Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 217/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavné sťažnosti obchodnej

spoločnosti BA One, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO 36 722 316, zastúpenej

advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej

koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a ,

ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd

- upovedomeniami súdnej exekútorky Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej o zastavení

starých exekúcií začatých na základe poverenia vydaného okresnými súdmi na vymoženie

peňažných nárokov oprávnenej voči povinným v časti výzva na úhradu trov starej exekúcie

vo výške 42 eur, vedenej pod sp. zn. ,

- upovedomeniami súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD.

o zastavení starých exekúcií začatých na základe poverenia vydaného okresnými súdmi

na vymoženie peňažných nárokov oprávnenej voči povinným v časti výzva na úhradu trov

starej exekúcie vo výške 42 eur, vedenej pod sp. zn. , a

o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti RAVIL s. r. o., Grösslingová 4,

Bratislava, IČO 36 790 869, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , a Listiny základných práv

a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

- upovedomeniami súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka o zastavení starých

exekúcií začatých na základe poverenia vydaného okresnými súdmi na vymoženie

peňažných nárokov oprávnenej voči povinným v časti výzva na úhradu trov starej exekúcie

vo výške 42 eur, vedenej pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

1. Ústavné sťažnosti vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie,

ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti BA One, s. r. o., a obchodnej spoločnosti

RAVIL s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový a právny stav, obsah ústavných sťažností

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti BA One, s. r. o., Grösslingová 4,

Bratislava, IČO 36 790 869, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“), a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv zaručených v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) upovedomeniami súdnej exekútorky Mgr. Ing. Oľgy

Hlucháňovej o zastavení starých exekúcií vydaných dňa (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej

sťažnosti) sp. zn. (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) začatých na základe

poverenia vydaného okresnými súdmi (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti)

č. (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) doručených dňa (podľa tabuľky uvedenej

v ústavnej sťažnosti) na vymoženie peňažných nárokov sťažovateľky ‒oprávnenej voči

zúčastneným osobám ‒povinným v časti výzva na úhradu trov starej exekúcie vo výške

42 eur. Predmetná ústavná sťažnosť je vedená ústavným súdom pod sp. zn.

a podľa aktuálneho rozvrhu práce ústavného súdu bola pridelená sudcovi spravodajcovi

Ľubošovi Szigetimu, ktorý je členom druhého senátu.

1.1 Ústavnému súdu bola ďalej 20. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť

obchodnej spoločnosti BA One, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO 36 722 316, ktorou

namieta porušenie základných práv podľa a ,

a čl. 36 ods. 1 listiny, práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu

upovedomeniami súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD., o zastavení

starých exekúcií vydaných dňa (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) sp. zn. (podľa

tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) začatých na základe poverenia vydaného okresnými

súdmi (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) č. (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej

sťažnosti) doručených dňa (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) na vymoženie

peňažných nárokov sťažovateľky ‒ oprávnenej voči zúčastneným osobám ‒povinným

v časti výzva na úhradu trov starej exekúcie vo výške 42 eur. Predmetná ústavná sťažnosť je

vedená ústavným súdom pod sp. zn. a podľa aktuálneho rozvrhu práce

ústavného súdu bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu, ktorý je členom

druhého senátu.

1.2 Ústavnému súdu bola napokon 20. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť

obchodnej spoločnosti obchodnej spoločnosti RAVIL s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,

IČO 36 790 869 (ďalej spolu len „sťažovateľky“), ktorou namieta porušenie základných

práv podľa a , a listiny, práv

zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu upovedomeniami súdneho

exekútora JUDr. Dušana Sopka o zastavení starých exekúcií vydaných dňa (podľa tabuľky

uvedenej v ústavnej sťažnosti) sp. zn. (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti)

začatých na základe poverenia vydaného okresnými súdmi (podľa tabuľky uvedenej

v ústavnej sťažnosti) č. (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) doručených dňa

(podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) na vymoženie peňažných nárokov

sťažovateľky ‒ oprávnenej voči zúčastneným osobám ‒povinným v časti výzva na úhradu

trov starej exekúcie vo výške 42 eur. Predmetná ústavná sťažnosť je vedená ústavným

súdom pod sp. zn. a podľa aktuálneho rozvrhu práce ústavného súdu bola

pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu, ktorý je členom druhého senátu.

2. Z obsahu ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sú síce podané rozličnými

sťažovateľkami (aj keď obe sťažovateľky majú sídlo na rovnakej adrese, pozn.), ale obe sú

zastúpené rovnakým právnym zástupcom, smerujú proti tomu istému orgánu verejnej moci

(súdnym exekútorom), vychádzajú z totožných skutkových a právnych okolností vecí.

Napokon aj rozsah práv, ktorých porušenie sťažovateľky namietajú, je vo všetkých

štyroch ústavných sťažnostiach totožný.

Až na označenie sťažovateliek a na mená súdnych exekútorov sú všetky tri ústavné

sťažnosti aj čo sa týka ich odôvodnenia a argumentácie úplne totožné.

3. Sťažovateľky boli v predmetných exekučných konaniach vedených súdnymi

exekútormi v procesnom postavení oprávnených. Exekučné konania boli začaté a vedené

podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Pointou všetkých troch ústavných sťažností je, že v konkrétnych dňoch (podľa

tabuliek uvedených v ústavných sťažnostiach) boli sťažovateľkám doručené upovedomenia

o zastavení starých exekúcií vrátane výzvy na úhradu trov starých exekúcií vo výške 42 eur

vydané v konkrétnych dňoch (podľa tabuliek uvedených v ústavných sťažnostiach)

konkrétnym porušovateľom sp. zn. (podľa tabuliek uvedených v ústavných sťažnostiach)

začatých na základe poverení vydaných okresnými súdmi (podľa tabuliek uvedených

v ústavných sťažnostiach) č. (podľa tabuliek uvedených v ústavných sťažnostiach)

doručených v konkrétnych dňoch dňa (podľa tabuliek uvedených v ústavných sťažnostiach)

na vymoženie peňažných nárokov sťažovateliek ‒ oprávnenej voči zúčastneným osobám‒

povinným.

3.1 Proti paušálnym trovám nie sú podľa sťažovateliek prípustné námietky (§ 7

ods. 1 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon o ukončení niektorých exekučných

konaní“ alebo „“) a žiaden zákon nepriznáva proti nemu ani iný

právny prostriedok na ochranu základných práv a slobôd sťažovateliek. Podľa ich mienky

sú preto splnené podmienky na podanie ústavných sťažností pre porušenie základných práv

a slobôd proti upovedomeniam o zastavení starej exekúcie v časti výzva na úhradu trov

starej exekúcie vo výške 42 eur, ktoré sú sťažovateľky povinné zaplatiť do 60 dní od

ukončenia exekučných konaní.

3.2 Sťažovateľky v ústavných sťažnostiach kritizujú predmetnú právnu úpravu § 6

ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, v zmysle ktorej paušálne trovy

znáša oprávnený. Túto zákonnú konštrukciu zavedenú zákonodarcom považujú

sťažovateľky za protiústavnú. Argumentujú tým, že v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného

poriadku účinného od 1. apríla 2017 a zodpovedajúcich ustanovení právnej úpravy trov

exekútora účinných predtým trovy exekútora platí v zásade povinný a oprávnený platí trovy

exekútora len vo vymedzených prípadoch, ak ich vznik možno oprávnenému pričítať.

Sťažovateľky ďalej tvrdia, že ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o ukončení niektorých

exekučných konaní je potrebné vykladať ústavnokonformne, a to tak, že len oprávnený je

povinný hradiť paušálne trovy starej exekúcie len vtedy, ak vznik týchto paušálnych trov by

bolo možné pričítať oprávnenému. Domnievajú sa a tvrdia, že nezapríčinili zastavenie

exekúcií a nemohli ani predvídať nemajetnosť povinných ani pri náležitej opatrnosti.

Predmetnú úpravu považujú sťažovateľky za protiústavnú a nesúcu znaky retroaktivity,

v rozpore s ich legitímnymi očakávaniami ako oprávnených. V závere svojej argumentácie

sťažovateľky v súhrne tvrdia, že „porušovateľ svojím opatrením, ktorým aplikoval § 6

ods. 2 bez nadväznosti na Z .z. v znení

účinnom do 31.1.2002 resp. bez nadväznosti na

v znení účinnom od 1.2.2002 do 31.3.2017 a požaduje od sťažovateľky ako oprávnenej

znášať paušálne trovy exekútora bez posúdenia miery zavinenia sťažovateľky - oprávnenej

na zastavení exekúcie, porušil“ označené práva sťažovateliek.

4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd nálezom

- vyslovil porušenie základných práv podľa a ,

ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny, práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového

protokolu upovedomeniami súdnych exekútorov o zastavení starých exekúcií v časti výziev

na úhradu trov starých exekúcií vo výške 42 eur,

- zrušil napadnuté upovedomenia o zastavení starých exekúcii,

- priznal sťažovateľkám primerané finančné zadosťučinenie každej vo výške

100 000 eur,

- prikázal súdnym exekútorom uhradiť sťažovateľkám trovy konania.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Podľa a listiny každý má právo vlastniť majetok.

Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok.

Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne

o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.

Podľa čl. II bodu 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) o spojení ostatných

vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne

(z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje

príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu

vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné

osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní

o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie

na ústavnom súde skôr.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K bodu 1 výroku

6. S prihliadnutím na totožný obsah a odôvodnenie ústavných sťažností vedených

ústavným súdom pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť (núka sa vysloviť, že až

totožnosť predmetu ústavných sťažností – napádané sú upovedomenia súdnych exekútorov

o zastavení starých exekúcií v časti výzvy na úhradu trov starých exekúcií vo výške 42 eur)

uvedených ústavných sťažností totožnosť rozsahu označených práv sťažovateliek, ako aj

totožnosť právneho zástupcu sťažovateliek a orgánu verejnej moci, proti upovedomeniam

ktorého ústavné sťažnosti smerujú (totožnosť orgánu verejnej moci v zmysle totožnosti

charakteru, druhu a právomocí orgánu verejnej moci – ústavné sťažnosti smerujú vždy proti

súdnemu exekútorovi a napádaný je výkon jeho právomocí vo forme vydania upovedomení

o zastavení starých exekúcií v časti výzvy na úhradu trov starých exekúcií), senát ústavného

súdu v záujme hospodárnosti konania podľa v spojení s

ods. 1 a čl. II bodom 10 rozvrhu práce rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. spája na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

III.2 K namietanému porušeniu označených procesných práv napadnutými

upovedomeniami súdnych exekútorov

7. Predmetom ústavných sťažností je predovšetkým námietka porušenia základného

práva sťažovateliek zaručeného v , listiny a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starých

exekúcií v časti výziev na úhradu paušálnych trov exekúcie v sume 42 €, ktorým

sťažovateľky vytýkajú, že sú arbitrárne a že súdni exekútori ústavne nesúladným výkladom

a aplikáciou zasiahli do nimi označených práv.

7.1 Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba

v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania

pristupuje len za celkom výnimočných okolností (, ,

), ak zistí, že rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,

ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.

7.2 Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu vtedy, pokiaľ by

bol v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného

právneho predpisu zo strany všeobecného súdu obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny

rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prílišného formalizmu) či celkom

nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia (, ,

, , ).

7.3 Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že základné

právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa všeobecný súd nemôže

porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi, upravujúcimi postupy

v civilnom súdnom občianskoprávnom konaní (, ). Podľa

judikovaného názoru ústavného súdu „o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-

aplikačnej činnosti možno uvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva

konajúcemu orgánu verejnej moci priestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok

hypotézy, dispozície alebo sankcie. Naopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou

normou vytvorený žiaden diskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy

je povinný vyvodiť jediný možný právny následok, potom možno hovoriť už len

o neproporcionalite právnej úpravy tvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej

moci, a nie o neproporcionalite aplikácie práva“ (uznesenie z 20. novembra 2012 vo veci

sp. zn. uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky pod č. 80/2012).

7.4 Podľa paušálne trovy znáša oprávnený.

Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení

starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

7.5 Ústavný súd, reagujúc na sťažnostnú argumentáciu sťažovateliek, si v prvom rade

dovolí osvetliť niektoré právne a procesné súvislosti danej problematiky tzv. starých

exekúcií v kontexte namietaných výziev na úhradu paušálnych trov starej exekúcie.

7.6 Zmyslom a účelom prijatia bolo riešiť neúnosnú situáciu

na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti

povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie

s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu

neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým, ako už bolo

uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Za splnenia zákonných

predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným,

že ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného

upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy

zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné

konštatovať, že je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex

specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu

trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši

v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom – na jednej strane povinnosť má

oprávnený, pričom na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len

zároveň upravuje, čo treba

v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri

zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch

obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára

2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1,

pozn.).

7.7 Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy ,

konštatuje, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu, aj čo sa

týka výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné

uvažovať o porušení základných práv sťažovateliek nezohľadnením výkladu úpravy lex

generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou

a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval

túto časť argumentácie sťažovateliek za nenáležitú a právne bez významu.

7.8 Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava

nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej

exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych

výkladoch, či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný

inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď

na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa

zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú

kvázi technickej povahy – administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege

zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov a v stanovenej

výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju judikatúru považoval ústavný

súd argumentáciu sťažovateliek, ktorou sa domáhali ústavne konformného výkladu

a aplikácie , za nedôvodnú, pretože súdni exekútori

nemali diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavených

exekúcií, a túto si uplatnili v súlade s platným právom.

7.9 V okolnostiach posudzovaného prípadu sťažovateliek, vychádzajúc zo znenia § 6

ods. 4 písm. b) , ďalej namietali, že nemajú vedomosť o tom, či

v ich označených exekučných veciach boli exekúcie zapísané v Centrálnom registri

exekúcií, pretože preverenie tejto skutočnosti ako predpoklad vzniku nároku na náhradu

trov exekúcie je spoplatňované. Sťažovateľky podľa vlastných slov „nie sú v stave pri

niekoľko tisíc ex lega zastavených exekúciách zisťovať, či táto podmienka je splnená a preto

jej splnenie spochybňuje“. Ústavný súd na základe citovanej formulácie sťažovateliek

dospel k záveru, že sťažovateľky netvrdia, že v posudzovaných prípadoch exekúcie neboli

zapísané v centrálnom registri, a preto konštatuje, že za daných okolností (absencia

výslovného tvrdenia porušenia povinnosti súdnymi exekútormi) ústavný súd takéto

spochybnenie nemá povinnosť preverovať v konaniach podľa , kde nepôsobí

ako skutkový súd.

7.10 Ústavný súd ďalej konštatuje, že podstatná a najrozsiahlejšia argumentácia

sťažovateliek smerovala k námietke protiústavnosti samotnej úpravy

Z. z., najmä v časti úpravy povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovy starej exekúcie

v prípade jej zastavenia, pričom poukazovala a analyzovala právnu úpravu v okolitých

štátoch, citovala viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, Ústavného súdu

Českej republiky, Ústavného tribunálu Poľskej republiky, Ústavného súdu Lotyšska, ako aj

konkrétnu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva – vec Van der Muselle

proti Belgicku (rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č 70). Ústavný súd v tomto smere

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v konaní o sťažnosti fyzickej alebo

právnickej osoby podľa senát ústavného súdu nie je oprávnený

preskúmavať súlad právnych predpisov s , pretože takýto prieskum je vyhradený

plénu ústavného súdu v konaní podľa . Ústavný súd už viackrát

zdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type

konania (napr. , , ). Argumentácia sťažovateliek

o protiústavnosti právnej úpravy je teda v prípade konania o individuálnej sťažnosti

právnickej osoby podľa nedôvodná.

7.11 Ústavný súd v súhrne konštatuje, že napadnuté upovedomenia v časti výziev na

úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným

spôsobom interpretujú do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy. Ústavný súd

dospel k záveru, že ústavné sťažnosti sťažovateliek v časti, ktorou namietali porušenie

svojho základného práva podľa , listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami v časti výziev na úhradu paušálnych trov

starých exekúcií, sú zjavne neopodstatnené.

III.3 K namietanému porušeniu označených hmotných práv napadnutými

upovedomeniami súdnych exekútorov

8. K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj v súvislosti s námietkou porušenia

základného práva vlastniť majetok podľa , listiny

a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

napadnutými upovedomeniami v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií.

8.1 Ústavný súd je toho názoru, že niet relevantnej spojitosti medzi napadnutými

upovedomeniami súdnych exekútorov a namietaným porušením základného práva

sťažovateliek podľa , podľa listiny, práva podľa

dodatkového protokolu. S prihliadnutím na zákonnosť napadnutých upovedomení súdnych

exekútorov, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu nie je

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd ústavné sťažnosti sťažovateliek aj v tejto časti

podľa odmietol z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti.

8.2 V súvislosti s úvahou sťažovateliek, že procesne nezavinili zastavenie starých

exekúcií, ústavný súd dáva sťažovateľkám do pozornosti (vychádzajúc z informácií

obsiahnutých v ústavných sťažnostiach a ich prílohách), že v okolnostiach posudzovaných

vecí boli exekučnými titulmi právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

ktoré Sociálna poisťovňa zmluvne previedla na sťažovateľky ako subjekty súkromného

práva na základe zmluvy. Samotný tento fakt, že Sociálna poisťovňa sa rozhodla tieto

pohľadávky nevymáhať od povinných a radšej ich zmluvne previedla na sťažovateľky za

odplatu, indikuje, že Sociálna poisťovňa disponovala informáciami o ich sťaženej

vymáhateľnosti vzhľadom na finančnú situáciu povinných. Sťažovateľky pri odplatnom

prevode týchto pohľadávok vzniknutých zo sociálneho poistenia za zlomkovú hodnotu si

museli byť vedomé rizika, že vymožiteľnosť týchto pohľadávok je neistá. Napriek tomu išli

do podnikateľského rizika a podali návrhy na súdne vymoženie týchto pohľadávok, resp.

nastúpili do procesného postavenia oprávneného v prebiehajúcich exekučných konaniach,

iniciovaných ich právnou predchodkyňou. Predmetné exekúcie majú tú spojitosť, že boli

dlhodobo (v danom prípade viac ako desať rokov, pozn.) vykonávané bez úspechu, preto

existuje dôvodná pochybnosť o tom, že sťažovateľky postupovali pri zachovaní primeranej

opatrnosti tak, ako to v ústavnej sťažnosti tvrdili. Aj v režime podľa predchádzajúcej

právnej úpravy, teda v čase podania návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie

exekúcie, exekučným súdom existovala „hrozba“ znášania trov pri nemajetnosti povinného,

dokonca vo výške skutočných trov súdneho exekútora. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný

súd dospel k záveru, že potenciálny negatívny dopad na majetkové práva sťažovateliek ako

oprávnených nesúvisí s aplikáciou a napadnutými

upovedomeniami súdnych exekútorov, ale skôr s rozhodnutím sťažovateliek znášať

podnikateľské riziko spojené s vymáhaním postúpených pohľadávok. Ústavný súd tak

konštatuje, že neexistuje relevantná súvislosť medzi označenými právami hmotnej povahy

a napadnutými upovedomeniami súdnych exekútorov ani v tejto argumentačnej rovine.

9. Keďže došlo k odmietnutiu ústavných sťažností, ústavný súd sa nezaoberal

ďalšími návrhmi sťažovateliek, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd ústavným

sťažnostiam vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu