Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 43 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (48)I. ÚS 84/2020
PDF · 518.46 KB
No categories available
I. ÚS 84/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca
spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , , zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18, Bratislava, v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Tomáš Kišac, vo veci namietaného porušenia
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 7 C 76/2008-999 z 12. júla 2018 a takto
rozhodol:
1. Základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu
majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 7 C 76/2008-999 z 12. júla
2018 p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 7 C 76/2008-999 z 12. júla 2018
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Topoľčany j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 615,65 € (slovom šesťstopätnásť eur a šesťdesiatpäť centov) na účet jeho
právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18,
Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia sťažovateľa
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 84/2020-19 z 11. februára 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , , vo veci namietaného
porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len ,,ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2
ústavy a základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
,,dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový protokol“) uznesením
Okresného súdu Topoľčany (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 7 C 76/2008-999 z 12. júla 2018
(ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa na základe
žaloby, ktorú doručil okresnému súdu 8. septembra 2008, domáhal určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v zastavanom území v katastrálnom území obce , ktoré
bližšie špecifikoval v podanej ústavnej sťažnosti. Následne okresný súd rozsudkom č. k.
7 C 76/2008-842 z 20. apríla 2016 rozhodol, že sťažovateľ je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozsudku okresný
súd uznesením č. k. 7 C 76/2008-959 z 3. novembra 2017 sťažovateľovi priznal právo
na náhradu trov konania v prvoinštančom, ako aj v odvolacom konaní vo výške 100 %,
keďže sťažovateľ mal plný úspech pred súdom prvej inštancie, ako aj pred druhoinštančným
súdom. Vtedajšia právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila náhradu trov právneho
zastúpenia, a to ako paušálnu a tarifnú odmenu podľa § 9 a nasl. vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška
č. 655/2004 Z. z.“). Suma bola vyčíslená na 19 413,81 € a vypočítaná bola z tarifnej
hodnoty predmetných pozemkov, ktorá bola 134 841,66 €, a bola určená podľa kúpnej ceny
časti pozemkov a ich rozlohy. Následne sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti uviedol
jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré bola uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia.
3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že uznesením okresného súdu č. k. 7 C 76/2008-988
z 25. júna 2018 vydaným vyšším súdnym úradníkom (ďalej len ,,uznesenie vyššieho
súdneho úradníka“) bolo rozhodnuté, že žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní sťažovateľovi
zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 987,66 € a náhradu iných trov v sume
33 € do troch dní od jeho právoplatnosti. K tomu dodal: «Vyšší súdny úradník... uvádza,
že ,,Pri vyčíslovaní trov právneho zastúpenia súd vychádzal z ustanovenia § 11 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z. z... ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci z dôvodu, že konanie
o určenie vlastníckeho práva je konaním, kde predmet konania nie je možné oceniť pre
účely určenia súdneho poplatku a preto je logické, že ani odmenu advokáta nie je možné
určiť podľa § 10 vyhlášky, keďže takto určovaná odmena sa odvíja od rovnakého základu.
Preto trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 25 a 3/4 úkonov právnej služby
a spolu v sume 1987,66 eur...» Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažovateľ podal
sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením okresného súdu tak, že jeho
sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
4. K napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ uviedol, že okresný súd
v ňom dospel k záveru, že vyšší súdny úradník vychádzal správne z ustanovenia § 11
písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci, pretože
v predmetnej veci išlo o konanie o určenie vlastníckeho práva, a nie o konanie o zaplatenie
kúpnej ceny za pozemky. Okresný súd dospel k záveru, že išlo o konanie, kde predmet
konania nie je možné oceniť peniazmi, a preto pre výpočet odmeny advokáta nie je možné
použiť ustanovenie § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
5. V závere sťažovateľ dodal, že napadnuté uznesenie okresného súdu považuje
za arbitrárne a odporujúce ustálenej judikatúre všeobecných súdov, ako aj ústavného
súdu (v tejto súvislosti poukázal napríklad aj na rozhodnutie ústavného súdu č. k.
III. ÚS 634/2015-29 z 30. marca 2016). K tomu dodal: ,,Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie,
ktoré je predmetom súdneho sporu, oceniteľné peniazmi, potom sa táto čiastka považuje za
základ pre tarifnú hodnotu odmeny advokáta podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a § 10 ods. 2
Vyhlášky, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k veci, pretože Vyhláška dôsledne
rozlišuje situácie, kedy je predmet sporu peniazmi oceniteľný a kedy nie je...“ Sťažovateľ
dodal, že predmetom konania v jeho veci boli nehnuteľné veci, ktoré sú vždy oceniteľné
peniazmi, a preto nebolo možné postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z., pričom uvedené sa aplikuje aj vo veciach určenia vlastníckeho práva.
6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
,,1. Uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 7C/76/2008 – 999 zo dňa
12.07.2018 bolo porušené základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu majetku podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd.
2. Uznesenie Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 7C/76/2008 – 999 zo dňa
12.07.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Topoľčany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia
v sume 870,60 EUR na účet zástupcu Advokátska kancelária Mihalda, Valach,
Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, , zapísaná
v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č. 41853/B, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Topoľčany je povinný uhradiť primerané finančné zadosťučinenie
v sume 5 000,- EUR na účet zástupcu Advokátska kancelária
Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava,
, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I,
oddiel: Sro, vložka č. 41853/B, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
7. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa
na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr 3002/20 z 28. februára
2020, v ktorom predsedníčka okresného súdu v podstatnej časti uviedla:
,,V rámci svojho vyjadrenia k podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa zákonná
sudkyňa poukázala na obsah uznesenia sp. zn. 7C/76/2008-999 zo dňa 12.07.2018...
a zdôraznila, že pokiaľ by v prejednávanej veci malo byť podkladom pre stanovenie
základnej hodnoty odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby určenie hodnoty spornej
nehnuteľnosti ako to vyplýva z ústavnej sťažnosti žalobcu, bolo by potrebné vychádzať pri
stanovení hodnoty nehnuteľnosti zo všeobecnej trhovej hodnoty veci, pričom podľa
jej názoru všeobecná hodnota nehnuteľnosti by tak mala byť stanovená na základe
potvrdenia obce, prílohy č. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., odborného vyjadrenia alebo
znaleckého posudku, nie podľa kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve...
... navrhujeme ústavnej sťažnosti... nevyhovieť... Nálezy Ústavného súdu SR...
uvádzané sťažovateľom v jeho ústavnej sťažnosti sa síce zaoberajú otázkou základnej
sadzby tarifnej odmeny za poskytovanie právnych služieb advokáta v sporoch o určenie
vlastníckeho práva s tým, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného
súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre
tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci..., avšak na
druhej strane je potrebné zdôrazniť, že podľa § 10 ods. 2 vyhlášky... sa za tarifnú hodnotu
považuje výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba
týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby a za cenu práva sa považuje aj hodnota
veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, pričom rozhodujúcim momentom pre určenie tarifnej
hodnoty je teda hodnota v okamihu začatia poskytovania právnej služby... Z uvedeného
vyplýva, že právny zástupca žalobcu by mal disponovať hodnoverným dokladom o hodnote
nehnuteľnosti v okamihu začatia poskytovania právnej služby prípadne týmto dokladom
(v krajnom prípade znalecký posudok) podoprieť vyúčtovanie náhrady trov právneho
zastúpenia v priebehu konania... pretože v opačnom prípade musí súd pri priznávaní
výšky trov právneho zastúpenia vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. s poukazom na to, že nemal preukázanú hodnotu veci alebo práva
v peniazoch, pričom povinnosť preukázať hodnotu... zaťažuje žalobcu, resp. jeho právneho
zástupcu... Povinnosť súdu zisťovať hodnotu veci alebo práva pre účely rozhodovania
o výške náhrady trov konania sa môže obmedziť iba na oboznámenie sa s dokladmi
predloženými sporovými stranami v priebehu konania... nemôže na základe vlastnej
iniciatívy vykonávať v tomto smere žiadne dokazovanie. Okrem toho ustanovenie § 11 ods. 1
písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. umožňuje určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny
vo výške jednej trinástiny výpočtového základu nielen v prípade, ak nie je možné vyjadriť
hodnotu veci alebo práva v peniazoch, ale aj v prípade, ak ju možno zistiť
len s nepomernými ťažkosťami...“
V závere preto predsedníčka okresného súdu uzavrela, že o náhrade trov právneho
zastúpenia bolo v napadnutom uznesení okresného súdu rozhodnuté nie na základe hodnoty
veci, pretože právny zástupca sťažovateľa si povinnosť určenia hodnoty predmetných
nehnuteľností k času začatia poskytovania právnej služby, o určenie vlastníctva ku ktorým
sa sťažovateľ v konaní vo veci samej domáhal, nesplnil. Určená tarifná hodnota
predmetných pozemkov podľa kúpnej ceny časti pozemkov podľa vyjadrenia predsedníčky
okresného súdu nebola takýmto spôsobilým vyčíslením, pretože pokiaľ išlo o kúpnu zmluvu
č. V 1505/07, tak v tejto bola kúpna cena pozemkov dohodnutá viac ako rok pred podaním
žaloby vo veci samej.
Predsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho
prejednania ústavnej sťažnosti.
8. Sťažovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu ústavného súdu
zo 4. marca 2020 k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním z 13. marca 2020, v ktorom
uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch uvedených v podanej ústavnej sťažnosti
a podľa jeho názoru sa okresný súd vo svojom vyjadrení len účelovo a dodatočne snažil
zdôvodniť napadnuté uznesenie okresného súdu. Uviedol, že poukazuje na tú skutočnosť,
že z obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu vôbec nevyplýva argumentácia, ktorá
je obsiahnutá v zaslanom vyjadrení okresného súdu k podanej, resp. prijatej ústavnej
sťažnosti, pričom opätovne poukázal na relevantné pasáže z odôvodnenia napadnutého
uznesenia okresného súdu. K tomu dodal: ,,Podľa Uznesenia okresného súdu tak
jednoznačne išlo o spor s neoceniteľnou hodnotou veci z dôvodu, že išlo o konanie o určenie
vlastníckeho práva, kde predmet konania nie je možné oceniť peniazmi.“ Taktiež podotkol,
že uznesenie vyššieho súdneho úradníka ani napadnuté uznesenie okresného súdu
neobsahujú právnu argumentáciu a zdôvodnenie aplikácie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. pre tzv. nepomerné ťažkosti. Na základe uvedeného uviedol,
že v napadnutom uznesení okresného súdu okresný súd ,,... bol pôvodne... toho názoru,
že v konaní o určenie vlastníckeho práva stricto sensu nie je možné oceniť peniazmi predmet
konania, a preto ani odmenu advokáta nie je možné určiť podľa § 10 vyhlášky...“.
Sťažovateľ sa taktiež vyjadril aj k tvrdeniu okresného súdu týkajúcemu sa určenia hodnoty
nehnuteľností, a to tak, že podľa jeho názoru bola uvádzaná kúpna zmluva relevantným
podkladom na určenie hodnoty predmetných nehnuteľností, a to aj s ohľadom na to,
že jednou zo strán tejto kúpnej zmluvy bola samotná obec , v katastrálnom území
ktorej sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú. Podľa názoru sťažovateľa teda bola splnená
aj podmienka určenia hodnoty veci – nehnuteľností, určenia vlastníckeho práva ku ktorým
sa v konaní vo veci samej domáhal sťažovateľ. K argumentu okresného súdu o použití § 11
ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pre tzv. nepomerné ťažkosti pri zisťovaní
hodnoty veci uviedol, že ani s týmto sa nestotožňuje, pričom v tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia ako Ústavného súdu Českej republiky, tak aj Najvyššieho súdu Českej
republiky, ktoré podľa jeho názoru takúto argumentáciu vyvracajú. Opäť poukázal na to,
že takáto argumentácia v napadnutom uznesení okresného súdu obsiahnutá nebola. Dodal,
že v konaní vo veci samej ani nebol nikdy vyzvaný k tomu, aby doložil iné vyčíslenie
hodnoty predmetných nehnuteľností. K tomu tiež uviedol, že aj s ohľadom na skutočnosť,
že konanie vo veci samej trvalo takmer desať rokov, aj keby malo potencionálne zistenie
ceny nehnuteľností predstavovať nejaké zdržanie, to by nemohol byť v danom prípade
žiadny problém aj vzhľadom na veľkosť vzniknutej finančnej disproporcie. K výške
požadovaného finančného zadosťučinenia zároveň sťažovateľ uviedol, že ním požadovaná
suma 5 000 € bola uplatnená hlavne z dôvodu, že konanie vo veci samej trvalo takmer desať
rokov, keď mal značné finančné výdavky v súvislosti s právnym zastúpením a vedením
sporu, pričom poukázal najmä na následné nesprávne vyčíslenie trov právneho zastúpenia
a na jeho finančný nepomer vzhľadom na spôsob jeho vyčíslenia okresným súdom
v napadnutom uznesení okresného súdu oproti spôsobu vyčíslenia, ktorého sa domáha
podanou ústavnou sťažnosťou. Ako hlavný dôvod zároveň uviedol dlhotrvajúcu právnu
neistotu, ktorá pretrváva, čo je podľa sťažovateľa v jeho prípade legitímnym dôvodom
na požadovanie finančného zadosťučinenia v uvedenej výške.
Sťažovateľ vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.
9. Ústavný súd v súlade s ustanovením § 126 zákona o ústavnom súde
26. februára 2020 zaslal zúčastneným osobám, v konaní vo veci samej žalovaným
v 1. až 3. rade, upovedomenie o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa a zároveň
ich poučil, že majú právo sa k nej vyjadriť, na čo im stanovil lehotu 10 dní od doručenia
upovedomenia. Zúčastnené osoby svoje právo podať vyjadrenie k podanej ústavnej
sťažnosti sťažovateľa nevyužili.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ústavnou sťažnosťou a stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
14. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť
vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
15. Podľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,
inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený...
17. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva...
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
18. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie
sťažovateľovho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy a základného práva na právnu pomoc
v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu
napadnutým uznesením okresného súdu. K porušeniu ním označených práv malo dôjsť
v dôsledku:
- nesprávne určeného výpočtu náhrady trov právneho zastúpenia zo strany okresného
súdu,
- sťažovateľ namietal, že napriek skutočnosti, že predmetom sporu vo veci samej
bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých hodnotu je možné určiť, bol
uplatnený postup, ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci.
19. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam
20. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne
preskúmava iba výnimočne, ešte neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo dôjsť
k porušeniu práv sťažovateľov. Ústavný súd už v minulosti rozhodol o porušení práv
sťažovateľov rozhodnutiami všeobecných súdov o trovách konania, a to napríklad
v prípadoch nerešpektovania príslušných ustanovení zákona, resp. vyhlášky a tiež v prípade
nedostatočného odôvodnenia právnych záverov všeobecného súdu (III. ÚS 54/2019).
21. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ
by bol v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného
právneho predpisu zo strany všeobecného súdu obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny
rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prepiateho formalizmu), či celkom
nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Takýto postup všeobecného súdu
nemôže byť tolerovaný, lebo predstavuje v konečnom dôsledku zásah do základného práva
účastníka... (III. ÚS 634/2015).
22. Z ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že základná sadzba
tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa
ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa
za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna
služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci
alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
23. Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia označených
ustanovení advokátskej tarify možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie,
ktoré je predmetom súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma)
považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj v prípadoch určenia vlastníckeho práva
k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhradu trov
konania, kedy je predmet sporu peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Preto nie je možné
vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom
konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť
z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako to je pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací
návrh podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon
o súdnych poplatkoch“). Inými slovami, explicitná úprava v tarife vylučuje použitie § 11
ods. 1 písm. a) advokátskej tarify a rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnych
poplatkoch (I. ÚS 119/2012).
24. V rámci súdnej praxe sa v minulosti vyskytli názory, že v prípade určovacích
žalôb ide generálne o spor s neoceniteľným predmetom konania. S týmto názorom však
nemožno súhlasiť. Sporné boli najmä prípady vo veciach určenia vlastníckeho práva k veci
a v sporoch o vydanie veci, keď nebolo zrejmé, či hodnota veci, o ktorej vlastníctvo
sa vedie spor, je tarifnou hodnotou pre účely určenia tarifnej odmeny. Po novele
vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 184/2013 Z. z. s účinnosťou
od 1. júla 2013 boli tieto nejasnosti odstránené. Pričom aj pred touto novelou sa prevažná
časť judikatúry súdov prikláňala k tomu názoru, že aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, je potrebné pri odmene právnej služby vychádzať z hodnoty veci
alebo práva, a to za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo, ktoré
sú oceniteľné peniazmi. Hodnota predmetu zmluvy je potom určiteľná hodnotou hnuteľnej
alebo nehnuteľnej veci, ktorá je peniazmi oceniteľná. Preto je na mieste aplikácia § 10
ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a pri náhrade trov konania sa za tarifnú hodnotu veci
považuje všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti.
25. Ako už bolo uvedené, predmetom konania vo veci samej bolo určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území obce
ktoré boli oceniteľné peniazmi. V dôsledku toho okresný súd pri priznávaní
náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1
písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ale mal vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej podľa
§ 10 ods. 2 citovanej vyhlášky.
26. Ústavný súd na tomto mieste dodáva, že obdobne rozhodol napríklad
aj vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 119/2012, II. ÚS 478/2014, či III. ÚS 643/2015.
27. S poukazom na už uvedené preto ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým
uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2
ústavy a základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 listiny,
ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu
majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).
V.
Zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie
28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
29. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo
opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší
aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa
povaha zásahu.
29.1 Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.
30. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu
boli porušené sťažovateľovo základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
ústavy, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy a základné právo
na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 listiny, ako aj právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu majetku
podľa čl. 1 dodatkového protokolu, napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
31. V ďalšom konaní okresný súd bude mať priestor na nápravu svojho pochybenia,
pričom je viazaný právnym názorom ústavného súdu (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde)
a je povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového
poriadku a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Zároveň ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou ako
nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nie je dávať všeobecnému súdu návod
na výpočet trov konania, resp. pomoc s takýmto výpočtom (m. m. I. ÚS 171/2019).
VI.
Finančné zadosťučinenie
32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
34. Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodov
uvedených v podanej ústavnej sťažnosti, ako aj vo svojom vyjadrení z 13. marca 2020.
Ústavný súd však finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal, pričom vychádzal
z toho, že okrem vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa sa v konaní náprava
dosiahne najmä zrušením napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátením veci na ďalšie
konanie (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).
VII.
Trovy konania
35. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli
v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.
36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
37. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je odmena
advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6
z výpočtového základu.
38. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska
k vyjadreniu okresného súdu). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
v prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej
sťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby
vykonané v roku 2018, teda výpočtový základ tvorí sumu 153,50 €. Za úkony právnej
služby vykonané v roku 2018 patrí režijný paušál v sume 9,21 €. V prípade úkonu právnej
služby, a to zaslania písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu vychádzal
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020,
teda výpočtový základ tvorí sumu 177 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020
patrí režijný paušál v sume 10,62 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom dane
z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 %
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania
DPH tak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 615,65 (bod 3 výroku
tohto rozhodnutia).
39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
40. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu