Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 577/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25,

Bratislava, IČO 36 833 533, v mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Bizoň, LL.M., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 23. júla 2018 takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 23. júla 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 23. júla 2018

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť

centov) na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie BIZOŇ & PARTNERS,

s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 zo 6. decembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len ,,sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie (ďalej len „“),

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. júla 2018

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou

podanou 17. septembra 2015 na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní

sp. zn. (ďalej len „žaloba“) domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území , ,

vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru

(ďalej len „okresný úrad“), zapísanej t. č. na LV č. ako parcela registra “C“ evidovaná

na katastrálnej mape s parc. č. – ostatné plochy (pôvodne orná pôda) s výmerou

671 m² (ďalej len „pozemok“).

3. Dôvodom na podanie žaloby bolo, že v roku 2015 sťažovateľa oslovila obchodná

spoločnosť Metodova Invest, s. r. o., Metodova 37, Nitra, IČO 48 171 905 (ďalej len

„Metodova Invest, s. r. o.“), s tým, že má záujem o kúpu pozemku na poľnohospodárske

účely. Sťažovateľ bol spoločnosťou Metodova Invest, s. r. o., opakovane uistený, že ide

2

o bezvýznamnú pôdu, za ktorú mu nikto neponúkne viac než 2,50 € za m. Sťažovateľ teda

21. júla 2015 podpísal zmluvu, ktorú mu predložila spoločnosť Metodova Invest, s. r. o.,

za čo prevzal finančnú hotovosť (kúpnu cenu) vo výške 1 677,50 €. Po podpise zmluvy

sťažovateľ zistil, že podpísal zmluvu zámennú, ktorou zamenil pozemok za 50 kg fazule.

4. Okresný úrad rozhodnutím č. V 5883/15 zo 17. augusta 2015 povolil vklad

vlastníckeho práva k pozemku v prospech spoločnosti Metodova Invest, s. r. o. (ďalej len

„rozhodnutie o povolení vkladu“).

5. Po povolení vkladu sa sťažovateľ dozvedel, že iná obchodná spoločnosť,

spoločnosť MH Invest, s. r. o., začala vykupovať pozemky (vrátane sťažovateľovho)

na účely výstavby strategického parku Jaguar Land Rover (ďalej len „strategický park“).

Spoločnosť MH Invest, s. r. o., si touto cestou uplatňovala zákonné predkupné právo štátu

k pozemkom (ktoré vzniklo vydaním uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 401/2015

o schválení návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby

s názvom Vybudovanie strategického parku 8. júla 2015). Spoločnosť MH Invest, s. r. o.,

2

ponúkala za (pôvodne sťažovateľov) pozemok sumu 10 138,81 €, t. j. 15 € za m.

Sťažovateľ v čase predaja pozemku nevedel, že ten sa bude onedlho nachádzať „pod“

strategickým parkom.

6. Medzičasom, z dôvodu, že zámennou zmluvou došlo k porušeniu zákonného

predkupného práva štátu k pozemku, podala 19. októbra 2015 Okresná prokuratúra Nitra

(ďalej len „okresná prokuratúra“) protest proti rozhodnutiu o povolení vkladu

(sp. zn. Pd 245/15/4403-2).

7. Okresný úrad protestu okresnej prokuratúry vyhovel (rozhodnutím sp. zn.

z 5. novembra 2015), rozhodnutie o povolení vkladu zrušil a svoje rozhodnutie

potvrdil aj v odvolacom konaní (rozhodnutím č. k. -4/Br z 26. januára 2016)

z dôvodu, že kúpnu, resp. zámennú zmluvu vyhodnotil ako neplatný právny úkon.

8. Následne okresný úrad konanie o vklade vlastníckeho práva k pozemku

rozhodnutím č. k. V -19 z 31. marca 2016 zastavil.

9. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa v práve popísanom správnom konaní domohol

žalobou uplatňovaného nároku, 7. októbra 2016 ju vzal v celom rozsahu späť.

10. Okresný súd potom uznesením č. k. -80 z 21. februára 2017

konanie o žalobe sťažovateľa zastavil a priznal mu právo na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Proti výroku o trovách konania podala spoločnosť Metodova Invest, s. r. o.,

odvolanie. Krajský súd napadnutým rozhodnutím zmenil výrok o trovách konania tak, že

ich náhradu priznal v plnom rozsahu spoločnosti Metodova Invest, s. r. o.

11. Sťažovateľ považuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu za arbitrárne, pretože

«[p]o tom, ako odvolací súd primerane zhrnul v odôvodnení Napadnutého rozhodnutia

skutkový stav a vyjadrenia strán, formálne a stroho v bode 13. konštatuje, že

„po preskúmaní odôvodnenia a predloženého súdneho spisu dospel k záveru, že z dôvodu

procesného zavinenia zastavenia konania, žalobcom spočívajúcom v späťvzatí žaloby

bez procesného zavinenia žalovaným, je potrebné výrok o náhrade trov konania zmeniť tak,

že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

... V bode 14. odôvodnenia Napadnutého rozhodnutia ďalej „odvolací súd mal

za potrebné uviesť, že v dôsledku predaja nehnuteľnosti a prechodu vlastníckeho práva k

nej zo žalobcu na spoločnosť MH Invest, s.r.o. v marci 2016, stratil žalobca aktívnu vecnú

legitimáciu a právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

Už v tom okamihu mal žalobca vziať svoju žalobu späť. Právny stav viac ako pol roka pred

späťvzatím žaloby bol taký, že žalobca už nebol už nebol vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti.“».

12. Sťažovateľ argumentuje, že: „[c]ivilný sporový poriadok neurčuje žiadnu

zákonnú lehotu na späťvzatie žaloby, ide výlučne o dispozitívne oprávnenie žalobcu.

Vzhľadom na zachovanie zásady hospodárnosti a primeranej rýchlosti konania som vzal

žalobu späť, akonáhle som sa presvedčil, že dôvod neplatnosti zmluvy bol právoplatne

prejednaný v správnom konaní a uplynutím primeranej lehoty som nadobudol dojem,

že rozhodnutie správneho orgánu žalovaná súdne nenapadla; všetko v dostatočnom

časovom predstihu ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej za účelom

minimalizácie trov konania oboch strán sporu.

Je pochopiteľné, že ako účastník konania mám právo vziať žalobu späť, až keď si

budem istý svojim právnym postavením, resp. keď bude moje právne postavenie

a skutočnosti, pre ktoré sa rozhodnem zobrať žalobu späť definitívne. Je pravda,

že dňa 31.03.2016 Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, rozhodol o zastavení konania

o návrhu na vklad vlastníckeho práva k Pozemku v prospech žalovaného, avšak ja som

čakal, či sa žalovaný voči tomu rozhodnutiu neodvolá, prípadne, či v zákonnej lehote

do 2 mesiacov podľa t. č. účinného ustanovenia § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku podá žalovaný na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu.

... Krajský súd pripočítal zavinenie za odpadnutie predmetu sporu tomu, kto v konaní

len bránil svoje subjektívne právo, ktoré bolo porušené takým flagrantným spôsobom,

že iniciatívne zasiahol prokurátor a vec vyriešil v súlade s mojím žalobným návrhom

v správnom konaní.“

13. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje,

aby ústavný súd nálezom vyslovil, že krajský súd napadnutým rozhodnutím porušil

v záhlaví tohto rozhodnutia označené práva, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie krajského súdu, replika sťažovateľa, vyjadrenie zúčastnenej osoby

14. Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti

prípisom sp. zn. Spr 53/19 z 28. januára 2019 (ďalej len „vyjadrenie krajského súdu“),

v ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania v prejednávanej veci podľa § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (teraz obdobne o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „“ ).

Ohľadom vecnej stránky ústavnej sťažnosti krajský súd poukázal na to, že napadnuté

rozhodnutie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadava so všetkými okolnosťami,

ktoré sú pre vec relevantné.

15. K vyjadreniu krajského súdu zaujal stanovisko sťažovateľ podaním doručeným

ústavnému súdu 28. februára 2019 (ďalej len „stanovisko k vyjadreniu krajského súdu“),

v ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania v prejednávanej veci podľa § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov. K vecnej stránke ústavnej sťažnosti uviedol, že považuje za rozpor

s elementárnou spravodlivosťou, aby mu krajský súd pričítal za vinu to, že prokuratúra si

plnila svoje zákonné povinnosti ochrany (aj jeho) práv, keď vstúpila do konania o povolení

vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Metodova Invest, s. r. o. Sťažovateľ

poukazuje na to, že žalobu podal dôvodne kvôli podvodnému konaniu spoločnosti

Metodova Invest, s. r. o., a v čase jej podania nemal inú možnosť domôcť sa svojich práv.

Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že rozhodnutie vydané v katastrálnom konaní v jeho

prospech mu nemôže byť na ujmu v konaní o žalobe. Na týchto okolnostiach zakladá

aj námietku „ex iniuria ius non oritur“ (z nepráva právo nevzniká) a ad absurdum,

čo sa týka dôsledkov takto rozhodnutej spravodlivosti, poukazuje na to, že priznaná náhrada

trov konania od neho reálne môže byť vymáhaná v exekučnom konaní.

16. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 24. septembra 2019 (ústavným súdom

nevyžiadané) doplnenie ústavnej sťažnosti (ďalej len „doplnenie ústavnej sťažnosti“),

na ktoré ústavný súd neprihliadal, keďže mu bolo doručené po zákonom ustanovenej

dvojmesačnej lehote na podanie ústavnej sťažnosti (porovnaj § 124 zákona o ústavnom

súde), a keďže sa krajský súd nemal možnosť s predmetným podaním oboznámiť.

17. Ústavný súd podľa upovedomil o ústavnej

sťažnosti prijatej na ďalšie konanie spoločnosť Metodova Invest, s. r. o., a umožnil sa jej

k sťažnosti vyjadriť v určenej lehote. Spoločnosť Metodova Invest, s. r. o., svoje právo

nevyužila.

18. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

19. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

20. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

21. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

25. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a podľa listiny a obsahom práva podľa

ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ). Z tohto vyplýva,

že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich

porušeniu, sú vo vzťahu k týmto označeným právam v zásade identické ().

26. Článok 46 ods. 1 je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej

ochrany. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je

nepochybne aj rozhodovanie o náhrade trov konania (napr. , ,

, Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997). V zmysle sa

možno domáhať práv podľa len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie

vykonávajú, pritom však v súlade s musí byť výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade

s a súčasne v zmysle c ods. 1 majú príslušné medzinárodné zmluvy

vrátane dohovoru prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv

a slobôd (). Reálny obsah úpravy náhrady trov konania je daný v zákone

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“).

27. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich

zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné právo obmedziť spôsobom

zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade

a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu

pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania

(obdobne napr. , ). Princíp spravodlivosti a požiadavka

materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu

podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

28. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

29. Krajský súd založil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na konštatovaní,

podľa ktorého „otázka zavinenia podľa uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa

procesného výsledku... [p]rvkom zavinenia môže byť aj odpadnutie predmetu sporu, čo však

v žiadnom prípade nie je možné pripočítať na ťarchu strany, ktorá sa v konaní iba bránila...

[a]k má strana sporu vedomosť o tom, že predmet sporu odpadol, je bezpochyby primárne

v jej záujme čo najskôr vziať svoj návrh späť“ (bod 12 odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia). Toto odôvodnenie krajský súd obhajuje argumentom, podľa ktorého

sťažovateľ v dôsledku prechodu vlastníckeho práva na spoločnosť MH Invest, s. r. o., stratil

v marci 2016 aktívnu vecnú legitimáciu, a teda už viac než pol roka pred späťvzatím žaloby

nebol vlastníkom pozemku. Na základe uvedeného krajský súd vyhodnotil zastavenie

konania o žalobe bez procesného zavinenia žalovaným (Metodova Invest, s. r. o.; bod 14

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

30. Sťažovateľ je presvedčený, že krajský súd ho strestal zaviazaním na náhradu trov

konania za to, že do konania o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe nezákonnej

kúpnej zmluvy (zmluva bola napokon vyhodnotená ako neplatný právny úkon) vstúpila

z úradnej moci a na ochranu jeho práv prokuratúra (v dôsledku čoho sa napokon ním

želaného právneho stavu domohol a jeho naliehavý právny záujem na určovacej žalobe

odpadol).

31. Ústavný súd konštatuje, že úvaha krajského súdu, na základe ktorej priznal

spoločnosti Metodova Invest, s. r. o., nárok na náhradu trov konania, vychádza

z gramatického výkladu , tam však jej rozmer končí, a ďalej je

charakterizovaná redukcionistickým výkladom pojmu procesného zavinenia smerom

k dodržaniu vytýčeného cieľa, nezohľadňujúc zmysel základného práva na súdnu ochranu.

32. Ústavný súd vo svojich doterajších rozhodnutiach zreteľne definoval podmienky,

pri existencii ktorých má chybná aplikácia podústavného práva všeobecným súdom

za následok porušenie základných práv či slobôd jednotlivca. Je to tak vtedy, ak neprípustne

postihuje niektoré zo základných práv a slobôd, prípadne opomína možný iný ústavne

konformný výklad alebo je výrazom zjavného a neodôvodneného vybočenia zo štandardov

výkladu, ktorý je v praxi rešpektovaný, prípadne je v extrémnom rozpore s požiadavkami

vecne priliehavého a rozumného usporiadania posudzovaného právneho vzťahu či v rozpore

so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti ().

33. Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich

inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text

môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.

Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len

prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny

predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie

či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému

výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu,

ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív

pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (, ,

m. m. ).

34. Argumentácia krajského súdu stotožňuje pojem procesného zavinenia zastavenia

konania s procesným výsledkom sporu („otázka zavinenia podľa uvedeného ustanovenia sa

hodnotí iba podľa procesného výsledku“), čo je už na prvý pohľad formálno-logicky chybné

tvrdenie, pretože v takom prípade by procesný výsledok sporu určoval procesné zavinenie

sporových strán, ktoré by v konečnom dôsledku nebolo treba ani len skúmať. Krajský súd

hneď v nadväznosti na to označil za „prvok zavinenia“ odpadnutie predmetu sporu, čo síce

podľa jeho názoru „nie je možné pričítať na ťarchu strany, ktorá sa v konaní iba bránila“.

Sťažovateľovi ho však pričítať neváhal, a to nevyvažujúc vo veci okolnosť zásadného

významu – sťažovateľ v čase začatia konania mal naliehavý právny záujem na určovacej

žalobe. A contrario ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že účastník

konania, ktorý svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje

práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy

konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti. Bolo by v rozpore s ochrannou funkciou

civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie

majetkovej sféry účastníka spôsobené len tým, že bol nútený dôvodne hájiť svoje práva

(). Krajský súd napokon tvrdí, že sťažovateľ pochybil pri späťvzatí žaloby,

pretože ju vzal späť (až) približne pol roka po tom, čo prestal byť vlastníkom pozemku

(teda mal vedomosť o tom, že predmet sporu odpadol). Uvedené tvrdenie nemá pre vec

žiadnu relevanciu, pretože pokiaľ krajský súd nevidel dôvod na vedenie konania z dôvodu

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa, mohol o veci rozhodnúť, napríklad

po oznámení tohto dôvodu ktoroukoľvek zo sporových strán. Predmetné tvrdenie krajského

súdu nevypovedá nič o vecnej legitimácii na podanie určovacej žaloby v čase,

keď sťažovateľov naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby bol daný,

a o esenciálnom hodnotení toho, že vec žaloval právom.

35. Zdanlivo sofistikované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je podľa názoru

ústavného súdu za hranicou ústavnej udržateľnosti, pretože pri aplikovaní základného práva

neprichádza do úvahy jeho zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy, následkom

ktorých by mohlo byť jeho arbitrárne (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vystavané na sérii formálno-logických pochybení

odôvodňujúcich až prekvapivo nespravodlivý verdikt.

36. Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia

, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.

37. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnutým

rozhodnutím krajského súdu došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a listiny a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie

38. Podľa ústavný súd zruší rozhodnutie alebo

opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší

aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa

povaha zásahu.

39. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

40. Na základe uvedeného ústavný súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).

41. Podľa ak ústavný súd zruší právoplatné

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

42. Podľa ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,

rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa

§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.

43. Úlohou krajského súdu bude opätovne konať a rozhodnúť o trovách konania,

rešpektujúc právny názor ústavného súdu vyslovený v tomto rozhodnutí. Jeho povinnosťou

bude v prejednávanej veci zohľadniť najmä ochrannú funkciu civilného procesného práva

(bod 34 tohto nálezu) v spojení s tým, že sťažovateľ bol dôvodne nútený hájiť svoje práva

civilnou žalobou.

VI.

Trovy konania

44. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

45. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania

za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava a prevzatie veci a písomné

vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 153,50 € vrátane dvoch režijných paušálov

v hodnote po 9,21 € a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 (stanovisko

k vyjadreniu krajského súdu) v hodnote 163,33 € a režijný paušál v hodnote 9,80 €. Náhradu

za doplnenie ústavnej sťažnosti ústavný súd sťažovateľovi nepriznal, pretože naň

pri rozhodovaní neprihliadal. Právny zástupca sťažovateľa je uvedený v zozname daňových

subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty, preto bola uvedená suma zvýšená

o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho

zastúpenia boli preto priznané v celkovej sume 598,26 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

46. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

47. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu