Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 393/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

zastúpeného

advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (20 C) a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. (20 C) p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (20 C)

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a trovy právneho zastúpenia v sume

326,66 € (slovom tristodvadsaťšesť eur a šesťdesiatšesť centov), ktoré j e Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej,

Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (20 C) (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ

podal 7. mája 2012 na okresnom súde žalobu o zaplatenie odškodného proti Slovenskej

republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„žalovaná“). Vec bola na okresnom súde pôvodne vedená pod sp. zn. .

Na poslednom pojednávaní konanom 25. septembra 2014 bez prítomnosti sťažovateľa,

ktorý bol v tom čase vo väzbe a okresný súd nezabezpečil jeho osobnú účasť z väzby

na tomto pojednávaní, okresný súd vydal rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol.

O podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) potvrdzujúcim rozsudkom sp. zn. z 26. marca 2015.

Proti tomuto rozhodnutiu súdu druhej inštancie podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol o dovolaní tak, že zrušil rozsudky

okresného súdu aj krajského súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že rozhodnutie najvyššieho súdu

o jeho dovolaní mu nebolo zo strany okresného súdu ku dňu podania ústavnej sťažnosti

účinne doručené do vlastných rúk: „Z povahy veci je však nesporným, že dovolací súd

rozhodol v prospech sťažovateľa. Napriek tomu sťažovateľovi bolo dňa 30.07.2019

doručené predvolanie na pojednávanie dňa 17.10.2019.“

Podľa sťažovateľa tým, že v napadnutom „kompenzačnom“ konaní nebolo za viac

ako 7 rokov a 3 mesiace právoplatne rozhodnuté, došlo k porušeniu jeho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru. Okresný súd podľa názoru

sťažovateľa nekoná efektívne a sústredene. Sťažnosť predsedovi okresného súdu sťažovateľ

nepodal, pretože vzhľadom na dĺžku konania by sa minula účinkom.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa a právo na prejednanie

jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní

č. k. ( porušené boli.

Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod

č. k. ( konal bez zbytočných prieťahov

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný mu zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

priznáva úhradu trov konania v sume 326,66 Eur , ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne...“

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -19 z 5. decembra 2019 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril

k prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil ústavnému súdu, či trvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti

prípisom sp. zn. z 3. februára 2020, v ktorom predseda okresného súdu

v podstatnom uviedol:

«Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému nedoručeniu uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. 04. 2017, vychádzajúc zo spisového

materiálu sp. zn. a vyjadrenia zákonného sudcu, uvádzam, že zo spisu

nevyplývajú žiadne prieťahy v súvislosti s doručovaním predmetného rozhodnutia, nakoľko

toto bolo sťažovateľovi doručené v zmysle už dňa 22. 08. 2017, a pokiaľ

sa týka opätovného doručenia predmetného uznesenia žiadateľovi dňa 29. 10. 2019, toto

bolo realizované na žiadosť žiadateľa doručenú tunajšiemu súdu v konaní sp. zn.

dňa 21. 08. 2019 a následne dňa 04. 10. 2019, ktorú odôvodnil skutočnosťou,

že v čase doručovania predmetného rozhodnutia sa nezdržiaval v mieste doručenia, nakoľko

bol v tom čase so svojou rodinou v zahraničí. Z uvedeného vyplýva, že predmetné

rozhodnutie bolo žiadateľovi doručené dňa 29. 10. 2019 opätovne a to na jeho vlastnú

žiadosť. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k tomuto doručovaniu nedošlo v konaní k vzniku

prieťahov zo strany tunajšieho súdu.

Pokiaľ ide o celkovú dĺžku konania a prípadnej nečinnosti súdu, ktorá mala k tejto

dĺžke prispieť, takúto nečinnosť tunajšieho súdu nemožno konštatovať, nakoľko súd vo veci

konal plynulo, na druhej strane však treba prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca sám

svojím správaním v značnej miere prispel k tejto dĺžke súdneho konania a to najmä tým, že

sa opakovane nezúčastnil nariadeného pojednávania dňa 27. 05. 2014 ako aj 25. 09. 2014.

Zároveň je nezanedbateľné, že predmetom konania je uplatnený nárok sťažovateľa

na náhradu škody vo výške 23.922,76 EUR s príslušenstvom a náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch vo výške 14.000,-EUR v zmysle o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čo samo o sebe predstavuje nielen právne,

ale aj skutkovo náročnú vec, pričom súdne konanie bolo na tunajšom súde skončené už dňa

25. 09. 2014, vyhlásením rozsudku vo veci samej a následne právoplatne dňa 16. 06. 2015

kedy tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo dňa 26. 03. 2015. Následne bol tunajší súd oprávnený

vo veci opätovne konať až po právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 25. 04. 2017, ktorým bol zrušený nielen rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 26. 03. 2015, ale aj rozsudok

tunajšieho súdu, teda v konaní mohol pokračovať až po dni 22. 08. 2017. S poukazom

na uvedené tunajší súd nenesie a ani nemôže niesť zodpovednosť za dĺžku trvania konania

v období, kedy sa spis nachádzal na súdoch vyššieho stupňa.

Záverom k sťažovateľom uvádzanému deštrukčnému konaniu tunajšieho súdu

v predmetnom konaní a s tým súvisiacemu psychickému strádaniu sťažovateľa o výsledok

tohto konania, spojeného s pocitom bezmocnosti a beznádeje v príčinnej súvislosti

s údajným „korupčným konaním“ tunajšieho súdu, ako aj prežitými útrapami sťažovateľa

z organizovania zla tunajším súdom, podľa jeho slov predstierajúc údajne zákonný postup

tunajšieho súdu uvádzam, že takéto vyjadrenie zo strany sťažovateľa možno považovať

za neprimerané, nedôstojné a neúctivé vo vzťahu k tunajšiemu súdu, pričom je otázna

relevancia a pravdivosť takýchto vyjadrení, vzhľadom na nepreukázanie týchto tvrdení

sťažovateľom predložením relevantných dôkazov, ako aj skutočnosť, že vo vzťahu

k sťažovateľovi tunajší súd k dnešnému dňu eviduje približne 70 právoplatne neskončených

a približne 40 právoplatne skončených súdnych konaní, v ktorých sťažovateľ vystupuje ako

žalobca. Spolu tak súd eviduje cca 110 súdnych konaní, ktoré ako žalobca inicioval

sťažovateľ, čo vyvoláva otázku, či je vôbec možné, aby vo vzťahu k jedinej fyzickej osobe

došlo k toľkým zásahom do jeho práv, aby tak mohlo dôjsť k vzniku viac ako 100 súdnych

konaní, a aj to iba na jednom zo súdov prvého stupňa.»

V liste predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v danej veci.

7. Právna zástupkyňa sťažovateľa možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného súdu

nevyužila a v podaní doručenom ústavnému súdu 25. februára 2020 oznámila, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania.

8. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom vyžiadaného

spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Obsah súdneho spisu v napadnutom konaní

9. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov

konania a zo zapožičaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

napadnutého konania:

- 7. mája 2012 bola okresnému súdu (v tomto bode nálezu ďalej len „súd“) doručená

žaloba sťažovateľa o zaplatenie odškodného proti žalovanej,

- 10. mája 2012 súd zaslal žalovanej výzvu na vyjadrenie sa k žalobe,

- 13. septembra 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej,

- 23. novembra 2012 súd zaslal vyjadrenie žalovanej sťažovateľovi,

- 6. novembra 2013 súd zaslal stranám predvolanie na pojednávanie

na 23. január 2014,

- 19. novembra 2013 súd zaslal kópiu žaloby Okresnému súdu Bratislava III,

- 23. januára 2014 bolo vykonané pojednávanie, sťažovateľ bol súdom vypočutý,

pojednávanie bolo odročené na 27. máj 2014 a prítomný sťažovateľ zobral termín

pojednávania na vedomie s tým, že písomne predvolaný už nebude,

- 24. apríla 2014 súd požiadal Okresný súd Bratislava III o zapožičanie súvisiaceho

spisu vedeného pod sp. zn. ,

- pojednávanie 27. mája 2014 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa,

- 29. mája 2014 bolo súdu doručené mailom z ústavu pre výkon väzby oznámenie,

že sťažovateľ je od 12. apríla 2014 vo väzbe,

- 20. júna 2014 bolo zaslané stranám sporu predvolanie na pojednávanie

25. septembra 2014 s upozornením, že pojednávania sa nemusia zúčastniť,

- 20. júna 2014 bola zaslaná opätovná výzva Okresnému súdu Bratislava III

o zapožičanie spisu,

- 26. júna 2014 bol súdu zaslaný žiadaný spis,

- 25. septembra 2014 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti žalovanej

na pojednávaní,

- 25. septembra 2014 bolo vykonané pojednávanie bez účasti strán a bol vyhlásený

rozsudok, ktorým sa návrh sťažovateľa zamietol,

- 13. novembra 2014 bolo súdu doručené odvolanie sťažovateľa,

- 20. novembra 2014 súd doručil kópiu odvolania žalovanej,

- 13. marca 2015 spis bol s odvolaním doručený krajskému súdu,

- 26. marca 2015 krajský súd vyhlásil potvrdzujúci rozsudok,

- 13. apríla 2015 bol súdu doručený rozsudok krajského súdu, ktorý bol následne

doručovaný stranám sporu,

- 14. júla 2015 bolo súdu doručené dovolanie sťažovateľa,

- 9. novembra 2015 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za dovolanie a zaslal dovolanie žalovanej s možnosťou vyjadriť sa k nemu,

- 8. decembra 2015 bolo v spise založené potvrdenie o zaplatení súdneho poplatku,

- 31. marca 2016 súd predložil dovolanie a spisový materiál najvyššiemu súdu,

- 28. apríla 2017 bolo súdu doručené uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. ,

- 25. júla 2017 súd doručoval stranám sporu uznesenie najvyššieho súdu, sťažovateľ

zásielku súdu v odbernej lehote neprevzal (vykázané doručenie z 22. augusta 2017, pozn.),

- 18. februára 2019 došlo k zmene zákonného sudcu,

- 4. júna 2019 bola ďalšia zmena zákonného sudcu,

- 24. júna 2019 súd doručoval predvolanie na pojednávanie na 17. október 2019,

- 19. augusta 2019 sťažovateľ urgoval oznámenie výsledku dovolacieho konania,

- 2. októbra 2019 bolo súdu doručené oznámenie sťažovateľa o nemožnosti zúčastniť

sa pojednávania pre zlý zdravotný stav,

- 7. októbra 2019 súd doručoval oznámenie o zrušení termínu pojednávania

a predvolanie na pojednávanie na 30. január 2020.

IV.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiska v judikatúre ústavného súdu

10. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, , , ).

16. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna

neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu,

t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu (, , , ).

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (20 C) trvajúcom ku dňu

podania ústavnej sťažnosti 7 rokov, v ktorom vystupuje ako žalobca.

18. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická

zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ).

Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

19. Pokiaľ ide o prvé posudzované kritérium, ústavný súd konštatuje, že predmet

namietaného konania, t. j. uplatňovanie náhrady škody podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, je sporom patriacim do štandardnej agendy

všeobecných súdov v rámci ich rozhodovacej činnosti, teda po právnej stránke sa daná vec

nijako nevymyká ich bežnému rozhodovaciemu procesu. Avšak po skutkovej stránke bolo

rozhodovanie v napadnutom konaní zložitejšie, pretože, ako to vyplýva zo súdneho spisu

a na čo poukázal aj predseda okresného súdu, sťažovateľ si vo viacerých konaniach

uplatňuje náhradu škody proti štátu z rovnakého nesprávneho úradného postupu a často aj

na viacerých súdoch. Napriek tomu, že zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd

nemôže pripísať iba na vrub zložitosti veci, na túto okolnosť nemohol neprihliadať

pri určení primeraného zadosťučinenia.

20. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd konštatuje, že dĺžku namietaného konania značne

ovplyvnili aj podané procesné návrhy zo strany sťažovateľa. Ústavný súd zohľadňuje,

že sťažovateľ ako strana sporu má nesporne právo na procesné úkony, ktoré v napadnutom

konaní urobil, na druhej strane však poukazuje na to, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku

uplatnenia procesných práv sporových strán nemožno pripísať zodpovednosť na vrub súdu

konajúcemu vo veci. Poukazujúc na doterajšiu judikatúru, čas, ktorý bol nevyhnutný

pre rozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľa, ústavný súd nezapočítal do doby

zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (m. m. , ).

K určitým prieťahom v napadnutom konaní prispelo menšou mierou aj správanie

sťažovateľa, keďže sa rušil termín pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti.

21. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu. Ústavný súd

po preskúmaní postupu okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní nie sú

zaznamenané obdobia nečinnosti, v ktorých by okresný súd vo veci dlhšie nekonal bez toho,

aby mu v tom bránila závažná prekážka. Okresný súd konal v napadnutom konaní v zásade

plynulo až do 22. augusta 2017, keď mu bolo doručené uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 25. apríla 2017, ktorým boli zrušené rozsudky krajského súdu

a okresného súdu a vec vrátená okresnému súdu na nové konanie. V tomto štádiu konania

okresný súd nevykonal po dobu 22 mesiacov žiadne úkony, a to až do 4. júna 2019,

keď bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi. Po ďalšej zmene zákonného sudcu

z dôvodu odchodu predchádzajúceho sudcu na iný súd bolo vo veci nariadené pojednávanie

na 17. október 2019, ktoré bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa, a ďalšie

bolo nariadené na 30. január 2020.

22. Ústavný súd konštatuje, že relevantným faktorom, ktorý mal negatívny dopad

na plynulý priebeh posudzovaného konania, bol postup okresného súdu a zbytočné

prieťahy, ktorých sa dopustil v dôsledku označenej doby nečinnosti (bod 21). Vychádzajúc

z uvedeného, ústavný súd nemohol považovať postup okresného súdu za súladný

so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo

právom na prejednanie veci v primeranej lehote, preto vyslovil, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru

tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

23. Podľa ak porušenie práv alebo

slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal.

24. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu,

že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal

okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. (20 C) konal bez zbytočných

prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej

sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

VI.

Primerané finančné zadosťučinenie

25. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

26. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten,

komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané

finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia

sa mu zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý

rok omeškania až do jeho zaplatenia.

27. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného zadosťučinenia

v sume 7 000 €, čo odôvodňuje dĺžkou zbytočných prieťahov v konaní, ako aj s nimi

spojenou ujmou, ktorá mu vznikla, a danú sumu považuje za primeranú.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

29. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v napadnutom

konaní, berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci a tiež predmet sporu, čo je v hre, resp.

v stávke („at stake“) pre sťažovateľa, majúc na pamäti, že cieľom priznania primeraného

finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv

alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd

považoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku

nálezu).

30. Iba na okraj ústavný súd opakovane dodáva, že z jeho rozhodovacej činnosti je

známe, že sťažovateľ v jednotlivých konaniach všeobecných súdov účelovo využíva

procesné práva v záujme dosiahnutia vyslovenia porušenia svojich práv a následného

priznania finančného zadosťučinenia. Takéto správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného

súdu hraničí so zneužívaním práva, ktorého zákaz bol transponovaný i do procesných

predpisov ().

VII.

Náhrada trov konania

31. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si uplatnila nárok na náhradu trov konania v sume 326,66 €.

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky

za prvý polrok 2018, ktorá bola v sume 980 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané

v roku 2019.

33. Vzhľadom na to, že sťažovateľom vyčíslená suma trov právneho zastúpenia

nepresiahla sumu, ktorá by mu patrila v zmysle § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

za dva úkony právnej služby vyplývajúce z obsahu spisu vykonané v roku 2019 (prevzatie

a príprava právneho zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), ústavný súd priznal

sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej sume 326,66 € (bod 4

výroku nálezu).

34. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa JUDr. Emílie Korčekovej v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto

nálezu ( ).

35. Vzhľadom na znenie , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného

súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu