom konaní, bolo dôsledkom opakovaných personálnych
zmien v obsadení krajského súdu sudcami (len v napadnutom konaní nastali 3 zmeny
zákonného sudcu) a z toho vyplýval aj vysoký počet vecí prerozdelených po trvalo alebo
dočasne odchádzajúcich sudcoch, ktorí neboli nahradení. Táto argumentácia predsedu
krajského súdu nemá relevanciu, poukazujúc na štandardnú judikatúru ústavného súdu
(napr. I. ÚS 38/03, III. ÚS 155/2010). Nedostatočné personálne obsadenie všeobecného
súdu následkom dlhodobo chýbajúcich, resp. natrvalo odchádzajúcich sudcov nemá povahu
okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť všeobecného súdu
za rozhodnutie vo veci.
21. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99,
III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj
skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na všeobecnom súde, ktorý oprávnený
subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.
VI.
Záver
K bodu 1 výrokovej časti nálezu
22. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosťou
krajského súdu trvajúcou viac ako 3 roky došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
K bodu 2 výrokovej časti nálezu
23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
24. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
25. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume
5 000 € z dôvodu, že „... doba 3 rokov, ktorá uplynula od sporu so Sociálnou poisťovňou
a Krajským súdom v Bratislave až doposiaľ, je ničím neospravedlniteľná. Účastník konania
má právo na konanie bez prieťahov a toto právo Krajský súd v Bratislave nemôže, ani
vzhľadom na jeho subjektívne pomery porušovať. Sťažovateľ vidí nemajetkovú ujmu v jej
pretrvávajúcom pocite stresu a neistoty vyplývajúcej zo situácie, keď má faktický a právny
záujem o vyriešení jeho dôchodkového nároku.
Podotýkame, že ide o typický dôchodkový spor, ktorý medzičasom prerástol,
sťažovateľ zostarol a začínajú sa uňho prejavovať aj sprievodné javy ako sú choroby, tak
bežné u staršieho človeka - čiže včasným a rýchlym vyriešením tohto sporu by sa zabránilo
aj ostatným neistotám a stresom. Má za to, že pretrvávajúce pocity neistoty, márnosti
a nespravodlivosti, vyplývajúce z tohto sporu, mali byť už dávno vyriešené. Definitívnym
vyriešením tohto aktuálneho sporu a vynesením meritórneho rozhodnutia by sa predišlo aj
týmto ďalším frustrujúcim dôsledkom voči osobe sťažovateľa.“.
26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade patrí sťažovateľovi finančné zadosťučinenie.
27. Pri úvahe o výške finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadňuje vždy
konkrétne okolnosti posudzovanej veci, a to na jednej strane najmä dĺžku napadnutého
konania krajského súdu a na druhej strane aj povahu práv sťažovateľa a rozsah, v akom boli
porušené, ale aj predmet konania a jeho význam pre sťažovateľa. Aj keď ústavný súd
v konaní zistil nečinnosť konajúceho súdu v trvaní viac ako 3 rokov, musel prihliadnuť aj
na skutočnosť, že návrh sťažovateľa bol posúdený ako nedôvodný a bol právoplatne
zamietnutý. Na základe komplexného posúdenia spomínaných kritérií tak dospel ústavný
súd k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej
veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 800 €.
28. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal
priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 800 €, a preto v tejto
časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.
K bodu 3 výrokovej časti nálezu
29. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd postupoval podľa
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“).
31. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3
vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola vo výške 980 €) a zo sadzby za náhradu hotových
výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 € (1/100
výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd priznal sťažovateľovi
náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom v celkovej sume 346,26 €, a to za 2
úkony právnej pomoci vykonané v roku 2019, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky] a písomné podanie ústavnej
sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a 2 paušálne náhrady hotových výdavkov v roku
2019. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode
3 výroku tohto nálezu.
32. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
K bodu 4 výrokovej časti nálezu
33. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
34. Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu
v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Keďže napadnuté konanie
krajského súdu bolo právoplatne skončené, ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti
nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
VII.
35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2020
Miroslav Duriš predseda senátu