Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 153/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu

zaručeného v a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť

zaručeného v čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 11. septembra 2014 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. júla 2015 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých konaní a rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5

(ďalej len „“) a práva na slobodu a bezpečnosť

zaručeného v čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 11. septembra 2014 a postupom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 2. júla 2015.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v rámci trestného konania

vedeného proti jeho osobe pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188

ods. 1 v znení neskorších predpisov požiadal

o ustanovenie mu obhajcu v trestnom konaní z dôvodu povinnej obhajoby podľa bližšie

sťažovateľom nešpecifikovaného ustanovenia Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), avšak okresný súd

jeho žiadosti nevyhovel, obhajcu mu neustanovil a za takéhoto stavu rozhodol v merite veci

rozsudkom z 11. septembra 2014.

3. Rozhodnutie prvostupňového súdu sťažovateľ napadol odvolaním, v ktorom

namietal tak skutočnosť, že v trestnom konaní „nemal advokáta na hlavnom pojednávaní“,

ako aj nesprávnu právnu kvalifikáciu stíhaného skutku a s tým spojenú výšku jemu

uloženého trestu odňatia slobody.

4. Krajský súd v rozsudku sp. zn. z 2. júla 2015, ktorým rozhodol

o riadnom opravnom prostriedku sťažovateľa (a ďalších spoluobžalovaných), jeho

námietkam nevyhovel, preto sťažovateľ proti odvolaciemu rozhodnutiu podal 12. júla 2018

mimoriadny opravný prostriedok, v ktorom rovnako namietal porušenie práva na obhajobu

z dôvodu neustanovenia mu obhajcu v trestnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) dovolanie sťažovateľa uznesením sp. zn.

z 24. septembra 2019 podľa odmietol (t. j. bolo zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ). Dovolaciemu súdu

sťažovateľ vytýka, že nepreskúmal správnosť konania súdov nižších stupňov

a nevysporiadal sa s namietaným porušením jeho práva na obhajobu a práva na spravodlivý

súdny proces.

5. Sťažovateľ sa v tejto veci 10. januára 2020 neúspešne obrátil ústavnou sťažnosťou

podľa na ústavný súd, ktorou žiadal „o prešetrenie celého... spisového

materiálu“.

6. Samotné spáchanie stíhaného trestného činu sťažovateľ popiera. Tvrdí, že jeho

vina nebola preukázaná.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že okresný súd postupom v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 11. septembra 2014 v spojení s postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. júla 2015

porušili základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu zaručené v a 5

a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru „pre porušenie práva

na nutnú obhajobu“.

8. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu sťažovateľ navrhol zrušiť a vec vrátiť

tomuto súdu na ďalšie konanie. Žiadal tiež rozhodnúť o priznaní mu finančného

zadosťučinenia v sume 35 000 €, na zaplatení ktorého sa má okresný súd podieľať sumou

15 000 € a krajský súd sumou 20 000 €.

9. Napokon sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozsudkom z 11. septembra 2014, ako aj krajský súd postupom v konaní

vedenom pod sp. zn. a rozsudkom z 2. júla 2015 porušili jeho základné právo

na osobnú slobodu zaručené v a 5 a právo na slobodu a bezpečnosť

zaručené v čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru, a to tým, že napriek presvedčeniu sťažovateľa

o splnení zákonných podmienok povinnej obhajoby v trestnom konaní vedenom proti jeho

osobe mu obhajca ustanovený nebol.

14. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

15. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

16. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

17. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

18. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Ústavný súd s prihliadnutím na v prvom rade

zisťoval, či prijatiu ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie nebráni existencia

niektorého z dôvodov uvedených v .

20. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že ostatným orgánom verejnej moci

konajúcim v trestnej veci sťažovateľa bol najvyšší súd, ktorý rozhodoval o jeho

mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní. Uznesenie, ktorým dovolací súd dovolanie

sťažovateľa podľa odmietol, bolo vydané 24. septembra

2019 a toto malo byť sťažovateľovi, ako to sám uvádza, doručované 29. novembra 2019.

21. Od momentu doručenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 24. septembra 2019 sťažovateľovi začala plynúť lehota dvoch mesiacov na podanie

ústavnej sťažnosti (podľa ) pre namietané porušenie základných práv

všeobecnými súdmi v predmetnom trestnom konaní, ustanovená v § 124 zákona o ústavnom

súde. Ústavnú sťažnosť, doručenú ústavnému súdu 9. marca 2020, však sťažovateľ

odovzdal príslušnému orgánu na prepravu 5. marca 2020. Je zrejmé, že tak urobil zjavne

po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, ktorá, ako to sám sťažovateľ tvrdí, skončila

29. januára 2020.

22. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že ústavnú sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo

neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. ,

, , ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej

prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu

do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

23. Ústavný súd už mnohokrát uviedol, že nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene.

V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (obdobne pozri napr. ,

, ).

24. Aj keď sťažovateľ nijako nespochybňuje skončenie plynutia lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti 29. januára 2019, svoje presvedčenie o včasnom podaní tejto ústavnej

sťažnosti obhajuje skutočnosťou, že sa na ústavný súd predošlou ústavnou sťažnosťou

z 2. januára 2020, doručenou ústavnému súdu 10. januára 2020, obrátil včas.

25. Takúto interpretáciu príslušných právnych noriem však ústavný súd nemohol

akceptovať.

26. O včas podanej ústavnej sťažnosti, t. j. o predošlej ústavnej sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 10. januára 2020 ústavný súd už právoplatne rozhodol uznesením

sp. zn. z 30. januára 2020, ktorým ju podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona

o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí. Vzhľadom

na stav, v ktorom sa konanie o predošlej ústavnej sťažnosti nachádza (jeho právoplatné

skončenie), nie je možné o aktuálnej ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu 9. marca

2020) konať a rozhodovať ako o doplnení alebo rozšírení pôvodnej, včas podanej ústavnej

sťažnosti a skončené konanie „obnoviť“ a pokračovať v ňom, ale je nevyhnutné na ňu

nazerať ako na novú ústavnú sťažnosť, ktorú je potrebné posúdiť a rozhodnúť o nej

v medziach platnej a účinnej právnej úpravy, a to v prvom rade z hľadiska splnenia všetkých

zákonom vyžadovaných procesných podmienok na konanie o nej. A práve oneskorenosť jej

podania bráni ústavnému súdu v jej ďalšom preskúmaní.

27. Ústavnému súdu preto neostávalo iné, iba ústavnú sťažnosť sťažovateľa

odmietnuť podľa ako podanú oneskorene (bod

1 výroku rozhodnutia).

28. Pre úplnosť sa žiada pripomenúť, že v uznesení sp. zn.

z 30. januára 2020 ústavný súd sťažovateľovi jasne ozrejmil aj to, prečo ho na odstránenie

nedostatkov ústavnej sťažnosti nevyzýval. Dôvodom takého postupu bola skutočnosť, že by

ju aj po potenciálnom odstránení jej nedostatkov musel odmietnuť pre nedostatok svojej

právomoci, keďže táto smerovala iba proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu. Navyše,

v označenom uznesení ústavný súd konštatoval, že aj po relevantnom doplnení ústavnej

sťažnosti by (i) vzhľadom na ústavné práva, ktoré boli sťažovateľom označené za porušené,

(ii) vzhľadom na sťažovateľovu argumentáciu o porušení práva na obhajobu uvedenú

v ústavnej sťažnosti a najmä (iii) na závery najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania

sťažovateľa a ich odôvodnenie nebolo možné uvažovať o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie.

29. Na týchto záveroch ústavného súdu obsiahnutých v uznesení z 30. januára 2020

sa podaním aktuálnej ústavnej sťažnosti nič nezmenilo, preto aj keby nebolo o tejto ústavnej

sťažnosti rozhodnuté tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, táto nemá

potenciál byť opodstatnenou.

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

30. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

31. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu k zisťovaniu, či sú kumulatívne splnené

tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť, a (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

32. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc

ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná

ani zjavne neopodstatnená.

33. Vzhľadom na výsledok konania, keď ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľa preto, že bola podaná oneskorene, je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. ,

).

34. Pretože zjavne nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia).

35. S prihliadnutím na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v návrhu

na rozhodnutie, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného

práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu