Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 147/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

spoločnosti ENERGIO-PTS spol. s r. o., Kremnička 5A, Banská Bystrica, IČO 36 013 498,

zastúpenej advokátskou kanceláriou AS Legal s. r. o., Hlučínska 11, Bratislava, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Milan Šulva, vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky, základných práv podľa a Slovenskej

republiky a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ako aj jeho rozsudkom sp. zn. z 13. novembra 2018 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením sp. zn. z 28. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti ENERGIO-PTS spol. s r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti ENERGIO-PTS spol. s r. o.,

Kremnička 5A, Banská Bystrica, IČO 36 013 498 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie (ďalej len „“), svojho

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

, ako aj jeho rozsudkom sp. zn. z 13. novembra 2018

(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

sp. zn. z 28. novembra 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (žalobkyňa) sa svojou

žalobou na Okresnom súde Senica (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti spoločnosti

Záhorácka konzerváreň, s. r. o., Moravský Svätý Ján 807 (ďalej len „žalovaná“), zaplatenia

sumy 51 040,63 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenej časti ceny diela na základe

zmluvy o dielo č. 07101/2006 z 24. apríla 2006 (ďalej len „zmluva o dielo“) uzavretej

medzi sťažovateľkou [zhotoviteľkou (v tom čase pod obchodným menom FRIGERA

Slovakia, spol. s r. o., pozn.)] a žalovanou (objednávateľkou), predmetom ktorej bolo

vykonanie diela „Oceľová konštrukcia a Opláštenie objektu – Výrobná hala SO 01

a ADM budova...“ (ďalej len „dielo“) za dohodnutú cenu 15 300 000 Sk (507 866,95 €)

bez dane z pridanej hodnoty. V danej právnej veci bolo na okresnom súde konanie vedené

pod sp. zn. .

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 7. decembra 2017 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaná však proti rozsudku okresného súdu podala riadne a včas odvolanie –

riadny opravný prostriedok, na základe ktorého bol rozsudkom krajského súdu rozsudok

okresného súdu zmenený tak, že krajský súd žalobu pre nesprávne právne posúdenie veci

okresným súdom v celom rozsahu zamietol.

5. Následne sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu včas dovolanie -

mimoriadny opravný prostriedok, v ktorom s poukazom na § 420 písm. f) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

namietala, že súd jej (strane) nesprávnym procesným postupom znemožnil,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, a zároveň s poukazom na , namietala,

že rozsudok krajského súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Uznesením

najvyššieho súdu bolo dovolanie sťažovateľky odmietnuté. Uznesenie najvyššieho súdu

bolo sťažovateľke doručené 20. decembra 2019 a podľa zistenia ústavného súdu toho istého

dňa nadobudlo aj právoplatnosť.

6. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:

„... Spor spočíva v tom, že žalobca vykonal dielo v subdodávke na základe zmluvy

o dielo a žalovaný mu neuhradil časť ceny vykonaného diela, pričom žalovaný si uplatnil

protinávrhom zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania žalobcu. Ťažisko sporu spočíva

v posúdení otázky či došlo k omeškaniu na strane žalobcu alebo na strane žalovaného...

Bez odlišného skutkového hodnotenia veci odvolací súd dospel k odlišnému

právnemu hodnoteniu, a to k záveru, že nárok uplatnený žalobcom... je potrebné posúdiť

podľa právneho predpisu, ktorý použil prvoinštančný súd, keď aplikoval Obchodný

zákonník, ale podľa iného ustanovenia, ktoré je potrebné subsumovať na skutkový stav

zistený prvoinštančným súdom.

Odvolací súd uviedol, že zmluvná pokuta za omeškanie žalobcu je dôvodná, nakoľko

prvoinštančný súd za takéhoto skutkového stavu mal aplikovať ust. § 551 ods. 1 Obch. zák.,

a zohľadniť, že žalobcovi vytýkané technické nedostatky v pripravenosti stavby mu bránili

plynule pokračovať v zhotovovaní diela. Uvedené ustanovenia upravuje vplyv prekážky,

ktorá bráni zhotoviteľovi v riadnom vykonaní diela a za takúto prekážku odvolací súd

považuje nesplnenie podmienok, ku ktorým sa žalovaný ako objednávateľ v čl. III/3 zmluvy

o dielo zaviazal.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca si ako zhotoviteľ musel byť vedomý

následkov a hrozby sankcie pri nedodržaní termínu zhotovenia diela, ktorý podpísaním

zmluvy o dielo akceptoval, žiadnym právne prípustným spôsobom vzniknutú situáciu

(žalobca) neriešil, preto jeho obranu, podľa ktorej sa omeškal z dôvodu, že mu žalovaný

neposkytol a neodovzdal veci, potrebné na včasné začatie a vykonanie diela nepovažuje

odvolací súd za súladnú so zákonom, hoci sa žalobca snažil napriek tomu dielo i keď

oneskorene ukončiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu je to práve ust. § 551 ods. 1 Obch. zák., ktoré

umožňuje zhotoviteľovi predĺžiť termín plnenia so zhotovením diela tým, že objednávateľa

nielen upozorní na nevhodnú povahu veci a pokynov - stavebnú nepripravenosť. Za

takéhoto skutkového stavu, ale mal povinnosť práce prerušiť a vtedy sa o túto dobu posúva

a predlžuje lehota na ukončenie diela. Žalobca vzniknutý problém spôsobom, ktorý mu

zákon poskytuje neriešil, zostal pasívny, hoci musel mať s prihliadnutím na postup prác

na diele vedomosť o tom, že dohodnutý termín plnenia nedodrží a tak práve na základe

vyššie uvedeného za nedodržanie termínu plnenia a omeškanie zodpovedá.

Odvolací súd na daný skutkový stav aplikoval dispozitívne ust. § 551 ods. 1 Obch.

zák., i keď účastníci zmluvy o dielo si zmluvne dohodli usporiadanie celkom iné, vyhovujúce

lepšie špecifickým okolnostiam ich vzťahu. Teda odvolací súd svojvoľne nerešpektoval

zmluvný vzťah, ktorý si zmluvné strany prednostne zmluvne upravili.

Odvolací súd sa vyjadril... že... stačilo jedenkrát prerušiť vykonávanie diela

na potrebnú dobu a do času, kým by nemal zo strany žalovaného poskytnuté veci tak,

aby bolo možné v prácach na diele pokračovať, a tým hroziacu sankciu vo forme

dohodnutej zmluvnej pokuty eliminovať...

Odvolací a dovolací súd nesprávne uplatnil dispozitívne ust. § 551 Obch. zák.,

napriek tomu, že strany si zmluvne upravili zmluvný vzťah... táto aplikácia z dôvodu

dojednania zmluvy je nesprávna a súd sa mal na daný prípad pozerať ako spor medzi

veriteľom a dlžníkom, a uplatniť ust. § 365 Obch. zák...

Vzhľadom na to, že sa ani odvolací ani dovolací súd nevenoval otázke porušenia

povinnosti objednávateľa, a to nesplneniu podmienok dohodnutých v zmluve týkajúcich sa

stavu staveniska, ako aj neposkytnutie súčinnosti, máme za to, že súdy nebrali do úvahy

právne ustanovenia týkajúce sa omeškania veriteľa, respektíve ich označil

za neaplikovateľné...

Odvolací a dovolací súd iba aplikoval ust. § 551 Obch. zák. na stavebnú

nepripravenosť žalovaného a zdôrazňoval povinnosť žalobcu informovať žalovaného, avšak

pritom odignoroval tieto fakty, ktoré mal povinnosť zvážiť... uvedené Opomenuté dôkazy,

teda dôkazy poukazujúcich na upovedomenie objednávateľa na zlú povahu veci:

- upovedomenia o nedostatkoch staveniska v stavebných denníku LIKO-S a.s.,

v montážnom denníku uvedené nedostatky sa nachádzajú na kópiách zaslaných do súdneho

spisu na č. l. 93, 98, 100, 101, 104. V stavebnom denníku označené ako č. l. 0556877,

0556882, 0556884, 0556885, 0556888,

- upovedomenia o nedostatkoch staveniska v stavebnom denníku objektu Záhorácka

konzerváreň s.r.o... uvedené nedostatky sa nachádzajú na kópiách zaslaných do súdneho

spisu na č. l. 131, 133, 134, 135, 136. V stavebnom denníku označené ako č. l. 848909,

848911, 848912, 848913, 848914...

Na základe vyššie uvedeného mal odvolací a dovolací súd zohľadniť, že zhotoviteľ

objednávateľa informoval prostredníctvom stavebných denníkov, ako aj ústne na tieto

skutočnosti, avšak objednávateľ nebol stavebne pripravený a neposkytoval stavebnú

súčinnosť...

Už len samotný skutkový záver, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou zálohovej

faktúry ako podmienky pre začiatok plynutia doby odovzdania posúva začiatok plynutia

doby odovzdania diela a nie je možný vznik omeškania na strane sťažovateľa

ako zhotoviteľa. Nezohľadnenie danej skutočnosti je možno hodnotiť ako arbitrárny postup

súdu a svojvôľu pri hodnotení dôkazov...“

7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Najvyšší súd SR postupom a uznesením zo dňa 28.11.2019 sp. zn.

5 a Krajský súd v Trnave postupom a rozhodnutím zo dňa 13. novembra

2018 sp. zn. porušil podľa čl. 6 ods. 1, prvá veta, Dohovoru o ľudských

právach a slobôd, ako aj , a Slovenskej.

2. Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo

dňa 13. novembra 2018 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, zn. zo dňa

28.11.2019 ruší a vec vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Trnave.

3. Krajský súd v Trnave a Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť náhradu trov konania

sťažovateľa na účet jeho právneho zástupcu do pätnástich dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia...“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,

a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

12. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

15. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie ,

označených základných práv podľa , označeného práva podľa dohovoru postupom

krajského súdu a jeho rozsudkom a tiež postupom najvyššieho súdu a jeho uznesením.

16. Ústavnú sťažnosť sťažovateľka odôvodňuje najmä nesprávnym právnym

posúdením veci, keď krajský súd na rozdiel od okresného súdu, aplikujúc na zistený

skutkový stav v znení účinnom

v rozhodujúcom období (ďalej len „“), dospel k názoru, že v omeškaní

so svojimi zmluvnými povinnosťami nebola žalovaná (objednávateľka), ale práve naopak,

sťažovateľka (zhotoviteľka) v trvaní 201 dní, a tak pre právne významné započítanie

vzájomnej pohľadávky žalovanej proti sťažovateľke z titulu zmluvnej pokuty (pre toto

omeškanie, pozn.) oproti pohľadávke sťažovateľky proti žalovanej z titulu nezaplatenej

časti ceny diela uplatnenej žalobou táto zanikla, dôsledkom čoho je žaloba v celom rozsahu

nedôvodná.

17. Sťažovateľka tiež v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci tvrdí,

že aplikácia dispozitívneho ustanovenia nie je možná

aj preto, lebo odlišná úprava práv a povinností dohodnutá medzi sťažovateľkou a žalovanou

v zmluve o dielo aplikáciu tohto ustanovenia vylučuje.

18. Sťažovateľka krajskému súdu a najvyššiemu súdu zároveň vytýka, že rozhodli

v príkrom rozpore so skutkovým zistením okresného súdu, opomenuli vyhodnotiť ďalšie

dôkazy, a to konkrétne zápisy opakovaných upozornení (upovedomení) sťažovateľky

na nedostatočnú pripravenosť staveniska a na neposkytnutie potrebnej súčinnosti žalovanou

v stavebných denníkoch, ako aj tú skutočnosť, že žalovaná bola v omeškaní už s úhradou

zálohovej faktúry, čo samo osebe malo mať za následok predĺženie lehoty na odovzdanie

diela.

19. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti v závere namieta, že rozsudok krajského súdu,

ako aj uznesenie najvyššieho súdu nie sú riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, dôsledkom

čoho sú zjavne svojvoľné a arbitrárne.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

20. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

21. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (, ). Splnenie povinnosti

odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).

K rozsudku krajského súdu

22. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd v prvom rade

podotýka, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“

(napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,

sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)] dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom

prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu. Navyše podľa poslednej vety

(účinného od 1. marca 2019, pozn.) ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,

lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym

opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd

považoval lehotu na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu v tomto prípade

za zachovanú aj proti rozsudku krajského súdu.

23. Ústavný súd v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti považuje

za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku krajského súdu:

«... 39. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalovanú istinu, ktorá je cenou za zhotovené dielo, ktoré mal podľa zmluvy žalobca zhotoviť

v termíne v zmluve uvedenom ako „predpoklad 08/2006“, ktorá skutočnosť nebola spornou,

rovnako ako nebolo sporné skutkové zistenie, že dielo bolo odovzdané a ukončené až dňa

20.03.2007, čo znamená, že bolo odovzdané s omeškaním a tak žalovaný si voči žalovanému

plneniu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VII/1 zmluvy o dielo,

dohodnutej vo výške 0,05% z ceny diela za každý deň omeškania, ktoré trvalo 201 dní

a nárok na zmluvnú pokutu si do výšky žalovanej istiny započítal jednostranne listom zo dňa

20.12.2007, čím považoval svoj záväzok zaplatiť cenu diela za vyrovnaný. Započítací prejav

žalovaného súd prvej inštancie posudzoval v spojení s obranou žalobcu, ktorý poukazoval

na to, že v zmluve dohodnutý termín nemohol dodržať, pretože mu žalovaný ako

objednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť, ku ktorej sa zaviazal v čl. II/1 a ktorá bola

podrobne špecifikovaná v čl. III/3 zmluvy. Súd prvej inštancie tak za neposkytnutie

súčinnosti označil omeškanie žalovaného s úhradou predfaktúr o 14 dní, nebol spísaný

protokol o odovzdaní staveniska, žalovaný odmietol podpisovať záznamy v stavebnom

denníku, ale najmä nezabezpečil, aby boli spevnené prístupové komunikácie pre prísun

materiálu na stavenisko a pre žeriav... a tak žalobca nemohol pre správanie sa žalovaného

dielo dokončiť a odovzdať v termíne, ku ktorému sa zaviazal a s jeho odovzdaním sa

omeškal práve pre správanie sa žalovaného, ktorý omeškanie žalobcu spôsobil tým, že mu

neposkytol v zmluve dohodnutú súčinnosť.

40. Súd prvej inštancie považoval za skutkovo preukázané, že omeškanie žalobcu

so zhotovením a odovzdaním diela spôsobil žalovaný, preto mu nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty titulom omeškania žalobcu nepriznal a zaviazal ho na zaplatenie ceny

diela, skonštatoval, že žalobca sa nedostal do omeškania so zhotovením diela, pretože

nemohol splniť svoj záväzok pre omeškanie žalovaného, k čomu poukázal na ust. § 365

ods. 4 Obchod. zák.

41. Odvolací súd ale súdom zistený skutkový stav právne posúdil inak než

prvoinštančný súd a to s prihliadnutím na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 551 ods. 1

Obchod. zák.

42. Podľa § 551 Obchod. zák. (1) Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa

bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo

pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto

nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny

prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie

v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa

alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím

odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela

prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie...

(2) Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za

nemožnosť dokončenia diela...

Podľa § 580 Obč. zák. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých

plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý

z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom,

keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie...

45. Je to práve ust. § 551 ods. 1 Obchod. zák., ktoré umožňuje zhotoviteľovi predĺžiť

termín plnenia so zhotovením diela tým, že objednávateľa nielen upozorní na nevhodnú

povahu vecí a pokynov, za ktoré v tomto prípade a v zmysle uvedeného právneho

ustanovenia odvolací súd považuje v širšom chápaní i stavebnú pripravenosť, resp.

nepripravenosť, ktorá nepripravenosť, ako sám žalobca ako zhotoviteľ uvádzal mu bránila

v riadnom vykonávaní diela. Za takéhoto skutkového stavu, ale mal povinnosť práce

prerušiť, a vtedy sa o túto dobu posúva a predlžuje lehota na ukončenie diela. Žalobca ale

žiadne vhodné opatrenia, aby lehotu plnenia pre nedostatky na strane objednávateľa

posunul nevykonal. Za vhodné opatrenie pokladá odvolací súd práve prerušenie prác

na zhotovovanom diele do doby, kým nebudú prekážky odstránené. Žalobca vzniknutý

problém spôsobom, ktorý mu zákon poskytuje neriešil, zostal pasívny, hoci musel mať

s prihliadnutím na postup prác na diele vedomosť o tom, že dohodnutý termín plnenia

nedodrží a tak práve na základe vyššie uvedeného za nedodržanie termínu plnenia

a omeškanie zodpovedá, čím je založený nárok žalovaného na zmluvnú pokutu, ktorú si ako

kompenzačný nárok započítal voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela.

46... ak žalobca z dôvodu prekážok na strane žalovaného, ktorý nezaplatil žalobcom

vystavené predfaktúry v lehote splatnosti, podľa stavebného denníka mu nebolo stavenisko

odovzdané včas, nemal od žalovaného zabezpečené mechanizmy na vykládku tovaru, ktoré

mali mať podľa žalobcu vplyv na dodržanie termínu zhotovenia diela, mali u žalobcu

vyvolať minimálne potrebu konať podľa čl. X/3 zmluvy o dielo a od zmluvy odstúpiť, ako si

strany sporu upravili dohodou upravili.

47. Odvolací súd reaguje i na stanovisko žalobcu uvedené v jeho podaní

zo dňa 26.09.2018, ktorým odpovedal na výzvu odvolacieho súdu, aby sa vyjadril

k možnému použitiu ust. § 551 Obchod, zák.. Odvolací súd k námietkam a postoju žalobcu

k použitiu ust. § 551 Obchod, zák. zdôrazňuje, že aplikáciu uvedeného ustanovenia

nepovažuje za absurdnú. Žalobca nemusel opakovane žalovaného vyzývať na splnenie

každej jednotlivej v zmluve uvedenej povinnosti, ale ak zistil, že nesúčinnosť žalovaného,

spočívajúca v stavebnej nepripravenosti je v takom rozsahu, že bude mať pre žalobcu

následok spojený s jeho omeškaním, stačilo, jedenkrát prerušiť vykonávanie diela

na potrebnú dobu a do času, kým by nemal zo strany žalovaného poskytnuté veci tak,

aby bolo možné v prácach na diele pokračovať, a tým hroziacu sankciu vo forme

dohodnutej zmluvnej pokuty eliminovať. Ak malo byť dielo podľa zmluvy odovzdané v

auguste 2006 a odovzdané bolo až 20.03.2007, ako je preukázané odovzdávajúcim

protokolom ku Zmluve o dielo... omeškanie trvalo 201 dní, čo pri zmluvnej pokute

dohodnutej v článku VII/1 zmluvy ako 0,05% z ceny diela denne, pri cene 15 300 000,-Sk,

čo je 507 867 eur, znamená presne výšku žalovanej istiny, ktorú žalovaný žalobcovi

nedoplatil z dôvodu, že šiju ako nárok započítal.

48. S poukazom na vyššie uvedené tak odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa

nesprávneho právneho posúdenia veci uplatnená podľa / je

dôvodná a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci... Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie venoval dostatok pozornosti v všetkým

skutkovým zisteniam, ale na ne aplikoval nesprávnu právnu normu, preto odvolací súd

na tomto základe rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil a žalobu

zamietol...»

24. A) Vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

25. V zmysle dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. V zmysle dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

27. V zmysle dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť

iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

28. Ako už bolo uvedené, sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala

dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok, ktorého prípustnosť odôvodňovala podľa

tým, že (krajský) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, a aj podľa a , t. j. z dôvodu,

že rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd

odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, a že rozsudok krajského súdu spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci, keď krajský súd na okresným súdom zistený

skutkový stav aplikoval , a nie

.

29. Sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania rozsudku krajského súdu,

pokiaľ ide o námietku, že (krajský) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, ako aj o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, využitím

mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania, ktoré sťažovateľka napokon

pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu aj využila, a o tomto jej dovolaní bolo

rozhodnuté uznesením najvyššieho súdu (pozri ďalej argumentáciu k uzneseniu najvyššieho

súdu a tomuto predchádzajúcemu postupu).

30. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (vo vzťahu

k námietke nesprávneho procesného postupu a námietke nesprávneho právneho posúdenia

veci) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie [ ].

31. B) Pokiaľ sťažovateľka krajskému súdu vytýka, že rozhodol v príkrom rozpore

so skutkovým zistením okresného súdu, opomenul vyhodnotiť ďalšie ňou označené dôkazy

(pozri bod 18 tohto uznesenia) a rozsudok krajského súdu trpí nedostatkom riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia, ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku

krajského súdu túto argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť

ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Krajský súd, plne sa stotožniac

so skutkovými zisteniami okresného súdu, v rámci svojej argumentácie dostatočne

vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, akou úvahou dospel k inému právnemu posúdeniu veci,

než k akému dospel okresný súd. Ústavný súd preto nevidí žiadny relevantný dôvod

na prehodnocovanie záverov rozhodnutia krajského súdu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa

s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno

právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný

súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania

vrátane ich dôvodov a námietok.

32. Podľa názoru ústavného súdu totiž krajský súd dal jasnú, zrozumiteľnú

a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky skutkovo, ako aj právne relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, keď okrem iného najmä s odvolaním sa na § 551 ods. 1

a s poukazom na to, že ak sťažovateľka napriek riadnemu

nesplneniu si povinnosti žalovanej stavenisko riadne pripraviť a pre vykonávanie diela

poskytnúť sťažovateľke potrebnú súčinnosť vykonávanie diela neprerušila, dôsledkom čoho

by sa bola o čas prerušenia vykonávania diela lehota na jeho odovzdanie predĺžila,

ale žalovanú na tieto nedostatky iba zápismi do stavebných denníkov upozorňovala, krajský

súd dospel k záveru, že práve sťažovateľka (zhotoviteľka) bola v omeškaní so svojou

povinnosťou dielo riadne a včas vykonať. A keďže tak sťažovateľka bola so svojou

povinnosťou dielo riadne a včas vykonať v omeškaní od mesiaca august 2006, v ktorom

malo byť dielo podľa zmluvy o dielo žalovanej odovzdané, až do 20. marca 2007, keď bolo

dielo žalovanej skutočne odovzdané, t. j. v trvaní 201 dní, a za toto obdobie vznikol

žalovanej proti sťažovateľke nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, po právne významom

započítaní pohľadávky žalovanej proti sťažovateľke z titulu zmluvnej pokuty oproti

pohľadávke sťažovateľky proti žalovanej z titulu nezaplatenej časti ceny diela uplatnenej

žalobou táto pohľadávka sťažovateľky zanikla. Krajský súd preto uzavrel, že žaloba je

v celom rozsahu nedôvodná. Ako to teda z odôvodnenia rozsudku krajského súdu zjavne

vyplýva, rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska posúdenia, či bola v omeškaní so splnením

si svojej povinnosti dielo riadne a včas vykonať sťažovateľka alebo bola v omeškaní

so splnením si povinnosti stavenisko riadne pripraviť a poskytnúť sťažovateľke potrebnú

súčinnosť žalovaná, bolo to, že sťažovateľka vykonávanie diela neprerušila, a to napriek

opakovaným upozorneniam (záznamom) sťažovateľky o nedostatkoch staveniska

a neposkytnutí potrebnej súčinnosti žalovanou do stavebných denníkov, ako aj včasnému

neuhradeniu zálohovej (preddavkovej) faktúry žalovanou. Podľa názoru ústavného súdu je

tak rozsudok krajského súdu logicky, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený a nevykazuje

znaky svojvôle či arbitrárnosti.

33. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky proti

rozsudku krajského súdu v tejto časti (vo vzťahu k námietke o nedostatku riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia) odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

K uzneseniu najvyššieho súdu

34. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu, ako aj

právo na spravodlivé súdne konanie sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len

vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd

môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní.

35. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

36. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, a skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

37. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

a nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu

nemajúci oporu v zákone.

38. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:

«... 25. Žalobca v dovolaní predovšetkým namietal, že k vade zmätočnosti

predpokladanej ustanovením došlo v dôsledku toho, že odôvodnenie

napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, arbitrárne...

... 29. K námietke nepreskúmateľnosti súdnych rozhodnutí dovolací súd odkazuje aj

na závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky dňa 3.12.2015 pod R 2/2016, podľa ktorého:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť

o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho

súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré

nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho

treba považovať aj naďalej za aktuálne.

30. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety

stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len

celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď

rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady

najnákladnejšej dôležitosti pre súdny systém (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku

2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“

(Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

31. Rozhodnutie odvolacieho súdu, v spojení s rozhodnutím prvoinštančným, dávajú

odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré súdy v predmetnom konaní mali zodpovedať.

Z obsahu dovolania v zásade vyplýva, že žalobca v podstate nesúhlasí s právnymi závermi

odvolacieho súdu. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu

nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nemôžu byť základom pre tvrdenia

o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a existencii vady v podľa § 420 písm. f/

..

33. Žalobca v rozhodovanej veci vyvodzoval prípustnosť dovolania aj v zmysle

ustanovenia , Pre dovolanie prípustné podľa platí,

že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia ( ). Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací

dôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia

Podľa ustanovenia dovolací súd odmietne

dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie

dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.

34. Žalobca v dovolaní namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom posúdení veci, keď odvolací súd nesprávne aplikoval ust. § 551

, čím sa odklonil „od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, resp. rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v

rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená...“

... 36... bol prijatý záver, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje

z ustanovenia , by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku

riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením

konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa

riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená. V dovolaní, ktorého

prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia , by mal dovolateľ:

a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju odvolací súd

riešil, b) vysvetliť, v čom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne, c) uviesť,

ako by mala byť táto otázka správne riešená...

... Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu

smerujúcu k doplneniu dovolania.

38. V prípade, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu ( ), je dovolateľ povinný dovolací dôvod

vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, od ktorých sa odvolací súd v riešenom

spore odklonil...

39. Je potom úlohou dovolacieho súdu, ak sú dôvody prípustnosti z tohto pohľadu

dovolateľom uvedené, t. j. predpokladá sa, že dovolateľ „presvedčí“ dovolací súd,

že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. aby tento

odklon, ak bude mať za to, že dovolanie je prípustné, z hľadiska právneho posúdenia vec

vyriešil...

40. Dôvod prípustnosti dovolania podľa predpokladá,

že právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako

najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva

dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho

významu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je,

že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku

nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ

nesúhlasí). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí

riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená,

že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní

nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky s rozhodovaným

sporom, ktoré nemajú vôbec súvis.

41. V danom prípade žalobca zastúpený kvalifikovaným zástupcom, pri vymedzení

dovolacieho dôvodu v zmysle tohto ustanovenia uvedeným spôsobom nepostupoval.

Z dovolania vyplýva, že žalobca vytýka odvolaciemu súdu viacero nesprávností, kritizuje

správnosť jeho právnych úvah, náhľadov a záverov, ako aj neopodstatnenosť niektorých

jeho konštatovaní. Ani pri posudzovaní dovolania žalobcu podľa obsahu tohto

mimoriadneho opravného prostriedku ( ) však z neho nevyplýva,

konkrétne ktorou „právnou“ otázkou (pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil

od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolacím súdom ešte neriešenou) bola

podľa jej názoru založená prípustnosť ňou podaného dovolania v zmysle § 421 ods. 1

písm. a/, b/ V dôsledku nevymedzenia právnej otázky relevantnej v zmysle tohto

ustanovenia neboli dané predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho

prieskumu...

42. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že v konaní

pred odvolacím súdom nedošlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti uvedenej

v ustanovení , ani k splneniu podmienok pre prípustné a dôvodné

dovolanie podľa a . Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie žalovaného odmietol v súlade s ustanovením , ako aj

ustanovením ...»

39. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže

uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,

t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave

medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je

alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis ,

).

40. Právny názor najvyššieho súdu 1. o neprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f)

a 2. o neodôvodnení dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi podľa

písm. a) a b) , resp. o nevymedzení dovolacích dôvodov spôsobom uvedeným v

až , je v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom

a presvedčivo. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom

uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť.

41. Pokiaľ sa sťažovateľka s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie

vyslovenej neprípustnosti dovolania podľa a vysloveného právneho

názoru, podľa ktorého dovolanie nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi

podľa a , resp. dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom

uvedeným v , nestotožňuje, ústavný súd dodáva, že otázka posúdenia podmienok

dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie nemôže viesť k záveru o porušení

sťažovateľkou označených práv.

42. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti

namietaného porušenia základného práva podľa , práva podľa

dohovoru uznesením najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom podľa § 56 ods. 2

písm. g) odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu a základného práva

podľa

43. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie rozsudkom krajského

súdu a tiež uznesením najvyššieho súdu, k tomu ústavný súd uvádza, že označený článok

neupravuje základné ľudské práva, ktorých ochrany by sa bolo možné samostatne

domáhať v konaní podľa . Ústavný súd podotýka, že nepredpokladá

prieskum ústavného princípu podľa čl. 2 ods. 3 v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 , keďže jej predmetom sú základné práva a slobody fyzických osôb

a právnických osôb podľa alebo medzinárodnej zmluvy.

44. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje,

že zo skutočností, ktoré sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, nevyplýva žiadna

možnosť jeho porušenia, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie.

45. Pokiaľ totiž sťažovateľka porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

odvíja od porušenia práv podľa a dohovoru,

vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených práv, je preto celkom

prirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20

ods. 1 .

46. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

aj v tejto časti namietaného porušenia a základného práva podľa

ods. 1 rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu podľa

písm. g) odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

47. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu