Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 149/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , t. č. v

, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Hlaváčovou, Farská 12, Nitra,

pre namietané porušenie jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 2 a 5 , práva na slobodu a bezpečnosť podľa

ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na obhajobu

podľa a a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra

sp. zn. zo 6. septembra 2019 a uznesením Krajského súdu v Nitre

sp. zn. z 24. septembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých uznesení a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na osobnú slobodu

podľa a 5 (ďalej len „“), práva na slobodu

a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva na obhajobu podľa a

ods. 3 písm. b) a c) dohovoru uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 6. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“)

a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 24. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde prebieha voči sťažovateľovi

konanie pod sp. zn. v trestnej veci pre pokračovací obzvlášť záväzný zločin

podvodu podľa a a s poukazom

na v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa

a iné. Vo veci sa na základe návrhu dozorujúceho prokurátora dvakrát predlžovala

vyšetrovacia väzba. Keď bola vyšetrovacia väzba predĺžená druhýkrát, nastali okolnosti,

ktoré vyvolali obranu sťažovateľa spočívajúcu v tom, že podal prostredníctvom obhajkyne

na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podnet

na podanie dovolania podľa proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu, ktorým ako nedôvodná bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu. Týmto uznesením okresný súd zamietol

žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Predmetný podnet sťažovateľa

bol prípisom ministerstva pod č. z 13. januára 2020 odložený.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol aj túto argumentáciu:

„Pokiaľ vyšetrovateľ na základe pokynu dozorujúceho prokurátora zrušil úkony,

ktoré podmieňovali predĺženie väzby, nastáva tzv. právne vákuum, v ktorom neexistujú

žiadne väzobné dôvody. Je veľmi zlé, že súdy a to ani okresný a ani krajský sa s touto

námietkou advokátov pri podaní žiadostí o prepustenie z väzby zo dňa 6.9.2019,

v ktorom advokáti poukazovali na túto významnú právnu skutočnosť, absolútne nezaoberali.

Tým, že vyšetrovateľ na základe pokynu dozorujúceho prokurátora zrušil nariadené

procesné úkony a ukončil trestné konanie v štádiu prípravy, kvôli ktorým bola väzba

predĺžená, vyplýva, že ďalšie väzobné stíhanie zostalo bez opory v zákone.

Okrem toho, že súdy z úradnej povinnosti, a to jednak okresný, ako aj krajský súd,

nepreskúmali závažnú skutočnosť, na ktorú vyššie poukazujem, ohľadne pokrytia väzby

v priebehu jedného mesiaca zo zákonných dôvodov, vytýkam obom súdom

aj to, že ani jediným slovom sa nezmieňujú o námietkach obhajoby, ktoré boli uvedené

v žiadostiach o prepustenie z väzby. Iba formálne okresný, ako aj krajský súd žiadosť

o prepustenie z väzby preskúmali a zamietli bez toho, že by sa argumentačne dotkli

námietok obhajoby. Pritom nie je možné zabúdať a v danom prípade okresný aj krajský súd

zabudli na to, že SR garantované záruky osobnej slobody jednotlivca podľa

SR sú povinní preskúmavať v obzvlášť v takom prípade, ak na to obhajoba

poukazuje. Tým, že zjednodušene a čisto formálne konštatujú, že väzobné dôvody

pretrvávajú a neboli zistené okolnosti, ktoré by viedli okresný a krajský súd k inému názoru,

nie je možné prijať ako argumentáciu, preto bola žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá

a navyše je potrebné im vytknúť obrovskú dávku formálneho prístupu k preskúmavaniu

žiadosti. Ani jedno z rozhodnutí, ktoré napádam touto ústavnou sťažnosťou, sa mi nejaví

ako presvedčivé, keďže neboli vyargumentované žiadnym spôsobom zo strany súdov

dôvody, pre ktoré sa s námietkou obhajoby o mesačnom nepokrytí dôvodov zákonnej väzby,

väzobné dôvody naďalej trvajú.“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 2 a 5 , právo na slobodu a bezpečnosť podľa

ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na obhajobu

podľa a a písm. c) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Nitra

sp. zn. zo dňa 6.9.2019 porušené holo.

2. Základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 2 a 5 , právo na slobodu a bezpečnosť podľa

ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv u základných slobôd a právo na obhajobu

podľa a a písm. c) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu Nitra

sp. zn. zo dňa 24.9.2019 porušené bolo.

3. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp.zn. zo dňa 6.9.2019 a Uznesenie

Krajského súdu Nitra sp.zn. zo dňa 24.9.2019 sa zrušujú.

4. , sa prepúšťa z väzby ihneď na slobodu.

5. sa priznáva náhrada trov konania, ktoré je povinný

Okresný súd v Nitre spolu s Krajským súdom v Nitre spoločne a nerozdielne uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa a to do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

11. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať

iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

12. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

13. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov

a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

14. Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

15. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,

má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

16. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,

má tieto minimálne práva:

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu,

alebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol

bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

17. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

uvedených základných práv, pričom k porušeniu týchto práv malo dôjsť napadnutým

uznesením okresného súdu a napadnutým uznesením krajského súdu.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa napadnutým

uznesením okresného súdu

18. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu ústavný súd nemá

právomoc na prerokovanie ústavnej sťažnosti, poukazujúc na princíp subsidiarity.

19. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

20. Z uvedeného vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy,

ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje,

že nemá právomoc preskúmať napadnuté uznesenie okresného súdu, keďže ho už preskúmal

na základe sťažnosti sťažovateľa krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný

poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.

21. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa napadnutým

uznesením krajského súdu

22. v poslednej vete ustanovenia uvádza,

že ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej

sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom

napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

23. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal prostredníctvom

svojej obhajkyne na ministerstve podnet na podanie dovolania podľa § 371 ods. 2 Trestného

poriadku proti napadnutému uzneseniu krajského súdu. Predmetný podnet sťažovateľa

bol prípisom ministerstva pod č. z 13. januára 2020 odložený.

24. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,

ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky

nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné, a ich vyčerpanie teda nie je podmienkou prípustnosti

sťažnosti (napr. , 7 , , ). Podnet

na podanie dovolania podľa nie je riadnym

ani mimoriadnym opravným prostriedkom a z hľadiska trestného procesného práva

ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému

na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky.

Ustanovenie neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok)

vyhovieť podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či podá,

alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné

podmienky na podanie dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie

dovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (napr. m. m. , , , ,

).

25. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané 24. septembra 2019, uvedený

podnet sťažovateľa ministerstvu na podanie dovolania proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu je datovaný 9. októbra 2019. Z uvedených skutočností je zrejmé, že ústavná

sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená celkom zjavne po uplynutí lehoty

dvoch mesiacov v zmysle .

26. Ústavný súd poznamenáva, že z odôvodnenia ústavnej sťažnosti nepriamo

vyplýva, že podľa názoru sťažovateľa je potrebné počítať lehotu podľa § 124 zákona

o ústavnom súde od doručenia prípisu ministerstva o odložení podnetu sťažovateľa

(17. januára 2020). Sťažovateľ tak považoval ústavnú sťažnosť za podanú včas. Ústavný

súd sa nestotožňuje s takouto konštrukciou, pretože deň doručenia prípisu ministerstva

o odložení podnetu sťažovateľa na podanie dovolania nie je dňom, od ktorého začína plynúť

lehota na podanie ústavnej sťažnosti podľa poslednej vety .

27. Podnet na podanie dovolania tak vzhľadom na už uvedené nemožno považovať

za účinný právny prostriedok nápravy, preto zachovanie dvojmesačnej lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti z dôvodu realizácie podnetu na podanie dovolania neprichádza do úvahy.

28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol podľa ako podanú oneskorene.

29. Pretože došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, bolo bez právneho dôvodu,

aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu