Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 217/2020
PDF · 266.19 KB
No categories available
II. ÚS 217/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavné sťažnosti obchodnej
spoločnosti BA One, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO 36 722 316, zastúpenej
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej
koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11
ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd
- upovedomeniami súdnej exekútorky Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej o zastavení
starých exekúcií začatých na základe poverenia vydaného okresnými súdmi na vymoženie
peňažných nárokov oprávnenej voči povinným v časti výzva na úhradu trov starej exekúcie
vo výške 42 eur, vedenej pod sp. zn. Rvp 590/2020,
- upovedomeniami súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD.
o zastavení starých exekúcií začatých na základe poverenia vydaného okresnými súdmi
na vymoženie peňažných nárokov oprávnenej voči povinným v časti výzva na úhradu trov
starej exekúcie vo výške 42 eur, vedenej pod sp. zn. Rvp 600/2020, a
o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti RAVIL s. r. o., Grösslingová 4,
Bratislava, IČO 36 790 869, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
- upovedomeniami súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka o zastavení starých
exekúcií začatých na základe poverenia vydaného okresnými súdmi na vymoženie
peňažných nárokov oprávnenej voči povinným v časti výzva na úhradu trov starej exekúcie
vo výške 42 eur, vedenej pod sp. zn. Rvp 610/2020,
a takto
rozhodol:
1. Ústavné sťažnosti vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.
Rvp 590/2020, sp. zn. Rvp 600/2020 a sp. zn. Rvp 610/2020 s p á j a na spoločné konanie,
ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 590/2020.
2. Ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti BA One, s. r. o., a obchodnej spoločnosti
RAVIL s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový a právny stav, obsah ústavných sťažností
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca
2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti BA One, s. r. o., Grösslingová 4,
Bratislava, IČO 36 790 869, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv zaručených v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) upovedomeniami súdnej exekútorky Mgr. Ing. Oľgy
Hlucháňovej o zastavení starých exekúcií vydaných dňa (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej
sťažnosti) sp. zn. (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) začatých na základe
poverenia vydaného okresnými súdmi (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti)
č. (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) doručených dňa (podľa tabuľky uvedenej
v ústavnej sťažnosti) na vymoženie peňažných nárokov sťažovateľky ‒oprávnenej voči
zúčastneným osobám ‒povinným v časti výzva na úhradu trov starej exekúcie vo výške
42 eur. Predmetná ústavná sťažnosť je vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 590/2020
a podľa aktuálneho rozvrhu práce ústavného súdu bola pridelená sudcovi spravodajcovi
Ľubošovi Szigetimu, ktorý je členom druhého senátu.
1.1 Ústavnému súdu bola ďalej 20. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť
obchodnej spoločnosti BA One, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO 36 722 316, ktorou
namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1
a čl. 36 ods. 1 listiny, práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu
upovedomeniami súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD., o zastavení
starých exekúcií vydaných dňa (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) sp. zn. (podľa
tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) začatých na základe poverenia vydaného okresnými
súdmi (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) č. (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej
sťažnosti) doručených dňa (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) na vymoženie
peňažných nárokov sťažovateľky ‒ oprávnenej voči zúčastneným osobám ‒povinným
v časti výzva na úhradu trov starej exekúcie vo výške 42 eur. Predmetná ústavná sťažnosť je
vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 600/2020 a podľa aktuálneho rozvrhu práce
ústavného súdu bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu, ktorý je členom
druhého senátu.
1.2 Ústavnému súdu bola napokon 20. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť
obchodnej spoločnosti obchodnej spoločnosti RAVIL s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,
IČO 36 790 869 (ďalej spolu len „sťažovateľky“), ktorou namieta porušenie základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny, práv
zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu upovedomeniami súdneho
exekútora JUDr. Dušana Sopka o zastavení starých exekúcií vydaných dňa (podľa tabuľky
uvedenej v ústavnej sťažnosti) sp. zn. (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti)
začatých na základe poverenia vydaného okresnými súdmi (podľa tabuľky uvedenej
v ústavnej sťažnosti) č. (podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) doručených dňa
(podľa tabuľky uvedenej v ústavnej sťažnosti) na vymoženie peňažných nárokov
sťažovateľky ‒ oprávnenej voči zúčastneným osobám ‒povinným v časti výzva na úhradu
trov starej exekúcie vo výške 42 eur. Predmetná ústavná sťažnosť je vedená ústavným
súdom pod sp. zn. Rvp 610/2020 a podľa aktuálneho rozvrhu práce ústavného súdu bola
pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu, ktorý je členom druhého senátu.
2. Z obsahu ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sú síce podané rozličnými
sťažovateľkami (aj keď obe sťažovateľky majú sídlo na rovnakej adrese, pozn.), ale obe sú
zastúpené rovnakým právnym zástupcom, smerujú proti tomu istému orgánu verejnej moci
(súdnym exekútorom), vychádzajú z totožných skutkových a právnych okolností vecí.
Napokon aj rozsah práv, ktorých porušenie sťažovateľky namietajú, je vo všetkých
štyroch ústavných sťažnostiach totožný.
Až na označenie sťažovateliek a na mená súdnych exekútorov sú všetky tri ústavné
sťažnosti aj čo sa týka ich odôvodnenia a argumentácie úplne totožné.
3. Sťažovateľky boli v predmetných exekučných konaniach vedených súdnymi
exekútormi v procesnom postavení oprávnených. Exekučné konania boli začaté a vedené
podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Pointou všetkých troch ústavných sťažností je, že v konkrétnych dňoch (podľa
tabuliek uvedených v ústavných sťažnostiach) boli sťažovateľkám doručené upovedomenia
o zastavení starých exekúcií vrátane výzvy na úhradu trov starých exekúcií vo výške 42 eur
vydané v konkrétnych dňoch (podľa tabuliek uvedených v ústavných sťažnostiach)
konkrétnym porušovateľom sp. zn. (podľa tabuliek uvedených v ústavných sťažnostiach)
začatých na základe poverení vydaných okresnými súdmi (podľa tabuliek uvedených
v ústavných sťažnostiach) č. (podľa tabuliek uvedených v ústavných sťažnostiach)
doručených v konkrétnych dňoch dňa (podľa tabuliek uvedených v ústavných sťažnostiach)
na vymoženie peňažných nárokov sťažovateliek ‒ oprávnenej voči zúčastneným osobám‒
povinným.
3.1 Proti paušálnym trovám nie sú podľa sťažovateliek prípustné námietky (§ 7
ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon o ukončení niektorých exekučných
konaní“ alebo „zákon č. 233/2019 Z. z.“) a žiaden zákon nepriznáva proti nemu ani iný
právny prostriedok na ochranu základných práv a slobôd sťažovateliek. Podľa ich mienky
sú preto splnené podmienky na podanie ústavných sťažností pre porušenie základných práv
a slobôd proti upovedomeniam o zastavení starej exekúcie v časti výzva na úhradu trov
starej exekúcie vo výške 42 eur, ktoré sú sťažovateľky povinné zaplatiť do 60 dní od
ukončenia exekučných konaní.
3.2 Sťažovateľky v ústavných sťažnostiach kritizujú predmetnú právnu úpravu § 6
ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, v zmysle ktorej paušálne trovy
znáša oprávnený. Túto zákonnú konštrukciu zavedenú zákonodarcom považujú
sťažovateľky za protiústavnú. Argumentujú tým, že v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného
poriadku účinného od 1. apríla 2017 a zodpovedajúcich ustanovení právnej úpravy trov
exekútora účinných predtým trovy exekútora platí v zásade povinný a oprávnený platí trovy
exekútora len vo vymedzených prípadoch, ak ich vznik možno oprávnenému pričítať.
Sťažovateľky ďalej tvrdia, že ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o ukončení niektorých
exekučných konaní je potrebné vykladať ústavnokonformne, a to tak, že len oprávnený je
povinný hradiť paušálne trovy starej exekúcie len vtedy, ak vznik týchto paušálnych trov by
bolo možné pričítať oprávnenému. Domnievajú sa a tvrdia, že nezapríčinili zastavenie
exekúcií a nemohli ani predvídať nemajetnosť povinných ani pri náležitej opatrnosti.
Predmetnú úpravu považujú sťažovateľky za protiústavnú a nesúcu znaky retroaktivity,
v rozpore s ich legitímnymi očakávaniami ako oprávnených. V závere svojej argumentácie
sťažovateľky v súhrne tvrdia, že „porušovateľ svojím opatrením, ktorým aplikoval § 6
ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. bez nadväznosti na § 203 zákona č. 233/1995 Z .z. v znení
účinnom do 31.1.2002 resp. bez nadväznosti na § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
v znení účinnom od 1.2.2002 do 31.3.2017 a požaduje od sťažovateľky ako oprávnenej
znášať paušálne trovy exekútora bez posúdenia miery zavinenia sťažovateľky - oprávnenej
na zastavení exekúcie, porušil“ označené práva sťažovateliek.
4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd nálezom
- vyslovil porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 11
ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny, práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového
protokolu upovedomeniami súdnych exekútorov o zastavení starých exekúcií v časti výziev
na úhradu trov starých exekúcií vo výške 42 eur,
- zrušil napadnuté upovedomenia o zastavení starých exekúcii,
- priznal sťažovateľkám primerané finančné zadosťučinenie každej vo výške
100 000 eur,
- prikázal súdnym exekútorom uhradiť sťažovateľkám trovy konania.
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok.
Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným
súdom podľa povahy veci primerane zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné
konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne
o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
Podľa čl. II bodu 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) o spojení ostatných
vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne
(z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje
príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu
vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné
osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní
o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie
na ústavnom súde skôr.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
III.1 K bodu 1 výroku
6. S prihliadnutím na totožný obsah a odôvodnenie ústavných sťažností vedených
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 590/2020, sp. zn. Rvp 600/2020 a sp. zn. Rvp 610/2020
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť (núka sa vysloviť, že až
totožnosť predmetu ústavných sťažností – napádané sú upovedomenia súdnych exekútorov
o zastavení starých exekúcií v časti výzvy na úhradu trov starých exekúcií vo výške 42 eur)
uvedených ústavných sťažností totožnosť rozsahu označených práv sťažovateliek, ako aj
totožnosť právneho zástupcu sťažovateliek a orgánu verejnej moci, proti upovedomeniam
ktorého ústavné sťažnosti smerujú (totožnosť orgánu verejnej moci v zmysle totožnosti
charakteru, druhu a právomocí orgánu verejnej moci – ústavné sťažnosti smerujú vždy proti
súdnemu exekútorovi a napádaný je výkon jeho právomocí vo forme vydania upovedomení
o zastavení starých exekúcií v časti výzvy na úhradu trov starých exekúcií), senát ústavného
súdu v záujme hospodárnosti konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166
ods. 1 CSP a čl. II bodom 10 rozvrhu práce rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 590/2020, sp. zn. Rvp 600/2020 a sp. zn. Rvp 610/2020 spája na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 590/2020.
III.2 K namietanému porušeniu označených procesných práv napadnutými
upovedomeniami súdnych exekútorov
7. Predmetom ústavných sťažností je predovšetkým námietka porušenia základného
práva sťažovateliek zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starých
exekúcií v časti výziev na úhradu paušálnych trov exekúcie v sume 42 €, ktorým
sťažovateľky vytýkajú, že sú arbitrárne a že súdni exekútori ústavne nesúladným výkladom
a aplikáciou § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. zasiahli do nimi označených práv.
7.1 Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba
v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania
pristupuje len za celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09,
IV. ÚS 481/2013), ak zistí, že rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,
ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.
7.2 Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu vtedy, pokiaľ by
bol v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného
právneho predpisu zo strany všeobecného súdu obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny
rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prílišného formalizmu) či celkom
nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia (I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011,
III. ÚS 47/2013, III. ÚS 457/2014, III. ÚS 609/2014).
7.3 Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že základné
právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže
porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi, upravujúcimi postupy
v civilnom súdnom občianskoprávnom konaní (II. ÚS 122/05, III. ÚS 591/2013). Podľa
judikovaného názoru ústavného súdu „o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-
aplikačnej činnosti možno uvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva
konajúcemu orgánu verejnej moci priestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok
hypotézy, dispozície alebo sankcie. Naopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou
normou vytvorený žiaden diskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy
je povinný vyvodiť jediný možný právny následok, potom možno hovoriť už len
o neproporcionalite právnej úpravy tvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej
moci, a nie o neproporcionalite aplikácie práva“ (uznesenie z 20. novembra 2012 vo veci
sp. zn. III. ÚS 575/2012 uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod č. 80/2012).
7.4 Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. paušálne trovy znáša oprávnený.
Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení
starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
7.5 Ústavný súd, reagujúc na sťažnostnú argumentáciu sťažovateliek, si v prvom rade
dovolí osvetliť niektoré právne a procesné súvislosti danej problematiky tzv. starých
exekúcií v kontexte namietaných výziev na úhradu paušálnych trov starej exekúcie.
7.6 Zmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z. bolo riešiť neúnosnú situáciu
na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti
povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie
s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu
neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým, ako už bolo
uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Za splnenia zákonných
predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným,
že ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného
upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy
zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné
konštatovať, že zákon č. 233/2019 Z. z. je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex
specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu
trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši
v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom – na jednej strane povinnosť má
oprávnený, pričom na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len
zákonom ustanovená paušálna suma. Zákon č. 233/2019 Z. z. zároveň upravuje, čo treba
v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri
zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch
obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára
2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1,
pozn.).
7.7 Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z.,
konštatuje, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu, aj čo sa
týka výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné
uvažovať o porušení základných práv sťažovateliek nezohľadnením výkladu úpravy lex
generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou
a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval
túto časť argumentácie sťažovateliek za nenáležitú a právne bez významu.
7.8 Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z.
nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej
exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych
výkladoch, či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný
inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď
na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa
zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú
kvázi technickej povahy – administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege
zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov a v stanovenej
výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju judikatúru považoval ústavný
súd argumentáciu sťažovateliek, ktorou sa domáhali ústavne konformného výkladu
a aplikácie § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., za nedôvodnú, pretože súdni exekútori
nemali diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavených
exekúcií, a túto si uplatnili v súlade s platným právom.
7.9 V okolnostiach posudzovaného prípadu sťažovateliek, vychádzajúc zo znenia § 6
ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z., ďalej namietali, že nemajú vedomosť o tom, či
v ich označených exekučných veciach boli exekúcie zapísané v Centrálnom registri
exekúcií, pretože preverenie tejto skutočnosti ako predpoklad vzniku nároku na náhradu
trov exekúcie je spoplatňované. Sťažovateľky podľa vlastných slov „nie sú v stave pri
niekoľko tisíc ex lega zastavených exekúciách zisťovať, či táto podmienka je splnená a preto
jej splnenie spochybňuje“. Ústavný súd na základe citovanej formulácie sťažovateliek
dospel k záveru, že sťažovateľky netvrdia, že v posudzovaných prípadoch exekúcie neboli
zapísané v centrálnom registri, a preto konštatuje, že za daných okolností (absencia
výslovného tvrdenia porušenia povinnosti súdnymi exekútormi) ústavný súd takéto
spochybnenie nemá povinnosť preverovať v konaniach podľa čl. 127 ústavy, kde nepôsobí
ako skutkový súd.
7.10 Ústavný súd ďalej konštatuje, že podstatná a najrozsiahlejšia argumentácia
sťažovateliek smerovala k námietke protiústavnosti samotnej úpravy zákona č. 233/2019
Z. z., najmä v časti úpravy povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovy starej exekúcie
v prípade jej zastavenia, pričom poukazovala a analyzovala právnu úpravu v okolitých
štátoch, citovala viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, Ústavného súdu
Českej republiky, Ústavného tribunálu Poľskej republiky, Ústavného súdu Lotyšska, ako aj
konkrétnu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva – vec Van der Muselle
proti Belgicku (rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č 70). Ústavný súd v tomto smere
poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v konaní o sťažnosti fyzickej alebo
právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy senát ústavného súdu nie je oprávnený
preskúmavať súlad právnych predpisov s ústavou, pretože takýto prieskum je vyhradený
plénu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už viackrát
zdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type
konania (napr. III. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08). Argumentácia sťažovateliek
o protiústavnosti právnej úpravy je teda v prípade konania o individuálnej sťažnosti
právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nedôvodná.
7.11 Ústavný súd v súhrne konštatuje, že napadnuté upovedomenia v časti výziev na
úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným
spôsobom interpretujú do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy. Ústavný súd
dospel k záveru, že ústavné sťažnosti sťažovateliek v časti, ktorou namietali porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami v časti výziev na úhradu paušálnych trov
starých exekúcií, sú zjavne neopodstatnené.
III.3 K namietanému porušeniu označených hmotných práv napadnutými
upovedomeniami súdnych exekútorov
8. K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj v súvislosti s námietkou porušenia
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny
a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu
napadnutými upovedomeniami v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií.
8.1 Ústavný súd je toho názoru, že niet relevantnej spojitosti medzi napadnutými
upovedomeniami súdnych exekútorov a namietaným porušením základného práva
sťažovateliek podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1 listiny, práva podľa čl. 1
dodatkového protokolu. S prihliadnutím na zákonnosť napadnutých upovedomení súdnych
exekútorov, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu nie je
právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo
na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07,
I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd ústavné sťažnosti sťažovateliek aj v tejto časti
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu ich zjavnej
neopodstatnenosti.
8.2 V súvislosti s úvahou sťažovateliek, že procesne nezavinili zastavenie starých
exekúcií, ústavný súd dáva sťažovateľkám do pozornosti (vychádzajúc z informácií
obsiahnutých v ústavných sťažnostiach a ich prílohách), že v okolnostiach posudzovaných
vecí boli exekučnými titulmi právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
ktoré Sociálna poisťovňa zmluvne previedla na sťažovateľky ako subjekty súkromného
práva na základe zmluvy. Samotný tento fakt, že Sociálna poisťovňa sa rozhodla tieto
pohľadávky nevymáhať od povinných a radšej ich zmluvne previedla na sťažovateľky za
odplatu, indikuje, že Sociálna poisťovňa disponovala informáciami o ich sťaženej
vymáhateľnosti vzhľadom na finančnú situáciu povinných. Sťažovateľky pri odplatnom
prevode týchto pohľadávok vzniknutých zo sociálneho poistenia za zlomkovú hodnotu si
museli byť vedomé rizika, že vymožiteľnosť týchto pohľadávok je neistá. Napriek tomu išli
do podnikateľského rizika a podali návrhy na súdne vymoženie týchto pohľadávok, resp.
nastúpili do procesného postavenia oprávneného v prebiehajúcich exekučných konaniach,
iniciovaných ich právnou predchodkyňou. Predmetné exekúcie majú tú spojitosť, že boli
dlhodobo (v danom prípade viac ako desať rokov, pozn.) vykonávané bez úspechu, preto
existuje dôvodná pochybnosť o tom, že sťažovateľky postupovali pri zachovaní primeranej
opatrnosti tak, ako to v ústavnej sťažnosti tvrdili. Aj v režime podľa predchádzajúcej
právnej úpravy, teda v čase podania návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie
exekúcie, exekučným súdom existovala „hrozba“ znášania trov pri nemajetnosti povinného,
dokonca vo výške skutočných trov súdneho exekútora. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný
súd dospel k záveru, že potenciálny negatívny dopad na majetkové práva sťažovateliek ako
oprávnených nesúvisí s aplikáciou zákona č. 233/2019 Z. z. a napadnutými
upovedomeniami súdnych exekútorov, ale skôr s rozhodnutím sťažovateliek znášať
podnikateľské riziko spojené s vymáhaním postúpených pohľadávok. Ústavný súd tak
konštatuje, že neexistuje relevantná súvislosť medzi označenými právami hmotnej povahy
a napadnutými upovedomeniami súdnych exekútorov ani v tejto argumentačnej rovine.
9. Keďže došlo k odmietnutiu ústavných sťažností, ústavný súd sa nezaoberal
ďalšími návrhmi sťažovateliek, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd ústavným
sťažnostiam vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu