Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 178/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Janou Viktóriou Žvachovou, Včelárska 21, Bratislava, pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa Slovenskej

republiky, bližšie nekonkretizovaného základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. , uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 8. apríla 2019 a postupom, ktorý mu predchádzal,

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a napadnutého uznesenia, sťažnostná

argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“),

základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa , bližšie

nekonkretizovaného základného práva podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“), uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 8. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý mu predchádzal.

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že 10. júna 2016 podala dovolanie

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 9. marca 2016,

ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu sp. zn. zo 7. januára 2013,

ktorým súd určil, že závet poručiteľky, v ktorom ustanovila sťažovateľku za závetnú

dedičku, je neplatný. Dovolanie si sťažovateľka pre krátkosť času koncipovala sama,

keďže jej vtedajší právny zástupca nejavil o vec záujem a po neúspechu v odvolacom

konaní odmietol spísať dovolanie a ďalej sťažovateľku zastupovať. Ďalší oslovení advokáti

podľa sťažovateľky takisto odmietli spísať dovolanie.

3. Uznesením č. k. -580 z 13. júna 2016 okresný súd vyzval

sťažovateľku na odstránenie vád dovolania, a to na doloženie plnej moci udelenej

advokátovi v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Sťažovateľka podala proti tomuto

uzneseniu odvolanie, v ktorom navrhla predĺženie uvedenej 10-dňovej lehoty na lehotu

15 dní od doručenia rozhodnutia Centra právnej pomoci o žiadosti sťažovateľky

o ustanovenie advokáta. Podľa nej krátkou 10-dňovou lehotou ju okresný súd dostal

do ťažko riešiteľnej situácie.

4. Sťažovateľka sa 31. októbra 2016 dohodla na zastupovaní s advokátskou

kanceláriou LG Legal, s. r. o., konajúcou advokátkou JUDr. Luciou Gálovou. Podľa

tvrdenia sťažovateľky plnomocenstvo v ten istý deň odniesla okresnému súdu jej priateľka

. Rovnako ho mal na súd poslať aj zvolený advokát.

5. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľky z dôvodu

nepredloženia plnomocenstva na zastupovanie advokátom.

6. Sťažovateľka vytkla porušenie svojich práv postupom okresného súdu, ktorý vec

predložil na rozhodnutie najvyššiemu súdu bez toho, aby jej odvolanie proti uzneseniu

na odstránenie vád dovolania predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Poukázala

aj na to, že okresný súd nezaložil do súdneho spisu plnomocenstvo pre advokátku

JUDr. Gálovú (LG Legal, s. r. o.). Sťažovateľka tiež vytkla, že najvyšší súd odmietol

dovolanie s poukazom na jej procesnú pasivitu s odôvodnením, že neboli splnené

podmienky konania, pričom nevzal do úvahy podané odvolanie proti uzneseniu

na odstránenie vád dovolania. Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd mal spis vrátiť

okresnému súdu na ďalšie konanie vo veci jej odvolania. Sťažovateľka konštatovala, že

uznesenie na odstránenie vád dovolania nenadobudlo právoplatnosť, pričom zároveň vady

odstránila predložením plnomocenstva pre advokátsku kanceláriu LG Legal, s. r. o.

7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa , , bytom

podľa , a

Slovenskej republiky, právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 08.04.2019 a konaním, ktoré mu predchádzalo a konaním Okresného súdu

Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 08.04.2019 a vec vracia Najvyššiemu súdu SR

na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd SR a Okresný súd Bratislava III sú povinní spoločne a nerozdielne

nahradiť sťažovateľovi , , bytom

trovy konania v sume 346,26 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu na účet právnej zástupkyne advokátky JUDr. Jany Viktórii Žvachovej.“

8. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi

Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola vec

predbežne prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka

(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

18. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ).

19. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon

nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho

pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

20. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

21. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základných práv podľa , a a práva podľa

ods. 1 dohovoru, pričom k porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, napadnutým uznesením najvyššieho súdu

o odmietnutí dovolania sťažovateľky z dôvodu nepredloženia plnomocenstva

na zastupovanie advokátom a postupom, ktorý mu predchádzal.

22. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti vytkla predovšetkým skutočnosť, že okresný

súd predložil vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu bez toho, aby jej odvolanie

proti uzneseniu na odstránenie vád dovolania č. k. -580 z 13. júna 2016

predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, toto uznesenie podľa nej nenadobudlo

právoplatnosť, pričom zároveň vady mala odstrániť predložením plnomocenstva

pre advokátsku kanceláriu LG Legal, s. r. o., okresnému súdu.

23. K predmetným námietkam ústavný súd uvádza, že preskúmal podanie

sťažovateľky zo 7. júla 2016 doručené okresnému súdu 8. júla 2016 označené ako

„Odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. -580

zo dňa 13.06.2016“, pričom z jeho obsahu vyplýva, že sťažovateľka namieta iba príliš

krátku lehotu na odstránenie vád dovolania, opisuje okolnosti odôvodňujúce predĺženie

lehoty a navrhuje predĺženie 10-dňovej lehoty uvedenej v uznesení č. k. -580

z 13. júna 2016 na 15 dní od doručenia rozhodnutia Centra právnej pomoci o jej žiadosti

o ustanovenie advokáta.

24. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené podanie sťažovateľky

označené ako odvolanie, v ktorom iba žiadala o predĺženie lehoty na odstránenie vád

dovolania, bolo podané už za účinnosti

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), kým podanie jej dovolania i výzva

okresného súdu realizovaná uznesením č. k. -580 z 13. júna 2016 spadajú

do obdobia účinnosti v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

25. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon

použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno

uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových

tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

27. Podľa druhej vety dovolateľ musí byť zastúpený advokátom,

pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho

koná.

28. Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie,

aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje

náležitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve

súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa

dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

29. Podľa dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené

podmienky podľa § 429.

30. Okresný súd teda v súlade s vyzval sťažovateľku na doplnenie

jej dovolania a poučil ju o následkoch neodstránenia vád dovolania.

31. Najvyšší súd v podstatnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:

„ upravuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorá

spočíva v tom, že dovolateľ bez právnického vzdelania musí byť v dovolacom konaní

zastúpený advokátom ( prvá veta v spojení s ). Pokiaľ

dovolateľ nie je zastúpený advokátom, ide o vadu konania, ktorá je odstrániteľná, avšak len

dovolateľom.

6. V danom prípade súd prvej inštancie uznesením vyzval žalovanú, aby odstránila

nedostatok predmetnej osobitnej podmienky dovolacieho konania (č. 1. 580 spisu).

Následne žalovaná požiadala súd prvej inštancie o predĺženie stanovenej lehoty (z 10 -

dňovej na 15 - dňovú lehotu) na doplnenie požadovaných nedostatkov, nakoľko si podala

žiadosť do Centra právnej pomoci o ustanovenie advokáta (č. 1. 583). Dňa 8. septembra

2016 Centrum právnej pomoci vydalo rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie

právnej pomoci žalovanej, a to z dôvodu, že nesplnila v stanovenej lehote všetky podmienky,

ktoré ustanovuje Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 13. septembra 2016. Vyššie uvedené informácie boli poskytnuté Centrom

právnej pomoci (č. 1. 605), a to na žiadosť súdu prvej inštancie (č. 1. 602).

...

8. Najvyšší súd konštatuje, že v dôsledku procesnej pasivity dovolateľky zostala

nesplnená osobitná podmienka dovolacieho konania ( ) a nenastali také

právne účinky, v dôsledku ktorých by bolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum.“

32. Z citovaného odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplývajú

sťažovateľkou nijako nespochybnené skutočnosti, že 8. septembra 2016 Centrum právnej

pomoci vydalo rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci

sťažovateľke, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. septembra 2016.

Sťažovateľka vo svojom podaní zo 7. júla 2016 navrhla predĺženie 10-dňovej lehoty

uvedenej v uznesení č. k. -580 z 13. júna 2016 na 15 dní od doručenia

rozhodnutia Centra právnej pomoci o jej žiadosti o ustanovenie advokáta. Z uvedeného

vyplýva, že samotnou sťažovateľkou navrhovaná predĺžená 15-dňová lehota uplynula

28. septembra 2016 (počítaná od 13. septembra 2016, keď rozhodnutie Centra právnej

pomoci o žiadosti sťažovateľky nadobudlo právoplatnosť), pričom sťažovateľkou

deklarované plnomocenstvo pre advokátsku kanceláriu LG Legal, s. r. o., ktoré malo byť

doručené okresnému súdu, je datované až na 31. október 2016, teda po uplynutí

sťažovateľkou navrhovanej predĺženej lehoty. V popísaných okolnostiach ústavný súd

nepovažuje sťažovateľkinu argumentáciu o tom, že okresný súd nepostupoval správne,

keď jej odvolanie nepredložil odvolaciemu súdu, za ústavne relevantnú. Z hľadiska

možného dopadu eventuálneho nesprávneho postupu okresného súdu po podaní odvolania

sťažovateľky na jej základné právo na súdnu ochranu a na jej právo na spravodlivé súdne

konanie je v konkrétnych súvislostiach prejednávanej veci podstatné iba to,

že do 31. októbra 2016 nebolo o jej dovolaní rozhodnuté.

33. Pokiaľ následne sťažovateľka argumentuje, že zabezpečila prostredníctvom

svojej priateľky predloženie plnomocenstva z 31. októbra 2016

pre advokátsku kanceláriu LG Legal, s. r. o., okresnému súdu a že okresný súd nezaložil

predmetné plnomocenstvo do súdneho spisu, ústavný súd k tomu uvádza, že predmetné

tvrdenia sťažovateľka hodnoverne nepreukázala. Okolnosti predloženia uvedeného

plnomocenstva okresnému súdu sú iba v rovine tvrdení a na kópii plnomocenstva priloženej

k ústavnej sťažnosti absentuje prezentačná pečiatka okresného súdu. Pokiaľ ide o k ústavnej

sťažnosti priložené podanie , ,

, z 5. júla 2019, adresované okresnému súdu, v ktorom opisuje okolnosti udelenia

plnomocenstva z 31. októbra 2016 a uvádza jeho osobné odovzdanie do podateľne

okresného súdu, toto podanie nemožno považovať za dôkaz doručenia plnomocenstva

okresnému súdu. Podanie nemá charakter čestného vyhlásenia a ani z neho nevyplýva, že by

si podávajúca bola vedomá následkov nepravdivého čestného vyhlásenia.

34. Z uvedených dôvodov ústavný súd nemohol priznať sťažovateľkinej

argumentácii ani dôkaznej situácii, ktorú predloženými prílohami svojej sťažnosti navodila,

dôvodnosť a relevanciu vyššiu než opisu a hodnoteniu skutkového stavu (konštatovaná

procesná pasivita sťažovateľky), ktorý za základ svojho napadnutého uznesenia pojal

najvyšší súd a ktorý právne posúdil tak, že „zostala nesplnená osobitná podmienka

dovolacieho konania ( )...“. Závery najvyššieho súdu sú v napadnutom

uznesení riadne zdôvodnené a uznesenie nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti

ani arbitrárnosti.

35. Ústavný súd vzhľadom aj na uvedené nezistil také zásahy do práv sťažovateľky,

a to ani zo strany okresného súdu ako ani zo strany najvyššieho súdu, ktoré by boli

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Rovnako nemožno dospieť ani

k záveru, že by bol výklad okresného súdu a najvyššieho súdu z ústavného hľadiska

neospravedlniteľný a neudržateľný v takej miere, aby v dôsledku toho mohlo dôjsť

k porušeniu sťažovateľkou označených práv zaručených a

dohovoru.

36. Ústavný súd tak dospel k záveru, že medzi napadnutým postupom okresného

súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu a základným právom sťažovateľky

podľa a tiež jej právom podľa dohovoru neexistuje taká

príčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť po prípadnom prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie ňou označených práv.

37. Pokiaľ sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti napáda aj postup najvyššieho

súdu, ústavný súd konštatuje, že tento postup bol uzavretý, a teda aj konzumovaný

samotným rozhodnutím najvyššieho súdu.

38. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti

namietaného porušenia základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a napadnutým uznesením

najvyššieho súdu odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

39. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 47

ods. 3 , vzhľadom na už uvedené skutočnosti nemohlo dôjsť ani k porušeniu tohto

základného práva.

40. Sťažovateľka sa v petite ústavnej sťažnosti domáha aj vyslovenia porušenia práv

podľa , avšak bez toho, aby ich bližšie špecifikovala, keďže uvedeným

ustanovením sa priznáva viacero základných práv (základné právo na verejné prerokovanie

veci, základné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania, základné právo

na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, základné právo na právo vyjadriť

sa ku všetkým vykonávaným dôkazom). Sťažovateľkina sťažnosť tak nespĺňa náležitosť

podľa , ktorý vyžaduje, aby v sťažnosti bolo

riadne označené základné právo a sloboda, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí.

Z popísaného nedostatku sťažnosti kontinuálne vyplýva aj ďalší, spočívajúci v tom,

že sťažovateľka ústavne relevantným spôsobom neodôvodnila porušenie niektorého

zo základných práv plynúcich z postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Ústavný súd konštatuje,

že obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona

o ústavnom súde je povinnosť sťažovateľa uviesť nielen konkrétne skutkové,

ale aj konkrétne právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho

základných práv a slobôd. Keďže ústavná sťažnosť neobsahuje v tomto smere relevantné

odôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 123

ods. 1 písm. d) .

41. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a , a ). V tejto súvislosti už ústavný

súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Osobitne to platí v prípadoch,

v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

advokátom (m. m. ).

42. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia ústavnej sťažnosti významné

procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal

skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným

súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie ústavnej sťažnosti

obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou

podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa je teda vznesenie relevantných námietok zo strany

sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných

práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou

alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo

záujmovej samosprávy, súdu atď.).

43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované

právne zastúpenie sťažovateľky ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného

práva podľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

podľa .

44. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite ústavnej sťažnosti

(zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov

právneho zastúpenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu