Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 205/2020
PDF · 392.44 KB
No categories available
IV. ÚS 205/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodných spoločností
A R A V E R a. s., Gen. M. R. Štefánika 26, Trenčín, IČO 00 679 291; AUTOMAX PLUS
s. r. o., Sládkovičova 632, Považská Bystrica, IČO 46 569 022; AUTONOVO, a. s.,
Zvolenská cesta 40, Banská Bystrica, IČO 35 796 693; DS – CAR, s. r. o., Hlavná 21,
Dunajská Streda, IČO 36 233 510; G A L I M E X s. r. o., Sučianska 49, Martin-Priekopa,
IČO 31 559 093; a PO CAR, s. r. o., Petrovianska 1, Prešov, IČO 31 693 989, zastúpených
URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátskou kanceláriou,
Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban,
MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení
s čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sa 53/2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodných spoločností A R A V E R a. s., AUTOMAX PLUS
s. r. o., AUTONOVO, a. s., DS – CAR, s. r. o., G A L I M E X s. r. o. a PO CAR, s. r. o.,
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla
2020 doručená ústavná sťažnosť obchodných spoločností A R A V E R a. s., Gen. M. R.
Štefánika 26, Trenčín, IČO 00 679 291, AUTOMAX PLUS s. r. o., Sládkovičova 632,
Považská Bystrica, IČO 46 569 022, AUTONOVO, a. s., Zvolenská cesta 40, Banská
Bystrica, IČO 35 796 693, DS – CAR, s. r. o., Hlavná 21, Dunajská Streda, IČO 36 233 510,
G A L I M E X s. r. o., Sučianska 49, Martin-Priekopa, IČO 31 559 093, a PO CAR, s. r. o.,
Petrovianska 1, Prešov, IČO 31 693 989 (ďalej aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej
únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sa 53/2019 (ďalej len „napadnuté konanie krajského
súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali správnu žalobu
doručenú krajskému súdu 26. júla 2019, ktorou sa domáhali ochrany pred iným zásahom
Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. O tejto správnej žalobe nebolo do dňa
doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu právoplatne rozhodnuté.
3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedli, že „spolu so žalobou proti
inému zásahu orgánu verejnej správy podali sťažovatelia aj návrh na priznanie odkladného
účinku žaloby. S výnimkou rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o nepriznaní
odkladného účinku žalobe, však porušovateľ v predmetnej veci nekonal efektívne, pričom
potreba okamžitého konania vo veci samej bola z dôvodu nepriznania odkladného účinku
žalobe o to väčšmi aktuálna a potrebná.“.
4. Sťažovatelia tiež konštatovali, že „viackrát požiadali konajúci a rozhodujúci súd
o vydanie rozhodnutia v merite veci, kde zdôvodnili potrebu okamžitého konania s ohľadom
na skutkový stav veci a upozornili na zbytočné prieťahy v danom konaní. Žalobcovia
predovšetkým apelovali na fakt, že zo strany PMÚ SR musí byť v zmysle § 38c ods. 4 zákona
č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vydané právoplatné
rozhodnutie vo veci samej do dňa 03.06.2020. S ohľadom na skutkovú, vecnú a právnu
argumentáciu obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe bolo posúdenie otázky nezákonnosti
konania PMÚ SR pri vykonaní inšpekcie (dawn raidu) v priestoroch vybraných účastníkov
správneho konania vedeného pred PMÚ SR a tým aj otázky nezákonnosti dôkazov s ktorými
PMÚ SR v správnom konaní disponuje, kľúčovou a nosnou otázkou.“.
5. Sťažovatelia podali aj sťažnosť na zbytočné prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorá bola krajskému súdu doručená 19. februára 2020 a ktorou žiadali
o prešetrenie a prijatie opatrení na odstránenie prieťahov v napadnutom konaní. Túto
sťažnosť na zbytočné prieťahy podpredseda krajského súdu uznal za opodstatnenú, keďže
v napadnutom konaní zistil nečinnosť.
6. Sťažovatelia zastávajú názor, že «poskytli v predmetnom konaní maximálnu
súčinnosť, dostatočnú skutkovú, vecnú ako aj právnu argumentáciu vo svojich podaniach
a je ústavne neudržateľné, že napriek svojej maximálnej aktivite sa sťažovatelia nedočkali
právoplatného ukončenia predmetného konania s ohľadom na osobitný význam meritórneho
rozhodnutia súdu pre správne konanie vedené pred Protimonopolným úradom SR ako
orgánom verejnej správy, ktorý sa podľa názoru sťažovateľov dopustil iného (nezákonného)
zásahu. Sťažovatelia majú za to, že Krajský súd v Bratislave pri posudzovaní „dôležitosti“
tohto sporu mal nepochybne zobrať do úvahy osobitosti daného konania a skutočnosti
vyžadujúce si prijatie meritórneho rozhodnutia v čo najkratšom možnom čase.».
7. Na základe už uvedeného sťažovatelia v petite navrhujú, aby ústavný súd vydal
nález, ktorým vysloví porušenie ich v bode 1 označených práv postupom krajského súdu
v napadnutom konaní. Sťažovatelia sa zároveň domáhajú, aby ústavný súd prikázal
v napadnutom konaní krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa
sťažovatelia domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v celkovej sume 15 000 €
a náhrady trov konania v sume 1 949,83 €.
II.
Relevantná právna úprava
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“).
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
14. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
16. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti namietajú porušenie čl. 47 charty
(vo všeobecnosti); z obsahu ústavnej sťažnosti ale vyplýva, že sťažovatelia konkrétne
namietajú porušenie čl. 47 ods. 2 charty.
17. Podľa čl. 47 ods. 2 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa
zastupovať.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno
hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánov verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec
dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím
a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej
by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže spočívať aj v tom, že porušenie
tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré
z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných
prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
19. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je
nárok sťažovateľov na ochranu pred postupom krajského súdu v napadnutom konaní,
ktorým malo byť porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote.
20. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,
že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 76/03, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017).
21. Ústavný súd sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti ústavnej sťažnosti
sťažovateľov so zreteľom na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť. Pri ústavných
sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38
ods. 2 listiny) ústavný súd už v minulosti odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj
postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak
„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu
porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“
(II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
22. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02,
I. ÚS 38/04, I. ÚS 375/08). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,
sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie sťažovateľom označeného základného práva
(I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05, I. ÚS 191/2015). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd
spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom
ovplyvnili dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
23. Podľa názoru ústavného súdu momentálna doba konania pred krajským súdom
(10 mesiacov) je stále v rámci ústavnej akceptovateľnosti, a preto nedošlo k takej intenzite
zásahu do práv sťažovateľov zo strany krajského súdu, ktorá by zodpovedala ústavne
relevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
24. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov
pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
25. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá ako celok už pri jej
predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci
stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
26. Nad rámec ústavný súd konštatuje, že spolu s ústavnou sťažnosťou boli doručené
aj splnomocnenia pre právneho zástupcu na zastupovanie obchodných spoločností
AUTOMAX PLUS s. r. o. a PO CAR, s. r. o., v konaní pred ústavným súdom. Tieto
predmetné splnomocnenia ale neboli udelené na zastupovanie vo veci namietaného
porušenia v bode 1 uvedených základných práv v príčinnej súvislosti s postupom krajského
súdu v napadnutom konaní, keďže sú datované 18. januára 2018 (viac ako 2 roky
pred podaním ústavnej sťažnosti). Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ústavný súd už nevyzval právneho zástupcu
na odstránenie uvedeného nedostatku z dôvodu procesnej hospodárnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. mája 2020
Miroslav Duriš predseda senátu