Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/23/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: G.. P. W., A.. XX.X.XXXX, S. F. M. XXXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Tomášikova 28, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 855 673 proti žalovanému: SG Equipment Finance Czech Republic s.r.o., náměstí Junkových 2772/1, Stodůlky, 155 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 610 61 344, vo veci organizačnej zložky: SG Equipment Finance Czech Republic s.r.o. - organizačná zložka, Hodžovo nám. 1a, 811 06 Bratislava, IČO: 31 785 972, zastúpenému Mgr. Michalom Chuchútom, LL.M., náměstí Junkových 2772/1, Stodůlky, 155 00 Praha 5, Česká republika, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. -282 zo dňa 27.9.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. -282 zo dňa 27.9.2019, v rozsahu výrokov II a III z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom výrokom I. konanie zastavil v časti zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo dňa 9.9.2013, sp. zn. Rsp M-3/2012, vo vzťahu k spoločnosti Virem spol. s r.o., Legionárska 14, Trenčín, IČO: 36 297 399, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou podanou dňa 30.10.2013 pôvodne na Okresnom súde v Trenčíne a dňa 22.9.2015 postúpenou na Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo dňa 9.9.2013, sp. zn. Rsp M-3/2012, čo žalobca odôvodnil tým, že dňa 9.10.2013 bol jeho právnemu zástupcovi doručený predmetný rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého je žalobca ako žalovaný v II. rade spolu so žalovaným v I. rade spoločnosťou VIREM, spol. s r.o. povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) sumu 186.698,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z čiastky 186.616,30 eura od 25.1.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia a zároveň bol žalobca zaviazaný k náhrade trov konania. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha v súlade s o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa s tým, že návrh žalovaného (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) bol na rozhodcovský súd doručený dňa 24.2.2012 z titulu 10 leasingových zmlúv uzavretých so spoločnosťou VIREM, spol. s r.o. v rozmedzí

od 12.9.2007 do 21.11.2007 a žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného II) prevzal ako fyzická osoba ručenie za záväzky spoločnosti VIREM, spol. s r.o., vyplývajúce z leasingových zmlúv, pričom z dôvodu nesplácania dohodnutých mesačných leasingových splátok spoločnosťou VIREM, spol. s r.o. od októbra 2008 boli výpoveďami zo dňa 13.1.2009 ukončené všetky leasingové zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou každej leasingovej zmluvy boli aj formulárové všeobecné obchodné podmienky pre finančný leasing spoločnosti SG Equipment, v ktorých čl. 11 bod 13 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Žalobca uviedol, že v súlade s uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a to pri jeho prvom úkone na pojednávaní dňa 22.3.2012, pričom rozhodcovský súd konanie odročil na neurčito a uložil žalobcovi, aby písomne podal námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorú žalobca podal dňa 26.3.2012, v ktorej namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 11 bod 13 všeobecných obchodných podmienok pre finančný leasing vo vzťahu k žalobcovi ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi. Rozhodcovský súd po podaní námietky vyrubil poplatok za jej prejednanie v sume 8.388,37 eura, ktorý mal žalobca uhradiť do 10 dní od doručenia výzvy, avšak žalobca ho neuhradil, nakoľko jeho výška predstavovala takmer ročný priemerný plat zamestnanca v národnom hospodárstve a pre žalobcu ako fyzickú osobu bol vyrubený poplatok neprimerane vysoký. Z dôvodu nezaplatenia poplatku sa námietkou nezaoberalo ani predsedníctvo rozhodcovského súdu, čo bolo podľa žalobcu v rozpore s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok neuznáva s tým, že žalobca ako ručiteľ, väčšinový spoločník a jediný konateľ obchodnej spoločnosti nemohol byť v postavení spotrebiteľa, ale išlo ručiteľské vyhlásenie s odkazom na ako akcesorický vzťah k obchodnoprávnemu záväzku a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-419/11. Žalobca nepožíva právnu ochranu týkajúcu sa neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. K námietke o poplatku za námietku nedostatku právomoci žalovaný uviedol, že strany sa dobrovoľne podriadili právomoci rozhodcovského súdu a poukázal na Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu a možnosť subsidiárneho použitia vo vzťahu k aplikácii ustanovení o oslobodení od súdnych poplatkov. Súčasne žalovaný poukázal na s tým, že v uvedenom prípade skončila lehota 22.4.2012, nakoľko o rozhodnutí sa žalobca dozvedel priamo na konaní.

4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných písomných vyjadrení a ústnych prednesov strán sporu a uviedol skutočnosti vyplývajúce z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi a to rozhodcovská žaloba, zápisnica o ústnom konaní dňa 22.3.2012, podanie označené ako námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a návrh na zastavenie konania, vyrubenie poplatku za podanú námietku, zápisnice zo dňa 18.6.2013 a zo dňa 9.9.2013, podanie odporcu 2 zo dňa 4.6.2013, rozhodcovský rozsudok zo dňa 9.9.2013, zmluvy o finančnom leasingu vrátane dodatkov, faktúr, splátkových kalendárov, všeobecné obchodné podmienky pre finančný leasing. Následne súd prvej inštancie uviedol, že sa oboznámil s pripojeným rozhodcovským spisom z ktorého vyplýva, že dňa 24.2.2012 bola na Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory podaná žaloba žalobcom SG Equipment Finance Czech Republic s.r.o. proti žalovanému I. VIREM, spol. s r.o. a žalovanému II P. W., o zaplatenie 186.698,78 eura, ktorou si žalobca uplatňoval nároky z uzavretých zmlúv o finančnom leasingu. Podaním zo dňa 30.3.2012 zaslal rozhodcovský súd žalobu žalovaným. Dňa 2.5.2012 bola rozhodcovskému súdu zo strany žalovaného II podaná námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a návrh na zastavenie konania, pričom ako dôvod bola uvádzaná skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dňa 25.10.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k predmetnej námietke, v ktorom namietal postavenie žalovaného II ako spotrebiteľa. Dňa 6.2.2013 rozhodcovský súd predvolal strany na ústne konanie a dňa 22.3.2012 sa konalo ústne pojednávanie za prítomnosti žalobcu aj žalovaného II; dňa 14.5.2013 predvolal súd strany na ďalšie ústne konanie, ktoré sa konalo dňa 18.6.2013 za prítomnosti žalobcu aj žalovaného II; žalobca dňa 14.8.2013 predložil znalecké posudky na preukázanie svojich tvrdení a dňa 9.9.2013 sa konalo ústne pojednávanie za prítomnosti žalobcu a žalovaného II, na ktorom došlo k vyhláseniu ústneho konania za skončené a dňa 9.9.2013 vydal súd rozhodcovský rozsudok, ktorý bol žalovanému II doručený dňa 9.10.2013 a žalobcovi dňa 15.10.2013. Zásielka pre spoločnosť VIREM, spol. s r.o. sa súdu vrátila ako nedoručená.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie vec právne posudzoval v zmysle ustanovení , , , , , , ods. 1, , , v znení účinnom do 31.12.2014, , , , v znení účinnom od 1.1.2015, , (ďalej len „“), , s tým, že po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru o včasnosti podania žaloby. Ide o civilné sporové konanie a aktívne legitimovaným na podanie žaloby je účastník rozhodcovského konania a pasívne legitimovaným je druhý účastník rozhodcovského konania. Podľa súdu prvej inštancie pasívna legitimácia sporná nebola. Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým boli na plnenie zaviazané dva subjekty a to aj spoločnosť, ktorá nie je stranou tohto konania a teda pôvodne podaná žaloba zasahovala aj do práv osôb, ktoré neboli stranami konania, avšak uvedená skutočnosť bola odstránená čiastočným späťvzatím žaloby na pojednávaní a rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení v časti konania (výrok I napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie ďalej posudzoval postavenie strán v rámci zmluvného vzťahu vyplývajúceho z predmetného ručiteľského záväzku a ustálil, že ide o obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia . Ani u jednej zo strán súd prvej inštancie nekonštatoval postavenie spotrebiteľa.

6. V nadväznosti na ustanovenie súd prvej inštancie skúmal, či boli žalobcom preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil a medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalovaným a spoločnosťou VIREM, spol. s r.o. bolo uzavretých 10 zmlúv o finančnom leasingu, ktoré odkazovali na všeobecné obchodné podmienky, súčasťou ktorých v čl. 11 bod 13 bola rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Uzavreté zmluvy o finančnom leasingu obsahovali ručiteľské vyhlásenie podľa a nasl. , ktorým žalobca prebral celkové ručenie za záväzky nájomcu zo zmluvy voči žalovanému. Pre nesplnenie si povinnosti bola podaná žaloba na rozhodcovskom súde. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca žiadal predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, pričom poukázal na skutočnosť, že pri prvom úkone pred rozhodcovským súdom podal námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, že namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 11 bod 13 všeobecných obchodných podmienok pre finančný leasing a to vo vzťahu k žalobcovi ako fyzickej osobe spotrebiteľovi. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že žalobca nemal v posudzovanom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nevzťahuje sa na neho ochrana vyplývajúca zo zákonných ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľa a jeho práv ako strany slabšej v konaní, teda ani ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach podľa a nasl. . Písomné podanie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 12.10.2016 obsahuje tvrdenie, že okrem toho, že ide o formulárovú zmluvu a že nebola dohodnutá individuálne, aj tvrdenie, že nebola dohodnutá na základe konsenzu strán. Písomné podanie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 24.12.2018 obsahuje podľa súdu prvej inštancie nový dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a to skutočnosť s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (správne malo byť uvedené „Najvyššieho súdu Českej republiky“ - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 23.2.2011 sp. zn. . Pokiaľ teda žalobca namieta absenciu platnej rozhodcovskej doložky s odôvodnením, že dohodnutá rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach sa vzťahuje výlučne na vzťah žalovaného a spoločnosti VIREM, spol. s r.o., a nie na žalobcu ako ručiteľa z predmetnej zmluvy, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca uvedenú námietku neuplatnil v prebiehajúcom rozhodcovskom konaní, ani v pôvodne podanej žalobe a jej uplatnenie v tomto konaní vylučuje preklúzia podľa 40 ods. 4 a preto súd prvej inštancie na tieto dôvody neprihliadal. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v pôvodnej žalobe ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedol, že jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej doložky, avšak z obsahu predmetnej žaloby podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že dôvody smerovali k námietkam týkajúcim sa neprijateľnosti predmetnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rovnaké dôvody boli predmetom námietky vznesenej žalobcom v samotnom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na neuhradenie poplatku za podanú námietku, rozhodcovský súd o uvedenej námietke žalobcu nerozhodoval. K tvrdeniam žalobcu, že vyrubenie poplatku, resp. jeho vysoká suma a nemožnosť jeho úhrady by zakladali prekážku k predmetnému konaniu, resp. súdnemu konaniu, súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa

žalovaného bol poplatok vyrubený podľa dohodnutých pravidiel o trovách rozhodcovského konania. Nebolo preukázané, že by žalobca v rozhodcovskom konaní svoju nemajetnosť namietal a žiadal oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal aj na použitie ustanovení o konaní pred súdom s tým, že uvedená skutočnosť však nemá vplyv na záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca uvedený dôvod neplatnosti nenamietal v rozhodcovskom konaní a vzťahuje sa na neho preklúzia podľa . Pokiaľ sa žalobca odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 2.10.2018, súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto prípade ide o odlišný skutkový základ, nakoľko v danom prípade súd nekonštatoval preklúziu podľa , keďže uvedený dôvod o tom, že sa doložka nevzťahuje na ručiteľský záväzok, bol namietaný už v rozhodcovskom konaní. Vykonaným dokazovaním a preskúmaním rozhodcovského konania súd prvej inštancie nezistil preukázanie inej skutočnosti, ktorá by zakladala dôvod pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku a súd prvej inštancie ani nezistil, že by konanie prebehlo v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca zmeškal lehotu podľa , súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom tohto konania nie je súdny prieskum rozhodnutia, teda konanie o námietke nedostatku právomoci. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa a pri výpočte pomeru úspechu bral do úvahy aj dôvody, pre ktoré bola žaloba v časti späťvzatá. Vzhľadom k zavineniu na strane žalobcu, mal súd prvej inštancie za to, že aj túto skutočnosť možno v konečnom dôsledku posúdiť ako úspech žalovaného.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote v rozsahu výrokov II a III odvolanie, z dôvodu podľa a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil. Žalobca v odvolaní uviedol, že dňa 9.10.2013 bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený predmetný rozhodcovský rozsudok a žalobca podal žalobu o jeho zrušenie dňa 30.10.2013, v nadväznosti na čo žalobca poukázal na znenie , účinné do 31.12.2014 a na znenie , účinné od 1.1.2015, ako aj na v znení účinnom od 1.1.2015, pričom súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu neuplatnenia námietky neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalobcom v prebiehajúcom rozhodcovskom konaní s tým, že jej uplatnenie v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vylučuje preklúzia podľa . Podľa žalobcu nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie spočíva v tom, že hoci rozhodcovské konanie medzi žalobcom a žalovaným skončilo ešte v roku 2013, okresný súd aplikoval aj na samotné konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré je civilným sporovým konaním a prejednávajú ho súdy podľa , ustanovenie . Žalobca má za to, že ustanovenie sa vzťahuje iba na rozhodcovské konanie, nie na konanie na súde vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku. V prípade, ak by sa aj na konanie pred všeobecnými súdmi vo veci žalôb podaných pred účinnosťou (novela účinná od 1.1.2015) aplikovalo ustanovenie , musel by žalobca preukazovať podľa , že už v konaní pred rozhodcovským súdom namietal dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa , hoci takúto povinnosť podľa účinného do 31.12.2014 nemal. Preto skutočnosť, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná pred 1.1.2015 a to z dôvodu obsiahnutého v v znení do 31.12.2014 s tým, že po 1.1.2015 bola do zavedená nová povinnosť súdu prihliadať na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, len ak ich účastník konania namietal v konaní pred rozhodcovským súdom, nemá bez ďalšieho viesť k neúspechu žalobcu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a to z dôvodu zákazu pravej retroaktivity právnych predpisov. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na s tým, že samotné konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa spravuje a podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V ďalšej časti odvolania sa žalobca venoval otázkam pravej a nepravej retroaktivity, ako aj princípu okamžitej aplikability procesných noriem s pravidlom zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných podľa skoršej (derogovanej) úpravy a tiež poukázal na dôvodovú správu , ktorým sa od 1.1.2015 novelizoval .

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním svojho splnomocneného zástupcu zo dňa 20.11.2019, v ktorom uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní polemizuje s výkladom v znení účinnom od 1.1.2015, pričom žalovaný považuje názor žalobcu za nesprávny, nakoľko starostlivo rozlišuje medzi „rozhodcovským konaním“ a „konaním“, keď pre rozhodcovské konanie dôsledne používa výraz „rozhodcovské konanie“, a to s výnimkou niekoľkých málo miest, kde z

kontextu jasne vyplýva opak (napr. hovorí o písomnom konaní v § 20 ods. 2, týkajúcom sa výlučne rozhodcovského konania). Naopak, pokiaľ zákon používa výraz „konanie“, odkazuje ním na konanie ako pred rozhodcovskými súdmi, tak pred všeobecnými súdmi. Pokiaľ chce zdôrazniť, že sa niektoré inštitúty týkajú iba konania pred všeobecnými súdmi, používa výraz „konanie pred súdmi“ (napr. v i.f., , celý oddiel týkajúci sa uznávania a výkonu cudzích rozhodcovských nálezov). Z gramaticko-sémantického výkladu podľa žalovaného vyplýva, že sa tento zákon v znení od 1.1.2015 skutočne použije na akékoľvek, nielen rozhodcovské konania začaté pred 1.1.2015. Žalovaný zastáva názor, že pokiaľ by zákonodarca zamýšľal niečo iného, iste by predmetné ustanovenie formuloval inak. Súd prvej inštancie teda aplikoval predmetné ustanovenie úplne správne. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie mal aplikovať iba , žalovaný vo vyjadrení uviedol, že ohľadom rozhodcovského konania upravuje len otázky kolízie právomoci všeobecného a rozhodcovského súdu ( a nasl.) a miestnej príslušnosti (-20, ), ale bližšie neupravuje konanie o zrušenie rozhodcovského nálezu. Také konanie upravuje práve , ktorý je tak voči vo vzťahu špeciality a má teda v prípade kolízie alebo v prípade otázky neriešenej všeobecným predpisom aplikačnú prednosť („lex specialis derogat legi generali“). Podľa žalovaného ani tu súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ v konaní aplikoval ako , tak . Žalovaný zastáva názor, že na procesný úkon žalobcu (žalovaného v rozhodcovskom konaní) sa mali vzťahovať aj ustanovenia o preklúzii, pričom žalobca nevykonal procesný úkon (príslušnú námietku) v prekluzívnej lehote, preto nemohol byť (a ani nebol) v prebiehajúcom konaní pred súdom prvej inštancie úspešný. Podľa žalovaného je tiež mylný odkaz na tvrdenú retroaktivitu novely , nakoľko formulácia uvedená v pravú retroaktivitu nezakladá. Pokiaľ by uvedené ustanovenie malo zakladať pravú retroaktivitu, muselo by byť formulované odlišným spôsobom, napríklad výslovne uvádzať, že sa týka už skončených konaní. Preto ani táto téza žalobcu nie je podľa žalovaného spôsobilým odvolacím dôvodom. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný zotrval na svojom právnom názore, že napadnutý rozsudok je správny a zákonný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu na povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

9. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 27.5.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že ak bol rozhodcovský rozsudok zaťažený vadou, ktorá odôvodňovala jeho zrušenie súdom podľa predchádzajúcej právnej úpravy, nie je dôvod na to, aby účastník konania ktorý sa takejto vady už dovolával, bol sankcionovaný za zmenu právnej úpravy. Preto skutočnosť, že bola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku pred 1.januárom 2015 z dôvodu obsiahnutého v starého znenia, ktorý bol novelou vypustený alebo zmenený, nemá bez ďalšieho viesť k neúspechu žalobcu. Podľa žalobcu je vždy relevantnou určitá legitímna dôvera jednotlivca v právny stav a s tým spojená právna istota. Princípy časového pôsobenia, či už hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych pravidiel, ale aj judikatúry, sú odvodené práve z princípu ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, nie naopak. Účinkom doručeného rozhodcovského rozsudku je možnosť podať žalobu o jeho zrušenie a to z dôvodov stanovených v čase podávania predmetnej žaloby. Raz založená prípustnosť a dôvodnosť si zachováva účinky aj počas novej právnej úpravy. Žalobca poukázal na právnu teóriu, ako aj na rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. vo vzťahu k procesným účinkom dovolaní podaných pred účinnosťou (úplná aplikabilita ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa), a to aj s poukazom na závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný.

10. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 15.10.2020 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu zotrval na svojom právnom názore, týkajúcom sa ustanovenia v znení účinnom od 1.1.2015 a v tomto smere poukázal na skutočnosti, ktoré uvádzal vo svojom vyjadrení k odvolaniu.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle , v spojení s po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v odvolaním dotknutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. V prvom rade odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že po predložení spisu na rozhodnutie o odvolaní, žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podaním zo dňa zo dňa 8.3.2023,

doručeným odvolaciemu súdu dňa 13.3.2023, navrhol vydanie uznesenia, ktorým bude pripustené, aby do daného konania na miesto doterajšieho žalovaného vstúpil nový žalovaný a to obchodná spoločnosť IFIS investiční fond, a.s., IČ: 243 16 717, so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, 602 00 Brno, čo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.6.2022 postúpil žalovaný pohľadávku na spoločnosť IFIS investiční fond, a.s., IČ: 243 16 717. Súčasne žalovaný vo svojom návrhu uviedol, že žalovaný v postavení oprávneného a nadobúdateľ pohľadávky už dosiahli vydanie uznesenia o procesnom nástupníctve nadobúdateľa pohľadávky v exekučných konaniach vedených na majetok žalobcu v postavení povinného a je záujmom postupníka, aby pokračoval naďalej namiesto žalovaného v danom konaní, pričom postupník v texte zmluvy o postúpení pohľadávky (čl. III ods. 3.8 veta piata) vyjadril svoj súhlas so vstupom do konania a tento súhlas je vyjadrený aj podpisom dodatku č. 2. Žalovaný k predmetnému procesnému návrhu pripojil aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.6.2022 spolu s prílohou č. 1 a dodatkom č. 2. 13. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.4.2023 pod č.k. -354 návrh žalovaného na zmenu strany sporu zo dňa 8.3.2023, doručený súdu dňa 13.3.2023 zamietol a to s poukazom na ustanovenia , , v spojení s , , keď dospel k jednoznačnému záveru o irelevantnosti a neprípustnosti predmetného návrhu žalovaného na zmenu strany sporu a to v dôsledku absencie s tým súvisiaceho dispozičného oprávnenia na strane žalovaného, v zmysle príslušnej procesnoprávnej úpravy vychádzajúcej z ustanovenia , podľa ktorého je takýto procesný návrh oprávnený uplatniť výlučne žalobca. 14. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že zamietnutie procesného návrhu žalovaného na zmenu strany sporu v spojení so žalovaným tvrdeným postúpením pohľadávky nemajú žiaden vplyv na pretrvávajúcu danosť pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v danom spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, sp. zn. Rsp M-3/2012 zo dňa 9.9.2013 nepochybne vyplýva, že bol vydaný v prospech žalovaného, ktorý bol v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu, pričom postúpenie pohľadávky priznanej predmetným rozhodcovským rozsudkom nezakladá absenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného označeného žalobcom v predmetnej žalobe, keďže predmetom sporu nie je uplatňovanie majetkových práv, ale jeho predmetom je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v súvislosti s ktorou súd preskúmava postup a rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, t.j. žalobcom uplatňované nároky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie sú majetkového charakteru (k tomu obdobne nález Ústavného súdu SR č. k. -35 zo dňa 10.2.2015). 15. Podľa Základných princípov , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 16. Podľa Základných princípov , právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 17. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2014) tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. 18. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2014) rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví. 19. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2014), účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. 20. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2014) ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc

rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. 21. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2014) doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20090701.html>, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

22. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2014) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 23. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2014), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 24. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2014), ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. 25. Podľa (v znení účinnom do 31.12.2014), ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html>.

26. Podľa (Prechodné ustanovenie) spory o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

27. Podľa (Prechodné ustanovenie) na prípady, keď sa rozhodcovská zmluva uzavrela pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a keď rozhodcovské konanie v sporoch, na ktoré sa vzťahuje, nebolo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne skončené, vzťahujú sa doterajšie predpisy. 28. Podľa (Prechodné ustanovenie) na náležitosti rozhodcovskej zmluvy a na ustanovenie rozhodcov v sporoch začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. 29. Podľa (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015) ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

30. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 31. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou podanou dňa 30.10.2013 pôvodne na Okresnom súde v Trenčíne a dňa 22.9.2015 postúpenou na Okresný súd Bratislava I (súd prvej inštancie) sa žalobca domáha voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp M-3/2012 zo dňa 9.9.2013, a to jednak z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, čo zodpovedá dôvodu podľa (v znení účinnom do 31.12.2014) a jednak z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo zodpovedá dôvodu podľa (v znení účinnom do 31.12.2014). Súd prvej inštancie ustálil záver o včasnosti podania žaloby, t.j. tieto dva zákonom predpokladané dôvody boli zo strany žalobcu uplatnené včas, pričom žalobca tieto uplatnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v priebehu konania nerozširoval o nové dôvody, ale v priebehu konania rozširoval len svoju argumentáciu vo vzťahu k dôvodom neplatnosti rozhodcovskej doložky/zmluvy, čo nemožno bez ďalšieho kvalifikovať ako neuplatnenie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku včas. 32. Súčasne sa žalobca v rámci podanej žaloby s poukazom na (v znení účinnom do 31.12.2014) domáhal aj odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a tomuto návrhu súd prvej inštancie vyhovel uznesením č. k. -185 zo dňa 5.4.2017, ktoré však na základe odvolania žalovaného bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -200 zo dňa 30.1.2018 zmenené tak, že návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku zamietol. 33. Z výrokovej časti predmetného rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že v ňom absentuje rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, pričom z jeho odôvodnenia v tomto smere vyplýva len toľko, že „Právny zástupca žalovaného v II. rade už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.4.2012 namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Súd konštatoval, že v zmysle ustanovenia sa touto námietkou bude zaoberať a bude o nej rozhodnuté v rozsudku vo veci samej. Následne právny zástupca žalovaného v II. rade namietol zaujatosť celého senátu. Senát svojím uznesením v zmysle ustanovení a Rokovacieho poriadku RS SOPK postúpil námietku na rozhodnutie Predsedníctvu RS SOPK a konanie odročil na neurčito. Vzhľadom na to, že žalovaný v II. rade si v stanovenej lehote nesplnil zákonné povinnosti, Predsedníctvo RS SOPK sa námietkou nezaoberalo a preto konanie pokračovalo dňa 18.6.2013 o 13.00 hod.“. Z vyššie uvedenej citácie z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že zo strany žalobcu (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného v II. rade) boli v rozhodcovskom konaní uplatnené dve námietky a to námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, o ktorej mal rozhodcovský súd postupom podľa (v znení účinnom do 31.12.2014) rozhodnúť v rozhodcovskom rozsudku, k čomu však zjavne nedošlo, ako aj námietka zaujatosti senátu, pričom rozhodcovský súd vo svojom rozsudku presne nešpecifikuje vo vzťahu ku ktorej námietke (použité jednotné číslo) neboli zo strany žalobcu splnené zákonné povinnosti, čo malo za následok, že sa predsedníctvo touto bližšie neidentifikovanou námietkou nezaoberalo. Z ďalšej časti odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplývajú žiadne iné skutočnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť konkrétny spôsob vysporiadania sa s námietkou nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. 34. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie vyžiadaním kompletného spisového materiálu rozhodcovského súdu, v nadväznosti na čo bol súdu prvej inštancie predložený spis Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory pod sp. zn. Rsp M-3/2012, ktorý je súčasťou nežurnalizovanej časti spisového materiálu súdu prvej inštancie a z ktorého je zrejmý žalobcom tvrdený dátum doručenia rozhodcovského rozsudku jeho právnemu zástupcovi, t.j. dňa 9.10.2013, ako aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa doručovania rozhodcovského rozsudku ostatným dvom účastníkom rozhodcovského konania tak, ako to uvádzal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Z vyššie uvedenej citácie z rozhodcovského rozsudku tiež vyplýva rozhodcovským súdom ustálený záver o uplatnení námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.4.2012 a teda nie až na prvom ústnom konaní dňa 22.3.2013, pri ktorom si aj súd prvej inštancie osvojil nesprávny dátum jeho konania ako 22.3.2012, pričom ale v zápisnici z jeho konania je zjavná chyba v písaní tohto dátumu, čo je zrejmé z toho, že z obsahu zápisnice vyplýva, že rozhodcovský súd zisťoval, či žalovaný v II. rade trvá na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.4.2012 a rovnako z predvolania realizovaného rozhodcovským súdom vyplýva dátum ústneho konania 22.3.2013. Súčasťou pripojeného rozhodcovského súdu nie je žiadny doklad súvisiaci s vyrubením poplatku za niektorú zo žalobcom (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného v II. rade) uplatnenú námietku,

pričom tieto skutočnosti nevyplývajú ani zo zápisníc z ústnych konaní. Tento doklad bol predložený žalobcom ako príloha k žalobe (č. l. 32 súdneho spisu), pričom je z neho zrejmý odkaz na Pravidlá o trovách rozhodcovského konania RS SOPK, ktoré sú súčasťou spisu na č. l. 116-117). Postup pri rozhodovaní o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy upravovalo v rozhodnom čase ustanovenie (v znení účinnom do 31.12.2014) a v tejto súvislosti je nutné uviesť, že vzhľadom na absenciu rozhodnutia o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodcovským uznesením žalobca nemal možnosť aplikovať postup predpokladaný ustanovením (v znení účinnom do 31.12.2014). Súčasne je potrebné zdôrazniť, že v konečnom dôsledku rozhodcovský súd o tejto uplatnenej námietke nerozhodol ani v rozhodcovskom rozsudku.

35. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu vrátane pripojeného rozhodcovského spisu, s priebehom konania predchádzajúceho vyhláseniu napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom napadnutého rozsudku, s obsahom odvolania žalobcu a následných vyjadrení strán sporu odvolací súd za dôsledného rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu postaveného na odvolacom dôvode podľa , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to v nadväznosti na skutočnosť, že súd prvej inštancie svoj záver o nedôvodnosti predmetnej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku postavil na aplikácii ustanovenia v znení účinnom od 1.1.2015 v spojení predstavujúcim prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015. Odvolací súd sa v zásadných častiach zhoduje s odvolacou argumentáciou žalobcu a naproti tomu je nútený konštatovať irelevantnosť argumentácie žalovaného prezentovanej vo vzťahu k odvolaniu žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v danom prípade niet žiadnych pochýb o tom, že rozhodcovské konanie začalo, prebiehalo a bolo ukončené doručením rozhodcovského rozsudku za účinnosti účinného do 31.12.2014, a preto neexistuje žiadny relevantný, ústavne konformný a racionálne i logicky udržateľný dôvod, aby sa na toto rozhodcovské konanie, úkony jeho účastníkov v jeho priebehu a účinky týchto úkonov, ako aj na následne podanú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aplikovali ustanovenia v znení účinnom až od 1.1.2015. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zastáva jednoznačný názor, že prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015 obsiahnuté v sa vzťahuje výlučne na rozhodcovské konania začaté do 31.12.2014, ktoré neboli do tohto dátumu ukončené či už zastavením rozhodcovského konania alebo v zmysle (v znení účinnom do 31.12.2014) doručením rozhodcovského rozsudku, ktorý už nebolo možné preskúmať podľa (v znení účinnom do 31.12.2014), čo jednoznačne vyplýva zo samotného predmetu úpravy v zmysle tak v znení účinnom do 31.12.2014, ako aj v znení účinnom od 1.1.2015. Rovnako niet pochýb o tom, že neupravuje samotné konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku pred všeobecným súdom, ale upravuje len podmienky podania takejto žaloby, lehoty jej uplatnenia a postup po prípadnom zrušení rozhodcovského rozsudku v závislosti od jednotlivých dôvodov, z čoho je zrejmé, že samotné konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku je konaním vedeným podľa . V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal pri posudzovaní dôvodnosti alebo nedôvodnosti predmetnej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a pri preskúmavaní postupu a rozhodnutia rozhodcovského súdu na základe dôvodov uvádzaných žalobcom v podanej žalobe a na základe následnej argumentácie žalobcu prezentovanej v rámci jeho procesného útoku v konfrontácii s procesnou obranou žalovaného postupovať výlučne s ohľadom na právnu úpravu rozhodcovského konania účinnú do 31.12.2014. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd konštatuje, že v podstate jediný odvolací dôvod obsiahnutý v odvolaní žalobcu je nutné kvalifikovať ako dôvodný, keďže v danom prípade bolo potrebné dôvodnosť žaloby a s ňou súvisiace rozhodcovské konanie posudzovať výlučne v zmysle ustanovení účinného do 31.12.2014, v dôsledku čoho je odvolací súd zároveň nútený ustáliť záver o nesprávnosti aplikácie účinného od 1.1.2015 v spojení s prechodným ustanovením , a teda záver o nesprávnosti právneho základu, na ktorom súd prvej inštancie postavil svoje myšlienkové úvahy o potrebe zamietnutia predmetnej žaloby. Súčasne odvolací súd konštatuje, že v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia došlo na strane súdu prvej inštancie aj k úplne nesprávnemu smeru zisťovania skutkového stavu vo vzťahu ku skutočnostiam majúcim rozhodujúci význam pre meritórne rozhodnutie obsiahnuté v napadnutom výroku II predmetného rozsudku súdu prvej inštancie. Pre úplnosť, odvolací súd pre účely ďalšieho konania považuje za potrebné uviesť, že zo samotnej žaloby je zrejmé, že tvrdené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa netýkajú len ochrany práv spotrebiteľa, ale sa týkajú aj žalobcom namietanej nesprávnosti postupu rozhodcovského

súdu v súvislosti s rozhodovaním, resp. vo svojej podstate nerozhodovaním o uplatnenej námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, pričom skutočnosť, že rozhodcovský súd v konečnom dôsledku o tejto námietke vôbec nerozhodol, je zjavná zo samotného rozhodcovského rozsudku. V tomto smere odvolací súd opätovne poukazuje na úpravu obsiahnutú v ustanovení účinného do 31.12.2014 s tým, že vzhľadom na absenciu rozhodnutia o námietke rozhodcovským uznesením žalobca ani nemohol aplikovať postup podľa (v znení účinnom do 31.12.2014) a teda vo svojej podstate je nesprávny aj záver súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého sa s argumentáciou žalobcu vo vzťahu ku včas uplatnenému dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku založeného na popieraní platnosti rozhodcovskej doložky/zmluvy dôsledne nezaoberal. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že právna úprava rozhodcovského konania a následného preskúmavania rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, účinná do 31.12.2014, neobsahovala úpravu obdobnú úprave vyplývajúcej z ustanovenia účinného od 1.1.2015, t.j. ustanovenia, ktoré v danom prípade nesprávne aplikoval súd prvej inštancie, v dôsledku čoho bude zo strany súdu prvej inštancie okrem iného potrebné dôsledne sa vysporiadať aj s otázkou, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť jednotlivých leasingových zmlúv sa vzťahuje aj na žalobcu ako ručiteľa. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 2.10.2018, na ktorý poukazoval žalobca, súvisí aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -33 zo dňa 2.4.2020. 36. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle , v spojení s v rozsahu odvolaním dotknutých výrokov II a III zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vo vyššie naznačenom smere v intenciách právnych záverov odvolacieho súdu zistiť a ustáliť skutkový stav aj za prípadného požiadania strán sporu o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností postupom podľa a pri novom rozhodovaní sa dôsledne zaoberať skutkovou a právnou opodstatnenosťou oboch uplatňovaných zákonných dôvodov na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku a následne opätovne dôsledne posúdiť obidva žalobcom uplatňované dôvody v zmysle a účinného do 31.12.2014. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodniť a v odôvodnení sa vysporiadať so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne závery. 37. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ). 38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania ( , ).