Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 127/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca

spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, a ,

, zastúpených advokátom JUDr. Martinom

Kanásom, Školská 3, Nitra, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na osobnú

slobodu podľa a 5 a práva na slobodu

a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. o ich žiadosti

o prepustenie z väzby z 29. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

a , ,

(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Martinom

Kanásom, Školská 3, Nitra, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na osobnú

slobodu podľa a 5 (ďalej len „“) a práva

na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o ich žiadosti

o prepustenie z väzby z 29. novembra 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľom je vedené

väzobné trestné stíhanie v štádiu súdneho konania, a to pre obzvlášť závažný zločin

obchodovania s ľuďmi podľa ustanovení § 179 ods. 1, ods. 3 písm. f) a ods. 4 písm. a)

v znení neskorších predpisov, kde boli sťažovatelia

do väzby vzatí uznesením okresného súdu z 10. novembra 2018 v spojitosti s uznesením

krajského súdu zo 4. decembra 2018, pričom obžaloba bola na sťažovateľov podaná

13. júna 2019.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovatelia poukazujú na to, že 29. novembra 2019

adresovali okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. Uvádzajú, že okresný

súd určil termín prejednania ich žiadosti až k 15. januáru 2020, teda až s odstupom

štyridsiatich siedmich dní od podania žiadosti. Táto lehota presahuje na prvom stupni

väzobného rozhodovania lehotu zaužívanú súdnou praxou a zároveň lehotu akceptovateľnú

v zmysle judikatúry ústavného súdu. Sťažovatelia dodávajú, že krajský súd rozhodol o ich

sťažnosti podanej proti rozhodnutiu okresného súdu 23. januára 2020, čím sa celková doba

súdneho konania o ich žiadosti o prepustenie z väzby predĺžila na päťdesiatpäť

kalendárnych dní.

4. Sťažovatelia dôvodia, že sa nachádzajú v súdnej väzbe a skutkový stav veci sa tak

objasňuje na hlavných pojednávaniach. Konajúce súdy sa teda pri preskúmavaní ich

prípadných žiadostí o prepustenie z väzby nemusia vysporiadať so zložitosťou dôkaznej

situácie tak, ako to je v prípade počiatočných štádií konania, napr. pri rozhodovaní

o prvotnom vzatí do väzby, kde je konajúci súd nútený naštudovať rozsiahly spisový

materiál, zabezpečený orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa názoru sťažovateľov tieto

skutočnosti potvrdzuje aj uznesenie samotného krajského súdu z 23. januára 2020, ktorý

v jeho odôvodení uvádza, že sa s konkrétnymi skutočnosťami zaoberal už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach o sťažnostiach sťažovateľov, a teda zotrváva na svojich

predchádzajúcich úvahách a záveroch.

5. Sťažovatelia v ďalšom bode ústavnej sťažnosti namietajú, že sťažnosť proti

prvostupňovému uzneseniu okresného súdu o zamietnutí ich žiadosti o prepustenie z väzby

zahlásili priamo na neverejnom zasadnutí okresného súdu 15. januára 2020, pričom v súlade

s výzvou okresného súdu mu písomné odôvodnenie sťažnosti doručili 17. januára 2020.

Sťažovatelia predkladajú v tejto súvislosti tvrdenie, že okresný súd, ktorý predložil

krajskému súdu spisový materiál na účel rozhodnutia o uvedenej sťažnosti, k spisovému

materiálu nepripojil predmetné písomné odôvodnenie zo 17. januára 2020.

6. Sťažovatelia sú toho názoru, že v dôsledku neprimerane dlhej doby rozhodovania

o ich žiadosti o prepustenie z väzby v konaní pred okresným súdom a tiež nepredložením

písomného odôvodnenia sťažnosti nadriadenému súdu došlo k porušeniu ich základného

práva na osobnú slobodu zaručeného a 5 a ich práva na slobodu

a bezpečnosť zaručeného čl. 5 ods. 4 dohovoru, predovšetkým ich práva na urýchlené

rozhodnutie o zákonnosti trvania ich väzby.

7. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

v ich veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základného práva na osobnú

slobodu zaručeného a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného

čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal krajskému

súdu prepustiť sťažovateľov z väzby na slobodu a priznal im tiež primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 €, a to každému z nich, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Východiskové ústavnoprávne normy

8. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

11. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je

podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá

náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne

neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

12. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú porušenie svojich označených práv

postupom okresného súdu a postupom krajského súdu v konaní o žiadosti sťažovateľov

o prepustenie z väzby na slobodu, pričom svoju námietku smerujú predovšetkým

k porušeniu požiadavky urýchlenosti rozhodovania väzobných vecí.

13. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je

garantované , 2 a 5 a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného

na urýchlenú súdnu kontrolu zákonnosti trvania jeho väzby, s čím je spojená povinnosť

nariadenia prepustenia obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť

vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom

prepustenie sa môže v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného

ustanovenia korešponduje právam vyplývajúcim z dohovoru (obdobne napr.

, , , , ,

).

15. Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky

(okrem iného) na rýchlosť tohto preskúmania. Rovnako to platí aj v prípade osobitného typu

väzobného konania, predmetom ktorého je preskúmanie žiadosti o prepustenie z väzby.

Ústavný súd už v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, v rámci ktorej sa zaoberal

požiadavkou urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby z hľadiska čl. 17

ods. 1, 2 a 5 a tiež z hľadiska dohovoru, uviedol, že jednotlivé lehoty sa

z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých

okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti

o prepustenie z väzby v zmysle a 5 , resp. dohovoru

nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla

zodpovedá lehota konania nepresahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca

().

16. Z obsahu sťažnosti a jej príloh (ako aj z relevantných častí spisového materiálu,

ktoré si ústavný súd zabezpečil) vyplýva, že okresný súd, ktorému bola žiadosť

sťažovateľov o prepustenie z väzby predložená 29. novembra 2019, rozhodol o nej

15. januára 2020, teda s odstupom štyridsiatich siedmich dní. Krajský súd, ktorému bola

sťažnosť spolu so spisovým materiálom po tom, čo sťažovatelia 17. januára 2020 písomne

doplnili jej odôvodnenie, predložená 20. januára 2020, rozhodol 23. januára 2020, teda

s odstupom troch dní. Na oboch stupňoch konania (po odrátaní dvoch dní pričítateľných

na vrub sťažovateľom – spracovanie ich písomného odôvodnenia od 15. januára

do 17. januára 2020) teda rozhodovanie prebiehalo spolu päťdesiat dní.

17. V zmysle citovanej judikatúry (pozri posledná veta bodu 15) je doba

nepresahujúca na jednom stupni konania lehotu jedného kalendárneho mesiaca z hľadiska

záruk poskytovaných namietanými a 5 a dohovoru

štandardne akceptovateľná. Vychádzajúc z údajov predchádzajúceho bodu odôvodnenia

tohto rozhodnutia, je nespochybniteľné, že konanie pred okresným súdom štandardnú

odporúčanú maximálnu lehotu jedného mesiaca prekročilo. Ústavný súd, obdobne ako je

tomu aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) (pozri napr.

rozsudok ESĽP vo veci Mooren proti Nemecku z 9. 7. 2009, č. 11364, § 106), vždy

v každej jednotlivej veci zohľadňuje aj osobitné špecifické okolnosti posudzovaného

prípadu. V prípade sťažovateľov tak ústavný súd poukazuje na super rýchle rozhodovanie

krajského súdu, ktorý rozhodol o uplatnenej sťažnosti sťažovateľov v naozaj krátkej lehote

troch dní. S prihliadnutím na túto okolnosť prípadu sťažovateľov, keď druhostupňový

krajský súd pružne zareagoval na predchádzajúce zdĺhavejšie rozhodovanie prvostupňového

súdu a rozhodol s odstupom iba troch dní, nehodnotí ústavný súd predĺženie väzobného

konania na prvom stupni ako tak závažný exces, ktorý by dosahoval intenzitu porušenia

sťažovateľom namietaných práv. V kontexte uvedeného sa tak námietka sťažovateľov

o porušení požiadavky urýchleného rozhodovania o zákonnosti trvania ich väzby postupom

okresného súdu a postupom krajského súdu v zmysle záruk, vyplývajúcich z označených

článkov a dohovoru, javí ústavnému súdu ako zjavne neopodstatnená.

18. Ústavný súd zároveň na základe súčinnosti poskytnutej zo strany okresného súdu

zistil, že písomné odôvodnenie sťažnosti sťažovateľov zo 17. januára 2020 bolo v rámci

predkladacej správy okresného súdu 20. januára 2020 krajskému súdu spolu so spisovým

materiálom riadne predložené. Napokon aj zo znenia odôvodnenia uznesenia krajského súdu

vyplýva, že sa krajský súd sťažnostnými argumentačnými námietkami sťažovateľov reálne

zaoberal (pozri s. 3 druhý odsek uznesenia krajského súdu sp. zn. z 23. januára

2020) a vyjadrenie v uznesení krajského súdu v znení „sťažnosť, ktorú bližšie písomne

neodôvodnili ku dňu konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu“ predstavuje

zrejme iba pisársku chybu (spôsobenú s najväčšou pravdepodobnosťou prevzatím základnej

šablóny z iného jeho rozhodnutia). Napokon sťažovatelia ústavnému súdu v tomto smere

ani nepredkladajú žiadnu konkrétnu argumentáciu o tom, aké sťažnostné námietky,

s ktorými by sa krajský súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, v dotknutom písomnom

odôvodnení sťažnosti formulovali.

19. Vzhľadom na všetky uvedené závery ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov

v celom jej rozsahu posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2

písm. g) odmietol.

20. S ohľadom na uvedené bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľov potrebné

rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu