Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 149/2020
PDF · 185.89 KB
No categories available
III. ÚS 149/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina
Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , t. č. v
, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Hlaváčovou, Farská 12, Nitra,
pre namietané porušenie jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17
ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5
ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na obhajobu
podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra
sp. zn. 3 Tk 2/2019 zo 6. septembra 2019 a uznesením Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 1 Tos 77/2019 z 24. septembra 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých uznesení a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť ,
, ,
(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na osobnú slobodu
podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na slobodu
a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) a práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6
ods. 3 písm. b) a c) dohovoru uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 3 Tk 2/2019 zo 6. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“)
a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Tos 77/2019
z 24. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde prebieha voči sťažovateľovi
konanie pod sp. zn. 3 Tk 2/2019 v trestnej veci pre pokračovací obzvlášť záväzný zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. c) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. i) v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona
a iné. Vo veci sa na základe návrhu dozorujúceho prokurátora dvakrát predlžovala
vyšetrovacia väzba. Keď bola vyšetrovacia väzba predĺžená druhýkrát, nastali okolnosti,
ktoré vyvolali obranu sťažovateľa spočívajúcu v tom, že podal prostredníctvom obhajkyne
na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podnet
na podanie dovolania podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku proti napadnutému uzneseniu
krajského súdu, ktorým ako nedôvodná bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa
proti napadnutému uzneseniu okresného súdu. Týmto uznesením okresný súd zamietol
žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Predmetný podnet sťažovateľa
bol prípisom ministerstva pod č. 44926/2019/61/418 z 13. januára 2020 odložený.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol aj túto argumentáciu:
„Pokiaľ vyšetrovateľ na základe pokynu dozorujúceho prokurátora zrušil úkony,
ktoré podmieňovali predĺženie väzby, nastáva tzv. právne vákuum, v ktorom neexistujú
žiadne väzobné dôvody. Je veľmi zlé, že súdy a to ani okresný a ani krajský sa s touto
námietkou advokátov pri podaní žiadostí o prepustenie z väzby zo dňa 6.9.2019,
v ktorom advokáti poukazovali na túto významnú právnu skutočnosť, absolútne nezaoberali.
Tým, že vyšetrovateľ na základe pokynu dozorujúceho prokurátora zrušil nariadené
procesné úkony a ukončil trestné konanie v štádiu prípravy, kvôli ktorým bola väzba
predĺžená, vyplýva, že ďalšie väzobné stíhanie zostalo bez opory v zákone.
Okrem toho, že súdy z úradnej povinnosti, a to jednak okresný, ako aj krajský súd,
nepreskúmali závažnú skutočnosť, na ktorú vyššie poukazujem, ohľadne pokrytia väzby
v priebehu jedného mesiaca zo zákonných dôvodov, vytýkam obom súdom
aj to, že ani jediným slovom sa nezmieňujú o námietkach obhajoby, ktoré boli uvedené
v žiadostiach o prepustenie z väzby. Iba formálne okresný, ako aj krajský súd žiadosť
o prepustenie z väzby preskúmali a zamietli bez toho, že by sa argumentačne dotkli
námietok obhajoby. Pritom nie je možné zabúdať a v danom prípade okresný aj krajský súd
zabudli na to, že Ústavou SR garantované záruky osobnej slobody jednotlivca podľa čl. 17
Ústavy SR sú povinní preskúmavať v obzvlášť v takom prípade, ak na to obhajoba
poukazuje. Tým, že zjednodušene a čisto formálne konštatujú, že väzobné dôvody
pretrvávajú a neboli zistené okolnosti, ktoré by viedli okresný a krajský súd k inému názoru,
nie je možné prijať ako argumentáciu, preto bola žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá
a navyše je potrebné im vytknúť obrovskú dávku formálneho prístupu k preskúmavaniu
žiadosti. Ani jedno z rozhodnutí, ktoré napádam touto ústavnou sťažnosťou, sa mi nejaví
ako presvedčivé, keďže neboli vyargumentované žiadnym spôsobom zo strany súdov
dôvody, pre ktoré sa s námietkou obhajoby o mesačnom nepokrytí dôvodov zákonnej väzby,
väzobné dôvody naďalej trvajú.“
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17
ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5
ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na obhajobu
podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. b) a písm. c) Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Nitra
sp. zn. 3Tk/2/2019 zo dňa 6.9.2019 porušené holo.
2. Základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17
ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5
ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv u základných slobôd a právo na obhajobu
podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. b) a písm. c) Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu Nitra
sp. zn. 1Tos/77/2019 zo dňa 24.9.2019 porušené bolo.
3. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp.zn. 3Tk/2/20l9 zo dňa 6.9.2019 a Uznesenie
Krajského súdu Nitra sp.zn. 1Tos/77/2019 zo dňa 24.9.2019 sa zrušujú.
4. , sa prepúšťa z väzby ihneď na slobodu.
5. sa priznáva náhrada trov konania, ktoré je povinný
Okresný súd v Nitre spolu s Krajským súdom v Nitre spoločne a nerozdielne uhradiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľa a to do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia
alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
11. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv
a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať
iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci
na jej prerokovanie.
12. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody
inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody
len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
13. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov
a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
14. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas
a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom
obhajcu.
15. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,
má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti
pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
16. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,
má tieto minimálne práva:
b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;
c) obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu,
alebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol
bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.
III.
Právne posúdenie veci ústavným súdom
17. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia
uvedených základných práv, pričom k porušeniu týchto práv malo dôjsť napadnutým
uznesením okresného súdu a napadnutým uznesením krajského súdu.
K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa napadnutým
uznesením okresného súdu
18. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu ústavný súd nemá
právomoc na prerokovanie ústavnej sťažnosti, poukazujúc na princíp subsidiarity.
19. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
20. Z uvedeného vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy,
ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje,
že nemá právomoc preskúmať napadnuté uznesenie okresného súdu, keďže ho už preskúmal
na základe sťažnosti sťažovateľa krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný
poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.
21. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci
na jej prerokovanie.
K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa napadnutým
uznesením krajského súdu
22. Zákon o ústavnom súde v poslednej vete ustanovenia § 124 uvádza,
že ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej
sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom
napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
23. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal prostredníctvom
svojej obhajkyne na ministerstve podnet na podanie dovolania podľa § 371 ods. 2 Trestného
poriadku proti napadnutému uzneseniu krajského súdu. Predmetný podnet sťažovateľa
bol prípisom ministerstva pod č. 44926/2019/61/418 z 13. januára 2020 odložený.
24. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,
ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky
nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné, a ich vyčerpanie teda nie je podmienkou prípustnosti
sťažnosti (napr. II. ÚS 357/06, 7 IV. ÚS 323/07, IV. ÚS 277/08, III. ÚS 214/2010). Podnet
na podanie dovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je riadnym
ani mimoriadnym opravným prostriedkom a z hľadiska trestného procesného práva
ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému
na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky.
Ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok)
vyhovieť podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či podá,
alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné
podmienky na podanie dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie
dovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (napr. m. m. I. ÚS 585/2012, II. ÚS 268/2012, IV. ÚS 471/2011, III. ÚS 435/2010,
25. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané 24. septembra 2019, uvedený
podnet sťažovateľa ministerstvu na podanie dovolania proti napadnutému uzneseniu
krajského súdu je datovaný 9. októbra 2019. Z uvedených skutočností je zrejmé, že ústavná
sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená celkom zjavne po uplynutí lehoty
dvoch mesiacov v zmysle § 124 zákona o ústavnom súde.
26. Ústavný súd poznamenáva, že z odôvodnenia ústavnej sťažnosti nepriamo
vyplýva, že podľa názoru sťažovateľa je potrebné počítať lehotu podľa § 124 zákona
o ústavnom súde od doručenia prípisu ministerstva o odložení podnetu sťažovateľa
(17. januára 2020). Sťažovateľ tak považoval ústavnú sťažnosť za podanú včas. Ústavný
súd sa nestotožňuje s takouto konštrukciou, pretože deň doručenia prípisu ministerstva
o odložení podnetu sťažovateľa na podanie dovolania nie je dňom, od ktorého začína plynúť
lehota na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 124 poslednej vety zákona o ústavnom súde.
27. Podnet na podanie dovolania tak vzhľadom na už uvedené nemožno považovať
za účinný právny prostriedok nápravy, preto zachovanie dvojmesačnej lehoty na podanie
ústavnej sťažnosti z dôvodu realizácie podnetu na podanie dovolania neprichádza do úvahy.
28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
29. Pretože došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, bolo bez právneho dôvodu,
aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu