Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 54/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov

Petra Straku a Martina Vernarského prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti , , ,

zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Babčaníkom, Alžbetin Dvor 1348, Miloslavov,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Košice I č. k. -261 zo 7. marca 2018 a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti , na súdnu ochranu

podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Košice I č. k. -261 zo 7. marca 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. -261 zo 7. marca 2018

z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

, trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat

centov) na účet jej právneho zástupcu Mgr. Martina Babčaníka, Alžbetin Dvor 1348,

Miloslavov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 22. októbra 2019 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len ,,“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , (ďalej len

,,sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len ,a“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len ,,okresný súd“) č. k.

-261 zo 7. marca 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní

vo veci samej vystupovala sťažovateľka ako žalobca proti žalovanému, ktorým bol súdny

exekútor, neskôr proti jeho právnym nástupcom – žalovaným v 1. až 6. rade, o zaplatenie

sumy 19 916,35 € s príslušenstvom z dôvodu uplatnenia náhrady škody sťažovateľky

v dôsledku toho, že súdny exekútor po skončení exekúcie nevyúčtoval trovy exekúcie

a nevrátil nespotrebované preddavky na trovy exekúcie oprávnenému. Konanie bolo vedené

na okresnom súde a ukončené zamietnutím žaloby v celom rozsahu z dôvodu premlčania

nároku, čo bolo potvrdené v odvolacom konaní Krajským súdom v Košiciach (ďalej len

,,krajský súd“), pričom sťažovateľka rozsudok krajského súdu neúspešne napadla

aj dovolaním na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Na základe toho bolo následne

okresným súdom rozhodnuté o náhrade trov konania, a to tak, že uznesením okresného súdu

č. k. -231 zo 16. januára 2018 vydaným vyšším súdnym úradníkom (ďalej

len ,,uznesenie vyššieho súdneho úradníka“) bol žalovaným priznaný nárok na náhradu trov

konania v plnej výške 12 631,38 €. Proti tomuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka

podala sťažovateľka na okresnom súde sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým

uznesením okresného súdu tak, že ju zamietol.

3. Sťažovateľka uviedla, že ešte pred vydaním uznesenia vyššieho súdneho úradníka

dala okresnému súdu písomné podanie z 11. augusta 2017, v ktorom sa vyjadrila k nároku

na náhradu trov konania. Ďalej uviedla: ,,Sťažovateľ okrem iného upozornil konajúci súd,

že vo vzťahu k maloletým účastníkom nebola súdu predložená platná plná moc, keďže plnou

mocou zo dňa 19.09.2011, na ktorú sa v tejto súvislosti právna zástupkyňa odvoláva, bola

právna zástupkyňa splnomocnená len na zastupovanie (ako

splnomocniteľ je výslovne a nespochybniteľne označená len ) a nie aj

na zastupovanie jej maloletých detí (mal. ). Sťažovateľ zdôraznil,

že ak právna zástupkyňa v čase uskutočnenia úkonov nepreukázala súdu oprávnenie

zastupovať maloletých účastníkov konania platnou plnou mocou, táto skutočnosť nemôže

byť na ťarchu Sťažovateľa a Sťažovateľ nemôže byť zaviazaný na náhradu trov, ktorých

vznik nebol preukázaný. Sťažovateľ tiež upozorňoval súd, že pokiaľ si žalovaní uplatnili

náhradu za zaplatený súdny poplatok, tento nemožno považovať za výdavok účelne

vynaložený na obranu práva. Konanie vo veci samej bolo totiž konaním o náhradu škody

pôsobenej orgánom verejnej moci a teda oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Skutočnosť, že žalovaný zaplatil súdny poplatok, ktorý platiť nemusel

a že v súlade so všeobecne platnou povinnosťou starostlivosti riadneho hospodára

nepožiadal súd riadne a včas o vrátenie bezdôvodne zaplateného poplatku, nemôže byť

na ťarchu Sťažovateľa a Sťažovateľ nemôže byť zaviazaný k náhrade tohto bezdôvodne

zaplateného súdneho poplatku.“ Dodala, že v rámci priznania náhrady trov konania

žalovaným bola sťažovateľka uznesením vyššieho súdneho úradníka zaviazaná na náhradu

trov konania, aj pokiaľ išlo o právne zastúpenie uvádzaných maloletých ako žalovaných

v 2. a 3. rade, ako aj na náhradu zaplateného uvádzaného súdneho poplatku vo výške

1 194,98 €.

4. Ako ďalej uviedla, v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým

bola sťažovateľkina sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zamietnutá,

sa okresný súd k jej uvedeným výhradám nijak nevyjadril. Dodala, že bolo povinnosťou

právnej zástupkyne preukázať súdu jej oprávnenie konať za účastníkov konania, v tomto

prípade za maloletých ako žalovaných v 2. a 3. rade, už v čase uskutočnenia úkonov, a preto

možno vyčísliť trovy právneho zastúpenia len vo vzťahu k zastúpeniu tých účastníkov

konania, vo vzťahu ku ktorým bola súdu preukázanú platná plná moc už v čase

uskutočnenia úkonov, a nemožno akceptovať dodatočné doloženie plnej moci po skončení

konania. Ďalej dodala, že v prípade náhrady trov za zaplatený súdny poplatok okresný súd

upozorňovala na účelnosť vynaložených trov konania a tiež opakovane upozorňovala,

že išlo o konanie o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci a ako také bolo podľa

o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon

o súdnych poplatkoch“) od platenia súdnych poplatkov oslobodené. Doplnila, že tento

poplatok nebol pôvodný žalovaný povinný zaplatiť, a ak ho zaplatil, v súlade s § 11 ods. 1

mohol a mal požiadať o jeho vrátenie, tak ako to urobila

aj sťažovateľka, resp. v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia mal o vrátení

bezdôvodne zaplateného súdneho poplatku rozhodnúť okresný súd ex offo.

5. V závere sťažovateľka uviedla, že napadnuté uznesenie okresného súdu

neobsahuje žiadne vysvetlenie, ako okresný súd posúdil jej právne argumenty,

a pre absenciu riadneho odôvodnenia sa javí ako svojvoľné. Dodala, že v ňom absentuje

riadne odôvodnenie, ako sa okresný súd vysporiadal s jej námietkami týkajúcimi

sa priznania náhrady trov právneho zastúpenia vo vzťahu k maloletým ako žalovaným

v 2. a 3. rade bez preukázania ich vzniku, ako aj vo vzťahu k zaplatenému súdnemu

poplatku žalovaného bez preukázania jeho účelnosti.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci na

ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

,,1. Základné právo spoločnosti na súdnu ochranu podľa

, a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uznesením

Okresného súdu Košice I. zo dňa 07.03.2018, č.k. -261, porušené BOLO.

2. Uznesenie Okresného súdu Košice I. zo dňa 07.03.2018, č.k. -261

sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Košice I. na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Košice I. je povinný zaplatiť spoločnosti

náhradu trov konania vo výške 390,50 Eur.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a písomné stanovisko sťažovateľky

7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 25. októbra 2019 vyjadril

k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. z 20. novembra 2019, ktorý bol

ústavnému súdu doručený 26. novembra 2019. V predmetnom vyjadrení predseda

okresného súdu po zrekapitulovaní priebehu konania uviedol:

,,Predseda súdu ako orgán riadenia a správy súdu nemôže preskúmavať zákonnosť

rozhodnutia súdu v konkrétnej veci. Existencia opravných prostriedkov slúži na prípadnú

nápravu rozhodnutia, preto som toho názoru, že pokiaľ sa nepreukáže opak, platí,

že rozhodnutie súdu je zákonné.“

Súčasne predseda okresného súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

8. Ústavný súd listom zo 7. januára 2020 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu

zástupcovi sťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 14 dní od doručenia

prípisu. Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním

doručeným ústavnému súdu 14. januára 2020, v ktorom uviedol, že vo vyjadrení okresného

súdu absentuje vyjadrenie sa k vecnej stránke sťažovateľkou namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu, dodal, že vo svojom vyjadrení sa okresný súd

obmedzil len na opísanie procesných úkonov. Ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedené

sa sťažovateľka v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení uvedených v podanej ústavnej

sťažnosti a trvajú na tom, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu

sťažovateľkinho uvedeného základného práva podľa , ako aj jej práva podľa

dohovoru, a to v dôsledku absencie riadneho odôvodnenia vo vzťahu k podstatným

právnym argumentom sťažovateľky, zjavnej arbitrárnosti a svojvôle. Zároveň právny

zástupca sťažovateľky oznámil, že sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

9. Ústavný súd v súlade s ustanovením 28. októbra

2019 zaslal zúčastneným osobám, v konaní vo veci samej žalovaní v 1. až 6. rade,

upovedomenie o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky a zároveň ich poučil, že majú

právo sa k nej vyjadriť, na čo im stanovil lehotu 10 dní od doručenia upovedomenia.

Zúčastnené osoby svoje právo podať vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky

nevyužili.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 už citovaný , ktorý sa pri

zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, použije

aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2).

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu. Sťažovateľka

namietala, že v napadnutom uznesení okresného súdu absentuje riadne odôvodnenie,

ako sa okresný súd vysporiadal s jej námietkami týkajúcimi sa priznania náhrady trov

právneho zastúpenia vo vzťahu k maloletým ako žalovaným v 2. a 3. rade bez preukázania

ich vzniku, pretože podľa tvrdení sťažovateľky absentuje splnomocnenie pre právneho

zástupcu na ich zastupovanie v konaní a toto nebolo v čase vykonávania úkonov

preukázané, ako aj vo vzťahu k zaplatenému súdnemu poplatku žalovaného bez preukázania

jeho účelnosti. Namietala, že napadnuté uznesenie okresného súdu neobsahuje žiadne

vysvetlenie, ako okresný súd posúdil jej právne argumenty týkajúce sa uvedených

skutočností, a pre absenciu riadneho odôvodnenia ho považuje za svojvoľné.

17. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru

už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

18. Článok 46 ods. 1 je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej

ochrany. Tento článok je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,

a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu

ochranu. Zároveň v zmysle sa možno domáhať práv podľa

len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152

ods. 4 musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s , a súčasne v zmysle c

ods. 1 majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť

pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd ().

19. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

20. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ().

21. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (mutatis mutandis , , ,

).

22. Úlohou ústavného súdu bolo v danej veci preskúmať, či požadované limity

spravodlivého súdneho konania boli v prípade sťažovateľky dodržané a či sa náležité

posúdenie jej veci zároveň odrazilo aj v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých

pre vec právne a skutkovo relevantných otázok, teda aj v náležitom odôvodnení

napadnutého uznesenia okresného súdu.

23. Ako už bolo uvedené, sťažovateľka v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho

úradníka namietala priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vo vzťahu k maloletým

ako žalovaným v 2. a 3. rade bez preukázania ich vzniku, pretože podľa tvrdení

sťažovateľky absentuje splnomocnenie pre právneho zástupcu na ich zastupovanie v konaní

a toto nebolo v čase vykonávania úkonov preukázané, ako aj vo vzťahu k zaplatenému

súdnemu poplatku žalovaného bez preukázania jeho účelnosti. Okresný súd však

v napadnutom uznesení okresného súdu len stroho skonštatoval: ,,Po preštudovaní spisu...

má za to, že v uvedených bodoch, pri výpočte trov právneho zastúpenia žalovaného,

postupovala vyššia súdna úradníčka správne a v plnom rozsahu na uvedený postup

poukazuje. Súd prvej inštancie právne úkony... riadne definoval a preukázal aj dôvod,

na základe ktorého došlo k právnemu zastúpeniu žalovaného. Trovy konania, ktoré

je žalobca povinný nahradiť žalovaným, predstavujú účelne vynaložené trovy konania...

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia súd sťažnosť žalobcu

zamietol.“ Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu,

ako aj námietok uplatnených zo strany sťažovateľky musí konštatovať, že v ňom absentuje

náležité zodpovedanie a vysporiadanie sa s uplatnenými námietkami zo strany

sťažovateľky, čo bolo v danom prípade povinnosťou zo strany okresného súdu. Okresný súd

len skonštatoval správnosť záverov vydaného uznesenia vyššieho súdneho úradníka.

Sťažovateľka pritom uviedla podstatné tvrdenia, ktoré si zasluhovali pozornosť okresného

súdu. Posúdenie veci sa tak zo strany okresného súdu neodrazilo v jasnom a zrozumiteľnom

zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok, čo sa v konečnom

dôsledku odrazilo v takom závažnom nedostatku napadnutého uznesenia okresného súdu,

ktoré zakladá namietané porušenie sťažovateľkou označeného základného práva podľa

, ako aj jej práva podľa dohovoru.

24. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava

iba výnimočne, ešte neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo dôjsť k porušeniu

práv sťažovateľov. Ústavný súd už v minulosti rozhodol o porušení práv sťažovateľov

rozhodnutiami všeobecných súdov o trovách konania, a to napríklad v prípadoch

nerešpektovania príslušných ustanovení zákona, resp. vyhlášky (,

, ) a tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia právnych

záverov všeobecného súdu () ().

25. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým uznesením

okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj k porušeniu jej práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto

rozhodnutia).

V.

Zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu a ústavný príkaz opätovného

konania vo veci

26. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

27. Podľa ústavný súd zruší rozhodnutie alebo

opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší

aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa

povaha zásahu.

Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

28. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu

bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa , ako aj jej právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

VI.

Trovy konania

29. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli

v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.

30. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

31. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“) je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z

výpočtového základu.

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá

bola 921 €, keďže ústavný súd priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti), ktoré boli vykonané v roku

2018. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky

predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,21 €

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 € za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2018. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom dane z pridanej

hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH tak v konaní

pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 390,50 € (bod 3 výroku tohto

rozhodnutia). Podanie právneho zástupcu sťažovateľky ústavnému súdu doručené

14. januára 2020 neobsahovalo žiadne nové skutočnosti významné pre rozhodnutie

ústavného súdu, preto ústavný súd odmenu zaň nepriznal.

33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia ( v spojení s ).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu