Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 157/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , pre namietané porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 27. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 27. novembra 2018 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením

zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -82 z 30. marca 2017, ktorým bola odmietnutá žaloba

sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra

(ďalej len „okresný úrad“) č. k. OU-NR-OVBP2-2014/035606-2 z 22. augusta 2014.

Okresný úrad uvedeným rozhodnutím zrušil rozhodnutie mesta Nitra č. SP 9853/2012-004-

Ing.Za z 21. júna 2012 a vec vrátil tomuto prvostupňovému správnemu orgánu

na rozhodnutie podľa o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Uvedené rozhodnutie

mesta Nitra predstavuje podľa sťažovateľa právoplatné stavebné povolenie týkajúce sa

stavby „Zmena spôsobu využitia pivničného priestoru vstavbou na kancelárske a obchodné

priestory so zriadením vchodu z “ vydané pre stavebníka, ktorým je

sťažovateľ. Predmetné rozhodnutie okresného úradu, ktorým došlo k zrušeniu stavebného

povolenia, nie je podľa sťažovateľa rozhodnutím orgánu verejnej správy predbežnej,

procesnej alebo poriadkovej povahy, práve naopak, sťažovateľ na základe tohto stavebného

povolenia „nielenže nadobudol presne definované verejnoprávne oprávnenia a povinnosti,

ale aj začal stavebné práce v dobrej viere realizovať s vynaložením pomerne rozsiahlych

finančných nákladov“. V konečnom dôsledku navyše okresný úrad „ukladá

prvostupňovému stavebnému úradu svojím záväzným právnym názorom, aby stavebný úrad

hneď aj zastavil stavebné konanie, pretože stavebník začal uskutočňovať stavbu predtým,

ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť (§ 60 ods. 2 písm. f/ Stavebného zákona)“.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol aj túto argumentáciu:

«Bez podania adekvátnej žaloby, resp. protestu prokurátora, si Okresný úrad Nitra,

OVBP, v rámci svojho postupu pred vydaním rozhodnutia č.k. OU-NR-OVBP2-

-2 zo dňa 22.08.2014 prisvojil kompetenciu súdov, neskúmal správnosť

tvrdenia, či je účastník konania, a rovno uložil prvostupňovému

správnemu orgánu doručiť správne rozhodnutie aj s možnosťou podať odvolanie. Následne

správny orgán začal odvolacie konanie a v ňom dvom „dodatočným“ odvolaniam vyhovel.

Zrušenie právoplatného stavebného povolenia, na základe ktorého sa už objektívne začala

realizovať stavba, malo a aj má jednoznačne za následok ujmu na subjektívnych právach

účastníka konania - stavebníka. Obdobne aj situácia, ktorú odvolací orgán vytvoril, nedáva

prvostupňovému orgánu inú možnosť, než stavebníkovi stavebné konanie zastaviť,

a pokračovať už len v procese legalizácie tzv. „čiernej stavby“ (... vec sa

vracia ... na rozhodnutie podľa ust. § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona). Nezákonnosť

svojho postupu takto stavebný úrad preniesol v konečnom dôsledku na stavebníka, aj keď

údajné pochybenie príslušného stavebného úradu pri vydaní rozhodnutia o povolení stavby

a jeho následnom doručovaní by nemalo byť v žiadnom prípade na ťarchu sťažovateľa, a to

najmä v prípade, ak sťažovateľ splnil všetky podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení

stavby. Ak by však stavebné úrady dôsledne dodržiavali stavebný zákon, nemohlo by k

vydaniu rozhodnutia o zrušení právoplatného stavebného povolenia vôbec dôjsť. Keďže tak

Najvyšší súd SR, v ústavnou sťažnosťou napadnutom uznesení zo dňa

27.11.2018, ako aj Krajský súd v Nitre, v uznesení č.k. -82 zo dňa 30.3.2017,

poukazujú na judikatúru Najvyššieho súdu SR a to na rozhodnutie Rs 51, publikované v

zbierke rozhodnutí najvyššieho súdu a súdov SR, v zmysle ktorého „Rozhodnutie, ktorým

odvolací orgán zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezakladá, nemení ani

nezrušuje konkrétne práva alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, preto nemôže

byť predmetom súdneho preskúmania podľa V. časti “, je treba zo strany sťažovateľa

poukázať na to, že jeho situácia nie je analogická s právnou otázkou, ktorú riešil Najvyšší

súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. z 25. júna 2009, kde v danom

konkrétnom prípade riešil súd prípustnosť správnej žaloby proti druhostupňovému

rozhodnutiu, ktorým sa rušilo ešte neprávoplatné prvostupňové rozhodnutie (čiže v riadnom

inštančnom konaní). Je zrejmé, že z neprávoplatného prvostupňového konania ešte účastník

konania nemohol nadobudnúť žiadne subjektívne práva, a teda jeho zrušením v odvolacom

konaní ani nedošlo k ujme na jeho právach. Avšak, ako bolo uvedené vyššie, aplikácia tohto

judikátu, ani poukaz na iné rozhodnutia ústavného súdu SR, ktoré sa odvolávali na tento

judikát, nie sú v prípade sťažovateľa primerané, keďže v tomto prípade išlo o zrušenie

právoplatného rozhodnutia. Keďže k samotnému súdnemu prieskumu zákonnosti

rozhodnutia Okresného úradu Nitra, OVBP, č.k. OU-NR-OVBP2-2014/035606-2 zo dňa

22.08.2014 nedošlo, nakoľko správne súdy sa odmietli vecou zaoberať pre údajný

nedostatok právomoci ( ), neposkytli sťažovateľovi účinný právny

prostriedok nápravy nezákonného rozhodnutia správneho orgánu, s jednoznačne

negatívnym dopadom takéhoto rozhodnutia správneho orgánu na sťažovateľove subjektívne

práva. Ústavný súd je v konaní podľa povinný dôsledne vyhodnotiť

okolnosti konkrétneho prípadu. Iba takýmto metodologickým prístupom môže dospieť

k spravodlivému a ústavne udržateľnému záveru o tom, či najvyšší súd SR poskytol

sťažovateľovi právnu ochranu v kvalite vyžadovanej . ... Keďže podľa

názoru sťažovateľa, najvyšší súd v otázke neprípustnosti súdneho prieskumu zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu prezentoval ústavne nesúladný výklad aplikovanej právnej

normy ( ) na konkrétne okolnosti sťažovateľovho prípadu, trpí jeho

rozhodnutie takou vadou, pre ktorú je potrebné ho zrušiť, a prikázať súdu, aby sa vecou

riadne zaoberal na základe sťažovateľom podaného právneho prostriedku nápravy

nezákonnosti.»

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č.k. zo dňa 27.11.2018, porušené boli.

Zrušuje sa Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.

zo dňa 27.11.2018, a vec sa mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v konaní pred

Ústavným súdom SR, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi

Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola vec predbežne

prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu)

a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. nadobudol účinnosť 1. marca 2019 v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

14. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

15. Podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny súdny

poriadok“) správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia

orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať

za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

16. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

17. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon

nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

18. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

19. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa , práva podľa dohovoru a práva

podľa čl. 13 dohovoru, pričom k porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť

napadnutým uznesením najvyššieho súdu o zamietnutí kasačnej sťažnosti sťažovateľa.

20. Ústavný súd z už uvedených hľadísk preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu a nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu

nemajúci oporu v zákone. Najvyšší súd v podstatnej časti svojho uznesenia uviedol:

„36. Zo skutkových okolností daného prípadu vyplývajúcich z administratívneho

spisu kasačný súd mal zhodne ako krajský súd preukázané, že žalovaný v danej veci

rozhodoval ako odvolací správny orgán v druhostupňovom správnom konaní.

Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 22. 08. 2014, č. OU-NR-OVBP2-2014/035606-2,

podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku zrušil prvostupňové správne rozhodnutie Mesta Nitra

zo dňa 21. 06. 2012, č. SP 9853/2012-004-Ing.Za, a vec vrátil prvostupňovému správnemu

orgánu - Mestu Nitra, na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 60 ods. 2 písm. f/

stavebného zákona...

37. Skutkové zistenia daného prípadu potvrdzujú, že uvedeným rozhodnutím

žalovaného správneho orgánu nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o ukončení

správneho konania o vydanie stavebného povolenia na realizáciu predmetnej stavby.

38. Pokiaľ aj Mesto Nitra vydalo rozhodnutie dňa 21. 6. 2012, ktorým povolilo

predmetnú stavbu a žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22.08.2014 takéto

rozhodnutie Mesta Nitra zrušil a vec mu vrátil ako príslušnému správnemu orgánu prvého

stupňa na ďalšie konanie, ich rozhodnutiami nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté

vo veci povolenia stavby, pretože v správnom konaní doposiaľ nebolo vydané právoplatné

rozhodnutie, ktorým by sa správne konanie ukončilo. Posudzujúc rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu - stavebného úradu Mesta Nitra zo dňa 21. 06. 2012

v spojení s rozhodnutím žalovaného, vydaného v druhostupňovom odvolacom správnom

konaní dňa 22. 08. 2014 podľa ich obsahu a následkov vo vzťahu k žalobcovi najvyšší súd

dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že uvedenými rozhodnutiami doposiaľ nebolo

právoplatne konštitutívnym spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu a to tým,

že rozhodnutiami správnych orgánov prvého a druhého stupňa nebolo právoplatne

ukončené správne konanie.

39. Vychádzajúc z uvedeného keďže rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie,

rozhodnutie žalovaného treba považovať za procesné rozhodnutie, ktorá skutočnosť je

jednou zo základných zákonných podmienok pre vylúčenie veci zo súdneho prieskumu tak

v zmysle právnej úpravy () ako aj Občianskeho

súdneho poriadku (§ 248 písm. a/ v spojení s § 491 ods. 2 S.s.p.).

40. Kasačný súd preto dospel k záveru, že vzhľadom z dôvodov uvedených vyššie

nebolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu právoplatne s konečnou platnosťou,

a preto rozhodnutie žalovaného je vylúčené zo súdneho prieskumu, čím boli splnené

podmienky pre odmietnutie žaloby správnym súdom, keďže napadnuté rozhodnutie

žalovaného je rozhodnutie procesného charakteru, ktoré nie je konečným rozhodnutím

vo veci a ktorým žalobca nebol ukrátený na svojich právach. Týmto rozhodnutím sa vec

opäť vracia do štádia správneho konania pred orgánom prvého stupňa, a preto nemení

s konečnou platnosťou nič na subjektívnych právach žalobcu...

42. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu

uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto nespochybnili vecnú

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd

kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. zamietol.“

21. Závery najvyššieho súdu sú v napadnutom uznesení riadne zdôvodnené,

uznesenie nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti. Ústavný súd tak

nezistil také zásahy do práv sťažovateľa, ktoré by boli z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné. Rovnako nemožno dospieť ani k záveru, že by bol

výklad najvyššieho súdu z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný v takej

miere, aby v dôsledku toho mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených práv

zaručených , a dohovoru. Právne posúdenie

sťažovateľovej veci zo strany najvyššieho súdu je ústavne akceptovateľné a nemá znaky

svojvôle alebo arbitrárnosti. Najvyšší súd v napadnutom uznesení venoval kasačnej

sťažnosti sťažovateľa náležitú pozornosť a tvrdenia v nej obsiahnuté konfrontoval

s logickou interpretáciou dotknutej právnej úpravy, ktorá sa nevyznačuje nijakým zjavným

excesom signalizujúcim popretie jej zmyslu či účelu.

22. Najvyšší súd tak v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ako aj

s poukazom na svoju judikatúru odôvodnil, prečo zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa

proti uzneseniu krajského súdu č. k. -82 z 30. marca 2017 ako nedôvodnú

podľa , keďže ako aj krajský súd dospel k záveru, že

nebolo zasiahnuté do subjektívnych práv sťažovateľa právoplatne s konečnou platnosťou,

a teda rozhodnutie okresného úradu ako žalovaného je vylúčené zo súdneho prieskumu, čím

boli splnené podmienky pre odmietnutie žaloby správnym súdom. Rozhodnutie okresného

úradu napadnuté správnou žalobou je rozhodnutie procesného charakteru a nie je konečným

rozhodnutím vo veci.

23. Skutočnosť, že najvyšší súd v napadnutom uznesení zaujal právny názor,

s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (). Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd v napadnutom

uznesení takéhoto výkladu či aplikácie zákonného predpisu nedopustil.

24. Na základe uvedených skutočností vzhľadom na postavenie ústavného súdu

vo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne

napr. , , , ), ústavný súd ústavnú

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

25. Sťažovateľ v záhlaví ústavnej sťažnosti uvádza, že je zastúpený advokátom

Mgr. Martinom Kiricom, Mostná 42, Nitra, pričom ústavná sťažnosť bola ním aj podpísaná,

avšak plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľa týmto advokátom nebolo pripojené

k ústavnej sťažnosti. Nebolo teda preukázané zastúpenie sťažovateľa podľa § 34 zákona

o ústavnom súde, ústavná sťažnosť tak nemá ani zákonom ustanovenú náležitosť. Ústavný

súd však nevyzýval na odstránenie tohto nedostatku, keďže by to bolo z hľadiska výsledku

konania bezvýznamné vzhľadom na jeho záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej

sťažnosti.

26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej sťažnosti

(zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov

právneho zastúpenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu