Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 42 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (47)II. ÚS 577/2018
PDF · 246.03 KB
No categories available
II. ÚS 577/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku
(sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
, , , zastúpeného
advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25,
Bratislava, IČO 36 833 533, v mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Bizoň, LL.M., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25 Co 39/2018
z 23. júla 2018 takto
rozhodol:
1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25 Co 39/2018
z 23. júla 2018 p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25 Co 39/2018 z 23. júla 2018
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť
centov) na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie BIZOŇ & PARTNERS,
s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 577/2018-11 zo 6. decembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , (ďalej len ,,sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 25 Co 39/2018 z 23. júla 2018
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou
podanou 17. septembra 2015 na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní
sp. zn. 19 C 498/2015 (ďalej len „žaloba“) domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území , ,
vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru
(ďalej len „okresný úrad“), zapísanej t. č. na LV č. ako parcela registra “C“ evidovaná
na katastrálnej mape s parc. č. – ostatné plochy (pôvodne orná pôda) s výmerou
671 m² (ďalej len „pozemok“).
3. Dôvodom na podanie žaloby bolo, že v roku 2015 sťažovateľa oslovila obchodná
spoločnosť Metodova Invest, s. r. o., Metodova 37, Nitra, IČO 48 171 905 (ďalej len
„Metodova Invest, s. r. o.“), s tým, že má záujem o kúpu pozemku na poľnohospodárske
účely. Sťažovateľ bol spoločnosťou Metodova Invest, s. r. o., opakovane uistený, že ide
2
o bezvýznamnú pôdu, za ktorú mu nikto neponúkne viac než 2,50 € za m. Sťažovateľ teda
21. júla 2015 podpísal zmluvu, ktorú mu predložila spoločnosť Metodova Invest, s. r. o.,
za čo prevzal finančnú hotovosť (kúpnu cenu) vo výške 1 677,50 €. Po podpise zmluvy
sťažovateľ zistil, že podpísal zmluvu zámennú, ktorou zamenil pozemok za 50 kg fazule.
4. Okresný úrad rozhodnutím č. V 5883/15 zo 17. augusta 2015 povolil vklad
vlastníckeho práva k pozemku v prospech spoločnosti Metodova Invest, s. r. o. (ďalej len
„rozhodnutie o povolení vkladu“).
5. Po povolení vkladu sa sťažovateľ dozvedel, že iná obchodná spoločnosť,
spoločnosť MH Invest, s. r. o., začala vykupovať pozemky (vrátane sťažovateľovho)
na účely výstavby strategického parku Jaguar Land Rover (ďalej len „strategický park“).
Spoločnosť MH Invest, s. r. o., si touto cestou uplatňovala zákonné predkupné právo štátu
k pozemkom (ktoré vzniklo vydaním uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 401/2015
o schválení návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby
s názvom Vybudovanie strategického parku 8. júla 2015). Spoločnosť MH Invest, s. r. o.,
2
ponúkala za (pôvodne sťažovateľov) pozemok sumu 10 138,81 €, t. j. 15 € za m.
Sťažovateľ v čase predaja pozemku nevedel, že ten sa bude onedlho nachádzať „pod“
strategickým parkom.
6. Medzičasom, z dôvodu, že zámennou zmluvou došlo k porušeniu zákonného
predkupného práva štátu k pozemku, podala 19. októbra 2015 Okresná prokuratúra Nitra
(ďalej len „okresná prokuratúra“) protest proti rozhodnutiu o povolení vkladu
(sp. zn. Pd 245/15/4403-2).
7. Okresný úrad protestu okresnej prokuratúry vyhovel (rozhodnutím sp. zn.
UP 68/2015 z 5. novembra 2015), rozhodnutie o povolení vkladu zrušil a svoje rozhodnutie
potvrdil aj v odvolacom konaní (rozhodnutím č. k. UPo 24/2016-4/Br z 26. januára 2016)
z dôvodu, že kúpnu, resp. zámennú zmluvu vyhodnotil ako neplatný právny úkon.
8. Následne okresný úrad konanie o vklade vlastníckeho práva k pozemku
rozhodnutím č. k. V 5883/2015-19 z 31. marca 2016 zastavil.
9. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa v práve popísanom správnom konaní domohol
žalobou uplatňovaného nároku, 7. októbra 2016 ju vzal v celom rozsahu späť.
10. Okresný súd potom uznesením č. k. 19 C 498/2015-80 z 21. februára 2017
konanie o žalobe sťažovateľa zastavil a priznal mu právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Proti výroku o trovách konania podala spoločnosť Metodova Invest, s. r. o.,
odvolanie. Krajský súd napadnutým rozhodnutím zmenil výrok o trovách konania tak, že
ich náhradu priznal v plnom rozsahu spoločnosti Metodova Invest, s. r. o.
11. Sťažovateľ považuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu za arbitrárne, pretože
«[p]o tom, ako odvolací súd primerane zhrnul v odôvodnení Napadnutého rozhodnutia
skutkový stav a vyjadrenia strán, formálne a stroho v bode 13. konštatuje, že
„po preskúmaní odôvodnenia a predloženého súdneho spisu dospel k záveru, že z dôvodu
procesného zavinenia zastavenia konania, žalobcom spočívajúcom v späťvzatí žaloby
bez procesného zavinenia žalovaným, je potrebné výrok o náhrade trov konania zmeniť tak,
že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“
... V bode 14. odôvodnenia Napadnutého rozhodnutia ďalej „odvolací súd mal
za potrebné uviesť, že v dôsledku predaja nehnuteľnosti a prechodu vlastníckeho práva k
nej zo žalobcu na spoločnosť MH Invest, s.r.o. v marci 2016, stratil žalobca aktívnu vecnú
legitimáciu a právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
Už v tom okamihu mal žalobca vziať svoju žalobu späť. Právny stav viac ako pol roka pred
späťvzatím žaloby bol taký, že žalobca už nebol už nebol vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti.“».
12. Sťažovateľ argumentuje, že: „[c]ivilný sporový poriadok neurčuje žiadnu
zákonnú lehotu na späťvzatie žaloby, ide výlučne o dispozitívne oprávnenie žalobcu.
Vzhľadom na zachovanie zásady hospodárnosti a primeranej rýchlosti konania som vzal
žalobu späť, akonáhle som sa presvedčil, že dôvod neplatnosti zmluvy bol právoplatne
prejednaný v správnom konaní a uplynutím primeranej lehoty som nadobudol dojem,
že rozhodnutie správneho orgánu žalovaná súdne nenapadla; všetko v dostatočnom
časovom predstihu ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej za účelom
minimalizácie trov konania oboch strán sporu.
Je pochopiteľné, že ako účastník konania mám právo vziať žalobu späť, až keď si
budem istý svojim právnym postavením, resp. keď bude moje právne postavenie
a skutočnosti, pre ktoré sa rozhodnem zobrať žalobu späť definitívne. Je pravda,
že dňa 31.03.2016 Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, rozhodol o zastavení konania
o návrhu na vklad vlastníckeho práva k Pozemku v prospech žalovaného, avšak ja som
čakal, či sa žalovaný voči tomu rozhodnutiu neodvolá, prípadne, či v zákonnej lehote
do 2 mesiacov podľa t. č. účinného ustanovenia § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku podá žalovaný na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu.
... Krajský súd pripočítal zavinenie za odpadnutie predmetu sporu tomu, kto v konaní
len bránil svoje subjektívne právo, ktoré bolo porušené takým flagrantným spôsobom,
že iniciatívne zasiahol prokurátor a vec vyriešil v súlade s mojím žalobným návrhom
v správnom konaní.“
13. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje,
aby ústavný súd nálezom vyslovil, že krajský súd napadnutým rozhodnutím porušil
v záhlaví tohto rozhodnutia označené práva, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.
II.
Vyjadrenie krajského súdu, replika sťažovateľa, vyjadrenie zúčastnenej osoby
14. Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti
prípisom sp. zn. Spr 53/19 z 28. januára 2019 (ďalej len „vyjadrenie krajského súdu“),
v ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania v prejednávanej veci podľa § 30
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (teraz obdobne § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon o ústavnom súde“ ).
Ohľadom vecnej stránky ústavnej sťažnosti krajský súd poukázal na to, že napadnuté
rozhodnutie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadava so všetkými okolnosťami,
ktoré sú pre vec relevantné.
15. K vyjadreniu krajského súdu zaujal stanovisko sťažovateľ podaním doručeným
ústavnému súdu 28. februára 2019 (ďalej len „stanovisko k vyjadreniu krajského súdu“),
v ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania v prejednávanej veci podľa § 30
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov. K vecnej stránke ústavnej sťažnosti uviedol, že považuje za rozpor
s elementárnou spravodlivosťou, aby mu krajský súd pričítal za vinu to, že prokuratúra si
plnila svoje zákonné povinnosti ochrany (aj jeho) práv, keď vstúpila do konania o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Metodova Invest, s. r. o. Sťažovateľ
poukazuje na to, že žalobu podal dôvodne kvôli podvodnému konaniu spoločnosti
Metodova Invest, s. r. o., a v čase jej podania nemal inú možnosť domôcť sa svojich práv.
Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že rozhodnutie vydané v katastrálnom konaní v jeho
prospech mu nemôže byť na ujmu v konaní o žalobe. Na týchto okolnostiach zakladá
aj námietku „ex iniuria ius non oritur“ (z nepráva právo nevzniká) a ad absurdum,
čo sa týka dôsledkov takto rozhodnutej spravodlivosti, poukazuje na to, že priznaná náhrada
trov konania od neho reálne môže byť vymáhaná v exekučnom konaní.
16. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 24. septembra 2019 (ústavným súdom
nevyžiadané) doplnenie ústavnej sťažnosti (ďalej len „doplnenie ústavnej sťažnosti“),
na ktoré ústavný súd neprihliadal, keďže mu bolo doručené po zákonom ustanovenej
dvojmesačnej lehote na podanie ústavnej sťažnosti (porovnaj § 124 zákona o ústavnom
súde), a keďže sa krajský súd nemal možnosť s predmetným podaním oboznámiť.
17. Ústavný súd podľa § 126 zákona o ústavnom súde upovedomil o ústavnej
sťažnosti prijatej na ďalšie konanie spoločnosť Metodova Invest, s. r. o., a umožnil sa jej
k sťažnosti vyjadriť v určenej lehote. Spoločnosť Metodova Invest, s. r. o., svoje právo
nevyužila.
18. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
19. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
21. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
23. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
25. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a obsahom práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva,
že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich
porušeniu, sú vo vzťahu k týmto označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).
26. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej
ochrany. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je
nepochybne aj rozhodovanie o náhrade trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08,
I. ÚS 198/07, Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997). V zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa
možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie
vykonávajú, pritom však v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade
s ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy
vrátane dohovoru prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv
a slobôd (I. ÚS 22/03). Reálny obsah úpravy náhrady trov konania je daný v zákone
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).
27. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich
zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné právo obmedziť spôsobom
zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade
a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu
pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania
(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka
materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu
podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
28. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. Krajský súd založil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na konštatovaní,
podľa ktorého „otázka zavinenia podľa uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa
procesného výsledku... [p]rvkom zavinenia môže byť aj odpadnutie predmetu sporu, čo však
v žiadnom prípade nie je možné pripočítať na ťarchu strany, ktorá sa v konaní iba bránila...
[a]k má strana sporu vedomosť o tom, že predmet sporu odpadol, je bezpochyby primárne
v jej záujme čo najskôr vziať svoj návrh späť“ (bod 12 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia). Toto odôvodnenie krajský súd obhajuje argumentom, podľa ktorého
sťažovateľ v dôsledku prechodu vlastníckeho práva na spoločnosť MH Invest, s. r. o., stratil
v marci 2016 aktívnu vecnú legitimáciu, a teda už viac než pol roka pred späťvzatím žaloby
nebol vlastníkom pozemku. Na základe uvedeného krajský súd vyhodnotil zastavenie
konania o žalobe bez procesného zavinenia žalovaným (Metodova Invest, s. r. o.; bod 14
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
30. Sťažovateľ je presvedčený, že krajský súd ho strestal zaviazaním na náhradu trov
konania za to, že do konania o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe nezákonnej
kúpnej zmluvy (zmluva bola napokon vyhodnotená ako neplatný právny úkon) vstúpila
z úradnej moci a na ochranu jeho práv prokuratúra (v dôsledku čoho sa napokon ním
želaného právneho stavu domohol a jeho naliehavý právny záujem na určovacej žalobe
odpadol).
31. Ústavný súd konštatuje, že úvaha krajského súdu, na základe ktorej priznal
spoločnosti Metodova Invest, s. r. o., nárok na náhradu trov konania, vychádza
z gramatického výkladu § 256 ods. 1 CSP, tam však jej rozmer končí, a ďalej je
charakterizovaná redukcionistickým výkladom pojmu procesného zavinenia smerom
k dodržaniu vytýčeného cieľa, nezohľadňujúc zmysel základného práva na súdnu ochranu.
32. Ústavný súd vo svojich doterajších rozhodnutiach zreteľne definoval podmienky,
pri existencii ktorých má chybná aplikácia podústavného práva všeobecným súdom
za následok porušenie základných práv či slobôd jednotlivca. Je to tak vtedy, ak neprípustne
postihuje niektoré zo základných práv a slobôd, prípadne opomína možný iný ústavne
konformný výklad alebo je výrazom zjavného a neodôvodneného vybočenia zo štandardov
výkladu, ktorý je v praxi rešpektovaný, prípadne je v extrémnom rozpore s požiadavkami
vecne priliehavého a rozumného usporiadania posudzovaného právneho vzťahu či v rozpore
so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti (I. ÚS 263/2016).
33. Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich
inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text
môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.
Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len
prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny
predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie
či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému
výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu,
ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív
pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010,
m. m. I. ÚS 306/2010).
34. Argumentácia krajského súdu stotožňuje pojem procesného zavinenia zastavenia
konania s procesným výsledkom sporu („otázka zavinenia podľa uvedeného ustanovenia sa
hodnotí iba podľa procesného výsledku“), čo je už na prvý pohľad formálno-logicky chybné
tvrdenie, pretože v takom prípade by procesný výsledok sporu určoval procesné zavinenie
sporových strán, ktoré by v konečnom dôsledku nebolo treba ani len skúmať. Krajský súd
hneď v nadväznosti na to označil za „prvok zavinenia“ odpadnutie predmetu sporu, čo síce
podľa jeho názoru „nie je možné pričítať na ťarchu strany, ktorá sa v konaní iba bránila“.
Sťažovateľovi ho však pričítať neváhal, a to nevyvažujúc vo veci okolnosť zásadného
významu – sťažovateľ v čase začatia konania mal naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe. A contrario ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že účastník
konania, ktorý svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje
práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy
konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti. Bolo by v rozpore s ochrannou funkciou
civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie
majetkovej sféry účastníka spôsobené len tým, že bol nútený dôvodne hájiť svoje práva
(I. ÚS 263/2016). Krajský súd napokon tvrdí, že sťažovateľ pochybil pri späťvzatí žaloby,
pretože ju vzal späť (až) približne pol roka po tom, čo prestal byť vlastníkom pozemku
(teda mal vedomosť o tom, že predmet sporu odpadol). Uvedené tvrdenie nemá pre vec
žiadnu relevanciu, pretože pokiaľ krajský súd nevidel dôvod na vedenie konania z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa, mohol o veci rozhodnúť, napríklad
po oznámení tohto dôvodu ktoroukoľvek zo sporových strán. Predmetné tvrdenie krajského
súdu nevypovedá nič o vecnej legitimácii na podanie určovacej žaloby v čase,
keď sťažovateľov naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby bol daný,
a o esenciálnom hodnotení toho, že vec žaloval právom.
35. Zdanlivo sofistikované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je podľa názoru
ústavného súdu za hranicou ústavnej udržateľnosti, pretože pri aplikovaní základného práva
neprichádza do úvahy jeho zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy, následkom
ktorých by mohlo byť jeho arbitrárne (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vystavané na sérii formálno-logických pochybení
odôvodňujúcich až prekvapivo nespravodlivý verdikt.
36. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti
vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia
ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.
37. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnutým
rozhodnutím krajského súdu došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
V.
Zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie
38. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo
opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší
aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa
povaha zásahu.
39. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.
40. Na základe uvedeného ústavný súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).
41. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal
rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať
a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.
42. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,
rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa
§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.
43. Úlohou krajského súdu bude opätovne konať a rozhodnúť o trovách konania,
rešpektujúc právny názor ústavného súdu vyslovený v tomto rozhodnutí. Jeho povinnosťou
bude v prejednávanej veci zohľadniť najmä ochrannú funkciu civilného procesného práva
(bod 34 tohto nálezu) v spojení s tým, že sťažovateľ bol dôvodne nútený hájiť svoje práva
civilnou žalobou.
VI.
Trovy konania
44. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
45. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania
za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava a prevzatie veci a písomné
vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 153,50 € vrátane dvoch režijných paušálov
v hodnote po 9,21 € a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 (stanovisko
k vyjadreniu krajského súdu) v hodnote 163,33 € a režijný paušál v hodnote 9,80 €. Náhradu
za doplnenie ústavnej sťažnosti ústavný súd sťažovateľovi nepriznal, pretože naň
pri rozhodovaní neprihliadal. Právny zástupca sťažovateľa je uvedený v zozname daňových
subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty, preto bola uvedená suma zvýšená
o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho
zastúpenia boli preto priznané v celkovej sume 598,26 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
46. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
47. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu