Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 205/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodných spoločností

A R A V E R a. s., Gen. M. R. Štefánika 26, Trenčín, IČO 00 679 291; AUTOMAX PLUS

s. r. o., Sládkovičova 632, Považská Bystrica, IČO 46 569 022; AUTONOVO, a. s.,

Zvolenská cesta 40, Banská Bystrica, IČO 35 796 693; DS – CAR, s. r. o., Hlavná 21,

Dunajská Streda, IČO 36 233 510; G A L I M E X s. r. o., Sučianska 49, Martin-Priekopa,

IČO 31 559 093; a PO CAR, s. r. o., Petrovianska 1, Prešov, IČO 31 693 989, zastúpených

URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátskou kanceláriou,

Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban,

MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodných spoločností A R A V E R a. s., AUTOMAX PLUS

s. r. o., AUTONOVO, a. s., DS – CAR, s. r. o., G A L I M E X s. r. o. a PO CAR, s. r. o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodných spoločností A R A V E R a. s., Gen. M. R.

Štefánika 26, Trenčín, IČO 00 679 291, AUTOMAX PLUS s. r. o., Sládkovičova 632,

Považská Bystrica, IČO 46 569 022, AUTONOVO, a. s., Zvolenská cesta 40, Banská

Bystrica, IČO 35 796 693, DS – CAR, s. r. o., Hlavná 21, Dunajská Streda, IČO 36 233 510,

G A L I M E X s. r. o., Sučianska 49, Martin-Priekopa, IČO 31 559 093, a PO CAR, s. r. o.,

Petrovianska 1, Prešov, IČO 31 693 989 (ďalej aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) v spojení s Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej

únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie krajského

súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali správnu žalobu

doručenú krajskému súdu 26. júla 2019, ktorou sa domáhali ochrany pred iným zásahom

Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. O tejto správnej žalobe nebolo do dňa

doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu právoplatne rozhodnuté.

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedli, že „spolu so žalobou proti

inému zásahu orgánu verejnej správy podali sťažovatelia aj návrh na priznanie odkladného

účinku žaloby. S výnimkou rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o nepriznaní

odkladného účinku žalobe, však porušovateľ v predmetnej veci nekonal efektívne, pričom

potreba okamžitého konania vo veci samej bola z dôvodu nepriznania odkladného účinku

žalobe o to väčšmi aktuálna a potrebná.“.

4. Sťažovatelia tiež konštatovali, že „viackrát požiadali konajúci a rozhodujúci súd

o vydanie rozhodnutia v merite veci, kde zdôvodnili potrebu okamžitého konania s ohľadom

na skutkový stav veci a upozornili na zbytočné prieťahy v danom konaní. Žalobcovia

predovšetkým apelovali na fakt, že zo strany PMÚ SR musí byť v zmysle § 38c ods. 4 zákona

č. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vydané právoplatné

rozhodnutie vo veci samej do dňa 03.06.2020. S ohľadom na skutkovú, vecnú a právnu

argumentáciu obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe bolo posúdenie otázky nezákonnosti

konania PMÚ SR pri vykonaní inšpekcie (dawn raidu) v priestoroch vybraných účastníkov

správneho konania vedeného pred PMÚ SR a tým aj otázky nezákonnosti dôkazov s ktorými

PMÚ SR v správnom konaní disponuje, kľúčovou a nosnou otázkou.“.

5. Sťažovatelia podali aj sťažnosť na zbytočné prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorá bola krajskému súdu doručená 19. februára 2020 a ktorou žiadali

o prešetrenie a prijatie opatrení na odstránenie prieťahov v napadnutom konaní. Túto

sťažnosť na zbytočné prieťahy podpredseda krajského súdu uznal za opodstatnenú, keďže

v napadnutom konaní zistil nečinnosť.

6. Sťažovatelia zastávajú názor, že «poskytli v predmetnom konaní maximálnu

súčinnosť, dostatočnú skutkovú, vecnú ako aj právnu argumentáciu vo svojich podaniach

a je ústavne neudržateľné, že napriek svojej maximálnej aktivite sa sťažovatelia nedočkali

právoplatného ukončenia predmetného konania s ohľadom na osobitný význam meritórneho

rozhodnutia súdu pre správne konanie vedené pred Protimonopolným úradom SR ako

orgánom verejnej správy, ktorý sa podľa názoru sťažovateľov dopustil iného (nezákonného)

zásahu. Sťažovatelia majú za to, že Krajský súd v Bratislave pri posudzovaní „dôležitosti“

tohto sporu mal nepochybne zobrať do úvahy osobitosti daného konania a skutočnosti

vyžadujúce si prijatie meritórneho rozhodnutia v čo najkratšom možnom čase.».

7. Na základe už uvedeného sťažovatelia v petite navrhujú, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie ich v bode 1 označených práv postupom krajského súdu

v napadnutom konaní. Sťažovatelia sa zároveň domáhajú, aby ústavný súd prikázal

v napadnutom konaní krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa

sťažovatelia domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v celkovej sume 15 000 €

a náhrady trov konania v sume 1 949,83 €.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

16. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti namietajú porušenie čl. 47 charty

(vo všeobecnosti); z obsahu ústavnej sťažnosti ale vyplýva, že sťažovatelia konkrétne

namietajú porušenie čl. 47 ods. 2 charty.

17. Podľa čl. 47 ods. 2 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa

zastupovať.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánov verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa môže spočívať aj v tom, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných

prieťahoch (m. m. , ).

19. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je

nárok sťažovateľov na ochranu pred postupom krajského súdu v napadnutom konaní,

ktorým malo byť porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote.

20. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. , , , ).

21. Ústavný súd sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti ústavnej sťažnosti

sťažovateľov so zreteľom na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť. Pri ústavných

sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa (

ods. 2 listiny) ústavný súd už v minulosti odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj

postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani

porušenie základného práva podľa “ (), resp. ak

„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(, ).

22. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, ). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie sťažovateľom označeného základného práva

(, , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd

spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili dĺžku súdneho konania (, , ).

23. Podľa názoru ústavného súdu momentálna doba konania pred krajským súdom

(10 mesiacov) je stále v rámci ústavnej akceptovateľnosti, a preto nedošlo k takej intenzite

zásahu do práv sťažovateľov zo strany krajského súdu, ktorá by zodpovedala ústavne

relevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

24. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

25. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá ako celok už pri jej

predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci

stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

26. Nad rámec ústavný súd konštatuje, že spolu s ústavnou sťažnosťou boli doručené

aj splnomocnenia pre právneho zástupcu na zastupovanie obchodných spoločností

AUTOMAX PLUS s. r. o. a PO CAR, s. r. o., v konaní pred ústavným súdom. Tieto

predmetné splnomocnenia ale neboli udelené na zastupovanie vo veci namietaného

porušenia v bode 1 uvedených základných práv v príčinnej súvislosti s postupom krajského

súdu v napadnutom konaní, keďže sú datované 18. januára 2018 (viac ako 2 roky

pred podaním ústavnej sťažnosti). Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ústavný súd už nevyzval právneho zástupcu

na odstránenie uvedeného nedostatku z dôvodu procesnej hospodárnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Miroslav Duriš predseda senátu