Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/56/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: ENERGIO-PTS spol. s.r.o., so sídlom Kremnička 5A, Banská Bystrica, IČO: 36 013 498, zastúpený: AS Legal s.r.o., advokátska kancelária, Hlučínska 1/11, Bratislava, v mene ktorej spoločnosti koná advokát JUDr. Milan Šulva, proti žalovanému: Záhorácka konzerváreň, s.r.o., so sídlom Moravský Svätý Ján 807, IČO: 36 242 977, zastúpený advokátom JUDr. Václavom Sosnom, Námestie slobody 2, Skalica, o zaplatenie 51.040,63 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 8Cb/32/2008-964, zo dňa 07.12.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovanému odvolací súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 51.040,63 eur s úrok z omeškania v sadzbe 10 % ročne od 21.4.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 51.040,63 eur od 21.4.2007 do 21.4.2008, čo je 9.314,91 eur, zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % a tiež povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Senica náhradu trov konania štátu vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu s príslušenstvom s poukazom na to, že na základe zmluvy o dielo zhotovil pre žalovaného dielo v spojení s dodávkou tovaru, ktorý nárok na zaplatenie si fakturoval faktúrou č. 060314 a č. 070091. Žalovaný plnenie čiastočne poskytol, ale vo výške žalovanej istiny zostal dlh vo výške žalovanej istiny.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že predmetom plnenia zo zmluvy o dielo bola povinnosť žalobcu vykonať dielo do 31.08.2006 v hodnote 15.300 000, Sk bez DPH, ktorú povinnosť ale žalobca nesplnil a omeškal sa v rozsahu 201 dní, pretože dielo odovzdal až 20.03.2008, preto má voči žalobcovi žalovaný podľa čl. VII/1 zmluvy o dielo nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,05% za každý deň z omeškania, čo je 253,93 eur denne (7.650,- Sk), ktorý nárok si žalovaný uplatnil voči žalobcovi celom vo výške 51.040,60 eur faktúrou č. 200772 a na ktoré plnenie si listom zo dňa 20.12.2007 započítal nárok z faktúry č. 070091, čím považuje svoj záväzok voči žalobcovi za vyrovnaný. Na doplnenie poukázal na to, že zo strany žalobcu dielo nebolo vykonané ani v súlade s projektovou dokumentáciou, keď hmotnosť oceľových konštrukcií mala byť 74 ton, čo je v súlade s cenou 6 217 445,- Sk bez DPH, v skutočnosti ale žalobca dodal oceľové konštrukcie s hmotnosťou 58 ton, čo je 4 873 132,- Sk bez DPH. Žalobca mal vykonať aj montáž dvoch roletových dverí s elektrickým pohonom, čo žalobca

vôbec neuskutočnil a tieto nedodal, čím na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1 653 972,- Sk vrátane DPH, čo si žalovaný uplatňuje podaním, ktorý označuje za vzájomný návrh.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o dielo č. 07101/2006, faktúrami č. 070091, č. 060314, písomnými vyjadreniami a vyjadreniami sporových strán a ich právnych zástupcov, rozpočtom k zmluve o dielo, faktúrou č. 200772, listom žalovaného zo dňa 20.12.2007 o započítaní pohľadávok, vyjadrením k reklamácii spoločnosti ESOPLAST, a.s. zo dňa 5.3.2007, faktúrou č. 060145, odborným vyjadrením Dipl. Ing. K. F. č. 72/2008, listom spoločnosti LIKO-S, a.s. zo dňa 2.5.2008 označeným ako „Špecifikácia hmotnosti OK pre stavbu Konzerváreň Moravský Sv. Ján“, kópiou stavebného denníka spoločnosti LIKO-S, a.s., , listom spoločnosti LIKO-S, a.s. zo dňa 16.5.2006, objednávkami zo dňa 24.7.2006, 19.9.2006, 4.10.2006, listom žalobcu zo dňa 1.6.2006 o zmene termínu začatia prác, predfaktúrami č. 0/60010, č. 0/60013, č. 0/60022, listom Ing. Lapina - konateľa spoločnosti AGROTEM s.r.o., faktúrou č. 305/06/B/D, znaleckým posudkom znalca Prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc. č. 14/2010, odborným vyjadrením Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. č. 11/2012, faktúrou č. 69/07/06, medzinárodnými nákladnými listami, znaleckým posudkom znalca Ing. Jozefa Vlčeja č. 171/2017, znaleckým posudkom znalca Ing. Juraja Kozakoviča č. 11/2017, vypočul svedkov Ing. A. Z., Ing. A. K., A. N., A. E., S. C., Ing. U. C., Ing. A. F., S. N., Ing. N. N., Ing. S. E., Ing. K. F., B. D., A. Z., A. Q., Ing. Q. Z., Ing. A. Q., N. A. čím zistil skutkový stav veci a na základe jeho právneho posúdenia o veci rozhodol.

5. Vo veci bolo rozhodnuté v poradí prvým rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 8Cb/32/2008 - 446 zo dňa 23.4.2012, ktorý bol na základe odvolania žalovaného uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/173/2012 - 500 zo dňa 31.1.2013 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

6. Súd prvej inštancie vykonal a doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom, vypočul žalovanou stranou navrhnutých svedkov, ktorí sa vyjadrili k jednotlivým stavebným prácam, vzal do úvahy znalecký posudok vyhotovený Ing. Jozefom Vlčejom č. 171/2017, ktorý uviedol, že sa stotožňuje i s odborným vyjadrením, ktoré vo veci bolo podané Ústavom stavebnej ekonomiky s.r.o., č. 11/2012, podľa ktorého z hľadiska stavebnej praxe je požiadavka investora, aby zhotoviteľ halu kompletne zastrešil pred realizáciou pancierovej betónovej podlahy opodstatnená, pričom projektová dokumentácia ani zmluva o dielo neurčovali postup prác zhotoviteľa diela v závislosti od elektroinštalácie, ale podľa projektu elektroinštalácie bolo potrebné, aby zhotoviteľ opláštenie haly e ukončil spolu s montážou podhľadov pred realizáciou elektroinštalácie.

7. Vo veci bol vyhotovený i znalecký posudok znalcom Ing. Jurajom Kozakovičom, ktorý popísal postup prác pri zhotovovaní diela, podľa ktorých pri nástupe žalobcu neboli na stavenisku vytvorené spevnené plochy z určeného materiálu, faktúry na kúpu tohto materiálu, ktoré žalovaný predložil preukazovali, že ani množstvo potrebného materiálu nebolo zabezpečené, keďže žalovaný nedodal ani smerové i výškové zameranie stavby, boli zistené chyby pri vytýčení stavby, žalovaný nezhotovil spevnené plochy, a teda z jeho strany nebola zabezpečená stavebná pripravenosť, v dôsledku čoho prerušenie prác pri zhotovovaní diela v čase od 12.08.2006 do 20.09.2006, nástup na stavbu bol umožnený až od 19.12.2006, k čomu pre montáž podhľadov pre žalobcu boli podmienky vytvorené až od 08.01.2007 čo znamená, že zo strany žalovaného neboli splnené povinnosti, ktoré v rámci súčinnosti mal poskytnúť žalobcovi, nebol zabezpečený stavebný dozor, čím sa i postup prác komplikoval, nastal tým posun v termíne ukončenia diela z dôvodu stavebnej nepripravenosti ktorú spôsobil žalovaný. Žalobca jednotlivé činnosti vykonával riadne a včas, ak mal zo strany žalovaného vytvorené pre to podmienky a tak sa žalobca nemohol dostať do omeškania,.

8. Prvoinšntančný súd na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 536, § 537, § 546 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchod. zák., podľa ktorej posudzoval a právne aplikoval zmluvné dojednania pre nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo, k čomu podľa § 544 ods. 1,2 Obč. zák. vyhodnotil a posúdil nárok na zmluvnú pokutu a podľa § 365 ods. 4, § 370 a § 369 ods. 1 Obchod. zák. určil nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

9. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalujúca strana sporu v konaní preukázala, že dňa 24.4.2006 bola uzavretá so žalovaným Zmluva o dielo č. 07101/2006, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zhotoviť a odovzdať žalovanému dielo „Oceľová konštrukcia a Opláštenie

objektu - Výrobná hala SO 01 a ADM budova Záhorácka konzerváreň, s.r.o., Moravský Svätý Ján“ , k čomu sa žalovaný zaviazal poskytnúť primeranú súčinnosť, po ukončení dielo prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu 15 300 000,- Sk (507.866,95 eur ) bez DPH.

10. Spornými skutočnosťami bolo ustálenie, podľa ktorého projektu malo byť dielo zhotovované, určenie termínu zhotovenia diela, jeho funkčná skúška a zaškolenia obsluhy, k určenie zodpovednosti za omeškanie a určenie, či na strane žalobcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

11. Prvoinštančný súd poukázal na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je viazaný a ustálil, že termín dodania diela bol dohodnutý na august 2006 a nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že termín odovzdania diela mal byť určený zápisom do stavebného denníka investora a mal sa týkať vykonania funkčných skúšok a školení pracovníkov žalovaného. Ak by sa súd s týmto tvrdením stotožnil, tak by to znamenalo, že termín odovzdania diela vôbec nebol určený, keďže neexistuje žiadny zápis v stavebnom denníku investora , keď podľa výsledku dokazovania mal súd bez pochýb preukázané, že žiadny stavebný denník investora neexistoval a zápis sa tak ani nemal kam vykonať. K zaškolenie pracovníkov a k vykonaniu funkčnej skúšky súd dospel k záveru, že táto povinnosť bola splnená, keďže žalovaný podpísal odovzdávací protokol, neuviedol v ńom žiadne nedostatky a vady a mal iba námietku k termínu odovzdania diela.

12. Žalovaný namietal, že celková hmotnosť dodaných oceľových konštrukcií mala byť 74 ton, čo zodpovedá cene 6 217 445,- Sk bez DPH, no v skutočnosti žalobca dodal iba 58 ton, čo zodpovedá cene 4 873 132,- Sk bez DPH, žalobca časť diela vôbec nevykonal, keďže súčasťou diela bola aj montáž dvoch roletových dverí s elektropohonom v cene 21.180,- Sk a 24.400,- Sk bez DPH, a tak sa bezdôvodne obohatil o sumu 1.653.972,- Sk (s 19 % DPH) k čomu žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil odborné vyjadrenie Dipl. Ing. K. F. č. 72/2008.

13. K uvedenému odbornému vyjadreniu Dipl. Ing. K. F. č. 72/2008 prvoinštančný súd poukázal na jeho výsluch, na ktorom uviedol, že hmotnosť projektovanej oceľovej konštrukcie (OK) bola 72.l00 kg a pri dodanej OK (58.912 kg) vychádzal zo súpisu materiálu uvedeného v projekte konečného zhotovenia vypracovaného firmou LIKO - S, a.s. dodaného žalovaným, ktorá ale, ako súd zistil, nebola kompletná, k čomu sám žalovaný uviedol, že dal k dispozícii Ing. F. dokumentáciu tak, ako ju mal k dispozícii a nemá vedomosť o chýbajúcej 5. strane. Skutočnosť, že znalec nemal k dispozícii celý súpis materiálu potvrdzuje aj list samotnej spoločnosti LIKO-S, a.s. zo dňa 2.5.2008, podľa ktorého celková hmotnosť OK stavby Záhorácka konzerváreň v Moravskom Svätom Jáne je 77.598 kg a tak súd nemohol prihliadnuť na vyššie uvedené odborné vyjadrenie, keďže vychádzalo z neúplných podkladov. Cena za OK bola určená dohodou, vrátane napr. dopravy, montáže, projektovej dokumentácie, čo znamená, že a pri určení ceny nevychádzalo výlučne len z hmotnosti OK. K námietke žalovaného k obohateniu žalobcu, ktorý nedodal žalovanému elektromotory, súd poukázal na výpoveď svedka Ing. A. Z., ktorý uviedol, že počas osobného rokovania svedka a za žalovaného A. Q. bolo dohodnuté, že motory dvoch roletových vrát inštalovať nebudú a ako kompenzácia hodnoty týchto motorov bola dohodnutá realizácia opláštenia časti administratívnej budovy, konkrétne podhľad, ktorá pôvodne nebola súčasťou diela. Žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepoprel, výpoveď svedka potvrdzuje samotný odovzdávací protokol podpísaný žalovaným z ktorého vyplýva, že boli vykonané práce naviac, a to dodávka a montáž PU panelov podhľad - ADM budova - 40 m2. .Súd mal preukázané, že žalobca tieto práce naviac žalovanému nefakturoval, žalovaný nenamietal ani v odovzdávacom protokole chýbajúce elektromotory a ani vadu plnenia dodatočne písomne nereklamoval, teda k obohatenie žalobcu za dodávku OK a chýbajúce elektromotory nedošlo.

14. K rozdielnemu tvrdeniu strán sporu a k posúdeniu, podľa ktorého projektu mala byť realizovaná stavba OK vzal prvoinštančný súd hodnotil a posudzoval v konaní predložený znalecký posudok č. 14/2010 znalca Prof. Ing. Jozefa Zajaca DrSc. ktorý bol ustanovený súdom, odborné vyjadrenie Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. č. 11/2012 predložené žalovaným, znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Vlčeja č. 171/2017 predložený žalovaným a znalecký posudok znalca Ing. Juraja Kozakoviča č. 11/2017 predložený žalobcom. Na spornú otázku, ktorý projekt mal byť použitý dáva odpoveď iba znalecký posudok Ing. Juraja Kozakoviča, podľa ktorého stavba OK mala byť realizovaná podľa projektu spoločnosti LIKO - S, a.s., pretože požiadavka na konštrukčné riešenia uvedené v projekte Ing. C. bola nerealizovateľná, čo potvrdil aj znalecký posudok Prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc a tak podľa názoru súdu v spojení s ostatnými odbornými stanoviskami a vyjadreniami k tejto otázke súd dospel

k závewru, že projekt Ing. C. na postavenie OK je nedostatočný. Žalovaný namiesto toho, aby zaplatil súdom určený preddavok na znalecké dokazovanie (§ 253 ods. 3 C.s.p) sa rozhodol pre súkromný znalecký posudok, pri ktorom ale znalcovi predložil doklady, ktoré sám uznal za vhodné a tak mal súd opodstatnené pochybnosti, či by znalci v prípade odborného vyjadrenia Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. č. 11/2012 a znaleckého posudku Ing. Jozefa Vlčeja č. 171/2017 dospeli k rovnakým záverom ako v prípade, keby mali k dispozícii celý spisový materiál vrátane všetkých príloh a svedeckých výpovedí. Súd tak uzavrel, že dielo malo byť realizované podľa projektu predloženého žalobcom a nie podľa projektu Ing. C., čo vyplýva aj zo Zmluvy o dielo, podľa ktorej sa žalobca zaviazal zhotoviť projektovú dokumentáciu OK, čo potvrdila aj výpoveď svedka Ing. Q. Z., ktorý uviedol, že úlohou Liko - S, a.s. bolo zhotoviť OK haly, zmontovať ju a zároveň ešte predtým vytvoriť dokumentáciu, na základe ktorej bola OK vyrobená a realizačnú dokumentáciu. Projekt pre stavebné povolenie síce vypracoval Ing. C., ale dodanie realizačného projektu bola už zmluvná povinnosť. Žalovaný namietal, že žalobca mu dodal projekt až pri odovzdaní diela, takže zaplatil za dva projekty, a to nielen žalobcovi aj Ing. C.. Súd uvedené vyhodnotil ako námietku nedôvodnú, keďže žalovaný musel vedieť, že sa projekt vypracováva, pretože išlo o povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo, v ktorej je projekt uvádzaný a ak by žalovaný projekt neobdržal, nie je zrejmé, a akého dôvodu by uhradil faktúru č. 060145, ktorou žalobca žalovanému vyfakturoval sumu 265.082,- Sk za projektovú dokumentáciu RP a DD haly a ADM budovy, v plnej výške dňa 17.7.2006. Zhotovenie a stavba OK mala byť realizovaná podľa projektu žalobcu, preto súd už neprihliadol na odborné vyjadrenie Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. č. 11/2012 a znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Vlčeja č. 171/2017, ktoré sú pre samotné rozhodnutie tak irelevantné.

15. Ďalej sa prvoinštančný súd venoval dokazovaniu k zisteniu príčin omeškania . Podľa zmluvy malo byť dielo odovzdané v auguste 2006, ale k odovzdaniu diela došlo až dňa 20.3.2007 čo znamená, že dielo bolo odovzdané oneskorene, k čomu bolo sporné, ktorá zmluvná strana omeškanie spôsobila. Súd dospel k záveru, že omeškanie spôsobil žalovaný, ktorý nesplnil svoje zmluvné záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dielo, keď neposkytol primeranú súčinnosť . Podmienky zhotovenia obsahuje čl. III. bod 1 zmluvy, podľa ktorých žalovaný mal zaplatiť zálohu na účet zhotoviteľa, pričom predfaktúrou č. 0/60013 žalobca žalovanému vyfakturoval zálohovo dodávku oceľovej konštrukcie vo výške 3.000.000,- Sk, splatnú dňa 22.5.2006, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi dňa 21.6.2006 a predfaktúrou č. 0/60022, ktorou žalobca žalovanému vyfakturoval zálohovo dodávku PU panelov v sume 3.500.000,- Sk, dátum splatnosti 7.7.2006, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi dňa 17.7.2006. Žalovaný sa tak už tým dostal do omeškania, keďže faktúry hradil neskoro, v dôsledku čoho žalobca oznámil žalovanému dňa 1.6.2006 zmenu termínu zahájenia prác, a to na základe omeškania žalovaného s plnením čl. III a IV Zmluvy o dielo - neuhradenie zálohy v termíne, čím jednotliví subdodávatelia žalobcu posunuli termíny dodávok o 14 dní. Žalovaný neodovzdal stavenisko v termíne a spôsobom určeným zmluvou, o odovzdaní staveniska mal byť spísaný odovzdávací a preberací protokol, k čomu nedošlo,. Skutočnosť, že žalovaný odmietol podpisovať záznamy v stavebnom denníku potvrdil svedok Ing. Z. a Ing. F.. Odovzdanie staveniska predpísaným spôsobom mal zabezpečiť žalovaný, keďže mu táto povinnosť vyplývala zo zmluvy a mal tiež zabezpečiť spevnené prístupové cesty, skladovú plochu, vyrovnanie a spevnenie plochy vo vnútri haly a do 3 m od vonkajšieho obrysu haly. V konaní vypočutí svedkovia ale tvrdili, že boli zabezpečené spevnené prístupové cesty, skladová plocha a podložie na stavbe bolo spevnené. Súd dospel k záveru, že rozpor medzi tvrdeniami svedkov o spevnených plochách a tvrdením žalobcu, že okolie stavby nebolo spevnené, nastal z dôvodu, že svedkovia posudzovali spevnenie plôch z hľadiska bezproblémového prístupu na stavbu stavebnými autami, ktoré sa ani plnonaložené nezabárali, ale žalobca vyžadoval spevnenie plôch z dôvodu, aby mohol použiť montážne lešenie, prípadne plošinu, pri použití ktorých jee požiadavka na spevnenie povrchu zvýšená. Samotné spevnenie podložia je riešené v znaleckom posudku znalca Prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc. č. 14/2010 a znaleckom posudku znalca Ing. Juraja Kozakoviča č. 11/2017., keď obaja zhodne uvádzajú, že spevnenie malo byť vykonané tvrdým materiálom - makadamom, pričom plocha okolo haly a ani vo vnútri nebola spevnená. Žalovaný tvrdil, že pod navezenou hlinou je makadam, ale zmluva o spevnení nič neuvádza a žalovaný časť plochy nespevňoval, pretože stavba bola stavaná na mieste pôvodného starého liehovaru, takže na týchto miestach bola čiastočne suť zo starej stavby a čiastočne škvára a medzipriestory boli zavezené jemným kameňom a škvárou. Žalovaný tak potvrdil, že celá plocha nebola spevnená makadamom a predložil faktúru na spolu iba 6 m3 makadamu. Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. vo svojom odbornom vyjadrení neuvádza materiál, ktorý sa má použiť na spevnenie, odkazuje len na projektovú dokumentáciu, ktorá má tieto otázky riešiť, a iba z hľadiska obvyklej stavebnej praxe len uvádza, čo sa považuje za spevnené plochy. Na túto otázku nedáva jednoznačnú odpoveď ani znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Vlčeja č. 171/2017 a tak súd dospel k záveru, že plochy okolo haly neboli dostatočne spevnené a tak nie je

spochybnená požiadavka žalobcu, aby boli vo vnútri haly urobené podlahy, ktoré pravdepodobne mali toto spevnenie nahradiť. K zhotoveniu časti podláh došlo až okolo novembra 2006 (faktúra č. 305/06/B/ D zo dňa 15.11.2006 za dodanie a dopravu betónu, s dátumom dodania na dodacom liste 14.11.2006).

16. Vzhľadom na nepripravenosť stavby k montáži, spoločnosť až doposiaľ nebola vyzvaná na ukončenie predmetu plnenia a žalobca tak nemohol dielo dokončiť v auguste 2006, keďže ešte v októbri 2006 nebolo možné osadiť dvere, pričom aj toto omeškanie spôsobil žalovaný, keďže neboli zhotovené podlahy, respektíve už zhotovené podlahy nezodpovedali výške, ktorú žalovaný uviedol pri zameraní. Takisto sám žalovaný potvrdil, že kotolňa bola urobená tak, aby žalobca mohol montovať strechu začiatkom októbra 2006 a teda žalobca nemohol dielo dokončiť do augusta 2006, keďže ešte v tom okamihu nemal žalovaný pripravenú kotolňu a podľa stavebného denníka bola žalobcovi odovzdaná kotolňa na montáž až v decembri 2006.

17. K otázke zavinenia pri omeškaní s dodaním a zhotovení diela zaujali stanovisko v znaleckom posudku znalec Prof. Ing. Jozef Zajac, DrSc. č. 14/2010 a znalec Ing. Juraj Kozakovič č. 11/2017, a obaja dospeli k jednoznačnému záveru, že omeškanie bolo spôsobené na strane žalovaného z dôvodu jeho stavebnej nepripravenosti .

18. Vyhodnotením z konania zídených skutočností dospel prvoinštančný súd tak k záveru, že dielo malo byť zhotovené podľa projektu, ktorý bol predložený žalobcom a nie projektu, ktorý bol vyhotovený Ing. S. C., keď podľa Zmluvy o dielo č. 07101/2006 sa žalobca zaviazal zhotoviť projektovú dokumentáciu oceľovej konštrukcie, túto zmontovať, predtým vytvoriť dokumentáciu, na základe ktorej bude oceľová konštrukcia vyrobená a realizačnú dokumentáciu, na základe ktorej bude zhotovená. Ing. C. bol vyhotovený projekt pre stavebné povolenie. Prvoinštančný súd nevzal do úvahy námietku žalovaného, že vlastne zaplatil za projekty aj žalobcovi aj Ing. C., pretože žalovaný musel vedieť, že žalobca projekt vypracováva, keď podpísal zmluvu o dielo, ktorá práve na takýto projekt odkazovala. Ak by žalovaný, ako tvrdí, projekt neobdržal nie je zrejmé, z akého titulu zaplatil faktúru č. 060145, ktorou si žalobca fakturoval čiastku 265.082,- Sk za projektovú dokumentáciu. Na základe tejto skutočnosti súd skonštatoval, že oceľová konštrukcia mala byť vyhotovené podľa projektu žalobcu, a nemohol prihliadnuť na odborné vyjadrenie Ústavu stavebnej ekonomicky, s.r.o. č. 11/2012 a znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. Jozefom Vlčejom č. 171/2017, ktoré predmetný projekt vo veci neskúmali a na základe tohto zistenia znalecké posudky nepodali. Dielo malo byť podľa zmluvy zhotovené s dátumom august 2006, k odovzdaniu došlo 20.03.2007 čo znamená, že bolo odovzdané s omeškaním, pričom medzi stranami bola práve sporná skutočnosť, kto omeškanie spôsobil. Súd mal za to, že omeškanie bolo spôsobené žalovaným, ktorý si svoje zmluvné záväzky, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o dielo, keď neposkytol primeranú súčinnosť, ako je upravená v čl. II Zmluvy, v rozsahu podmienok uvedených v čl. III/1, nesplnil, nezaplatiť zálohu na účet zhotoviteľa na základe predfaktúry č. 0/60013 , ktorú žalobcovi zaplatil až 21.06.2006 a následne predfaktúru č. 0/60022, ktorou si žalobca fakturoval zálohovú dodávku PU panelov, ktorú mal zaplatiť žalovaný dňom 07.07.2006, ale zaplatil až 17.07.2006, čo znamená, že do omeškania zo svojim plnením sa dostal žalovaný, ktorý predfaktúry uhrádzal s oneskorením, na základe čoho žalobca oznámil žalovanému, že dochádza tak ku zmene termínov so začatím prác a tak k posunutiu termínu konečného plnenia. Žalovaný žalobcovi neodovzdal stavenisko tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o dielo, k čomu mal byť po odovzdaní spísaný odovzdávajúci a preberajúci protokol. Odovzdanie staveniska mal tiež podľa zmluvy zabezpečiť žalovaný, mal zabezpečiť spevnenie prístupových ciest, skladovú plochu, vyrovnanie a spevnenie plochy vo vnútri haly, čo žalovaný nesplnil. Omeškanie tak bolo spôsobené výlučne žalovaným z dôvodu nezabezpečenia stavebnej pripravenosti pre zhotovenie diela a k obrane žalovaného, ktorý poukazoval na to, že omeškanie spôsobil žalobca, pretože nemal dodané všetky panely, čo bolo splnené až v októbri 2006 súd uviedol, že k tejto skutočnosti došlo z dôvodu, že žalovaný uhradil oneskorene preddavkové faktúry, čo malo vplyv na následné omeškanie žalobcu. V októbri 2006 mal dielo pripravené pre potreby žalobcu, čo preukázal i stavebný denník a odovzdávanie kotolne či podlahy, ktorá bola betónovaná až v novembri 2006, preto žalobca mohol dielo dokončiť až keď bola dokončená elektroinštalácia. Dielo je v súčasnosti užívané, skolaudované, nebola preukázaná žiadna reklamácia ani žiadne výhrady, iba vznesená zo strany žalovaného námietka oneskoreného odovzdania diela a nesplnenia termínu uvedeného v zmluve. Na základe uvedeného zistenia žalobcovi vznikol nárok na úhradu žalovanej ceny dodaného diela.

19. K započítacej námietke žalovaného, ktorý žiadal na žalované plnenie započítať jeho nárok na zmluvnú pokutu súd uviedol, že tento nárok žalovanému nevznikol, keďže podľa § 365 ods. 4 Obchod.

zák. dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa a nedodržanie termínu plnenia bolo spôsobené v dôsledku správania sa žalovaného, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 51.040,63 eur (1.537.650,- Sk), úroku z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 51.040,63 eur (1.537.650,- Sk) od 21.4.2007 do zaplatenia, ktorá úroková sadzba nebola v rozpore s § 369 ods. 1 Obchod. zák. v znení účinnom od 1.8.2005 do 31.12.2008, k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 51.040,63 eur (1.537.650,- Sk) za čas od 21.4.2007 do 21.4.2008, čo je 9.314,91 eur (280.621,- Sk).

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolacie dôvody odvolateľ označil podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ C.s.p.

22. Žalobu a súdom uvádzané skutkové zistenia označil za nesprávne v celom rozsahu, pretože žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dielo ukončil a odovzdal s omeškaním 201 dní v dôsledku správania sa žalovaného. V konaní bolo sporným, kto omeškanie spôsobil, k čomu dôkazné bremeno znáša žalobca, ktorý najskôr tvrdil, že termín ukončenia diela nebol pre neho záväzný, neskôr tvrdil, že zaň zodpovedá žalovaný, ktorý omeškanie žalobcu zavinil, čo ale žiadnym spôsobom nepreukázal, keď si ani nesplnil notifikačnú povinnosť podľa § 551 a § 552 Obchod. zák., napriek čomu ale prvoinštančný súd označil za preukázané, že omeškanie zavinil žalovaný. K uvedenému odvolateľ zdôraznil, že zmluva o dielo, ktorú strany sporu uzatvorili bola uzatvorená bez pripomienok, pričom ale zhotoviteľ - žalobca nebol spôsobilý na realizáciu tohto diela, pretože nemal na vykonávanie činnosti, ktoré boli súčasťou predmetu diela živnostenské oprávnenie, dielo odovzdal s omeškaním, ktoré ale nezavinil žalovaný, ktorý poskytol žalobcovi všetku potrebnú súčinnosť, zabezpečil i spevnenie pracovných plôch, keď v zmluve nebolo presne špecifikované, ako má byť pracovná plocha spevnená ani žiadne konkrétne požiadavky od žalobcu vznesené na spevnenie plochy, žalobca žalovanému žiadnu existenciu prekážok neoznámil, ktoré by mu pri vykonávaní diela bránili, preto si žalovaný i dôvodne uplatnil nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania, ktorú žalobca nezaplatil. Dielo ani nebolo vyhotovené riadne, pretože neboli žalovanému dodané dva elektropohony k dverám a zhotovené dielo nezodpovedá projektovej dokumentácii, keď žalobca realizoval dielo ľahšou konštrukciou, čím si zvýšil zisk bez upravenia ceny napriek tomu, že cena sa odvíjala od váhy konštrukcie. Súd prvej inštancie tak dôkazy nevyhodnotil nestranne, hodnotil ich selektívne, keď zobral do úvahy iba niektoré, ku ktorým ale žiadne svoje hodnotenie neuvádza a tak nie je zrejmé, či uvedené ktoré dôkazy považuje za vieryhodné, pravdivé, závažné a zákonné. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy odborné vyjadrenie č. 11/2012, ktoré bolo vyhotovené Ústavom stavebnej ekonomiky ako ani znalecký posudok Ing. Jozefa Vlčeja z dôvodu, že tieto brali do úvahy projektovú dokumentáciu Ing. C. je nepostačujúce a neopodstatnené, pretože tieto posudky vyhádzali z priamej osobnej ohliadky stavby, preto takýto postoj súdu je svojvoľný až arbitrárny. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil ani výsluchy svedkov, neuviedol, aké skutkové závery z týchto výpovedí vyvodil, prečo neprihliadol na tie dôkazy, ktoré vyplynuli z tvrdení žalovaného. Nesprávnym hodnotením jednotlivých dôkazov tak dospel súd k nesprávnym skutkovým zistenia, keď konštatoval, že jedným z dôvodov omeškania bola neskorá úhrada preddavku na cenu diela uhradená žalovaným zhotoviteľovi, čo je nesprávne, pretože úhrady podľa zmluvy mali byť vykonané na základe faktúr, pričom žalobca ako zhotoviteľ preddavkovú faktúru doručil s omeškaním, a tak zavinil, že žalovaný nemohol túto faktúru včas doručiť banke, k čomu presný deň doručenia faktúry žalobca nepreukázal. K tomu ale ani niekoľko dní po termíne úhrady zaplatenie preddavkovej faktúry nemohlo spôsobiť omeškania o 201 dní, rovnako za nesprávny označil odvolateľ i skutkový stav, súvisiaci s rým, že oneskorene odovzdal stavenisko, keď z výpovede konateľa žalobcu vyplynulo, že tento stavenisko prevzal a vykonával a práve na ňom oceľová konštrukcia bola postavená bez omeškania, čo znamená, že stavenisko mal k dispozícii. Taktiež nebolo preukázané, že by doručil žalovanému oznámenie, ktorým ho mal upozorniť na prekážku spočívajúcu v neodovzdaní staveniska. Námietka žalobcu, s ktorou sa stotožnil prvoinštančný súd, podľa ktorej žalovaný nezabezpečil spevnenie prístupových ciest, skladových plôch, vyrovnanie a spevnenie plochy vo vnútri haly do 3 m od vonkajšieho obrysu haly podľa zmluvy nie je daná, lebo v konaní bolo preukázané, že prístupové cesty boli zjazdné aj pre ťažkú techniku, čo nemohlo zapríčiniť omeškanie, boli zrovnané a spevnené, stavba sa mohla realizovať a žiadne nedostatky, ktoré by sa týkali plôch a zapríčinili by omeškanie, tak neboli zo strany žalobcu voči žalovanému preukázané a žalobca nepredložil súdu žiadne oznámenie, ktorým by na existenciu takejto prekážky upozorňoval. K zhotoveniu podláh, pri

ktorom termíne vychádzal prvoinštančný súd z faktúry za dodanie betónu a dodacieho listu, odvolateľ uviedol, že toto zistenie je irelevantné, pretože termín zrealizovania podláh nebol medzi stranami sporný. Spornou bola skutočnosť, či pokládka podláh bránila žalobcovi v včasnom ukončení diela, k čomu ale znalecké posúdenie vykonané znalcom Ing. Vlčejom a Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. preukázalo, že pokládka podláh s dodávkou žalobcu nesúvisela, mala byť vykonaná až po opláštení a zastrešení objektu. Súd prvej inštancie tak zamenil príčinu a následok, hoci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že to bol žalobca, ktorý obmedzil žalovaného tým, že meškal so zastrešením a žalovaný nemohol práce realizovať skôr a opäť nebolo preukázané, že by na túto skutočnosť žalobca žalovaného upozornil. Prvoinštančný súd za dôkaz s omeškaním žalovaného považoval stanovisko spoločnosti ESOPLAST, a.s., ktorá dodávala a montovala plastové dvere, ktorá ale bola dodávateľom žalobcu a nie žalovaného, pričom sa dodávané dvere, ktoré sa nekotvili do podlahy ale na oceľovú konštrukciu. Okrem toho, ak súd v rozhodnutí o veci a posúdení omeškania poukázal na stavebnú nepripravenosť žalobcu, čo mali preukázať aj zo znalecké posudky Prof. Ing. Jozefa Zajaca DrSc. č. 14/2010 a Ing. Juraja Kozakoviča č. 11/2017, nesprávne postupoval, pretože tým odpovede na uvedené otázky delegoval na znalcov alebo iné subjekty, napriek tomu, že sa k nim sa mal vyjadriť výlučne súd, nakoľko nejde o otázky technické, ale o otázku právnu a predmetný posudok bol spochybnený už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacím súdom. K dodávke elektropohonov súd uviedol, že sa strany dohodli na tom, že namiesto nich poskytne žalobca iné plnenie, pričom žalovaný upozornil na skutočnosť, že dielo je nekompletné , na čo od počiatku poukazoval i v súvislosti s výpoveďou zamestnanca žalobcu Ing. Z., ktorého výpoveď ale označil súd za nevieryhodnú, preto nie je pravdivý záver prvoinštančného súdu, že tvrdenia tohto svedka nepoprel, od počiatku ich rozporoval a nedošlo k uzatvoreniu žiadnej dohody, že by namiesto elektropohonov mali byť dodané PUR panely do administratívnej budovy. Takúto dohodu nikdy so žalobcom žalovaný neuzavrel a o existencii takejto dohody žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Za nesprávne vyhodnotenie výpovede svedka Z. žalovaný označil skutočnosť, že svedok vo výpovedi nehovoril o stavbe ako celku, ale o problematike súvisiacej s oceľovou konštrukciou haly, preto i názor súdu prvej inštancie o tom, že nepovažuje za podstatné uvedenie spôsobu ako sa kotvia panely a potrebu podmurovky nie je správny. Dokumentácia s vyhotovením oceľovej konštrukcie nie je uceleným stavebným projektom a nerieši spôsob kotvenia PUR panelov na oceľovú konštrukciu, ani prípadné podmurovky, preto postup súdu prvej inštancie, ktorý ignoroval reálne skutkové zistenia vyplývajúce zo stanoviska Ústavu stavebnej ekonomiky s.r.o. a znalca Ing. Vlčeja opäť vykazuje znaky svojvoľnosti až arbitrárnosti. Okrem toho znalci Ing. Zajac a Ing. Kozakovič porušili povinnosť konať nestranne, keď odpovedali na otázku, podľa akého projektu mala byť stavba realizovaná, k čomu dáva odpoveď jednoznačne stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, napriek tomu sa ale prvoinštančný súd nekriticky stotožnil s argumentáciou žalobcu, keď v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že žalovaný sa namiesto zaplatenia preddavku na znalecké dokazovanie rozhodol pre súkromný znalecký posudok, nevzal ale do úvahy, že žalovaný už predtým zložil preddavok vo výške 800,- eur na znalecký posudok Ing. Zajaca, preto žiadal, aby súd na nový posudok zaviazal k úhrade žalobcu príp. oboch účastníkov. Z nerovnovážneho hodnotenia súkromných znaleckých posudkov, ktoré si strany zadovážili tak vyplýva nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Odvolateľ zdôraznil, že zaplatenie preddavkov, i keď s omeškaním nemohlo mať žiadny vplyv na zmenu termínu ukončenia diela, nebolo preukázané, že by medzi stranami došlo k dohode o zmene termínu ukončenia diela, pričom okolnosť podpísania protokolu o odovzdaní staveniska nemá žiaden vplyv na termín ukončenia diela, keď žalobca ako zhotoviteľ reálne mal stanovisko k dispozícii a vykonával na ňom montáž a dodávku stavebných prác podľa zmluvy o dielo. Okrem toho žalovaný nemal žiadnu povinnosť viesť stavebný denník, ak žalobca žiaden stavebný denník neviedol, ani nepreložil k podpisu a námietku žalovaného, že stavebný denník, ktorý bol predložený v konaní bol vyhotovený až dodatočne pre účely argumentácie v súdnom konaní súd nevzal do úvahy a uspokojil sa, že stavebný denník odmietol žalovaný podpisovať. Odvolateľ zdôraznil, že žalobca teda nepredložil žiaden dôkaz o priebehu konania žalovaného, nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval, že ho písomne upozornil na neposkytovanie súčinnosti, rovnako ako nie je preukázané a zo zmluvy nevyplýva povinnosť, na ktorú z hľadiska stavebnotechnických úvah prvoinštančný súd priklonil pri riešené otázky spojenej so spevnenou plochou. Takúto povinnosť žiaden predpis žalovanému neukladá a zmluva sa na žiadnom konkrétnom spôsobe spevnenia nedohodla. Žalovaný tak trvá na tom, že žalobca si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť, neupozornil žalovaného na existenciu prekážky, ktorá by mu bránila pokračovať vo vykonaní diela, jediným dôvodom omeškania žalobcu bola zlá organizácia jeho práce, preto i v závere hodnotenia skutkového stavu odvolateľ zdôraznil, že nezapríčinil omeškanie žalobcu. Súd prvej inštancie ale uvádza skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, hodnotenie dôkazov je nesprávne a nezodpovedá požiadavke na zistenie vyžadované podľa ust. § 192 C.s.p., pretože ak súd akceptoval niektoré žalobcom nepodložené tvrdenia napriek tomu, že žalovaných

ich poprel a žalobca k tomu nepredložil žiaden dôkaz o opaku, ide o jeho objektívnu zodpovednosť za omeškanie vo splnenie si oznamovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva z hmotnoprávneho predpisu.

23. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ani ním navrhnuté dôkazy, keď odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí naznačil postup, ako má byť dokazovanie doplnené práve pre rozpornosť posudku Ing. Zajaca s výpoveďou projektanta Ing. C. ako aj posudkom Ústavu stavebnej ekonomiky,s.r.o. k čomu žalovaný výslovne žiadal vykonať opakované výsluchy svedkov, ktoré ale prvoinštančný súd nevykonal, o návrhu žalobcu nerozhodol a z odôvodnenia nevyplýva, z akého dôvodu tomuto návrhu žalobcu nevyhovel. Opakované výsluchy navrhovaných svedkov sú dôležité k objasneniu otázok, ktoré nebolo možné položiť pri pôvodných výsluchoch, pretože tieto vyplynuli až na základe následne vykonaných dôkazov.

24. Rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď prvoinštančný súd nesprávne interpretoval jednotlivé ustanovenia zmluvy o dielo. Pri posudzovaní nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty požadovanej žalovaným bolo potrebné vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka a textu zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta je v Obchodnom zákonníku upravená na princípe objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na okolnosti vylučujúce zodpovednosť, keď vylúčil ust. § 545 ods. 3 Obč. zák. a nahradil ho § 300 s tým, že zavinenie dlžníka pri porušení zmluvnej povinnosti je irelevantné a nezohľadňuje sa. Možná existencia okolnosti vylučujúcich zodpovednosť, preto žalobcu ako zhotoviteľa zaťažuje objektívnou zodpovednosť za splnenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania, a s tým súvisí i unesenie dôkazného bremena, v prípade liberačných dôvodov, ak sú vôbec prípustné. Otázkou objektívnej zodpovednosti sa ale prvoinštančný súd dostatočne nezaoberal a presvedčivým spôsobom sa nevyporiadal. Odvolateľ znovu zdôraznil, že žalobca si nesplnil ako zhotoviteľ notifikačnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z právnej úpravy uvedenej v § 551 a § 552 Obchod. zák., keď žalovanému neoznámil existenciu prekážok pri vykonaní diela, pričom i podľa odbornej literatúry, ak zhotoviteľ pri vykonávaní diela zistí prekážky, ktoré mu znemožňujú vykonať dielo dohodnutým spôsobom, oznámi to bez zbytočného odkladu objednávateľovi, príp. predloží návrh na zmenu diela. K tomuto názoru dal žalovaný do pozornosti i odbornú literatúru, ktorá rieši povinnosti zhotoviteľa pri zistení prekážky, ktorá bráni zhotoviteľovi vykonať dielo dohodnutým spôsobom (JUDr. R. O. PhD: Bullletin advokácie 1/15), a rozhodovaciu činnosť NS ČR pri riešení notifikačnej povinnosti (rozhodnutia sp. zn. 32 Odo 253/2005). Z pohto pohľadu mal posudzovať i údajné porušenie povinnosti žalobcu a porušenie povinnosti žalovaným, medzi ktorými mala byť príčinná súvislosť, keď žalobca pripravenosť splniť nepreukázal, ale nebolo preukázané, že by s plnením akejkoľvek zmluvnej povinnosti meškal žalovaný, k čomu poukázal odvolateľ na rozsudok NS ČR sp.zn. 23Cdo/830/2010.

25. Prvoinštančný súd nesprávne posúdil i nárok žalobcu na zaplatenie v žalobe uplatnenej ceny diela, ktoré stále žalobca nevykonal, pričom pre jej zaplatenie nie je rozhodujúce odovzdanie diela, ale riadne vykonanie a ukončenie diela. Rozhodnutie NS ČR sp.zn. 32Odo/1375/2004 zo dňa 11.04.2006 sa práve venuje otázke podpísania preberacieho protokolu ako i vadnosti diela, ktoré nemožno považovať za prevedené, ak je vadné, ani v prípade, ak si ho objednávateľ prevezme, keď vznik nároku na zaplatenie ceny diela je viazaný práve na prevedenie diela, k čomu poukázal i na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6M Obdo/6/2009 z 29.10.2009, v ktorom je vyslovený právny názor práve v súvislosti s riadnym dokončením diela a nároku na úhradu ceny diela, podľa ktorého žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny v rozsahu nesplneného záväzku. Nesprávne prvoinštančný súd vyhodnotil i nejasnosti súvisiace s projektovou dokumentáciou, podľa ktorej mala byť stavba vykonaná, ignoroval, že k stavbe bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, podľa ktorého stavba je realizovaná podľa projektu Ing. C. a neuvádza, že by sa mal použiť akýkoľvek iný projekt. Uvedené rozhodnutie neboli žiadnou stranou sporu spochybnené, pričom žalobca netvrdil, že by nemohol vyhotoviť dielo v súlade so stavebným povolením. Súd otázku určenia záväznej projektovej dokumentácie vyhodnotil nesprávne a dospel tak i k nesprávnym záverom.

26. Súd prvej inštancie porušil i procesné práva žalovaného, keď nerešpektoval záväzné právne závery vyjadrené odvolacím súdom, k čomu poukázal odvolateľ na právnu úpravu uvedenú v § 420 písm. f/ C.s.p. Odvolateľ vytýka prvoinštančnému súdu, že napriek ustálenej judikatúre, k čomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obdo/75/2012 nevykonal výsluch znalca napriek tomu, že žalovaný vzniesol proti záverom vyjadreným v posudku Ing. Kozakoviča výhrady, ktorých vyjasnenie mohlo byť pre rozhodnutie podstatné. Odvolateľ zopakoval, že žalobca nemal v čase uzavretia zmluvy oprávnenie na činnosti, ku ktorým sa v zmluve zaviazal, hoci žalovanému uviedol, že v danom odbore má bohaté skúsenosti a neskôr sa ukázalo, že s výstavbou stavebných objektov nemal skúsenosti žiadne, teda

zavádzal žalovaného, a tak konal v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, preto je potrebné skúmať i otázku platnosti zmluvy, s prihliadnutím na možnosť, že predmetnú zákazku žalobca získal podvodným spôsobom. Predmetné rozhodnutie práve z dôvodu nedostatočného sa vyporiadania sa s argumentáciou žalobcu, na ktorú vo svojich písomných podaniach poukazoval, a ktorú podrobne rozvádzal spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď sa súd nevyjadril k otázke právneho vzťahu a obmedzil sa iba na prehľad dôkazov bez toho, aby uviedol, ktoré považuje za určité, čím založil i ďalší dôvod pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré je vadné.

27. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 21.03.2018, ktorý poukázal na snahu odvolateľa zneprehľadniť dôkaznú situáciu pri hodnotení dôkazov, ku ktorej sú potrebné odborné znalosti, a ktorá bola znaleckými posudkami vyriešená ako i na chybné a zavádzajúce tvrdenia, ktoré sú vznášané zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie doplnil požadovaným spôsobom dokazovanie tak, ako bolo nariadené vykonať nadriadeným súdom, skutkové závery prvoinštančného súdu sú správne, vychádzajú z vykonaného znaleckého dokazovania a jedným z dôvodov, pre ktoré vrátil odvolací súd vec na súd prvej inštancie bolo odstránenie pochybností o záveroch znaleckého posudku Prof. Ing. Zajaca DrSc. v prípade nariadeného revízneho znaleckého posudku. Nariadenie revízneho znaleckého posudku ale bolo požiadavkou, ako jednen z odvolacích dôvodov žalovaného, následkom čoho prvoinštančný súd uznesením sp.zn. 8Cb/32/2008 zo dňa 23.12.2005 ustanovil znalca Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o., k čomu uznesením zo dňa 03.11.2014 vyzval žalovaného na zloženie preddavku na trovy spojené so znaleckým dokazovaním. Žalovaný sa proti tomuto uzneseniu o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania odvolal, o ktorom rozhodol odvolací súd, ktorý potvrdil uznesenie prvoinštaného súdu o povinnosti žalovaného zložiť preddavok na trovy konania z čoho vyplýva, že je to žalovaný, ktorý žiadal vykonať uvedené dôkazy, pričom ak preddavok na trovy konania zo strany žalovaného nebude uhradený, môže si žalovaný zabezpečiť súkromný znalecký posudok (§ 253 ods. 3 a § 209 C.s.p.). Žalovaný revízny znalecký posudok nezabezpečil, sám čím zmaril vykonanie tohto dôkazu, a tak nevyužil všetky procesné prostriedky, zostal nečinný a nevyužil aktivitu, ktorú mu procesný poriadok ponúka. V konaní boli vyhotovené dva znalecké posudky, keď znalecký posudok vyhotovený znalcom Prof. Ing. Zajacom DrSc. spĺňa náležitosti vyžadované podľa § 209 ods. 2 C.s.p. a znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. Jurajom Kozakovičom, ktorého zadávateľom bol žalobca je rovnako v súlade s procesnou právnou úpravou. Z uvedených znaleckých posudkov vyplýva, že žalovaný bol nedostatočne stavebne pripravený, čo spôsobilo prerušovanie výstavby diela a k námietke, že znalec Ing. Kozakovič nevychádzal z obsahu súdneho spisu žalobca uvádza, že tomuto znalcovi bola kópia súdneho spisu predložená, čo je uvedené i v znaleckom posudku v jeho úvodnej časti. Listiny, na ktoré poukazuje odvolávajúci sa, a to odborné vyjadrenie vyhotovené Ing. F. č. 72/2008, vyjadrenie č. 11/2012 Ústavom stavebnej ekonomiky a znalecký posudok č. 171/2017 Ing. Jozefa Vlčeja nie sú znaleckým posudkami v zmysle § 207 C.s.p., keď posudok Ing. Jozefa Vlčeja neobsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 C.s.p., preto ako znalecký posudok nemôže byť hodnotený a bol to žalovaný, ktorý vykonanie revízneho posudku zmaril, predložil len listinný dôkaz, ktorým nie je spôsobilý vyvrátiť závery vyjadrené v predchádzajúcich dvoch znaleckých posudkoch. Dôvody, na ktoré poukazuje ako zakladajúce opodstatnenosť odvolania odvolávajúci sa sú práve v rozpore s predmetnými znaleckými posudkami, pričom k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nemal živnostenské oprávnenie a nebol spôsobilý na realizáciu diela žalobca uvádza, že stavbu vykonával prostredníctvom svojho subdodávateľa, spoločnosťou LIKOS a.s., ktorá mala všetky potrebné oprávnenia na jej uskutočnenie, pričom od 29.09.2006 už má zapísané v živnostenskom oprávnenie aj výrobu oceľových konštrukcií, montáž, uskutočňovaní stavieb. Znalecké posudky jednoznačne konštatovali stavebnú nepripravenosť žalovaného, ktorá bola ako podmienka upravená v čl. III/3 Zmluvy o dielo, žalovaný si ako investor nesplnil povinnosť viesť stavebný denník, ustanoviť stavebný dozor, preddavky, nákup stavebného materiálu boli uhradené až s mesačným oneskorením a betonárske práce, ktoré predchádzali práve prácam žalobcu, ako bolo potvrdené, boli vykonané až v novembri 2006, preto žalobca nemohol tieto práce, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o dielo začať skôr, keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by spevnené plochy v súvislosti so zabezpečením stavebnej pripravenosti mal zhotovené. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca nárok na úhradu zaplatenia časti ceny diela vo výške žalovanej istiny preukázal, rovnako preukázal i omeškanie žalovaného, teda žalobca dôkazné bremeno v súvislosti so znaleckým posudkom a svedeckými výpoveďami ustál, čím sa prenieslo dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý musel preukázať opak, k čomu prvoinštančný súd skonštatoval, že to bol práve žalovaný , ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keď nepreukázal, čím mal žalobca spôsobiť, že dielo bolo odovzdané až 20.03.2007. K námietke odvolateľa, podľa ktorej dielo nebolo vykonané a nezodpovedá projektovej dokumentácii žalobca uviedol, že žiadne nároky z vád diela ani požiadavka

na odstránenie nedostatkov zo strany žalovaného vznesené neboli, preto ich považuje za účelové, neboli vznesené žiadne výhrady ku kvalite diela, ale žalovaný nesplnil podmienku, podľa ktorej bol povinný o odovzdaní staveniska spísať odovzdávajúci a preberajúci protokol, čo má za následok, že nezačala plynúť doba plnenia, v dôsledku toho sa žalobca nemohol dostať do omeškania. V konaní bolo preukázané, že zo strany žalovaného opakovane neboli zabezpečené mechanizmy na vykládku a manipuláciu dodávok na stavbe, nebol mu odovzdaný plán smerového a výškového zamerania stavby a neboli spevnené prístupové komunikácie, a keďže stavebná pripravenosť, ku ktorej sa žalovaný zaviazal nebola vykonávaná riadne a včas, táto situácia mala za následok omeškanie. V rámci vyjadrenia žalobcu ku skutkovým a právnym záverom prvoinštančného súdu, ktoré boli odvolateľom namietnuté žalobca vo vyjadrení opätovne poukázal na výpovede v konaní vypočutých svedkov s tým, že zistené skutkové závery sú podporené i znaleckým posudkom Ing. Zajaca i Ing. Kozakoviča. K námietke odvolateľa súvisiacej s tým, že mu boli upreté jeho procesné práva, keď neboli opakovane vypočutí ním navrhnutí svedkovia žalobca zdôraznil, že výpovede uvedených osôb prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, ale preukázanie, že žalovaný nebol stavebne pripravený a spôsobil omeškanie žalobcu so zhotovením diela bolo jednoznačne preukázané znaleckými posudkami. Okrem toho všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (IIÚS251/04, III ÚS209/04). Okrem toho žalobca zdôraznil, že žalovaný vôbec nežiadal vypočuť znalca Ing. Kozakoviča a rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Obdo/75/2012 na ktoré poukazuje žalovaný je v dôsledku znemenej procesnej úpravy neaktuálne, keď na rozdiel od úpravy uvedenej v § 127 ods. 1 O.s.p. už nie je súd podľa § 208 C.s.p. povinný znalca vypočuť a právna úprava uvedená v § 551 Obchod. zák. , na ktorú odvolateľ poukazuje je neaplikovateľná, pretože sa nejedná o nevhodnú povahu veci prevzatých od žalovaného alebo pokynov daných žalovaným žalobcovi, ale o nesplnenie si zmluvných povinností, ktoré vyplývali pre žalovaného zo Zmluvy o dielo čl. III/3, kedy si strany sporu dohodli vzájomné práva a povinnosti a bolo by absurdné, ak by žalobca mal opakovane žalovaného na splnenie každej jednotlivej zmluvne dohodnutej povinnosti písomne vyzývať.

28. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného s výzvou na vyjadrenie sa, ktoré tento dňa 16.04.2018 prevzal, odvolaciu repliku nepodal.

29. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§385 ods.1 C.s.p.) keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

30. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

31. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval v tomto konaní do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a prejednával iba právnu otázku a nie otázky skutkové, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., a tým ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom. Odvolací súd vzal do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov strán v konaní pred prvoinštančným súdom, pričom Civilný sporový poriadok prevzal tiež možnosť rozhodnúť o odvolaní odvolacím súdom i bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v konaní v danom prípade daná. S poukazom i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Valer Assalino v. Portugalsko z 20.04.2002) v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, najmä, ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva len otázky právne.

32. Podľa § 382 C.s.p.

Ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

33. Odvolací súd z dôvodu, aby neporušil princíp právnej istoty a s ním spojený princíp predvidateľnosti súdneho rozhodnutia, nakoľko v danej veci neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§388 C.s.p.) vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § §551, 552 Obchod. zák.

34. Žalobca v reakcii na výzvu odvolacieho súdu vo vyjadrení zo dňa 26.09.2018 uviedol, že nesplnenie zmluvných povinnosti žalovaným , resp. ich plnenie v omeškaní nemožno kvalifikovať ako nevhodnosť pokynov či vecí odovzdaných žalovaným a žalobca tak nemá povinnosť podľa ust. § 551 a § 552 Obchod. zák. opakovane vyzývať žalovaného ako objednávateľa na plnenie si povinností, ku ktorým sa zmluvne zaviazal , žalobca ani neobdržal žiadne pokyny na vykonanie diela od žalovaného ako objednávateľa, dielo zhotovoval samostatne a tak nerozumie výzve, aké veci resp. pokyny mal od žalovaného obdržať. Žalovaný dielo užíva bez toho, a by uhradil jeho cenu v plnom rozsahu, žiadne vady až do vzniku sporu nereklamoval a preto sankcionovať žalobcu za to, že si žalovaný neplní svoje zmluvné povinnosti považuje žalobca za nezákonné a nemorálne.

35. Žalovaný, ktorému bola výzva doručená dňa 24.09.2018 nereagoval.

36. Podľa § 390 C.s.p.

Odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

Podľa § 388 C.s.p.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

37. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je založené rozhodnutie prvoinštančného súdu a prejednával iba právnu otázku, tak nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, teda ani na nariadenie pojednávania a nevyžadoval jeho nariadenie ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná (§385 ods. 1 C.s.p. ). K uvedenému považuje odvolací súd poukázať na judikatúru ESĽP (Valera Assalino v. Portugalsko z 20.04.2002) k prípadom, keď skutkové okolnosti nie sú sporné , právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou a neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ľudských právach, (najmä, ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky. )

38. V posudzovanej veci odvolací súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom, ktorý je založený na stranami sporu uzatvorenej Zmluve o dielo č. 07101/2006 zo dňa 24.04.2006 je potrebné posúdiť podľa právneho predpisu, ktorý použil prvoinštančný súd, keď aplikoval , ale podľa iného ustanovenia, ktoré je potrebné subsumovať na skutkový stav zistený prvoinštančným súdom.

39. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú istinu, ktorá je cenou za zhotovené dielo, ktoré mal podľa zmluvy žalobca zhotoviť v termíne v zmluve uvedenom ako „ predpoklad 08/2006“, ktorá skutočnosť nebola spornou, rovnako ako nebolo sporné skutkové zistenie, že dielo bolo odovzdané a ukončené až dňa 20.03.2007, čo znamená, že bolo odovzdané s omeškaním a tak žalovaný si voči žalovanému plneniu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VII/1 zmluvy o dielo, dohodnutej vo výške 0,05% z ceny diela za každý deň omeškania, ktoré trvalo 201 dní a nárok na zmluvnú pokutu si do výšky žalovanej istiny započítal jednostranne listom zo dňa 20.12.2007, čím považoval svoj záväzok zaplatiť cenu diela za vyrovnaný. Započítací prejav žalovaného súd prvej inštancie posudzoval v spojení s obranou žalobcu, ktorý poukazoval na to, že v zmluve dohodnutý termín nemohol dodržať, pretože mu žalovaný ako objednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť, ku ktorej sa zaviazal v čl. II/1 a ktorá bola podrobne špecifikovaná v čl. III/3 zmluvy. Súd prvej inštancie tak za neskytnutie súčinnosti označil omeškanie žalovaného s úhradou predfaktúr o 14 dní , nebol spísaný protokol o odovzdaní staveniska , žalovaný odmietol podpisovať záznamy v stavebnom denníku, ale najmä nezabezpečil, aby boli spevnené prístupové komunikácie pre prísun materiálu na stavenisko a pre žeriav. Prvoinštančný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul strany sporu, svedkov, vychádzal i zo znaleckých posudkov vyhotovených znalcami prof. Ing. Jozefom Zakjacom DrSc, Ing. Jurajom

Kozakovičom, Ing. Jozefom Vlčejom, z odborného vyjadrenia Ústavu stavebnej ekonomiky s.r.o. z ktorých dospel k záveru, že plochy okolo plochy neboli dostatočne spevnené tak, ako vyžadoval žalobca, teda stavba nebola pripravená zo strany žalovaného objednávateľa pre montáž, a tak žalobca nemohol pre správanie sa žalovaného dielo dokončiť a odovzdať v termíne, kuk ktorému sa zaviazal a s jeho odovzdaním sa omeškal práve pre správanie sa žalovaného, ktorý omeškanie žalobcu spôsobil tým, že mu neposkytol v zmluve dohodnutú súčinnosť.

40. Súd prvej inštancie považoval za skutkovo preukázané, že omeškanie žalobcu so zhotovením a odovzdaním diela spôsobil žalovaný, preto mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty titulom omeškania žalobcu nepriznal a zaviazal ho na zaplatenie ceny diela, skonštatoval, že žalobca sa nedostal do omeškania so zhotovením diela, pretože nemohol splniť svoj záväzok pre omeškanie žalovaného, k čomu poukázal na ust. § 365 ods.4 Obchod. zák. 41. Odvolací súd ale súdom zistený skutkový stav právne posúdil inak než prvoinštančný súd a to s prihliadnutím na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 551 ods.1 Obchod. zák.

42. Podľa § 551 Obchod. zák. (1) Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť. (2) Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu. (3) Zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.

Podľa § 544 Obč. zák.

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 580 Obč. zák.

Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

43. Žalobca voči nároku na žalovaného na zmluvnú pokutu uvádzal, že dielo nemohol dokončiť v dohodnutom termíne v dôsledku nerešpektovania a nedodržania dohodnutého spolupôsobenia a súčinnosti žalovaného, omeškanie bolo spôsobené stavebnou nepripravenosťou, ktorú spôsobil žalovaný, keď neboli splnené technické súčinnosti žalovaného uvedené v zmluve, ako citoval súd prvej inštancie závery znalcov Prof. Ing. Zajaca a Ing. Kozakoviča .

44. Za takéhoto skutkového stavu ale mal prvoinštančný súd vec právne posúdiť a aplikovať práve ust. § 551 ods.1 Obchod. zák., zohľadniť, že žalobcovi vytýkané technické nedostatky v pripravenosti stavby mu bránili plynule pokračovať v zhotovovaní diela. Uvedené ustanovenie upravuje vplyv prekážky, ktorá bráni zhotoviteľovi v riadnom vykonávaní diela a za takúto prekážku odvolací súd považuje nesplnenie podmienok, ku ktorým sa žalovaný ako objednávateľ v čl. III/3 zmluvy o dielo zaviazal. Ak teda žalobca ako zhotoviteľ mal za to, že mu neposkytol žalovaný primeranú súčinnosť, pretože mu

neodovzdal stavenisko, nezabezpečil mechanizmy na vykládku, nevykonal spevnenie prístupových ciest, vyrovnanie a spevnenie plochy vo vnútri haly, neodovzdal mu zameranie stavby, a tak nemohol dodržať termín plnenia, ku ktorému sa zmluvne zaviazal. Skutkový stav zistený prvoinštančným súdom vykonaním dokazovania potvrdil, že práve nevhodná povaha vecí a pokynov mu bránila v riadnom vykonaní diela, k čomu žalovaný ale uvádzal, že technické podmienky k tomu, aby mohol žalobca na diele súvisle pracovať boli splnené. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca si ako zhotoviteľ musel byť vedomý následkov a hrozby sankcie pri nedodržaní termínu zhotovenia diela, ktorý podpísaním zmluvy o dielo akceptoval, žiadnym právne prípustným spôsobom vzniknutú situáciu neriešil, preto jeho obranu, podľa ktorej sa omeškal z dôvodu, že mu žalovaný neposkytol a neodovzdal veci, potrebné na včasné začatie a vykonanie diela nepovažuje odvolací súd za súladnú so zákonom, hoci sa žalobca snažil napriek tomu dielo i keď oneskorene ukončiť.

45. Je to práve ust. § 551 ods.1 Obchod. zák. ktoré umožňuje zhotoviteľovi predĺžiť termín plnenia so zhotovením diela tým, že objednávateľa nielen upozorní na nevhodnú povahu vecí a pokynov, za ktoré v tomto prípade a v zmysle uvedeného právneho ustanovenia odvolací súd považuje v širšom chápaní i stavebnú pripravenosť, resp. nepripravenosť, ktorá nepripravenosť, ako sám žalobca ako zhotoviteľ uvádzal mu bránila v riadnom vykonávaní diela. Za takéhoto skutkového stavu ale mal povinnosť práce prerušiť, a vtedy sa o túto dobu posúva a predlžuje lehota na ukončenie diela. Žalobca ale žiadne vhodné opatrenia, aby lehotu plnenia pre nedostatky na strane objednávateľa posunul nevykonal. Za vhodné opatrenie pokladá odvolací súd práve prerušenie prác na zhotovovanom diele do doby, kým nebudú prekážky odstránené. Žalobca vzniknutý problém spôsobom, ktorý mu zákon poskytuje neriešil, zostal pasívny, hoci musel mať s prihliadnutím na postup prác na diele vedomosť o tom, že dohodnutý termín plnenia nedodrží a tak práve na základe vyššie uvedeného za nedodržanie termínu plnenia a omeškanie zodpovedá, čím je založený nárok žalovaného na zmluvnú pokutu, ktorú si ako kompenzačný nárok započítal voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela.

46. K skutkovému stavu zistenému súdom prvej inštancie, ktorý v odôvodnení rozsudku podrobne popísal, považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že ak žalobca z dôvodu prekážok na strane žalovaného, ktorý nezaplatil žalobcom vystavené predfaktúry v lehote splatnosti, podľa stavebného denníka mu nebolo stavenisko odovzdané včas, nemal od žalovaného zabezpečené mechanizmy na vykládku tovaru, ktoré mali mať podľa žalobcu vplyv na dodržanie termínu zhotovenia diela, mali u žalobcu vyvolať minimálne potrebu konať podľa čl. X/3 zmluvy o dielo a od zmluvy odstúpiť, ako si strany sporu upravili dohodou upravili.

47. Odvolací súd reaguje i na stanovisko žalobcu uvedené v jeho podaní zo dňa 26.09.2018, ktorým odpovedal na výzvu odvolacieho súdu, aby sa vyjadril k možnému použitiu ust. § 551 Obchod. zák.. Odvolací súd k námietkam a postoju žalobcu k použitiu ust. § 551 Obchod. zák. zdôrazňuje, že aplikáciu uvedeného ustanovenia nepovažuje za absurdnú. Žalobca nemusel opakovane žalovaného vyzývať na splnenie každej jednotlivej v zmluve uvedenej povinnosti, ale ak zistil, že nesúčinnosť žalovaného, spočívajúca v stavebnej nepripravenosti je v takom rozsahu, že bude mať pre žalobcu následok spojený s jeho omeškaním, stačilo, jedenkrát prerušiť vykonávanie diela na potrebnú dobu a do času, kým by nemal zo strany žalovaného poskytnuté veci tak, aby bolo možné v prácach na diele pokračovať, a tým hroziacu sankciu vo forme dohodnutej zmluvnej pokuty eliminovať. Ak malo byť dielo podľa zmluvy odovzdané v auguste 2006 a odovzdané bolo až 20.03.2007, ako je preukázané odovzdávajúcim protokolom ku Zmluve o dielo č. 07101/2006 (č.l.35), omeškanie trvalo 201 dní, čo pri zmluvnej pokute dohodnutej v článku VII/1 zmluvy ako 0,05% z ceny diela denne, pri cene 15 300 000,-Sk, čo je 507 867 eur, znamená presne výšku žalovanej istiny, ktorú žalovaný žalobcovi nedoplatil z dôvodu, že si ju ako nárok započítal.

48. S poukazom na vyššie uvedené tak odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci uplatnená podľa §365 ods.1 písm. h / C.s.p. je dôvodná a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie venoval dostatok pozornosti

všetkým skutkovým zisteniam, ale na ne aplikoval nesprávnu právnu normu, preto odvolací súd na tomto základe rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 Cs.p. zmenil a žalobu zamietol.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1,2 C.s.p., podľa ktorého, ak zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na prvoinštančnom súde. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania má úspešná strana sporu, ktorou je žalovaný, a tak mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi za konanie pred súdom prvej inštancie i za konanie odvolacie v celom rozsahu. Podľa § 262 ods.2 C.s.p., o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).