Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 84/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18, Bratislava, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Tomáš Kišac, vo veci namietaného porušenia

základného práva vlastniť majetok podľa ,

základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. -999 z 12. júla 2018 a takto

rozhodol:

1. Základné právo vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu

majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. -999 z 12. júla

2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. -999 z 12. júla 2018

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Topoľčany j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 615,65 € (slovom šesťstopätnásť eur a šesťdesiatpäť centov) na účet jeho

právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.

-19 z 11. februára 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

,,“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , vo veci namietaného

porušenia základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2

a základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

,,dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový protokol“) uznesením

Okresného súdu Topoľčany (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. -999 z 12. júla 2018

(ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa na základe

žaloby, ktorú doručil okresnému súdu 8. septembra 2008, domáhal určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v zastavanom území v katastrálnom území obce , ktoré

bližšie špecifikoval v podanej ústavnej sťažnosti. Následne okresný súd rozsudkom č. k.

-842 z 20. apríla 2016 rozhodol, že sťažovateľ je výlučným vlastníkom

predmetných nehnuteľností. Po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozsudku okresný

súd uznesením č. k. -959 z 3. novembra 2017 sťažovateľovi priznal právo

na náhradu trov konania v prvoinštančom, ako aj v odvolacom konaní vo výške 100 %,

keďže sťažovateľ mal plný úspech pred súdom prvej inštancie, ako aj pred druhoinštančným

súdom. Vtedajšia právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila náhradu trov právneho

zastúpenia, a to ako paušálnu a tarifnú odmenu podľa § 9 a nasl. vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška

č. “). Suma bola vyčíslená na 19 413,81 € a vypočítaná bola z tarifnej

hodnoty predmetných pozemkov, ktorá bola 134 841,66 €, a bola určená podľa kúpnej ceny

časti pozemkov a ich rozlohy. Následne sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti uviedol

jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré bola uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia.

3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že uznesením okresného súdu č. k. -988

z 25. júna 2018 vydaným vyšším súdnym úradníkom (ďalej len ,,uznesenie vyššieho

súdneho úradníka“) bolo rozhodnuté, že žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní sťažovateľovi

zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 987,66 € a náhradu iných trov v sume

33 € do troch dní od jeho právoplatnosti. K tomu dodal: «Vyšší súdny úradník... uvádza,

že ,,Pri vyčíslovaní trov právneho zastúpenia súd vychádzal z ustanovenia § 11 písm. a)

vyhlášky č. .. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci z dôvodu, že konanie

o určenie vlastníckeho práva je konaním, kde predmet konania nie je možné oceniť pre

účely určenia súdneho poplatku a preto je logické, že ani odmenu advokáta nie je možné

určiť podľa § 10 vyhlášky, keďže takto určovaná odmena sa odvíja od rovnakého základu.

Preto trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 25 a 3/4 úkonov právnej služby

a spolu v sume 1987,66 eur...» Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažovateľ podal

sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením okresného súdu tak, že jeho

sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

4. K napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ uviedol, že okresný súd

v ňom dospel k záveru, že vyšší súdny úradník vychádzal správne z ustanovenia § 11

písm. a) vyhlášky č. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci, pretože

v predmetnej veci išlo o konanie o určenie vlastníckeho práva, a nie o konanie o zaplatenie

kúpnej ceny za pozemky. Okresný súd dospel k záveru, že išlo o konanie, kde predmet

konania nie je možné oceniť peniazmi, a preto pre výpočet odmeny advokáta nie je možné

použiť ustanovenie vyhlášky č.

5. V závere sťažovateľ dodal, že napadnuté uznesenie okresného súdu považuje

za arbitrárne a odporujúce ustálenej judikatúre všeobecných súdov, ako aj ústavného

súdu (v tejto súvislosti poukázal napríklad aj na rozhodnutie ústavného súdu č. k.

-29 z 30. marca 2016). K tomu dodal: ,,Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie,

ktoré je predmetom súdneho sporu, oceniteľné peniazmi, potom sa táto čiastka považuje za

základ pre tarifnú hodnotu odmeny advokáta podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a § 10 ods. 2

Vyhlášky, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k veci, pretože Vyhláška dôsledne

rozlišuje situácie, kedy je predmet sporu peniazmi oceniteľný a kedy nie je...“ Sťažovateľ

dodal, že predmetom konania v jeho veci boli nehnuteľné veci, ktoré sú vždy oceniteľné

peniazmi, a preto nebolo možné postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky

č. , pričom uvedené sa aplikuje aj vo veciach určenia vlastníckeho práva.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

,,1. Uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. – 999 zo dňa

12.07.2018 bolo porušené základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 , základné právo na súdnu ochranu podľa

, právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. – 999 zo dňa

12.07.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Topoľčany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 870,60 EUR na účet zástupcu Advokátska kancelária Mihalda, Valach,

Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, , zapísaná

v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vložka

č. 41853/B, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Topoľčany je povinný uhradiť primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000,- EUR na účet zástupcu Advokátska kancelária

Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava,

, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I,

oddiel: Sro, vložka č. 41853/B, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

7. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa

na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr 3002/20 z 28. februára

2020, v ktorom predsedníčka okresného súdu v podstatnej časti uviedla:

,,V rámci svojho vyjadrenia k podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa zákonná

sudkyňa poukázala na obsah uznesenia sp. zn. -999 zo dňa 12.07.2018...

a zdôraznila, že pokiaľ by v prejednávanej veci malo byť podkladom pre stanovenie

základnej hodnoty odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby určenie hodnoty spornej

nehnuteľnosti ako to vyplýva z ústavnej sťažnosti žalobcu, bolo by potrebné vychádzať pri

stanovení hodnoty nehnuteľnosti zo všeobecnej trhovej hodnoty veci, pričom podľa

jej názoru všeobecná hodnota nehnuteľnosti by tak mala byť stanovená na základe

potvrdenia obce, prílohy č. 1 , odborného vyjadrenia alebo

znaleckého posudku, nie podľa kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve...

... navrhujeme ústavnej sťažnosti... nevyhovieť... Nálezy Ústavného súdu SR...

uvádzané sťažovateľom v jeho ústavnej sťažnosti sa síce zaoberajú otázkou základnej

sadzby tarifnej odmeny za poskytovanie právnych služieb advokáta v sporoch o určenie

vlastníckeho práva s tým, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného

súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre

tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci..., avšak na

druhej strane je potrebné zdôrazniť, že podľa § 10 ods. 2 vyhlášky... sa za tarifnú hodnotu

považuje výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba

týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby a za cenu práva sa považuje aj hodnota

veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, pričom rozhodujúcim momentom pre určenie tarifnej

hodnoty je teda hodnota v okamihu začatia poskytovania právnej služby... Z uvedeného

vyplýva, že právny zástupca žalobcu by mal disponovať hodnoverným dokladom o hodnote

nehnuteľnosti v okamihu začatia poskytovania právnej služby prípadne týmto dokladom

(v krajnom prípade znalecký posudok) podoprieť vyúčtovanie náhrady trov právneho

zastúpenia v priebehu konania... pretože v opačnom prípade musí súd pri priznávaní

výšky trov právneho zastúpenia vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky

č. s poukazom na to, že nemal preukázanú hodnotu veci alebo práva

v peniazoch, pričom povinnosť preukázať hodnotu... zaťažuje žalobcu, resp. jeho právneho

zástupcu... Povinnosť súdu zisťovať hodnotu veci alebo práva pre účely rozhodovania

o výške náhrady trov konania sa môže obmedziť iba na oboznámenie sa s dokladmi

predloženými sporovými stranami v priebehu konania... nemôže na základe vlastnej

iniciatívy vykonávať v tomto smere žiadne dokazovanie. Okrem toho ustanovenie § 11 ods. 1

