Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 218/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti AGRODATE s. r. o., Folkušová 108, IČO 36 401 714, zastúpenej

advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Michal Ševčík, PhD., vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -202 z 20. novembra 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti AGRODATE s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti AGRODATE s. r. o.,

Folkušová 108, IČO 36 401 714 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -202

z 20. novembra 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že žalobou doručenou

Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) 2. novembra 2016 sa sťažovateľka

domáhala proti obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „žalovaná“), zaplatenia sumy 1 000 €

z titulu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôsledkom mylnej platby sťažovateľky

v prospech bankového účtu č. vedeného žalobkyňou, majiteľa

ktorého považuje sťažovateľka za neexistujúci subjekt. Okresný súd rozsudkom

č. k. -157 z 3. apríla 2019 žalobu zamietol ako nedôvodnú. Z odôvodnenia

uvedeného rozhodnutia vyplýva, že okresný súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru,

že žalovaná nebola v konaní pasívne vecne legitimovaná, že sa nemohla bezdôvodne

obohatiť na úkor sťažovateľky, keďže bankový účet, v prospech ktorého sťažovateľka

vykonala platbu, žalovaná zriadila a viedla pre subjekt

, ktoré vzhľadom na všeobecne záväzné právne predpisy

účinné v čase jeho založenia nemožno považovať za neexistujúci subjekt.

3. Na základe odvolania sťažovateľky, v ktorom namietala, že predmetný bankový

účet žalovaná vedie „v rozpore so zákonom o bankách“ a že žalovaná sťažovateľke

neposkytla údaje o jeho majiteľovi, krajský súd rozsudkom č. k. -202

z 20. novembra 2019 rozsudok okresného súdu č. k. -157 z 3. apríla 2019

potvrdil ako vecne správny podľa a (ďalej

len „CSP“). V odôvodnení uvedeného rozhodnutia krajský súd uviedol, že nie je pravdivé

tvrdenie sťažovateľky, že jej žalovaná neposkytla údaje o príjemcovi platby, a že účet

v prospech ktorého sťažovateľka platila, existuje. Nič na tom nemení ani skutočnosť,

že sa zmenili právne predpisy týkajúce sa právnej subjektivity pozemkových spoločenstiev.

4. S uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľka nesúhlasí a opakujúc námietky,

ktoré vzniesla v podanom odvolaní, v ústavnej sťažnosti krajskému súdu vytýka,

že „nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom založil právnu neistotu ohľadne

konania bánk v postavení žalovaného, kedy žalobca využijúc všetky dostupné prostriedky

je napokon neúspešný voči tomu, kto 1.000 EUR prijal a má ich v držbe – t. j. žalovaný...

Keďže zaplatenie 1.000 EUR vylučuje dovolanie pre nízku hodnotu sporu, príslušným

je jedine Ústavný súd SR, aby konštatoval, že rozsudok porušovateľa zasiahol do uvedených

práv sťažovateľa.“.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje,

aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie

jej základných práv podľa a , ako aj práv podľa

ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu,

aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie

a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje

len v prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky

výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd

nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich

do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. ,

). Pri uplatňovaní právomoci podľa ústavný súd

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,

ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (m. m. , , ,

, , ). Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť

občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi

do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv

sťažovateľky podľa a a práv podľa dohovoru

a čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu č. k. -202

z 20. novembra 2019 (bod 3), ktoré sťažovateľka považuje za nedostatočne odôvodnené

(bod 4).

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom krajského

súdu

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch.

15. Podľa návrh na začatie konania je neprípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov,

v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky

konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu alebo

d) to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

16. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

17. Z dôvodovej správy k vyplýva, že „neprípustnosť

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom znamená, že zákon zakazuje ústavnému

súdu konať o návrhu, hoci má na rozhodnutie právomoc. Dôvodmi, pre ktoré je návrh

na začatie konania pred ústavným súdom neprípustný, sú: prekážka veci rozsúdenej,

prekážka už začatého konania, ústavný zákaz na podanie opravného prostriedku

proti rozhodnutiu ústavného súdu ( , časť vety pred bodkočiarkou)

a ďalšie dôvody, ktoré výslovne ustanovuje zákon, napríklad nevyčerpanie iných právnych

prostriedkov nápravy (§ 132 ods. 2, § 142 ods. 2). Prekážka veci rozsúdenej je zmiernená

prípustnosťou nového návrhu, ak dôvodom odmietnutia predchádzajúceho návrhu bolo

len nesplnenie podmienok konania. Napríklad v prípade, ak by ústavný súd odmietol

sťažnosť podľa z dôvodu, že sťažnosťou bolo napadnuté neprávoplatné

rozhodnutie, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je možné toto rozhodnutie

napadnúť novou sťažnosťou.“.

18. Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu

jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva,

ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom

(m. m. ). Sťažovatelia nemajú podľa ,

a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich

systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,

že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni

jeho právomocí ( v spojení s ). Iba za predpokladu,

že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej

ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní,

môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou

ústavnému súdu podľa (m. m. , ,

, ).

19. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Citovaná právna úprava (účinná od 1. júla 2016) presunula ťažisko tvrdenia

a preukazovania vád zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na dovolateľa, ktorý limity

posúdenia prípustnosti dovolania určuje obsahom podaného dovolania.

21. „Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,

ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu,

a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených

s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci

za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti

strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu

a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae

(odmietnutia spravodlivosti)“ [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 25. októbra 2017].

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľka

napriek poučeniu, že „proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa... v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii“, dovolanie

proti napadnutému rozsudku krajského súdu podľa nepodala.

23. Sťažovateľa nepodaním dovolania podľa proti napadnutému

rozsudku krajského súdu nevyčerpala právny prostriedok, ktorý jej priznáva zákon

na ochranu jej základných práv a slobôd.

24. Tvrdenie sťažovateľky, že „zaplatenie 1.000 EUR vylučuje dovolanie pre nízku

hodnotu sporu“, neobstojí, pretože v zmysle neprípustnosť dovolania

v tzv. bagateľných sporoch je vylúčená iba vo vzťahu k .

25. Sťažovateľka netvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie nepodala

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto neprichádzal do úvahy ani prípadný možný

postup ústavného súdu podľa .

26. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu... Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný

prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu,

ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia

rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

27. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

v časti, ktorou namietala porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, odmietol

podľa pre neprípustnosť.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20

ods. 1 a práva podľa dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom

krajského súdu

28. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

29. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

30. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie

základného práva podľa a práva podľa dodatkového protokolu

napadnutým rozsudkom krajského súdu, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, keďže vo vzťahu

k nim neuviedla žiadne ústavne relevantné námietky.

31. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že ochrana , prípadne

dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená

len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú podľa čl. 144

ods. 1 pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou

zmluvou podľa a 5 (, ).

32. „Článok 20 ods. 1 zabezpečuje každému rovnaké

predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené

v alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke právo každej osoby

má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát, právnickú

osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v

všaknemožno vyvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok)

bez dodržania predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi.“ ().

33. Právny názor ústavného súdu, ktorým sa účel ochrany vlastníka

podľa identifikuje s osobou, ktorá naozaj je vlastníkom,

a nie aj s tými, ktorí sa usilujú o nadobudnutie vlastníctva, je konformný s právnym

názorom Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého vlastnícke právo zaručené

čl. 1 dodatkového protokolu nezahŕňa právo nadobudnúť majetok (Marckx Case, séria A,

1979, č. 31; Van der Mussele Case, séria A, 1983, č. 70).

34. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu