Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 115/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľky obchodnej spoločnosti VOLVOX UK LTD., Enterprise House, 2 Pass Street,

OL9 HZ Oldham, Manchester, Veľká Británia, Company No: 6940097, zastúpenej

advokátom Mgr. Marekom Benedikom, Rudnayovo námestie 1, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 2. októbra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti VOLVOX UK LTD. o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti VOLVOX

UK LTD., Enterprise House, 2 Pass Street, OL9 HZ Oldham, Manchester, Veľká Británia,

Company No: 6940097 (ďalej len ,,sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

jej základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 2. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že medzi obchodnou

spoločnosťou , ,

(ďalej len alebo len „záložný veriteľ“), a

, , , a ,

, (ďalej aj „záložní ručitelia“, v spore

o uhradenie pohľadávky pred rozhodcovským súdom aj „žalovaní“ a v spore o zrušenie

rozhodcovského rozsudku aj „žalobcovia“), bola uzavretá zmluva o záložnom práve

z 19. októbra 2005 (ďalej len „zmluva o záložnom práve“) na obchodný podiel v obchodnej

spoločnosti , ,

(ďalej len ). Účelom zmluvy o záložnom práve bolo zabezpečenie pohľadávky

, ktorej boli žalobcovia spoločníci a ktorej poskytla

peňažné prostriedky na základe zmlúv o splátkovom úvere

a (ďalej len „zmluvy o splátkovom úvere“; pohľadávka zo zmlúv

o splátkovom úvere ďalej len „pohľadávka“). Pohľadávka nebola žalovanými uhradená.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a prevzatí záväzkov postupcu

z 5. septembra 2007 uzatvorenou medzi a obchodnou spoločnosťou

, , (ďalej len ), nadobudla

pohľadávku obchodná spoločnosť . Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

z 30. júla 2009 uzatvorenou medzi obchodnou spoločnosťou a sťažovateľkou

(VOLVOX UK LTD.) nadobudla pohľadávku sťažovateľka.

3. Obsahom zmluvy o záložnom práve boli okrem iného tieto ustanovenia:

- podľa čl. II bodu 2.13 „[z]áložný ručiteľ ďalej vyhlasuje v zmysle § 303 Obch. zák.

[ v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“)], že zaplatí veriteľovi Pohľadávku za dlžníka,

ak Pohľadávku nezaplatí dlžník v zmysle úverovej zmluvy...“,

- podľa čl. III bodu 3.8 «[v]šetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú medzi záložným

veriteľom a záložným ručiteľom z tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou, vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie (ďalej pre každý jednotlivý a/alebo všetky

uvedené spory len „spory“), budú riešené a vyriešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave podľa jeho základných platných

vnútorných predpisov. Rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk

v Bratislave bude pre záložného veriteľa aj záložného ručiteľa záväzné...».

4. Sťažovateľka žalovala nadobudnutú pohľadávku na Stálom rozhodcovskom súde

Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“). Ten žalobe

vyhovel rozhodcovským rozsudkom č. k.. II/2010-2977 z 3. decembra 2010

(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) a žalovaných (solidárne) zaviazal na zaplatenie sumy

926 255,60 € s príslušenstvom.

5. Žalobcovia sa na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobou

podanou proti sťažovateľke domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku a vyslovenia

neplatnosti rozhodcovskej doložky zo zmluvy o záložnom práve (čl. III bod 3.8 zmluvy

o záložnom práve, ďalej len „rozhodcovská doložka“). Eventuálne sa domáhali zrušenia

rozhodcovského rozsudku, ponechania rozhodcovskej doložky v platnosti, ale za súčasného

vylúčenia rozhodcov, ktorí sa zúčastnili rozhodovania o rozhodcovskom rozsudku a novej

vzájomnej dohode o osobách rozhodcov. Žalobcovia namietali, že rozhodcovská doložka

sa nevzťahovala na rozhodovanie sporov týkajúcich sa ručenia (celým vlastným majetkom)

za dlh spoločnosti , a tvrdili, že sa vzťahuje iba na spory týkajúce sa zmluvy

o záložnom práve (na obchodný podiel spoločnosti ). Namietali, že rozhodcovský

súd rozhodol vo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, že rozhodcovského

konania sa zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie z konania nie zo svojej viny nemohli

dosiahnuť, a tiež, že bola porušená zásada rovnosti rozhodcovského konania. Okresný súd

rozsudkom sp. zn. z 3. februára 2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“)

žalobu zamietol.

6. Krajský súd na odvolanie žalobcov napadnutým rozhodnutím rozsudok okresného

súdu zmenil tak, že rozhodcovský rozsudok zrušil. Námietky sťažovateľky sa, čo sa týka

dôvodov rozporujúcich žalobu podanú na okresnom súde, nezmenili; krajský súd však

napriek tomu usúdil, že okresný súd nesprávne právne posúdil znenie rozhodcovskej

doložky. Akceptoval právny názor žalobcov, podľa ktorého rozhodcovská doložka

bola obmedzená na arbitrabilitu zmluvného vzťahu zo zmluvy o záložnom práve,

teda na obchodné podiely žalobcov v spoločnosti . Spor o zaplatenie pohľadávky

z titulu ručenia podľa názoru krajského súdu nesúvisí so sporom z titulu zriadenia záložného

práva. Arbitrabilita takého sporu mala byť osobitne dojednaná v rozhodcovskej zmluve

(doložke), pretože ručenie podľa je iným (rozumej odlišným,

pozn.) právnym vzťahom. A to je celý problém vo veci, ktorý sťažovateľka napáda

ústavnou sťažnosťou.

7. Sťažovateľka v spore (už pred okresným súdom) uplatnila na podporu

svojej pozície argumenty, na ktorých konštantne zotrváva. Podľa jej názoru je nesporné,

že žalobcovia boli (sú) stranou zmluvy o záložnom práve. Je nesporné, že žalobcovia

podpisom zmluvy o záložnom práve vyhlásili, že preberajú ručiteľský záväzok podľa § 303

za dlžníka zo zmlúv o splátkovom úvere – spoločnosť

Je tiež nesporné, že rozhodcovská doložka je priamo súčasťou zmluvy o záložnom práve.

Žalobcovia vedeli, že súčasťou zmluvy o záložnom práve je aj ručiteľský záväzok,

čo potvrdzuje aj vyhlásenie v bode 3.10 zmluvy o záložnom práve o slobodne prejavenej

vôli zmluvných strán pri vzniku zmluvy. Zo zmluvy o záložnom práve je zrejmé,

že žalobcovia vystupovali v dvojakom postavení „záložca“ a „ručiteľ“, čo je vyjadrené

ich označením „záložný ručiteľ“. Akákoľvek reštriktívna konštrukcia snažiaca sa o zúžený

výklad obsahu pojmu iba na záložcu nemá v zmysle už popísaného kontextu opodstatnenie,

pretože žalobcovia si boli ich postavenia vedomí. Analogicky aj rozhodcovská doložka

v zmluve o záložnom práve zastrešuje celý obsah a rozsah zmluvy o záložnom práve,

teda aj ručiteľský záväzok zo zmlúv o splátkovom úvere. Je absurdné úspešne tvrdiť,

keďže žalobcovia podpísali zmluvu o záložnom práve v celom jej rozsahu, že vo vzťahu

k ručeniu s rozhodcovskou doložkou nesúhlasili. Závery krajského súdu sú formálne

všeobecné, neodôvodnené, nepreskúmateľné a v konečnom dôsledku svojvoľné a arbitrárne.

Výklad vôle zmluvných strán krajským súdom je pokrivený, a contrario nebol urobený

so zreteľom na úmysel zmluvných strán ( a nasl. ). Krajský súd

sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil na konštatovanie, že spory z ručenia neboli expressis

verbis uvedené v rozhodcovskej doložke. „Odvolací súd v podstate od strán rozhodcovskej

zmluvy žiada, aby v prípade, ak zmluva obsahuje viacero právnych inštitútov,

resp. ak ide o zmiešanú zmluvu, ako v tomto prípade, aby v nej presne identifikovali

(vypočítali) všetky právne inštitúty, resp. zmluvné alebo právne vzťahy, ktoré zmluva

obsahuje, ak spory z nich chcú podriadiť rozhodcovskému konaniu. To je úplne

formalistická požiadavka, keď je úplne zrejmé, že ak strany v rozhodcovskej doložke odkážu

na určitú (zmiešanú) zmluvu ako takú (ako celok), že ich vôľou je podriadiť

rozhodcovskému konaniu spory týkajúce sa všetkých právnych inštitútov, zmluvných alebo

iných právnych vzťahov, ktoré sú predmetom jej úpravy, ergo ktoré zmluva zakladá.“.

8. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

vyslovil porušenie v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv napadnutým rozhodnutím,

aby napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal

náhradu trov konania.

9. Sťažovateľka očakáva, že na základe napadnutého rozhodnutia bude zastavené

na vec nadväzujúce exekučné konanie, s čím je nevyhnutne spojený zánik obmedzenia

žalobcov nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii. Keďže žalobcovia môžu túto

situáciu využiť na to, že sa budú majetku podliehajúceho exekúcii zbavovať, sťažovateľka

žiada ústavný súd, aby odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu,

o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len ,,“).

13. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

15. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný

súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127

ods. 1 mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov,

avšak iba z hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery

sú alebo nie sú v súlade s ústavnoprocesnými zásadami upravenými v ústave.

16. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

18. Vychádzajúc z uvedenej judikatúry, ako aj prihliadajúc na uvedené skutočnosti

a na okolnosti daného prípadu (v ktorých mala byť súdmi použitá právna úprava

aplikovaná), nemožno konštatovať, že by interpretáciu zistených skutkových okolností

a aplikáciu normatívneho textu zákonných ustanovení použitých krajským súdom

v posudzovanom rozhodnutí bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnenú

alebo arbitrárnu.

19. Ústavný súd konštatuje, že z predloženej ústavnej sťažnosti a jej príloh

je, ako tvrdí sťažovateľka, na prvý pohľad zrejmé, že žalobcovia podpísali zmluvu

o záložnom práve. Ňou založili v prospech obchodný podiel v spoločnosti

. Je nesporné, že zmluva o záložnom práve obsahovala ustanovenie o ručiteľskom

záväzku žalobcov za neplnenie spoločnosti z iných zmlúv – zmlúv o splátkovom

úvere. Je tiež nesporné, že zmluva o záložnom práve obsahovala rozhodcovskú doložku,

ktorá všetky spory vzniknuvšie zo zmluvy o záložnom práve podriaďuje právomoci

rozhodcovského súdu. Sťažovateľka argumentuje, že z veci (formálne) logicky vyplýva,

že zmluva o záložnom práve predsa o ručení obsahovo pojednáva, a preto je súčasťou

zmluvy o záložnom práve. Keďže sa rozhodcovská doložka vzťahuje na celý obsah zmluvy

o záložnom práve, musí sa vzťahovať aj na ručenie.

20. S argumentáciou sťažovateľky sa stotožňuje rozhodcovský súd,

ktorý „po preskúmaní záložných zmlúv dospel k záveru, že sa jedná o zmiešané zmluvy

v súlade s ustanovením a ustanovením

ods. 1 , ktoré obsahujú samostatné právne úkony - zmluvy

o záložnom práve na obchodný podiel a ručiteľské vyhlásenia. Spojenie uvedených

právnych úkonov do jednej listiny nie je v rozpore s právnym poriadkom, obchodnými

zvyklosťami ani dobrými mravmi.“.

21. Žalovaní v konaní pred rozhodcovským súdom uviedli, že „ručiteľské vyhlásenia

sú zjavne mimo rámca obsahu zmluvy a (myslené zrejme „čo“, pozn.) je v rozpore s vôľou

žalovaných v prvom a druhom rade, v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku

a v rozpore s dobrými mravmi“. Argumentácia okresného súdu v zásade kopíruje formálnu

logiku rozhodcovského rozsudku a argumentácie sťažovateľky, k sporu preto nemá čo viac

povedať. Sťažovateľka okrem argumentácie, na základe ktorej vyhrala spor

pred rozhodcovským a okresným súdom, pred ústavným súdom argumentuje absenciou

rozumnej logiky v napadnutom rozhodnutí krajského súdu a sťažuje sa na to, že krajský súd

sa v podstate iba obmedzil na konštatovanie, podľa ktorého, keďže spory z ručenia neboli

expressis verbis uvedené v rozhodcovskej doložke, je potrebné rozhodcovský rozsudok

zrušiť. To je podľa jej názoru nedostatočné a, poukazujúc na obsah základného práva

na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, sa domáha uvedenia dôvodu,

pre ktorý spor pred krajským súdom prehrala.

22. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že „[p]okiaľ

by sa rozhodcovská doložka mala vzťahovať aj na spory z iného právneho vzťahu - z titulu

ručenia podľa § 303 Obeh. zák., muselo by to byt’ v rozhodcovskej zmluve (doložke)

uvedené, pretože spor o zaplatenie pohľadávky z titulu ručenia nesúvisí so sporom z titulu

zriadenia záložného práva. Ručenie je len ďalším zabezpečovacím prostriedkom k úverovým

zmluvám, a jedná sa o iný právny vzťah, ako právny vzťah zo zmluvy o záložnom práve

na obchodný podiel. Rozhodcovská doložka sa teda nevzťahuje na ručiteľský vzťah

medzi ručiteľom a veriteľom, pretože v nej nie je vyjadrená vôľa riešiť spory vznikajúce

z ručiteľského vzťahu v rozhodcovskom konaní.“.

23. Pre pochopenie uvedenej protipozície je potrebné sa v úvahe vrátiť o krok späť

a pripomenúť si, že rozhodcovský aj okresný súd založili svoje rozhodnutia na tom,

že zmluvu o záložnom práve vyhlásili za zmiešanú zmluvu, ktorú však neposudzovali

proporcionálne. Mieru diligencie, ktorou argumentovali v prospech autonómie vôle

zmluvných strán, čo sa týka kreácie zmluvy o záložnom práve, nevyvážili rovnakou mierou

diligencie sledovania zmyslu zákona, pokiaľ ide o následné posúdenie zložitosti zmluvy.

24. Podľa , ktorým zreteľne argumentuje

rozhodcovský súd (a okresný súd jeho rozhodnutie akceptuje), ak sú uzavreté viaceré

zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto

zmlúv samostatne.

25. Z citovaného ustanovenia je zrejmá principiálna požiadavka na samostatnosť

(oddelenosť) prístupu k posudzovaniu viacerých na sebe nezávislých zmlúv zahrnutých

do jednej listiny. Rozhodcovský súd sa pri aplikácii práva minul zmyslu citovaného

ustanovenia, pretože ho použil jednostranne, iba v prospech argumentácie o možnosti

spojenia viacerých zmlúv v jednej listine. Krajský súd správne predchádzajúcim

rozhodnutiam vytkol, že „listina“ bola formálne aj materiálne koncipovaná ako zmluva

o záložnom práve a „obsahom tohto zmluvného vzťahu je zabezpečenie pohľadávky

záložného veriteľa zriadením záložného práva na obchodné podiely žalobcov v spoločnosti

dlžníka“. K ďalšiemu nezávislému právnemu úkonu (ručiteľskému vyhláseniu)

inkorporovanému do zmluvy o záložnom práve bolo preto treba pristupovať osobitne.

Rozhodcovská doložka predstavovala v zmluve o záložnom práve opäť ďalší osobitný

právny úkon. Nebolo z nej zrejmé, či sa vzťahuje aj na nenápadné ustanovenie,

ktoré je v zmluve o záložnom práve zjavne obsahovo aj systematicky cudzorodým prvkom

tak zásadného významu, že mení obchodnú pozíciu žalobcov zo záložcov obchodného

podielu obchodnej spoločnosti na ručiteľov celým vlastným majetkom za dlh obchodnej

spoločnosti vyplývajúci z iných zmlúv (zmlúv o splátkovom úvere). Nie je správnym

tvrdenie sťažovateľky, že rozhodcovská doložka zastrešila celú zmluvu o záložnom práve

tak, ako bola koncipovaná, pretože aj rozhodcovská doložka je sama osebe nezávislou

zmluvou. Aj na ňu sa preto vzťahuje citované ustanovenie a platí, že aj ju bolo treba

posudzovať osobitne. Vôľa zmluvných strán, čo sa týka prejednania sporov z ručiteľského

vyhlásenia pred rozhodcovským súdom, nebola v rozhodcovskej doložke daná a vzhľadom

na to ústavný súd nemá čo napadnutému rozhodnutiu krajského súdu vytknúť. Riešenie

zmluvných sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou ku konaniu

pred všeobecnými súdmi, a preto je požiadavka na vymedzenie predmetu rozhodcovskej

zmluvy (doložky) opodstatnená. Námietka, ktorou sťažovateľka tvrdí, že je úplne

formalistické, pokiaľ krajský súd od strán sporu žiada, aby v rozhodcovskej doložke,

ak ide o zmiešanú zmluvu, presne identifikovali (vypočítali) všetky právne vzťahy,

ktoré zmluva obsahuje, ak spory z nich chcú podriadiť rozhodcovskému konaniu, vzhľadom

na práve uvedené nemá opodstatnenie. Krajský súd sledoval ratio legis už citovanej právnej

úpravy a aplikoval ju proporcionálne.

26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa . Vzhľadom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd už návrhom sťažovateľky na odklad

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu