Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/55/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Rajská, a. s., so sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 678 627, zastúpený: G. Lehnert, s. r. o., so sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 347 762, proti žalovanému: ACS Property Management, a. s., so sídlom Záhradnícka 72, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 526 205, zastúpený: Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 046 594, v konaní o zaplatenie 12.019,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. - 85 zo dňa 26.3.2026 vo výroku II. takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. - 85 zo dňa 26.3.2026 v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalobcovi nepriznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

II. Žalobcovi nepriznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. - 85 zo dňa 26.3.2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) vo výroku I konanie zastavil a vo výroku II priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 12.019,54 eur spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, ako aj náhrady trov konania titulom neuhradenia faktúr vystavených za prenájom nebytových priestorov v súlade so Zmluvou o nájme nebytových priestorov. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.3.2026 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Ako dôvod späťvzatia žaloby žalobca uviedol, že po podaní žaloby došlo k zaplateniu nárokov uplatnených v predmetnom konaní.

3. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa z. č. (ďalej len „“) alebo pojednávanie, súd prvej inštancie bez ďalšieho rozhodol vo výroku I. napadnutého uznesenia o zastavení konania s poukazom na a , pričom tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 15.4.2026.

4. V prípade trov konania uviedol, že žalobca nepreukázal pri späťvzatí žaloby dôvodnosť podanej žaloby, pretože žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalovanú sumu titulom neuhradených faktúr. Súd prvej inštancie je toho názoru, že len na podklade tvrdenia

žalobcu o úhrade žalovanej sumy po podaní žaloby zo strany žalovaného bez predloženia akéhokoľvek listinného dôkazu, ktorý preukazuje žalobcom tvrdenú skutočnosť nie je možné prijať záver o tom, že konanie bolo zastavené pre správanie žalovaného. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že žalobca nedôvodne podaným späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, preto priznal žalovanému voči žalobcovi v zmysle v spojení s náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že vo veci nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , pre ktoré by nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, podal žalobca v zákonnej lehote dňa 9.4.2026 odvolanie. V tomto odvolaní žalobca uviedol, že podáva odvolanie podľa a doplnil, že k späťvzatiu žaloby došlo iba z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný uhradil nároky uplatnené v tomto konaní. Predmetná skutočnosť nebola nijakým spôsobom namietaná zo strany žalovaného. Zároveň tento dôvod v plnom rozsahu akceptoval aj súd, keď v rozhodnutí uznesenia uviedol, že rozhodnou pre zastavenie konania bola skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. K zaplateniu dlžnej sumy vo výške 11.514,63 eur došlo zo strany žalovaného dňa 18.3.2026, t. j. po podaní žaloby. Pohľadávka žalobcu vo zvyšnej časti bola (vo výške 5.488,40 eur), na základe dohody strán, uspokojená započítaním poskytnutého preddavku (depozitu). Žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. a sp. zn. ). Žalobca tiež k svojmu odvolaniu priložil Výpis z účtu zo dňa 18.3.2026 a Interný doklad č. 26ZAP002 zo dňa 24.3.2026. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku splnenia povinnosti, ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal už v prebiehajúcom súdnom konaní. V danom prípade preto ide o procesné zavinenie žalovaného, pretože späťvzatie bolo reakciou na správanie žalovaného, ktorým uspokojil nárok žalobcu uplatnený žalobou. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd žiadnej zo strán sporu neprizná právo na náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je potrebné zmeniť.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení . Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín „zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR, sp. zn. -10 zo dňa 15.8.2018).

11. Žalobca, ako dominus litis, disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým docieliť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia ( ). Jedná sa zároveň o úkon fakultatívny, nakoľko žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť, a to za akýchkoľvek

podmienok. Žalobca nie je povinný uviesť dôvody späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k predmetnému úkonu, do značnej miery relevantná. Je preto vhodné, aby žalobca priamo v podaní, ktorým žalobu vzal späť, uviedol dôvod, ak má tento právny význam v zmysle procesných predpisov. S poukazom na zásadu oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia podľa preukázané, či v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 12.019,54 eur s príslušenstvom bola vzatá žalobcom späť z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný predmetnú sumu uhradil, pričom túto skutočnosť žalobca vo svojom podaní - späťvzatí žaloby tvrdil, ale nepreukázal. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že nemožno prijať záver o tom, že konanie bolo zastavené pre správanie žalovaného. V odvolacom konaní žalobca doručil súdu listinné dôkazy - Výpis z účtu zo dňa 18.3.2026 ako dôkaz o úhrade 11.514,63 EUR a Interný doklad č. 26ZAP002 zo dňa 24.3.2026 (zápočet depozitu), preukazujúce jeho tvrdenia uvedené v späťvzatí. V tomto prípade teda žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby a na účely náhrady trov konania sa žalovaný považuje za stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. Znamená to, že žaloba vo veci samej bola podaná dôvodne a k realizovaniu predmetného dispozičného úkonu zo strany žalobcu došlo práve pre správanie žalovanej strany sporu spočívajúce v splnení nároku uplatneného žalobou (minimálne čo do zaplatenia istiny). Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného konania, ovládanej zásadou zavinenia, tak bolo potrebné posudzovať v kontexte uvedených skutočností, nakoľko to bola práve žalovaná strana sporu, ktorá z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania a preto musí znášať následky s tým spojené. Rozhodnou je v tomto prípade skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

13. Keďže v odvolacom konaní, ktoré sa týka iba náhrady trov konania, bolo preukázané, že procesne zavinil zastavenie konanie žalovaný, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil s tým, že prihliadol na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa sporové strany dohodli o vzdaní sa nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd konštatuje, že žalobca žiadnu dohodu strán odvolaciemu súdu nepredložil, podľa obsahu však možno úkon žalobcu považovať za vzdanie sa nároku na náhradu trov konania, preto odvolací súd postupujúc podľa , napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

14. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže toho nároku sa žalobca vzdal (viď ods. 13).

18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),( ).