Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoP-28-2021.pdf
PDF · 99.47 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/28/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: Z. Č., narodený X.XX.XXXX a B. Č., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov : Z.. B.. A. Č., narodená XX.XX.XXXX, bytom R. F. Č.. XXX, N. R., zastúpená v konaní JUDr. Milanom Sivým, advokátom, so sídlom Nám. sv. Egídia 3006/116,058 01 Poprad a K. Č., narodený X.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, C., zastúpený v konaní JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou so sídlom Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, v konaní o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/112/2020-59 zo dňa 08.12.2020 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Otec podal návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. a B. z dôvodu, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov, pretože deti spolu s matkou zmenili bydlisko. Tvrdí, že išlo o svojvoľnú zmenu bydliska. V dôsledku tejto zmeny nie je možná realizácia súdom schválenej rodičovskej dohody- rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 3P/126/2018-50 zo dňa 21.11.2018. Otec navrhoval zmeniť rozsah stanoveného výživného pre maloleté deti a rozsah a povinnosti rodičov pri stretávaní sa s maloletými deťmi.
2. Matka s návrhom otca na zmenu nesúhlasila, tvrdiac, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by znamenala zmenu pôvodného rozhodnutia.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom č.k. 14P/112/2020-59 zo dňa 08.12.2020 rozhodol tak, že „I. Návrh z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. “
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo zisteného skutočného stavu zistil, že manželstvo rodičov bolo rozvedené a súdom bola schválená rodičovská dohoda a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. č.k. 3P/126/2018-50 zo dňa 21.11.2018. Podľa daného rozhodnutia maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 300,- Eur na každé maloleté dieťa a zároveň bol upravený styk otca. Zo zisteného skutočného
stavu prijal záver, že nie je potrebná zmena vo vzťahu k výživnému, pretože bežné výdaje od poslednej úpravy výživného vzrástli a rozdeliť výživné na sporiacu časť by z hľadiska záujmu detí bolo neprijateľné, pričom súdu uviedol, že otcovi samotnému nič nebráni takéto úspory vytvárať. K otázke zmeny styku uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné bez zmeny ponechať doterajšiu úpravu počas sviatkov a školských prázdnin, ktorá je rozsiahla a otec žiadal zmenu len v tom, aby matka deti mu odovzdala v C., pričom túto požiadavku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože deti uviedli, že chcú navštevovať otca a navštevovať jeho rodinu, ktorú má na východe Slovenska. Návrh zamietol.
5. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 36, § 62 ods. 1,3,4,5 Zákona o rodine.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa nevyrovnal so skutočnosťou pri úprave styku, že otec detí má trvalé bydlisko a zamestnanie v C., pričom žiadal úpravu styku v rámci bežného týždňa kalendárneho roka a nie počas školských prázdnin a Vianoc. Ďalej nepostupoval vecne správne pokiaľ argumentoval, že ide iba „o kozmetickú zmenu“, akou je zmena bydliska maloletých detí. Súd sa nevyrovnal s tým, že došlo k svojvoľnému odchodu matky z C. bez toho, aby vôbec otca o tom informovala a rozporný je tak názor súdu o tom, že nedošlo k zmene pomerov, pokiaľ je zrejmé, že došlo k zmene bydliska detí školským a predškolským zariadením a teda ide o podstatnú zmenu pomerov. Je nepochybné, že súdom schválená rodičovská dohoda je vlastne nevykonateľná alebo obsolentná, je bez právneho významu a tak odôvodnenie súdu v bode 9 je podľa názoru odvolateľa odignorovaním zistených závažných skutočností. Spochybňuje záver súdu o výške výživného. Je potrebné zabezpečiť detí formou tvorby úspor a nepochopiteľný záver súdu prvej inštancie vyvoláva mnohé otázniky pokiaľ súd povedal, že na tvorbu úspor si otec môže sám vytvoriť zásoby a teda „ na horšie časy“ im teda šetriť. Súd teda odignoroval zmenu pomerov na strane detí, zmenu pomerov na strane otca, zmenu pomerov na strane matky a v dôsledku toho jeho rozhodnutie nie je správne. Poukazuje ďalej na to, že nesprávne posúdil aj právny stav vecí, ohradzuje sa voči tvrdeniu, že otec požaduje len týmto návrhom akúsi odplatu za to, že sa matka s deťmi presťahovala. Súd sa uspokojil iba s tvrdeniami detí pri prijatí záveru o neexistencii zmeny. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. V prípade ak odvolací súd bude mať dostatok dôkazov pre rozhodnutie vo veci a pre zmenu odvolaním napadnutého rozsudku tak navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrhu vyhovieť.
8. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol že navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Kolízny opatrovník zistil, že deťom vyhovuje doposiaľ realizovaná úprava styku a je dôvodné, aby sa rodičia deťom prispôsobili ich požiadavkám a rešpektovali ich záujmy.
9. Písomné vyjadrenie podala matka, ktorá navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Neexistuje žiaden dôvod pre zmenu úpravy výživného a nie je pravdou, že matka zmenila bydlisko bez vedomia otca. Je zrejmé, že otec k týmto zmenám nemal žiadne námietky. Požiadavka, aby prinášala detí do Bratislavy je arogantným uplatňovaním záujmov otca a v rozpore s najlepším záujmom detí je to aj nehospodárne.
10. Otec podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu matky aj kolízneho opatrovníka. Matka zopakovala len obsah rozhodnutia bez zásadného a vecného zaujatia stanoviska k obsahu odvolania a skutočnosti v ňom uvedených. Pokiaľ ide o vyjadrenie kolízneho opatrovníka považuje za neprofesionálne vyjadrenie o tom, že úprava výživného ako navrhuje otec nie je v záujme maloletých detí. Poukazuje na to, že sama matka bola ochotná pri prvých rokovaniach na úpravu rodičovskej dohody voziť deti do C. jeden krát v mesiaci.
11. Matka podala písomné vyjadrenie k vyjadreniu otca. Poukazuje na to, že súd správne vyhodnotil neexistenciu dôvodov na zmenu úpravy výživného a úpravy styku. Navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 34 C.s.p. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario, pričom dospel k záveru, že neboli v prejednávanej veci splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozsudku podľa ustanovenia §387 a 388 C.s.p.
13. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania otec nesúhlasí s prijatým záverom súdu prvej inštancie o neexistencii zmeny pomerov na strane maloletých detí a na strane oboch rodičov tak ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Závery súdu považuje za nesprávne a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutočného stavu vecí a z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
14. Z obsahu napadnutého rozhodnutia a po učinenom prieskume je potrebné sa v prvom rade vyrovnať s otázkou dostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia s čím potom následne súvisí aj otázka nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Po učinenom prieskume napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, odôvodnenie ktorého je strohé, bez riadneho právneho a skutkového zdôvodnenia.
15. Možno rovnako po učinenom prieskume a zhodnotení odvolacích námietok prijať záver , že súd nedostatočne zistil skutočný stav veci a v prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.
16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčasti základného práva na spravodlivý proces zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Povinnosťou súdov je dbať o to, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržané. Odôvodnenie je časťou rozsudku v ktorej súd vysvetľuje akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon stanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby bola z neho zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentami sporových strán, teda účastníkov konania, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie to znamená, že s odôvodnenia rozsudku sa má účastník konania dozvedieť o dôvodoch prijatia či odmietnutia svojho argumentu. Samotné konštatovanie, že uplatnený argument je irelevantný nezodpovedá požiadavke súdneho rozhodnutia. /Porovnaj komentár CSP Števček, Ficová, Baricová, Mäsiarkinová, Vajanková, Tomašovič a kolektív strana 813, rok vydania 2016./
18. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I. ÚS 265/05).Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV. ÚS 14/07).
19. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je formálne členené do 12 bodov z ktorých sa body 1 až 4 sa venujú vymedzeniu veci a tvrdeniu účastníkov konania. V bodoch 5 až 6 sa nachádza právna citácia platnej právnej úpravy obsiahnutej v § 62 ods. 1, 3, 4 a 5 Zákona o rodine. A bod 7 a 8 obsahuje konštatovanie súdu o skutočnom stave, pričom závery jediného dôkazu sú obsiahnuté v bode 8 napadnutého rozsudku. V bode 9 súd konštatuje že zo skutočného stavu prijíma záver, že návrh nie je dôvodný, pretože nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala inú úpravu aj v oblasti styku otca s maloletými deťmi a rodičovská dohoda, ktorá je schválená je plne v záujme maloletých detí. Následne sa styku venuje v bode č. 11 poukazujúc na názor maloletých detí, ktoré sa chcú stretávať s otcom nie však v C., predovšetkým ide o názor maloletého Matúša a v bode 10 sa súd venuje otázke výživného poukazujúc na to, že jeho návrh na zmenu výživného nie je dôvodný a zmena výživného nie je v záujme maloletých detí.
20. Odvolací súd je nútený konštatovať, že takéto odôvodnenie nie je možné hodnotiť ako dostatočné. Odôvodnenie obsahuje výpočet konkrétneho skutkového zistenia s odkazom na jeden súdom vykonaný dôkaz a to je v bode 8 rozsudku. V bode 11 síce poukazuje na názor maloletého Z., ale je potrebné uviesť, že absentuje v rozhodnutí akékoľvek vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa nijako a teda ani za pomoci presvedčivých argumentov nevyrovnáva s tvrdeniami otca a so stanoviskami účastníkov.
21. Z rozsudku súdu nie sú zrejmé žiadne úvahy súdu ohľadne závažných skutočností, ktorými je zmena bydliska maloletých detí, akékoľvek vyhodnotenie zistenia súhlasu resp. nesúhlasu otca s realizáciou tak podstatnej veci akou je zmena bydliska maloletých detí. Absentuje zistenie o pravdivosti tvrdení otca o tom, že takejto zmene došlo svojvoľne bez jeho súhlasu a s tvrdením matky, že tomu tak nie je. Nevyrovnáva sa so zmenou bydliska dostatočne vo vzťahu k skutočnosti, ná, že pôvodne bol upravený, alebo dohodnutý styk otca s maloletými deťmi aj počas kalendárneho týždňa, kedy je zrejmé, že tento styk už nie je možné realizovať, pretože v bežnom pracovnom týždni nedochádza k realizácii styku otca s maloletými deťmi.
22. Absentuje v rozhodnutí súdu porovnanie pomerov v čase pôvodného rozhodovania a v čase nového rozhodovania v súlade so zisteným skutočným stavom vecí. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, aby súd porovnal tieto pomery v čase pôvodnej úpravy a v čase nového rozhodovania, pričom navyše absentuje aj právne posúdenie vecí, keďže absentuje ustanovenie §§ 26 , 78 Zákona o rodine či § 121 CMP.
23. Súd prvej inštancie konštatuje vo svojom rozhodnutí, že nateraz platná účinná úprava rodičovských práv a povinností je plne v záujme maloletých detí teda mysliac na uzavretú rodičovskú dohodu v čase pôvodného konania. Ide o akési všeobecné konštatovanie súdu, že prihliadol k záujmom detí. Ďalšie konkrétne kritéria vyhodnocujúce záujem detí však absentujú, záujem detí je iba citovaný v rozhodnutí bez konkretizácie tohto daného záujmu aj v súlade so zákonnými normami a preto ide o nedostatočné odôvodnenie záujmu detí.
24. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie tak nie je pre odvolací súd zrejmé, akými rozhodujúcimi kritériami pre rozhodnutie sa riadil súd prvej inštancie pre prijatie záveru o tom, že nenastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia.
25. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.
Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
26. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplývajú závery o tom, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. č.k. 3P/126/2018-50 a to dňa 21.08.2018. ďalej záver, že matka spolu s maloletými deťmi sa odsťahovala do R. F.. Ide o vzdialenosť cca 340 km od miesta predchádzajúceho bydliska. Maloleté deti navštevujú školskú dochádzku v meste R. F., teda došlo k zmene aj školskej dochádzky na strane maloletých detí. Zo zistení kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloleté deti žijú spoločne s matkou. Matka je zamestnaná a jej priemerný čistý príjem je vo výške 596,53 Eur /č.l.51, čl. 52, čl. 53 súdneho spisu./ Z pohovoru maloletých detí vykonaných kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že maloletý Z. uviedol, že by bolo najvhodnejšie aby otec za nimi prichádzal a spolu trávili čas na Š. S. prípadne na M.. S otcom si denne telefonujú, s otcom sa rozpráva rád, C. mu nechýba. Matka uviedla počas rozhovoru pred kolíznym opatrovníkom, že je ochotná zabezpečiť otcovi, aby nemal finančné náklady s ubytovaním ak bude tráviť čas s deťmi v R..
27. Za situácie len už súdom zisteného skutočného stavu je možné uzavrieť, že došlo k zmene pomerov oproti stavu v čase pôvodného rozhodovania na strane všetkých účastníkov teda oprávnených detí ako aj oboch rodičov.
28. Rozhodnutie súdu nedáva odpoveď ohľadne zmeny bydliska maloletých detí ako výraznej zmeny oproti stavu v čase pôvodného rozhodovania .Rozdielnosť tvrdení v konaní pred súdom prvej inštancie nebola odstránená vo vzťahu k súhlasu otca so zmenou bydliska maloletých detí. Maloleté deti sú zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky, a tá je povinná vyjadriť k dôvodom pre zmenu bydliska maloletých detí, vyjadriť sa k dôvodom a tvrdeniam otca, ktorý udáva, že k zmene bydliska došlo bez jeho súhlasu, musí ozrejmiť súdu dôvody pre zmenu bydliska a všetky konkrétne okolnosti, ktoré ju viedli k tomu, že dochádza k zmene bydliska, ktoré je pomerne vzdialené od bydliska otca.
29. Je potrebné vysloviť presvedčenie, že zmena bydliska patrí k právam každého dospelého človeka a teda aj dospelého človeka, ktorý sa stále stará o maloleté deti avšak musia byť súdu ozrejmené dôvody, pre takúto zmenu aby bolo možné vyhodnotiť či došlo k presťahovaniu so súhlasom, alebo bez súhlasu otca v čase, keď existovalo právoplatne rozhodnutie o úprave osobnej starostlivosti o maloleté deti. Súd je povinný venovať pozornosť dôvodom pre ktoré matka zmenila svoje bydlisko ako aj prácu a bývanie, akým spôsobom konzultovala presťahovanie detí a zmenu školského zariadenia s otcom. Povinnosťou súdu je teda vyhodnotiť či daná zmena bydliska školského zariadenia je so záujmami a potrebami maloletých detí s prihliadnutím samozrejme na existenciu veľmi dôležitej potreby pre zachovanie pôvodne dohodnutého rozsahu kontaktu otca s maloletými deťmi. Takéto zistenia však v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentujú.
30. Z obsahu spisu vyplýva pri lustrácii v databáze súdnych spisov, ktorú realizoval súd prvej inštancie, že v roku 2020 sa viedlo niekoľko konaní o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany otca. Obsah daných spisov však nie je zrejmý.
31. Je potrebné zdôrazniť, že pomerne už rozsiahla judikatúra súdov vychádza z toho, že predpokladom pre zmenu bydliska rodičov je dohoda rodičov, ktorá je pre dieťa významná. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd na návrh rodiča. Znamená to, že nezakazuje zákonné ustanovenie rodičovi zmeniť maloletému dieťaťu bydlisko, ale nemôže tak učiniť bez súhlasu druhého rodiča. Ak nedôjde k dohode rodičov majú právo sa obrátiť na súd so žiadosťou o rozhodnutie. Zistenie okolnosti zmeny bydliska maloletých detí je rozhodné a súd sa musí touto skutočnosťou zaoberať pri vyhodnocovaní následne možnej otázky požadovaného odovzdávania detí matkou v meste C..
32. Úlohou súdu je ďalej náležitým spôsobom sa vyrovnať s otázkou zmeny pomerov, ktorá sa dotýka nákladov otca v súvislosti s jeho cestovaním za maloletými deťmi. Cestovné náklady otca v súvislosti s návštevou maloletých detí predstavujú jeho oprávnené výdaje. V dôsledku zmeny bydliska otca maloletých detí sa musí vyrovnať súd s otázkou úpravy styku, ktorá naozaj musí byť reálne zmenená, keďže pôvodná rodičovská dohoda sa týkala aj úpravy styku počas pracovného týždňa.
33. Je potrebné pripomenúť judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že jednou z požiadaviek naplňujúcich pojem najlepšieho záujmu dieťaťa je tiež to, aby dieťa bolo vychovávané zásadne oboma rodičmi a aby tiež spoločne niesli náklady spojené s jeho výchovou a starostlivosťou o neho a to vrátane nákladov spojených s udržiavaním pravidelného osobného styku. Vzdialenosť medzi bydliskami oboch rodičov potom nemôže za štandardných okolností byť k ťarche iba jednému z nich. /Porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. 4ÚS 4156/19 zo dňa 02.09.2020, alebo III.ÚS 149/2020 zo dňa 31.03.2020/.V záujme rovnomerného vyváženia prekážok spojených so zabezpečením styku dieťaťa s rodičom na väčšiu vzdialenosť sa všeobecne vyžaduje, aby tieto prekážky boli prenesené čiastočne i na rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti resp. aby obaja rodičia museli pri rozvrhnutí povinnosti spojených so stykom vynaložiť nielen približne rovnakú finančnú čiastku, ale rovnako museli na prekonanie vzdialenosti rovnomerne vynaložiť svoju energiu a čas. / porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 2996/17 zo dňa 29.05.2018.
34. Súd musí opätovne vypočuť rodičov, zameria sa na otázky zmeny bydliska maloletých detí a matky, na dôvody, ktoré existovali na strane matky pre realizáciu takejto zmeny. Vyhodnotí tvrdenia rodičov ohľadne dohody o zmene bydliska , posúdi zmenu pomerov v čase pôvodného rozhodnutia a nového rozhodnutia, keďže pôvodného rozhodnutie vychádzalo z iných pomerov na strane oprávnených detí a aj povinných rodičov. Nastolí čo najvhodnejší model úpravy styku otca s maloletými deťmi, keďže otec nemôže realizovať styk počas pracovných dní v týždni ako doposiaľ, realizuje zistenia ohľadne oprávnených a nevyhnutných nákladov maloletých detí ako aj nákladov, ktoré nie sú nevyhnutné ale môžu byť uspokojované z výživného. Porovná pomery na strane maloletých detí ako oprávnených a povinného rodiča v čase pôvodnej úpravy, a v čase od podania návrhu. Dôsledne sa vyrovná so všetkými tvrdeniami účastníkov konania.
35. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení rozhodnutia je na novo rozhodnúť o návrhu otca, zistiť náležitým spôsobom skutočný stav veci, prijať náležite právny záver, náležité právne posúdenie veci, svoje rozhodnutie musí súd odôvodniť tak, aby spĺňalo predpoklady v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.
36. Zároveň súd rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách konania odvolacieho súdu.
37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).