Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 97/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Čipkom,

Partizánska 197, Hnúšťa, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu

ochranu podľa , základného práva na osobitnú

ochranu detí a mladistvých podľa poslednej vety ,

práva na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti orgánu činného v trestnom konaní podľa

čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, práva dieťaťa byť vypočuté v každom konaní,

ktoré sa ho týka, podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-

388/2-VYS-BB-2018 a jeho uznesením zo 16. mája 2018 a uznesením Okresnej prokuratúry

Banská Bystrica č. k. -6 zo 4. júna 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť maloletého o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť maloletého

, ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na osobitnú ochranu detí a mladistvých podľa čl. 41

ods. 1 poslednej vety , práva na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti orgánu

činného v trestnom konaní podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len

„dohovor“), práva dieťaťa byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka, podľa čl. 12

ods. 1 a 2 dohovoru postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica,

odboru kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) ČVS: ORP-388/2-VYS-BB-

2018 (ďalej len „napadnutý postup okresného riaditeľstva“) a jeho uznesením zo 16. mája

2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva“) a uznesením Okresnej

prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -6

zo 4. júna 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi

Ladislavovi Oroszovi, ktorému uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu

16. februára 2019. Do tohto dňa nebolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodnuté.

Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých

funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov menovaných

do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi

Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná vo IV. senáte

ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa

a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom riaditeľstve sa

viedlo napadnuté konanie vo veci podozrenia zo spáchania zločinu rozširovania detskej

pornografie podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorého sa mal dopustiť sťažovateľ tým,

že 10. apríla 2018 o 19:21:22 h na sociálnej sieti Facebook pod menom konta

z adresy svojho trvalého bydliska prostredníctvom prístupu na internet

cez IP adresu a použitím internetovej služby Facebook Messenger zverejnil fotografiu,

ktorej obsah zobrazuje obnaženú detskú osobu mužského pohlavia s obnaženým pohlavným

orgánom.

4. Napadnutým uznesením okresného riaditeľstva bola podľa § 197 ods. 1 písm. c)

táto vec odložená z dôvodu neprípustnosti trestného stíhania, keďže išlo

o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne stíhaná. Proti napadnutému uzneseniu

okresného riaditeľstva sťažovateľ podal v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola napadnutým

uznesením okresnej prokuratúry zamietnutá, pretože nebola dôvodná podľa § 193 ods. 1

písm. c) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“).

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že «z hľadiska porušenia mojich

základných práv považujem za primárne pochybenie orgánov činných v trestnom konaní

spôsob vedenia môjho výsluchu, ktorý nekorešpondoval s požiadavkou osobitnej ochrany

maloletých pri realizácii takéhoto úkonu, ktorá je zakotvená v Dohovore OSN o právach

dieťaťa, , ako aj priamo v ustanoveniach .

Bez ohľadu na to, v ktorom štádiu bolo trestné konanie nie je možné, aby orgány činné

v trestnom konaní pri komunikácii s maloletým dieťaťom opomenuli prihliadanie na najlepší

záujem maloletého, špecifiká rozumovej a vôľovej vyspelosti dieťaťa a možné negatívne

následky neodborného a formalistického prístupu vyšetrovateľa. Samotná skutočnosť, že sa

maloletý musí dostaviť na policajné oddelenie je stresujúca a práve následný prístup

k maloletému, ktorý nie je trestné zodpovedný a skutok bezpochyby nespáchal úmyselne, má

zabezpečiť, aby nebol výsluch pre dieťa neprimerane traumatizujúci. Túto požiadavku

medzinárodných dohovorov reflektoval aj slovenský zákonodarca v ustanovení § 135 ods. 1

, ktorý pri výsluchu maloletého dieťaťa v postavení svedka vyžaduje

obzvlášť ohľaduplný prístup osoby, ktorá výsluch vykonáva a obligatórne vyžaduje aj

prítomnosť psychológa alebo znalca, zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately a až subsidiárne aj prizvanie zákonného zástupcu alebo pedagóga.

Pred týmto úkonom má orgán činný v trestnom konaní prekonzultovať spôsob vedenia

výsluchu s kompetentnými osobami.

Ako vyplýva zo Všeobecného komentára č. 12 Výboru OSN pre práva dieťaťa

v trestnom konaní je potrebné právo dieťaťa slobodne vyjadriť názor o všetkých

záležitostiach, ktoré sa ho týkajú plne rešpektovať a implementovať v každom štádiu

procesu. Som presvedčený, že osobitná ochrana Strana 3 z 6 zaručená maloletým deťom,

ako aj účel ustanovenia , ktorý túto požiadavku odzrkadľuje

dostatočným spôsobom odôvodňujú záver o prípustnosti analogickej aplikácie ustanovenia

aj na vypočutie maloletej osoby, ktoré orgán činný v trestnom

konaní uskutočňuje podľa . Dieťa je potrebné chrániť pred

potenciálnymi negatívnymi dôsledkami akéhokoľvek neohľaduplného vypočutia zo strany

orgánov činných v trestnom konaní, a to osobitne v prípadoch trestných činov, ktoré majú

sexuálny kontext. Za týmto účelom musia byť prijaté všetky potrebné opatrenia na zaistenie

uplatnenia práva na vypočutie tak, aby bola zabezpečená plná ochrana dieťaťa. Práve túto

ochranu sleduje ustanovenie . Nerešpektovanie obsahu a najmä

zmyslu predmetnej právnej normy a jej neuplatňovanie pri maloletých osobách, ktoré

nemajú postavenie svedka, ale osoby, ktorú je potrebné vypočuť k okolnostiam

nasvedčujúcim spáchanie trestného činu je neoprávneným odopieraním základného práva

dieťaťa na osobitnú ochranu priznanú právnym poriadkom, ako aj práva na súdnu a inú

právnu ochranu.

Práve po posúdení individuálnych okolností prejednávanej veci sa dôvodnosť

a potreba postupu podľa zvyšuje, vzhľadom na sexuálny

charakter predmetného skutku, ku ktorému som sa mal vyjadriť. Každé dieťa musí byť

informované o trestnom konaní a poučené spôsobom primeraným veku a vyspelosti

maloletého, nie len formálnym prístupom zodpovednej osoby, ktorý nezohľadňuje špecifiká

komunikácie s dieťaťom. Výsluch vyšetrovateľ vykonal bez náležitého poučenia

a informovania o prejednávanej veci a obmedzil sa len na jednoduché konštatovanie, že

zo samotného konania „nič mať nebudem“. Pri výsluchu 12 ročného dieťaťa, ktorý sa týka

trestného činu rozširovania detskej pornografie by malo byť pravidlom, aby sa ho zúčastnil

aj psychológ, aby sa predišlo potenciálnym negatívnym následkom výsluchu na maloleté

dieťa. Postup vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru

kriminálnej polície tieto osobitosti nezohľadnil, práve naopak, pristupoval ku mne striktne

formálne, ako k osobe, ktorá konala protiprávne, ale vzhľadom na môj vek toto moje

konanie nebude mať trestnoprávne následky. Práve tento formálny prístup mal byť

dôvodom, pre ktorý nebudem vystavený výsluchu, ak sa vyšetrovateľ PZ odmietal zaoberať

dokazovaním ostatných znakov skutkovej podstaty trestného činu.».

6. Ďalej podľa sťažovateľa „... orgány činné v trestnom konaní dostatočným

spôsobom neodôvodnili ani to, prečo rozhodli v zmysle § 197 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku, keď po posúdení veci bolo dôvodné odmietnuť vec podľa § 197 ods. 1 písm. d)

.

Rozhodnutie vyšetrovateľa, ako aj prokurátorky, na základe ktorých došlo

k odloženiu veci možno vnímať ako prezumpciu spáchania trestného činu. Jediným faktorom

rozhodujúcim o ďalšom postupe vo veci bol nedostatok veku údajného páchateľa.

Nesúhlasím s názorom prokurátorky, ktorá tvrdí, že subjekt je hlavným znakom skutkovej

podstaty trestného činu. Obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu je potrebné

posudzovať vo vzájomnej súvislosti. Všetky štyri obligatórne znaky skutkovej podstaty sú

rovnocenné a je potrebné ich skúmať jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Neexistuje

medzi nimi vzťah nadradenosti a podradenosti. Sama prokurátorka krajskej prokuratúry

v upovedomení o vybavení žiadosti uvádza, že subjektívna stránka vo forme úmyselného

zavinenia je pri osobách trestne nezodpovedných pre nedostatok veku vylúčená, vzhľadom

na detské myslenie týchto osôb. Zároveň však dodáva, že len po začatí trestného stíhania je

možné skúmať zavinené, resp. nezavinené konanie (subjektívnu stránku) trestne

zodpovedných páchateľov.

Som presvedčený, že subjektívnu stránku ako jeden z obligatórnych znakov skutkovej

podstaty trestného činu je potrebné posudzovať už aj pred začatím trestného stíhania. Záver

o tom, že nie som s ohľadom na nedostatok veku trestne zodpovedný je samozrejme správny.

V záujme maloletého a pre potreby riadneho vybavenia veci však bolo potrebné zaoberať sa

aj ostatnými znakmi skutkovej podstaty, na základe ktorých je možné dospieť k záveru, že aj

keby som bol trestne zodpovedný nenaplnil by som skutkovú podstatu zločinu rozširovania

detskej pornografie podľa , vzhľadom na

absenciu úmyselného zavinenia, ktoré predmetné ustanovenia

predpokladajú.

A ak po posúdení všetkých skutkových a právnych okolností veci prichádza do úvahy

rozhodnutie podľa , t. j. odmietnutie veci je

namieste ho uprednostniť pred rozhodnutím podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku, ktoré vo vzťahu k údajnému páchateľovi skutku pôsobí odsudzujúco, napriek

nenáležitému preskúmaniu všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý by tento

záver vyvracali. Osobitne je takýto postup namieste pri maloletej osobe, ktorá si zasluhuje

zvýšenú spoločenskú ochranu.“.

7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým

vysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv napadnutým postupom a napadnutým

uznesením okresného riaditeľstva a napadnutým uznesením okresnej prokuratúry.

Sťažovateľ ďalej žiada zrušiť napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva a napadnuté

uznesenie okresnej prokuratúry a vec vrátiť okresnému riaditeľstvu na ďalšie konanie.

Okrem toho sa sťažovateľ domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €

a priznania náhrady trov právneho zastúpenia v sume 390,50 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantné ustanovenia právnych prepisov

8. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa poslednej vety sa zaručuje osobitná ochrana detí

a mladistvých.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo

súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými

orgánmi.

17. Podľa čl. 12 ods. 1 dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru,

zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory

slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom

dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

18. Podľa čl. 12 ods. 2 dohovoru za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä

možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka,

a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, a spôsob

vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.A K namietanému porušeniu v bode 1 označených práv napadnutým

postupom okresného riaditeľstva a napadnutým uznesením okresného riaditeľstva

19. Sťažovateľ namieta porušenie práv uvedených v bode 1 v príčinnej súvislosti

s napadnutým postupom a napadnutým uznesením okresného riaditeľstva. V tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity, zakotvený v citovanom ,

z ktorého je potrebné vyvodiť, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, kde sa sťažovateľ

v súčasnosti nemôže a ani v budúcnosti nebude môcť domáhať ochrany svojich práv

pred iným orgánom verejnej moci prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu

zákon na ochranu jeho práv poskytuje.

20. Zmyslom a účelom spomínaného princípu subsidiarity je to, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ).

21. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom prezentované námietky (body 5 a 6)

boli predmetom prieskumu realizovaného okresnou prokuratúrou a konanie o sťažnosti

sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva bolo skončené

napadnutým uznesením okresnej prokuratúry. Z uvedeného vyplýva, že existoval iný orgán

verejnej moci (v tejto veci okresná prokuratúra), ktorý bol oprávnený i povinný napraviť

prípadné pochybenia okresného riaditeľstva. To vylučuje právomoc ústavného súdu

na prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného porušenia v bode 1 označených práv

sťažovateľa napadnutým postupom okresného riaditeľstva a napadnutým uznesením

okresného riaditeľstva.

22. Z uvedeného dôvodu bola táto časť ústavnej sťažnosti pri predbežnom

prerokovaní odmietnutá podľa z dôvodu,

že ústavný súd nemá právomoc na jej prerokovanie.

III.B K namietanému porušeniu v bode 1 označených práv napadnutým

uznesením okresnej prokuratúry

23. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, ak ústavný súd pri jej predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je

dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj absencia

priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. Za dôvody zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti treba v zmysle judikatúry

(napr. , , ) považovať aj konkrétne okolnosti

prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a únosnosť z hľadiska

požiadaviek na ochranu práv, ktorých porušenie sa namieta, vrátane posúdenia, či tieto

pochybenia, resp. nedostatky reálne spôsobili alebo mohli spôsobiť sťažovateľovi ujmu

na jeho zaručených právach.

24. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných

zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci vo veciach

patriacich do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým

súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Vo vzťahu k orgánom verejnej moci

nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.

, ) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní

pred orgánmi verejnej moci bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne

závery zo skutkového stavu orgán verejnej moci vyvodil (m. m. ,

). Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

25. Základné právo podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa

je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich

práv príslušné orgány prokuratúry a tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa opravným prostriedkom

(podnetom) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva

dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej opravnému

prostriedku (podnetu) vyhoveli (m. m. , a ).

26. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom tejto ochrany (). Do obsahu základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý

právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,

ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy

na zistený stav veci.

27. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením okresnej prokuratúry vrátane

sťažovateľom prezentovaných námietok, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi

v bode 1 označených článkov a dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta.

Uvedený prieskum vykonal ústavný súd v medziach svojich právomocí, a teda posudzoval

kvalitu odôvodnenia napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry a ústavnú súladnosť

interpretácie právnej úpravy, ktorú okresná prokuratúra vo veci sťažovateľa aplikovala,

inými slovami, ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry.

28. Ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia

okresnej prokuratúry, v rámci ktorého bolo konštatované:

„Skutková podstata trestného činu je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov.

Medzí týmito znakmi existujú vzťahy relatívnej samostatnosti a zároveň vzájomnej

podmienenosti, čo z nich vytvára určitý systém. V dôsledku toho je podmienkou existencie

skutkovej podstaty naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu. Nedostatok

jedného znaku sa rovná nedostatku skutkovej podstaty ako takej. Z uvedeného vyplýva, že

znaky skutkovej podstaty trestného činu majú všeobecne obligatórnu povahu, s výnimkou

prípravy a pokusu, kde chýba následok a príčinný vzťah medzi ním a konaním. Medzi

obligatórne znaky, resp. skupiny znakov patria subjekt (páchateľ), subjektívna stránka,

objekt a objektívna stránka. Všetky tieto štyri znaky tvoria jednotný celok a sú v skutkovej

podstate trestného činu obligatórne. Existujú v každej skutkovej podstate trestného činu, aj

keď v nej nie sú výslovne uvedené. V prípade, ak by niektorý z týchto znakov chýbal, nešlo

by v danom prípade o trestný čin. Subjekt - páchateľ ako fyzická osoba je v každej skutkovej

podstate charakterizovaný vekom a príčetnosťou. Pokiaľ čin nemá naplnené všetky tieto

znaky (pokiaľ niektorý z nich chýba), nie je naplnená skutková podstata trestného činu.

Z uvedeného je zrejmé, že na naplnenie skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného

činu je potrebný subjekt - páchateľ, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka.

V prípade keď subjekt nie je spôsobilý, nie je namieste skúmať, či došlo k trestnému činu.

Ďalšie znaky skutkovej podstaty trestného činu, keďže nebol naplnený hneď prvý znak -

hlavný - subjekt, neboli skúmané, nie je dôvod sa zaoberať naplnením ostatných znakov

skutkovej podstaty trestného činu.

Vzhľadom na uvedené, keď nedošlo k naplneniu znaku trestného činu - subjektu,

musel vyšetrovateľ rozhodnúť o odložení veci. Ohľadom námietky sťažovateľky o zavinení -

úmysle maloletého je potrebné uviesť, že skúmať subjektívnu stránku - vo forme motívu

a úmyslu nespôsobilého subjektu nie je možné.

Sťažovateľka namieta spôsob výsluchu maloletého kde je potrebné uviesť, že pri

výsluchu maloletého bol prítomný jeho zákonný zástupca - matka. Obaja boli zákonným

spôsobom poučení, čo potvrdili svojím podpisom tak maloletý, ako aj jeho matka.

Z uvedeného je zrejmé, že poučeniu porozumeli a vyšetrovateľ, ktorý úkon realizoval

postupoval zákonne.

Osobitné ustanovenia o výsluchu svedka - osoby mladšej ako 18 rokov, ktoré sú

upravené v , sa aplikujú po začatí trestného stíhania. Ide v danom

prípade o výsluch svedka v zmysle . Pred začatím trestného

stíhania sú osoby - oznamovateľ, poškodený alebo osoba ktorá mala spáchať trestný čin,

vypočuté v zmysle . Pri výsluchu bol prítomný zákonný

zástupca osoby vypočúvanej, nakoľko išlo o maloletú osobu. V takomto prípade sa úkonu

zúčastňuje buď zákonný zástupca, pedagóg alebo sociálny pracovník. Je zrejmé, že úkon bol

vyšetrovateľom vykonaný zákonným spôsobom.“

29. Podanie sťažovateľa z 28. augusta 2018, ktorým žiadal o zrušenie napadnutého

uznesenia okresného riaditeľstva a napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry postupom

podľa a nasl. , bolo podľa obsahu posúdené ako žiadosť

o preskúmanie postupu a rozhodnutia prokurátora v priebehu trestného konania v zmysle

čl. 2 ods. 1 písm. c) príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 6/2017

z 12. júla 2017 (ďalej len „žiadosť“) a z tohto dôvodu postúpené na vybavenie Krajskej

prokuratúre v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“).

30. V prípise krajskej prokuratúry z 25. októbra 2018, ktorý sťažovateľ nenamieta

v petite ústavnej sťažnosti, boli uvedené tieto skutočnosti:

„Dozorujúca prokurátorka sa vo svojom rozhodnutí zaoberala aj Vašimi námietkami

v podanej sťažnosti, na ktoré vecne reagovala. S touto argumentáciou vyšetrovateľa

a prokurátorky v odôvodneniach ich rozhodnutí sa stotožňujem a na túto v podrobnostiach

odkazujem.

Nad rámec odôvodnení týchto rozhodnutí je potrebné poukázať na to, že postup

orgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania upravujú ust. § 196 až

198 tak, aby už po prijatí trestného oznámenia bolo možné rozhodnúť niektorým

zo spôsobov uvedených v , resp. ods. 2 , ak to zistené okolnosti už pred

začatím trestného stíhania umožňujú. V prípade ak už po postupe podľa § 196 ods. 2

bolo zistené, že sú tu okolnosti vylučujúce začatie trestného stíhania podľa

ods. 1 , orgány činné v trestnom konaní sú povinné postupovať niektorým

z rozhodnutí podľa až d)

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu vyplýva, že z podkladov

zabezpečených vyšetrovateľom PZ pred začatím trestného stíhania bolo zistené, že osobou

podozrivou zo spáchania skutku je osoba maloletá, trestne nezodpovedná, čo vylučovalo

začatie trestného stíhania v tejto trestnej veci. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že práve

vek maloletého dieťaťa v podstate vylučuje zároveň aj jeho subjektívnu stránku vo forme

úmyselného zavinenia, keďže vzhľadom na jeho detské myslenie nemohol posúdiť správnosť,

resp. nesprávnosť svojho konania, na čo reflektuje a

vo svojich ustanoveniach, ktoré vylučujú trestnoprávnu zodpovednosť fyzických osôb

mladších ako 14 rokov. Len u páchateľov trestnoprávne zodpovedných, starších ako 14

rokov, je možné po začatí trestného stíhania skúmať ich zavinené, resp. nezavinené konanie

(subjektívnu stránku) vrátane motivácie ich konania.

Zároveň poukazujem na to, že rozhodnutia orgánov činných v trestnom stíhaní pred

začatím trestného stíhania v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 197 ods. 1 písm. a) až

písm. c) v žiadnom prípade neznamenajú prezumpciu viny páchateľa, keďže

rozhodnúť podľa týchto ustanovení musia orgány činné v trestnom konaní obligatórne

v prípade zistenia skutočností, ktoré takýto postup odôvodňujú. V tejto súvislosti

zákonodarca neupravil priaznivejšiu okolnosť odloženia veci podľa § 197 ods. 1 písm. a) až

písm. c) pred rozhodnutím o odmietnutí veci podľa

Rozhodnúť podľa je možné vtedy, ak už z podaného trestného

oznámenia je zrejmé, že v žiadnom prípade nemôže ísť o trestný čin, a to ani z hľadiska

objektívnej stránky, pričom v prípade, ak je dôvod na odovzdanie veci príslušnému orgánu

na prejednanie priestupku, iného správneho deliktu alebo na disciplinárne konanie,

postupuje sa prioritne podľa , resp. písm. b) Ak je už

z trestného oznámenia zrejmé, že napriek naplnenej objektívnej stránke trestného činu

skutok spáchala trestne nezodpovedná osoba, nie je možné s poukazom na vyššie uvedené,

začať trestné stíhanie vo veci a skúmať subjektívnu stránku maloletého páchateľa, ale je

nevyhnutné postupovať podľa Je zrejmé, že v prípade, ak by

inkriminovanú fotku, resp. video zverejnila osoba trestnoprávne zodpovedná, bolo by

potrebné skúmať jej pohnútky, skúmať túto osobu z hľadiska možnej sexuálnej orientácie,

ako aj iné skutočnosti, dôležité pre správne a zákonné rozhodnutie v takejto trestnej veci

u maloletej osoby, vzhľadom na skutočnosť, že nie je trestnoprávne zodpovedná, takéto

skúmanie subjektívnej stránky neprichádza do úvahy, nakoľko nemožno začať trestné

stíhanie a vykonať iné úkony ako tie, ktoré umožňuje vykonať pred začatím

trestného stíhania (výsluch osoby podľa , zabezpečenie listinných

podkladov). Iné osoby ako osoba podozrivá zo spáchania trestného činu v tomto štádiu

konania nemôžu byť vypočuté. Takisto neprichádza do úvahy pribratie znalca do konania za

účelom skúmania osobnosti maloletého páchateľa, príp. výsluch ďalších svedkov, ktorí by

sa vedeli vyjadriť k jeho motivácii, resp. celkovo k subjektívnej stránke tohto trestného činu.

V prípade, ak by bolo trestné stíhanie začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného

alebo neopakovateľného úkonu, muselo by byť po zistení veku maloletého páchateľa trestné

stíhanie zastavené s poukazom na

Pokiaľ ide o námietku spočívajúcu v nesprávnom výsluchu maloletého dieťaťa pred

začatím trestného stíhania, je potrebné uviesť, že pri tomto výsluchu bola prítomná zákonná

zástupkyňa dieťaťa, pred ktorou bol maloletý zároveň poučený o svojich právach, ktorému

poučeniu podľa jeho vyjadrenia, ktoré podpísal on, ako aj jeho zákonná zástupkyňa,

porozumel, pričom zo zápisnice o tomto výsluchu nevyplývajú žiadne námietky zákonnej

zástupkyne vo vzťahu k poučeniu, resp. položeným otázkam. Jednalo sa o výsluch ktorý

začal o 15:05 hod. a skončil o 15:30 hod., t. j. trval 25 minút, pričom z položených otázok

a odpovedí nemožno vyvodiť záver, že mohlo dôjsť k poškodeniu práv maloletého dieťaťa.“

31. Ústavný súd dospel k záveru, že okresná prokuratúra sa primeraným spôsobom

zaoberala sťažnosťou sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva

a riadne o nej rozhodla, postupujúc pritom v súlade s na vec sa vzťahujúcimi právnymi

predpismi. Právny názor, na ktorom založila svoje rozhodnutie, je z ústavného hľadiska

akceptovateľný a spôsob, akým odôvodnila napadnuté uznesenie, vzhľadom na okolnosti

a podstatu posudzovaného prípadu možno tiež považovať za dostatočný a akceptovateľný

z hľadiska trestného práva, ako aj .

32. Zároveň sa krajská prokuratúra stotožnila s odôvodnením napadnutého uznesenia

okresnej prokuratúry, ktoré jasným, zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom doplnila

o ďalšie skutočnosti odôvodňujúce neprípustnosť trestného stíhania sťažovateľa.

33. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa tiež

poznamenáva, že nie je možné základné právo na inú ochranu podľa

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že orgán verejnej moci nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich

dôvodov a námietok (, , ). Podstatou je, aby postup

orgánu verejnej moci bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho

rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne.

V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov,

a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. , ).

34. Ústavná sťažnosť neobsahuje žiadnu ústavne významnú argumentáciu, keďže

sťažovateľ pokračuje v rovnakej argumentácii, ktorú uviedol v sťažnosti proti napadnutému

uzneseniu okresného riaditeľstva a zároveň aj v žiadosti. V súvislosti s procesnou aktivitou

sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším orgánom rozhodujúcim

o opravnom prostriedku sťažovateľa.

35. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (bod 23).

36. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2020

Miroslav Duriš predseda senátu