Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/17/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.07.2015, v trestnej veci proti obžalovanému S. D. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovaných ml. S. D., W. K., P. K., A. W. a zákonného zástupcu obž. mladistvého S. D. J. D. proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 11.09.2014 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaní:

1.ml. S. D., nar. X. X. XXXX v J., trvale bytom W. XXX, okres J., nezamestnaný, 2. W. K., nar. XX. X. XXXX v J., trvale bytom I. D., N. XXXX/XX, okres J., nezamestnaný, 3. P. K., nar. XX. X. XXXX v N., trvale bytom W. XX, okres J. nezamestnaný, 4. A. W., nar. XX. X. XXXX v Q. K., trvale bytom H. č. XX, okres J., nezamestnaný,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

dňa 22.10.2012 asi o 18.00 hod. v J., v priestoroch autobusovej stanice za autobusom odstaveným v zadnej časti stanice, po predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení, ku ktorému došlo v linkovom autobuse ako aj po nástupišti autobusovej stanice, potom ako poškodený I. Q. vystúpil z autobusu a utekal do zadnej časti stanice, ho všetci štyria obžalovaní napadli, bili päsťami do tváre a do tela, obžalovaní P. K. a A. W. ho kopali do tela, strhli ho na zem a stále ho bili a kopali, poškodený sa snažil chrániť rukami pred údermi, pričom cítil, ako mu niektorý z útočníkov prechádza rukami po zadnom vrecku nohavíc, kde mal peňaženku, snažil sa ju chrániť tak, že si sadol a rukou si ju držal vo vrecku, avšak obžalovaný P. K. mu z vrecka nohavíc peňaženku vytiahol a počul, ako niektorý z nich povedal „ ešte mu zober z ruky hodinky“, ktoré si I. Q. hneď chytil, no tieto mu stiahli z ruky násilím, čím takto spôsobili poškodenému I. Q. škodu hodiniek krádežou zn. CASIO Edifice v hodnote 90,- € a peňaženky s finančnou hotovosťou 253,- €, celkovú škodu v sume 343,- €, pričom prázdnu peňaženku našiel poškodený I. Q. neskôr neďaleko miesta, kde došlo k incidentu, ako aj mu spôsobili zranenia - pomliaždenie pravej strany tváre, tržnozmliaždenú ranu hornej pery, pomliaždenie pravej strany hrudníka, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 týždňov,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

č í m s p á c h a l i

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný ml. S. D.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j / Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Obžalovaný W. K.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m / Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný P. K.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j / Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému povinnosť verejne sa ospravedlniť poškodenému I. Q., nar, X.XX.XXXX, trvale bytom T., I. č. XX, okres J..

Obžalovaný A. W.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému I. Q., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom T., I. č. XX, okres J., škodu vo výške 343,- €.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej strane Všeobecná zdravotná poisťovňa, Krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov 1, IČO: 35937874, škodu vo výške 211, 48 €.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej strane Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, ul. 1. mája č. 4053/24, Poprad, IČO: 30807484, škodu vo výške 364,80 €.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok uznal obžalovaných ml. S. D., W. K., P. K. a A. W. za vinných zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 22.10.2012 asi o 18.00 hod. v J., v priestoroch autobusovej stanice za autobusom odstaveným v zadnej časti stanice, po predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení, ku ktorému došlo v linkovom autobuse ako aj po nástupišti autobusovej stanice, potom ako poškodený I. Q. vystúpil z autobusu a utekal do zadnej časti stanice, ho všetci štyria obžalovaní napadli, bili päsťami do tváre a do tela, obžalovaní P. K. a A. W. ho kopali do tela, strhli ho na zem a stále ho bili a kopali, poškodený sa snažil chrániť rukami pred údermi, pričom cítil, ako mu niektorý z útočníkov prechádza rukami po zadnom vrecku nohavíc, kde mal peňaženku, snažil sa ju chrániť tak, že si sadol a rukou si ju držal vo vrecku, avšak obžalovaný P. K. mu z vrecka nohavíc peňaženku vytiahol a počul, ako niektorý z nich povedal „ ešte mu zober z ruky hodinky“, ktoré si I. Q. hneď chytil, no tieto mu stiahli z ruky násilím, čím takto spôsobili poškodenému I. Q. škodu hodiniek krádežou zn. CASIO Edifice v hodnote 90,- € a peňaženky s finančnou hotovosťou 253,- €, celkovú škodu v sume 343,- €, pričom prázdnu peňaženku našiel poškodený I. Q. neskôr neďaleko miesta, kde došlo k incidentu, ako aj mu spôsobili zranenia - pomliaždenie pravej strany tváre, tržnozmliaždenú ranu hornej pery, pomliaždenie pravej strany hrudníka, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 týždňov.

Uložil im za to nasledovné tresty: Obžalovanému ml. S. D. podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j / Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov. Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Obžalovanému W. K. podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému P. K. podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť verejne sa ospravedlniť poškodenému I. Q., nar, X.XX.XXXX, trvale bytom T., I. č. XX, okres J..

Obžalovanému A. W. podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému I. Q., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom T., I. č. XX, okres J., škodu vo výške 343,- €.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej strane Všeobecná zdravotná poisťovňa, Krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov 1, IČO: 35937874, škodu vo výške 211,48 €.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej strane Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, ul. 1. mája č. 4053/24, Poprad, IČO: 30807484, škodu vo výške 364,80 €.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásili odvolania všetci štyria obžalovaní, obhajca obžalovaného ml. S. D. a jeho zákonný zástupca prítomný na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný P. K. prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil odvolanie, pričom v písomných dôvodoch odvolania namieta, že medzi obžalovanými bola predchádzajúca vzájomná dohoda, lebo sa všetci štyria na autobusovej stanici stretli náhodne, z autobusu vystúpil poškodený a obžalovaný A. W., pričom medzi nimi bol vzájomný fyzický kontakt, pričom poškodenému pomáhal svedok S. W.. Do bitky sa postupne zapojil aj on, ako aj ďalší obžalovaní. Priznal sa ku skutku, k účasti na bitke, avšak rozhodne popiera, aby poškodenému ukradol peňaženku a hodinky. Zhodne s ním takto vypovedali aj ostatní obžalovaní, že nepopierajú účasť na bitke, ale rozhodne neukradli peňaženku a hodinky.

Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z výpovede poškodeného, ktorý uviedol, že v autobuse sa dostal do slovného konfliktu s obžalovaným A. W. a po vystúpení z autobusu bol medzi nimi fyzický kontakt, a že videl, ako na pomoc W. prichádzajú ďalší obžalovaní a utekal na koniec autobusovej stanice a chcel ísť poza autobus. Potom ho napadli všetci štyria obžalovaní, nevie uviesť, kto mu zobral peňaženku zo zadného vrecka nohavíc, a že niekto z útočníkov povedal „ešte mu zober hodinky z ruky“, tieto mu aj niekto strhol dole z ruky. Potom všetci štyria obžalovaní odišli preč a asi dva metre od autobusu našiel svoju peňaženku bez peňazí, iba s dokladmi.

V tejto súvislosti poukázal na rozpor vo výpovedi poškodeného a skutkovým stavom, ktorý sa im kladie za vinu, čo sa týka krádeže peňaženky a hodiniek. Poškodený uviedol, že peňaženku našiel asi dva metre od autobusu, teda na mieste, kde sa odohrala bitka. Keby mu bol zobral peňaženku on alebo iný obžalovaný, tak by to musel poškodený vidieť, lebo prejde niekoľko sekúnd, pokiaľ niekto skontroluje obsah peňaženky, vytiahne bankovky a mince a túto zároveň odhodí. Poškodený však uviedol, že všetci štyria odišli preč od autobusu, teda vzniká otázka, akým spôsobom a kedy sa dostala peňaženka na miesto činu a kto ju tam odhodil. Taktiež popiera krádež hodiniek, lebo poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 31.3.2014 povedal, že slovný prejav „ešte mu zober hodinky z ruky“, povedal niekto z obžalovaných slovensky. On na hlavnom pojednávaní dňa 31.03.2014 povedal, že medzi sebou sa obžalovaní rozprávali rómsky. V danom prípade ide o tvrdenie poškodeného proti tvrdeniam obžalovaných, vo veci skutku krádeže peňaženky a hodiniek. Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj svedkovia S. W., R. I., Q. J. a O. J., ktorí zhodne vypovedali, že videli bitku medzi obžalovanými a poškodeným, ale ani jeden z nich nevidel, aby poškodenému niekto niečo ukradol, taktiež nikto z nich nepočul, aby niekto z obžalovaných povedal „ešte mu zober hodinky z ruky“.

Má za to, že v otázke ustálenia uznania viny zo skutku lúpeže sú závažné pochybnosti, pričom podľa základnej zásady trestného konania je potrebné v prípade pochybností rozhodnúť v prospech obžalovaného, v danom prípade sa na autobusovej stanici odohrala bitka medzi poškodeným a obžalovanými, pričom daný skutok mal súd posudzovať ako prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva.

Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného ml. S. D. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd upustil od potrestania obžalovaného z dôvodu, že obžalovaný spáchal prečin, tento prečin ľutuje, prejavil účinnú snahu po náprave a vzhľadom na povahu spáchaného činu po jeho prípadnom právnom prekvalifikovaní a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, prípadne, aby bol obžalovanému uložený trest povinnej práce podľa § 111 Tr. zákona.

Návrh odôvodnil tým, že vykonané dokazovanie žiadnym nespochybniteľným spôsobom nepreukázalo, aby skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, spáchal. Je toho názoru, že nie je možné ustáliť uznanie viny zo skutku podľa obžaloby len na základe výpovedí poškodeného, aj to výpovedí skutkovo rozporuplných a nedôveryhodných.

V tejto súvislosti poukázal na to, že obžalovaný od začiatku popieral, že by sa skutku lúpeže voči poškodenému dopustil, čo v konaní pred súdom potvrdili aj ostatní obžalovaní a dokazovanie v konaní pred súdom to nepreukázalo.

Je toho názoru, že v otázke ustálenia uznania viny zo skutku lúpeže sú závažné pochybnosti, pričom podľa základnej zásady trestného konania je potrebné v prípade pochybností rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Pri rozhodovaní o navrhovanej zmene právnej kvalifikácie a pri rozhodovaní o vine obžalovaného S. D. a o treste a jeho rozsahu navrhol súdu, aby zobral do úvahy taktiež osobu obžalovaného a jeho osobné pomery, vychádzajúc z nasledovných listinných dôkazov:

- odpisu z registra trestov, podľa ktorého S. D. nemá žiadny záznam v tomto odpise

- z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR, podľa ktorého obžalovaný v tejto nemá žiadny záznam

- zo správy o povesti Obce W., podľa ktorej je správanie S. D. na verejnosti slušné, nevyvoláva výtržnosti a doteraz nebol riešený komisiou OVP v obci

- zo správy zo zistenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, ktorá je vo všeobecnej rovine.

Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Z odôvodnenia odvolania obhajcu obžalovaného A. W. vyplýva, že ani v prípravnom konaní ani pred súdom nebolo dokázané, že by spáchal trestný čin lúpeže. Nepopiera, že mohol svojím konaním poškodenému Q. spôsobiť škodu na zdraví, avšak popiera, aby chcel poškodeného olúpiť, resp. že by ho olúpil.

Pokiaľ sa týka skutku lúpeže, za ktorý ho prvostupňový súd odsúdil, tak má za to, že konajúci prvostupňový súd hodnotil dôkazy jednostranne, v jeho neprospech. On spolu s ostatnými obžalovanými sa nemohol dohodnúť na tom, že olúpia poškodeného, pretože ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, on v ten deň pred skutkom nebol s nimi v kontakte. Títo prišli na miesta, až keď už konflikt medzi ním a poškodeným Q. prebiehal. Podľa neho teda v danom prípade absentuje úmysel z jeho strany zmocniť sa cudzej veci a takisto aj objektívna stránka trestného činu. Má za to, že tento úmysel ani v priebehu konania nebol preukázaný.

Preukázaný bol iba jeho úmysel spôsobiť poškodenému Q. škodu na zdraví. Takisto aj jeho konanie smerovalo iba k ublíženiu na zdraví poškodeného a nie k zmocneniu sa jeho vecí. Taktiež poukázal na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný W. K. odvolanie písomne neodôvodnil.

Na základe odvolaní odvolateľov krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sčasti sú odvolania obžalovaných dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaných odôvodnil samotnými výpoveďami obžalovaných, v ktorých obžalovaný ml. S. D. uviedol, že od jednej pani sa dozvedeli, on spoločne s spoluobžalovaným K. a K., že dvaja muži bijú nejakého chlapca, išli sa tam pozrieť všetci traja a videli, ako toho chlapca bijú dvaja muži, jedným z nich bol poškodený. Videl, ako poškodený utiekol za autobusy, všetci štyria šli za ním už aj spoločne s A. W.. Za poškodeným šli s úmyslom pomôcť A. W., poškodeného okradnúť nechceli. Po tom, ako udrel poškodeného do ramena jeden alebo dvakrát, sa zľakol a ušiel. Neskôr sa stretol s P. K. a spolu išli domov taxíkom, na ktorý on prispel sumou 1,- €, keďže viac peňazí pri sebe nemal, zvyšok doplatil P. K.. Poškodenému nič nezobral ani nevidel, aby niečo pri sebe poškodený mal a rovnako nevidel, aby mu niekto z nich štyroch niečo vzal.

V prípravnom konaní obžalovaný ml. S. D. uviedol, že spolu s ostatnými spoluobžalovanými utekali za poškodeným. On dobehol ako posledný a videl ako zvyšní traja W. sa naťahovali s tým pánom, ako ho bili. On ho tiež udrel do ramena asi dva-trikrát a potom sa rozutekali. Po bitke prišiel za ním do obchodu Lidl na stanici P. K., aby rýchlo išli domov taxíkom, ktorý zaplatil P. K. a on mu prispel sumou 1,- €. K fyzickému útoku na poškodeného obžalovaný uviedol, že ho kopali P. K. spolu s W., ktorého nepoznal a W. K. ho bil päsťami do tváre. On stál za hlavou poškodeného, W. K. stál pri ňom a P. K. a neznámy W. stáli pri poškodenom zboku. Poprel, aby niektorí z W. povedal, aby zobrali poškodenému hodinky a nevšimol si, aby niekto z nich prehľadával poškodenému vrecká.

Obžalovaný W. K. vypovedal, že videl, ako poškodený chcel udrieť A. W., no omylom udrel jeho do ľavej časti tváre. Po tomto údere začal utekať smerom k autobusom do zadnej časti stanice. Za autobusom ho dobehli všetci štyria, teda on spolu s A. W., ml. S. D. a P. K.. Tam poškodeného udrel raz do ramena, v tom čase poškodený ležal na zemi, šmykol sa a spadol ešte pred úderom. A. W. aj P. K. poškodeného kopali. Potom ho vzali policajti na oddelenie, kde bol do rána do tretej, v tom čase aj jemu zmizla peňaženka. Neskôr sa dopočul, že P. K. išiel domov taxíkom, mal vedomosť o tom, že ešte pred bitkou nemal peniaze. Videl, ako si P. K. niečo dával do vrecka, no nepamätal si, či to bola peňaženka. Počas bitky hodinky na poškodenom nevidel, nevidel ani, aby mu ich z ruky sťahoval A. W.. Až na oddelení OO PZ v Kežmarku počul, ako poškodený povedal, že A. W. mu vzal z ruky hodinky. Obžalovaný uviedol, že on nechcel poškodeného okradnúť, utekal za ním, lebo mu chcel vrátiť úder, no aj napriek tomu je ochotný škodu nahradiť a zároveň sa poškodenému ospravedlniť.

Obžalovaný P. K. uviedol, že sa dopočuli, že A. W. sa s niekým bije. Ako prvý sa tam šiel pozrieť W. K., on šiel spolu s S. D. za ním. Snažil sa W. K. odtiahnuť preč, pričom W. K. udrel aj jeho. Odišiel do Q., kde už bol v tom čase S. D. a spoločne išli domov taxíkom, ktorý zaplatil on, S. D. mu dal na cestu 1,- €. V tom čase mal pri sebe 23,- €, ktoré si zarobil deň predtým.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný svoju výpoveď zmenil v tom, že sa priznal k bitke, ale nie k lúpeži a uviedol, že v deň incidentu sa nachádzal na autobusovej stanici v J. spoločne s W. K., keď zbadali, ako sa naťahuje A. W. s poškodeným, podišli k nim a začali sa všetci navzájom biť, potom poškodený ušiel za autobusom, kde za ním pribehli všetci štyria a začali ho biť päsťami, kopali ho, ale nikto mu nič neukradol. On spolu s S. D. odišli z miesta trochu skôr, ostal tam W. K. a A. W..

Obžalovaný A. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že počul, ako mu svedok poškodený nadával do W.. Keď vystúpili v Kežmarku z autobusu začali sa navzájom biť. Vtedy prišiel W. K., ktorý chcel zabrániť ďalšej bitke. Keď poškodený I. Q. udrel W. K. do tváre, tento dostal nervy a začali sa biť aj oni dvaja. Vtedy pribehli aj P. K. a S. D.. Poškodený začal utekať dozadu za autobus, všetci ho všetci štyria dobehli, strhla sa tam bitka, poškodeného bili všetci štyria. Poškodeného kopal len on a P. K.. Nikto poškodenému nič nevzal, ako prví odišli P. K. a S. D., neskôr on spolu s W. K..

V prípravnom konaní uviedol, že on nikoho nezbil. Keď prišiel za autobus, ležal poškodený na zemi a ešte mu chcel pomôcť.

Z výpovede poškodeného I. Q. vyplýva, že ho na autobusovej stanici v J. napadol obžalovaný A. W., a to takým spôsobom, že mu strelil facku. S obžalovaným sa dostal do konfliktu už v autobuse počas cesty do J.. Keď sa ho opýtal, prečo ho napadol, obžalovaný sa rozbehol a udrel ho päsťou do tváre, po

tomto údere spadol na zem. V tom zbadal, ako k nim prichádzali ďalší W., a preto sa postavil a snažil sa utiecť smerom k autobusu. Na konci autobusovej stanice ho dobiehali, tak chcel ísť poza autobus. V tom dvaja z nich vyšli z jednej strany autobusu, druhí dvaja W. z druhej strany autobusu, kde ho chytili a začali ho biť päsťami do tváre, kopať do brucha, do nôh, do chrbta, do tváre. Keď zacítil, ako mu niekto siahal na zadné vrecko, kde mal peňaženku, snažil sa sadnúť si na tú stranu, kde mal vrecko, aby ju uchránil. Nevie uviesť, ktorý z obžalovaných mu ju vytrhol, ale predpokladá, že buď P. K. alebo S. D.. Obžalovaný W. K. na ňom kľačal a bil ho, preto predpokladá, že on to nebol. V tom počul, ako jeden z obžalovaných povedal, aby mu vzali hodinky, preto si chytil rukou hodinky, no aj tak mu ich niektorý z nich strhol z ruky. Po tom, ako mu obžalovaní vzali peňaženku, odišli preč. Asi dva metre od autobusu našiel svoju peňaženku bez peňazí, iba s dokladmi. V peňaženke mal finančnú hotovosť v sume 253,- €. Pri tomto fyzickom útoku utrpel zranenia a to rozťatú peru, rozštiepenú lícnu kosť a narazené rebrá. Z týchto zranení sa liečil mesiac.

V rámci prípravného konania bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológie a chirurgie, pričom znalec bol vyslúchnutý aj na hlavnom pojednávaní. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poškodený I. Q. utrpel pri fyzickom incidente dňa 22.10.2012 tieto poranenia: pomliaždenie pravej strany tváre, tržno-zmliaždenú ranu hornej pery, pomliaždenie pravej strany hrudníka. Z lekárskeho hľadiska ide u všetkých poranení o poranenia ľahké, s dobou liečenia do 4 týždňov. Poranenia mohli vzniknúť kombináciou úderov do tváre, pričom podľa rozmiestnení poranení je možné predpokladať, že poškodený dostal dva až tri údery. Pomliaždenie hrudníka mohlo vzniknúť kopnutiami do pravej strany hrudníka, keď poškodený ležal na zemi.

Z výpovedí svedkov Q. J. a O. J. vyplýva, že videli, ako sa jeden W. háda s nejakým pánom. K W. pribehli ďalší dvaja - traja W.. Napadnutý pán začal pred nimi utekať do zadnej časti autobusovej stanice, kde W. poškodeného dobehli, čo sa dialo za autobusom, uviesť nevedeli, počuli ako napadnutý pán kričal od bolesti, nevideli W., ako niečo odhadzovali, nespomínajú si ani ako vyzerali a nemajú žiadnu vedomosť ani o hodinkách. Políciu privolala ich kamarátka R. I..

Podobne vypovedal aj svedok S. W., ktorý však uviedol, že keď poškodený vyšiel spoza autobusu ako posledný za W., povedal, že W. ho zbili, okradli, ukradli mu peňaženku a hodinky.

Obdobne vypovedali R. I. a C. K..

Z výpovede svedka X. O. vyplýva, že tento vypovedal k osobe obžalovaného P. K.. Uviedol, že tohto pozná dôkladne, keďže je členom súboru, ktorého je svedok vedúcim. Ide o slušného chlapca, s ktorým neboli nikdy problémy.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie okresný súd zistil, že u W. K. bola diagnostikovaná mentálna retardácia ľahkého stupňa v pásme ľahkej debility a nesociálna porucha osobnosti. U ml. S. D. bola diagnostikovaná simplexná nezrelá osobnosť so subnorným intelektom a u P. K. bola diagnostikovaná simplexná osobnosť. U žiadneho z obvinených nebola diagnostikovaná žiadna duševná choroba a taktiež u nich nebola diagnostikovaná žiadna závislosť s výnimkou nikotínu. V čase spáchania trestného činu boli obvinení pod vplyvom alkoholu, pričom podľa ich vlastného udania, v čase spáchania činu sa jednalo u nich o opitosť maximálne ľahkého stupňa a vzhľadom k týmto skutočnostiam boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti u všetkých obvinených zachované v plnej miere.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy ako aj ďalšie dôkazy, ktoré vykonal okresný súd na hlavnom pojednávaní potom dospel k záveru, že skutok sa stal a tento spáchali všetci štyria obžalovaní. Súd ďalej poukázal, okrem listinných dôkazov, aj na konfrontácie vykonané medzi obžalovanými a poškodeným, kde obžalovaní zotrvali na svojich výpovediach. Krádež peňaženky a hodiniek mal okresný súd za preukázanú jednak výpoveďou poškodeného, ktorý podrobne opísal, kedy a na základe akých okolností došlo k ich odcudzeniu a zároveň aj výpoveďou samotných obžalovaných, ktorí síce popierajú odcudzenie týchto vecí poškodenému, no ich výpovede boli odlišné a zmätočné a to hlavne výpovede obžalovaných P. K. a A. W..

Obžalovaný W. K. vypovedal, že pred samotným incidentom popíjali na vlakovej stanici s obžalovaným P. K., keď mu tento povedal, že peniaze nemá a ukázal mu prázdnu peňaženku. Po incidente odišiel obžalovaný P. K. domov spolu s mladistvým S. D. taxíkom, ktorý zaplatil on sám. Samotná obrana

obžalovaného P. K., že on peňaženku poškodenému neukradol, bola nepresvedčivá, zmätočná aj tým, že spočiatku uviedol, že na autobusovej stanici peniaze mal a to 23,- eur, z tohto zaplatil taxík a zvyšok prepil v krčme. Pri konfrontácii s obžalovaným W. K. uviedol, že peniaze mal a to 23,- eur na nohavice, ale že nemal peňaženku. Obžalovaný ml. S. D. zase vypovedal, že keď boli spolu s obžalovaným P. K., videl jeho peňaženku. Obžalovaný A. W. pri konfrontácii s poškodeným uviedol, že poškodený si mal peňaženku strážiť a že nie je problém ju ukradnúť, keď dvaja kradnú a dvaja držia. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že peňaženku za použitia násilia poškodenému odcudzil obžalovaný P. K..

Na základe vykonaných dôkazov potom dospel okresný súd k záveru, že všetci štyria obžalovaní konali vo vzájomnej dohode a súčinnosti, konanie všetkých obžalovaných sa navzájom dopĺňalo a prelínalo, čo svedčí aj o rovnakom úmysle obžalovaných. Teda obžalovaní páchali trestnú činnosť vo vzájomnej zhode a spoločným konaním.

Okresný súd zistil pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u jednotlivých obžalovaných, že z miesta bydliska sú obžalovaní ml. S. D., P. K. a A. W. hodnotení všeobecne. V evidencii priestupkov doposiaľ nemajú žiaden záznam. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaní ml. S. D. a P. K. neboli doposiaľ súdne trestaní. Obžalovaný A. W. bol súdne trestaný jedenkrát a to trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 14.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.12.2011, ktorým bol odsúdený za prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka do 24.12.2012.

Obžalovaný W. K. bol z miesta bydliska hodnotený negatívne. Z evidencie priestupkov bolo zistené, že doposiaľ bol 7-krát priestupkovo riešený, z toho raz bolo konanie právoplatne zastavené. Súdne trestaný bol štyrikrát, naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. zo dňa 25.11.2009, právoplatným toho istého dňa, ktorým bol odsúdený pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V tomto prípade bola u obžalovaného ml. S. D. zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, kedy sa pri prevahe poľahčujúcich okolností znižuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu.

Zákonom ustanovená trestná sadzba pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona je rok a pol až štyri roky. Pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sa horná hranica trestnej sadzby znižuje na tri roky a dva mesiace. Súd mal za to, že trest uložený na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 20 mesiacov s odkladom na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, bude na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačujúci.

U obžalovaného W. K. mal súd zistenú jednu priťažujúcu okolnosť a to predchádzajúce odsúdenie obžalovaného (§ 37 písm. m/ Tr. zákona) a žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, súd ukladal trest za použitia § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, kedy sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o dve tretiny. Pri aplikácii tohto ustanovenia sa zákonom ustanovená trestná sadzba pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona upraví tak, že dolná hranica sa zvýši na 5 rokov a 6 mesiacov. Súd mal za to, že trest uložený na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne bude pre nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačujúci. Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd postupoval podľa § 48ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

U obžalovaného P. K. bola pri ukladaní trestu zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), nebola zistená žiadna priťažujúca

okolnosť. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, kedy sa pri prevahe poľahčujúcich okolností znižuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu.

Zákonom ustanovená trestná sadzba pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona je tri až osem rokov. Pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sa horná hranica trestnej sadzby znižuje šesť rokov a štyri mesiace. Súd mal za to, že v danom prípade postačí na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, výkon ktorého mu v zmysle § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 49 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov. Obžalovanému bola v zmysle § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona uložená povinnosť verejne sa ospravedlniť poškodenému I. Q..

U obžalovaného A. W. mal súd zistenú jednu priťažujúcu okolnosť a to predchádzajúce odsúdenie obžalovaného (§ 37 písm. m/ Tr. zákona) a žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona. Pri aplikácii príslušného ustanovenia sa základná trestná sadzba pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona upraví tak, že sa dolná hranica zvýši o jednu tretinu, teda na 4 roky a 8 mesiacov. Súd mal za to, že nepodmienený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, bude na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačujúci.

Vzhľadom k tomu, že poškodené strany I. Q., Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s, Krajská pobočka Prešov a Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad si včas a riadne uplatnili nárok na náhradu škody, súd postupoval podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku a obžalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným stranám škodu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Kežmarok. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolaní obžalovaných ako aj dôkazov, ktoré boli vykonané okresným súdom, dospel k záveru, že na zistenie skutkového stavu okresný súd vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.

Podľa názoru krajského súdu, vykonané dôkazy preukázali tú skutočnosť, že všetci štyria obžalovaní napadli poškodeného I. Q. a spôsobili mu poranenia. V konečnom dôsledku, v prípravnom konaní toto konanie nepopreli ani samotní obžalovaní a existujú objektívne dôkazy o poraneniach poškodeného, ako sú lekárske správy a závery znaleckého posudku z odvetvia zdravotníctva.

Čo sa týka skutočností, ktoré uvádzal v napadnutom rozsudku okresný súd, že mali obžalovaní konať po predchádzajúcej vzájomnej dohode, krajský súd nedospel k takémuto záveru. Z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, aby sa všetci štyria obžalovaní predtým dohodli na tom, že napadnú poškodeného a tohto olúpia. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že medzi A. W. a poškodeným došlo k nedorozumeniu, do ktorého sa zapojil aj P. K. a následne všetci štyria napadli poškodeného a začali ho biť. Až počas bitia poškodeného tak, ako to vyplýva z výpovede obžalovaného W. K., došlo k tomu, že P. K. vytiahol obžalovanému peňaženku zo zadného vrecka nohavíc a niektorý z nich povedal, aby mu zobrali aj hodinky. Podľa vyjadrenia poškodeného, hodinky mu mal zobrať A. W.. Krajský súd dospel k záveru, že došlo zo strany obžalovaných ku konaniu, ktoré možno kvalifikovať ako zločin lúpeže, avšak nie po predchádzajúcej vzájomnej dohode, ale až počas doby, kedy fyzicky napádali poškodeného. Preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a skutok upravil tak, že vypustil zo skutkovej vety slová „spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode“.

Následne teda aj krajský súd dospel k záveru, že je možné kvalifikovať konanie obžalovaných ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., nakoľko obžalovaní spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Čo sa týka trestov, ktoré boli uložené všetkým štyrom obžalovaným, krajský súd nezistil žiadne pochybenie zo strany okresného súdu. Okresný súd citlivo a v súlade so zákonom vyhodnotil jednotlivé osoby páchateľov, ich podiel na žalovanej trestnej činnosti, doterajší život a jednotlivo uložil tresty odňatia slobody, ktoré zodpovedajú zákonu, teda zisteným priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam, ako aj ustanoveniu § 38 Tr. zák.

Čo sa týka rozhodovania v adhéznom konaní, nepochybil okresný súd, keď uložil obžalovaným spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému I. Q. škodu vo výške 343,- eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni 211,48 eur a Sociálnej poisťovni, pobočke Poprad, škodu vo výške 364,80 eur. Tak poškodený ako aj poškodené strany si škodu riadne a včas uplatnili.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.