písm. a/ vyhlášky č. umožňuje určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny

vo výške jednej trinástiny výpočtového základu nielen v prípade, ak nie je možné vyjadriť

hodnotu veci alebo práva v peniazoch, ale aj v prípade, ak ju možno zistiť

len s nepomernými ťažkosťami...“

V závere preto predsedníčka okresného súdu uzavrela, že o náhrade trov právneho

zastúpenia bolo v napadnutom uznesení okresného súdu rozhodnuté nie na základe hodnoty

veci, pretože právny zástupca sťažovateľa si povinnosť určenia hodnoty predmetných

nehnuteľností k času začatia poskytovania právnej služby, o určenie vlastníctva ku ktorým

sa sťažovateľ v konaní vo veci samej domáhal, nesplnil. Určená tarifná hodnota

predmetných pozemkov podľa kúpnej ceny časti pozemkov podľa vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu nebola takýmto spôsobilým vyčíslením, pretože pokiaľ išlo o kúpnu zmluvu

č. V 1505/07, tak v tejto bola kúpna cena pozemkov dohodnutá viac ako rok pred podaním

žaloby vo veci samej.

Predsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho

prejednania ústavnej sťažnosti.

8. Sťažovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu ústavného súdu

zo 4. marca 2020 k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním z 13. marca 2020, v ktorom

uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch uvedených v podanej ústavnej sťažnosti

a podľa jeho názoru sa okresný súd vo svojom vyjadrení len účelovo a dodatočne snažil

zdôvodniť napadnuté uznesenie okresného súdu. Uviedol, že poukazuje na tú skutočnosť,

že z obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu vôbec nevyplýva argumentácia, ktorá

je obsiahnutá v zaslanom vyjadrení okresného súdu k podanej, resp. prijatej ústavnej

sťažnosti, pričom opätovne poukázal na relevantné pasáže z odôvodnenia napadnutého

uznesenia okresného súdu. K tomu dodal: ,,Podľa Uznesenia okresného súdu tak

jednoznačne išlo o spor s neoceniteľnou hodnotou veci z dôvodu, že išlo o konanie o určenie

vlastníckeho práva, kde predmet konania nie je možné oceniť peniazmi.“ Taktiež podotkol,

že uznesenie vyššieho súdneho úradníka ani napadnuté uznesenie okresného súdu

neobsahujú právnu argumentáciu a zdôvodnenie aplikácie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky

č. pre tzv. nepomerné ťažkosti. Na základe uvedeného uviedol,

že v napadnutom uznesení okresného súdu okresný súd ,,... bol pôvodne... toho názoru,

že v konaní o určenie vlastníckeho práva stricto sensu nie je možné oceniť peniazmi predmet

konania, a preto ani odmenu advokáta nie je možné určiť podľa § 10 vyhlášky...“.

Sťažovateľ sa taktiež vyjadril aj k tvrdeniu okresného súdu týkajúcemu sa určenia hodnoty

nehnuteľností, a to tak, že podľa jeho názoru bola uvádzaná kúpna zmluva relevantným

podkladom na určenie hodnoty predmetných nehnuteľností, a to aj s ohľadom na to,

že jednou zo strán tejto kúpnej zmluvy bola samotná obec , v katastrálnom území

ktorej sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú. Podľa názoru sťažovateľa teda bola splnená

aj podmienka určenia hodnoty veci – nehnuteľností, určenia vlastníckeho práva ku ktorým

sa v konaní vo veci samej domáhal sťažovateľ. K argumentu okresného súdu o použití § 11

ods. 1 písm. a) vyhlášky č. pre tzv. nepomerné ťažkosti pri zisťovaní

hodnoty veci uviedol, že ani s týmto sa nestotožňuje, pričom v tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutia ako Ústavného súdu Českej republiky, tak aj Najvyššieho súdu Českej

republiky, ktoré podľa jeho názoru takúto argumentáciu vyvracajú. Opäť poukázal na to,

že takáto argumentácia v napadnutom uznesení okresného súdu obsiahnutá nebola. Dodal,

že v konaní vo veci samej ani nebol nikdy vyzvaný k tomu, aby doložil iné vyčíslenie

hodnoty predmetných nehnuteľností. K tomu tiež uviedol, že aj s ohľadom na skutočnosť,

že konanie vo veci samej trvalo takmer desať rokov, aj keby malo potencionálne zistenie

ceny nehnuteľností predstavovať nejaké zdržanie, to by nemohol byť v danom prípade

žiadny problém aj vzhľadom na veľkosť vzniknutej finančnej disproporcie. K výške

požadovaného finančného zadosťučinenia zároveň sťažovateľ uviedol, že ním požadovaná

suma 5 000 € bola uplatnená hlavne z dôvodu, že konanie vo veci samej trvalo takmer desať

rokov, keď mal značné finančné výdavky v súvislosti s právnym zastúpením a vedením

sporu, pričom poukázal najmä na následné nesprávne vyčíslenie trov právneho zastúpenia

a na jeho finančný nepomer vzhľadom na spôsob jeho vyčíslenia okresným súdom

v napadnutom uznesení okresného súdu oproti spôsobu vyčíslenia, ktorého sa domáha

podanou ústavnou sťažnosťou. Ako hlavný dôvod zároveň uviedol dlhotrvajúcu právnu

neistotu, ktorá pretrváva, čo je podľa sťažovateľa v jeho prípade legitímnym dôvodom

na požadovanie finančného zadosťučinenia v uvedenej výške.

Sťažovateľ vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.

9. Ústavný súd v súlade s ustanovením

26. februára 2020 zaslal zúčastneným osobám, v konaní vo veci samej žalovaným

v 1. až 3. rade, upovedomenie o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa a zároveň

ich poučil, že majú právo sa k nej vyjadriť, na čo im stanovil lehotu 10 dní od doručenia

upovedomenia. Zúčastnené osoby svoje právo podať vyjadrenie k podanej ústavnej

sťažnosti sťažovateľa nevyužili.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou a stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

14. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

15. Podľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

17. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva...

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie

sťažovateľovho základného práva vlastniť majetok podľa , základného

práva na súdnu ochranu podľa a základného práva na právnu pomoc

v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu

napadnutým uznesením okresného súdu. K porušeniu ním označených práv malo dôjsť

v dôsledku:

- nesprávne určeného výpočtu náhrady trov právneho zastúpenia zo strany okresného

súdu,

- sťažovateľ namietal, že napriek skutočnosti, že predmetom sporu vo veci samej

bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých hodnotu je možné určiť, bol

uplatnený postup, ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci.

19. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

().

20. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne

preskúmava iba výnimočne, ešte neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo dôjsť

k porušeniu práv sťažovateľov. Ústavný súd už v minulosti rozhodol o porušení práv

sťažovateľov rozhodnutiami všeobecných súdov o trovách konania, a to napríklad

v prípadoch nerešpektovania príslušných ustanovení zákona, resp. vyhlášky a tiež v prípade

nedostatočného odôvodnenia právnych záverov všeobecného súdu ().

21. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ

by bol v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného

právneho predpisu zo strany všeobecného súdu obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny

rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prepiateho formalizmu), či celkom

nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Takýto postup všeobecného súdu

nemôže byť tolerovaný, lebo predstavuje v konečnom dôsledku zásah do základného práva

účastníka... ().

22. Z ustanovenia vyhlášky č. vyplýva, že základná sadzba

tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa

ustanovenia vyhlášky č. ak nie je ustanovené inak, považuje sa

za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna

služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a)

vyhlášky č. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je

jedna trinástina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci

alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

23. Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia označených

ustanovení advokátskej tarify možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie,

ktoré je predmetom súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma)

považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj v prípadoch určenia vlastníckeho práva

k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhradu trov

konania, kedy je predmet sporu peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Preto nie je možné

vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom

konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť

z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako to je pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací

návrh podľa o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon

o súdnych poplatkoch“). Inými slovami, explicitná úprava v tarife vylučuje použitie § 11

ods. 1 písm. a) advokátskej tarify a rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnych

poplatkoch ().

24. V rámci súdnej praxe sa v minulosti vyskytli názory, že v prípade určovacích

žalôb ide generálne o spor s neoceniteľným predmetom konania. S týmto názorom však

nemožno súhlasiť. Sporné boli najmä prípady vo veciach určenia vlastníckeho práva k veci

a v sporoch o vydanie veci, keď nebolo zrejmé, či hodnota veci, o ktorej vlastníctvo

sa vedie spor, je tarifnou hodnotou pre účely určenia tarifnej odmeny. Po novele

vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. s účinnosťou

od 1. júla 2013 boli tieto nejasnosti odstránené. Pričom aj pred touto novelou sa prevažná

časť judikatúry súdov prikláňala k tomu názoru, že aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah

alebo právo je alebo nie je, je potrebné pri odmene právnej služby vychádzať z hodnoty veci

alebo práva, a to za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo, ktoré

sú oceniteľné peniazmi. Hodnota predmetu zmluvy je potom určiteľná hodnotou hnuteľnej

alebo nehnuteľnej veci, ktorá je peniazmi oceniteľná. Preto je na mieste aplikácia § 10

ods. 2 vyhlášky č. a pri náhrade trov konania sa za tarifnú hodnotu veci

považuje všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti.

25. Ako už bolo uvedené, predmetom konania vo veci samej bolo určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území obce

ktoré boli oceniteľné peniazmi. V dôsledku toho okresný súd pri priznávaní

náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1

písm. a) vyhlášky č. , ale mal vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej podľa

§ 10 ods. 2 citovanej vyhlášky.

26. Ústavný súd na tomto mieste dodáva, že obdobne rozhodol napríklad

aj vo veciach vedených pod sp. zn. , , či .

27. S poukazom na už uvedené preto ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým

uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa vlastniť

majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa listiny,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

V.

Zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie

28. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

29. Podľa ústavný súd zruší rozhodnutie alebo

opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší

aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa

povaha zásahu.

29.1 Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

30. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu

boli porušené sťažovateľovo základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

, základné právo na súdnu ochranu podľa a základné právo

na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 listiny, ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu majetku

podľa čl. 1 dodatkového protokolu, napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

31. V ďalšom konaní okresný súd bude mať priestor na nápravu svojho pochybenia,

pričom je viazaný právnym názorom ústavného súdu ( )

a je povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového

poriadku a vyhlášky č. Zároveň ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou ako

nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nie je dávať všeobecnému súdu návod

na výpočet trov konania, resp. pomoc s takýmto výpočtom (m. m. ).

VI.

Finančné zadosťučinenie

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

34. Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodov

uvedených v podanej ústavnej sťažnosti, ako aj vo svojom vyjadrení z 13. marca 2020.

Ústavný súd však finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal, pričom vychádzal

z toho, že okrem vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa sa v konaní náprava

dosiahne najmä zrušením napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátením veci na ďalšie

konanie (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).

VII.

Trovy konania

35. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

37. Podľa v spojení s vyhlášky č. je odmena

advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6

z výpočtového základu.

38. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska

k vyjadreniu okresného súdu). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania

v prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej

sťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby

vykonané v roku 2018, teda výpočtový základ tvorí sumu 153,50 €. Za úkony právnej

služby vykonané v roku 2018 patrí režijný paušál v sume 9,21 €. V prípade úkonu právnej

služby, a to zaslania písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020,

teda výpočtový základ tvorí sumu 177 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020

patrí režijný paušál v sume 10,62 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom dane

z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 %

podľa vyhlášky č. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania

DPH tak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 615,65 (bod 3 výroku

tohto rozhodnutia).

39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia ( v spojení s Civilného sporového

poriadku).

40. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu