Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 239/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Čurillom, Hlavná 11, Prešov, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a 5 a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a 5

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný

pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. c) s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c) v znení neskorších predpisov.

3. Uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 13. januára 2020 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) bol sťažovateľ vzatý do väzby

z dôvodov podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom sudca neprijal písomný sľub

sťažovateľa, nenahradil väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka

a nenariadil kontrolu sťažovateľa technickými prostriedkami.

4. Proti uzneseniu okresného súdu podali sťažovateľ aj krajský prokurátor sťažnosť,

o ktorej rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 10. februára 2020 tak,

že uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu, vzal sťažovateľa do väzby z dôvodov

podľa , a , neprijal písomný sľub sťažovateľa,

nenahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a zamietol

jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu.

5. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že v uznesení krajského súdu absentuje

odôvodnenie vo vzťahu k tzv. kolúznej väzbe. Tvrdí, že všetky stopy z miesta činu už boli

zaistené, a preto záver krajského súdu, že sťažovateľ by pôsobil na svedkov alebo znalcov,

nie je ničím podložený. Závažnosť spáchaného trestného činu nie je podľa názoru

sťažovateľa skutočnosťou, ktorá by mohla opodstatniť dôvod väzby podľa § 71 ods. 1

písm. b) . Naopak, sťažovateľ zdôrazňuje, že sa sám podieľal na hľadaní

poškodeného. Ďalej vo všeobecnosti odkazuje na zaistené stopy č. 4, č. 20 a č. 29 a na to,

že sa nachádzali v strede cesty.

6. Sťažovateľ ďalej namieta, že záver krajského súdu o tom, že u neho možno

konštatovať náchylnosť k nerešpektovaniu noriem spoločenského života, a že v prípade,

ak by nastala príležitosť, mohol by takto konať, sú ničím nepodložené úvahy a špekulácie

krajského súdu. Krajským súdom spomínané priestupky na úseku cestnej premávky,

navyše menej závažné, nemôžu nijakým logickým spôsobom založiť dôvod väzby

podľa a .

7. Sťažovateľ napokon tvrdí, že ak krajský súd odkazuje na výpoveď svedka

, od ktorého si mal sťažovateľ požičať motorové vozidlo bez toho, aby ho vrátil, ani

táto skutočnosť nemá logickú súvislosť s dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)

. Finančný motív spáchania skutku, z ktorého je sťažovateľ obvinený,

nebol totiž nijakým spôsobom preukázaný.

8. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľa

, toho času

na osobnú slobodu

podľa a 5 a právo na spravodlivé rozhodnutie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. porušené bolo.

Priznáva sťažovateľovi primerané zadosťučinenie vo výške 5.000 ,- EUR...

Krajský súd v Prešove je povinný obvinenému... uhradiť trovy konania...“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom

upravuje o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

12. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

16. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

17. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...

18. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

19. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné

pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa,

že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

20. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že každé pozbavenie slobody musí byť

„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem

toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné účelom

, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (, ,

). Požiadavku obsiahnutú v tomto článku nemožno definovať in abstracto,

ale musí sa posúdiť podľa okolností každej veci vrátane toho, čo v sťažnosti uviedol

sťažovateľ (). Ústavný súd preto v prípade môže a musí uplatniť

určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli

všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou

ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) je preskúmať

zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s alebo príslušnou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať

ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením

obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd

medzi všeobecné súdy a ústavný súd v ().

21. Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je tak daná

právomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej

slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené

obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe

rozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú

obavu vyjadrenú v až c) alebo okolnosti uvedené

v odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený

zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby ().

Úlohou ústavného súdu je tiež sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach

správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti

vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd (,

II. ÚS465/2011).

22. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že obsahom základného

práva podľa je aj oprávnenie trestne stíhanej osoby, aby súd rozhodujúci

o jej väzbe skúmal významné skutočnosti pre a proti väzbe vrátane možnosti nahradiť

ju zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou, pričom ak sa rozhodne trestne stíhanú osobu

do väzby vziať alebo ju v nej ďalej držať, aby boli takéto rozhodnutia založené

na konkrétnych skutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe (, ,

).

23. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že odvolací

(resp. sťažnostný) súd rozhodujúci o pozbavení slobody nemusí odpovedať na každý

argument osoby, ktorá je pozbavená osobnej slobody. Tento súd však nesmie ignorovať

konkrétne skutočnosti namietané touto osobou, ktoré by mohli spochybniť existenciu

podmienok „zákonnosti“ pozbavenia osobnej slobody (pozri rozsudok vo veci Ilijkov

proti Bulharsku z 26. 7. 2001, sťažnosť č. 33977/96, bod 94).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa a 5

postupom krajského súdu v napadnutom konaní

24. Sťažovateľ v tejto časti svojej ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 5 postupom krajského súdu v napadnutom

konaní na základe toho, že:

- v uznesení krajského sudu absentuje odôvodnenie vo vzťahu ku kolúznej väzbe;

- závery krajského súdu o náchylnosti sťažovateľa k nerešpektovaniu noriem

spoločenského života predstavujú iba jeho špekulácie bez opory v okolnostiach prípadu;

- priestupky na úseku cestnej premávky nemôžu predstavovať okolnosť

odôvodňujúcu väzbu podľa a ;

- výpoveď svedka nie je relevantná vo vzťahu k existencii väzobného

dôvodu podľa , keď finančný motív spáchania

skutku nebol nijakým spôsobom preukázaný.

25. Ústavný súd na úvod konštatuje, že sťažovateľ pred ústavným súdom namieta

porušenie svojich v petite ústavnej sťažnosti označených práv postupom krajského súdu

v napadnutom konaní. Tento sťažovateľom napádaný postup krajského súdu vyústil

do vydania jeho uznesenia, a preto ústavný súd zameral svoj prieskum v súvislosti

s namietaným porušením práv sťažovateľa na toto rozhodnutie.

26. Krajský súd v relevantnej časti uznesenia uviedol: «Vo vzťahu ku sťažovateľom

namietanému tvrdeniu súdu prvého stupňa ohľadne vzdialenosti prvej krvnej stopy

od zhoreniska, ktorá bola predbežnou analýzou DNA priradená obvinenému

, sťažnostný súd uvádza, že námietka sťažovateľa nezodpovedá obsahu doteraz

získaných dôkazov a tiež im nezodpovedá ani to, že prvá krvná stopa prislúchajúca

obvinenému sa našla až 120 m od zhoreniska smerom do obce .

Z predbežného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného

zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice

z 03.01.2020 plynie, že zo stopy č. 4. č. 20 a č. 29, ktoré tvorili vatové tyčinky, na ktorých

bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, bol vykonaním izolácie, kvantifikácie, kvalifikácie

a analýzy DNA zistený DNA profil, ktorý sa zhodoval s DNA profilom obvineného

. Z fotodokumentácie z obhliadky z miesta činu, in concreto, z náčrtku mapy

odobratých stôp plynie, že stopa č. 4 sa nachádza 15,5 m od odbočky k požiarovisku

v strede cesty smerom od požiaroviska k obci . Pokiaľ ide o stopy č. 20 a č. 29, tieto

sa nachádzajú vo vzdialenosti cca 203,7 m a 1.100 m od odbočky k požiaroviska v strede

cesty smerom od požiaroviska do obce .

Z uvedeného možno v tomto štádiu trestného konania urobiť logický záver,

že obvinený bol v čase skutku na mieste činu a v jeho okolí, pričom nateraz niet iného

dôkazu, ktorý by vzbudzoval podozrenie, že na mieste činu v čase skutku mala byť prítomná

ešte osoba okrem obvineného a jeho obete.

...

Rovnako sa krajský súd v tomto štádiu trestného konania stotožnil aj so záverom

prvostupňového súdu o existencii tzv. kolúznej väzby, pretože najmä zapálenie motorového

vozidla a tela poškodeného páchateľom sú tou konkrétnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje

prítomnosť obavy, že ponechaním obvineného na slobode bude pôsobiť na svedkov, znalcov,

spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.

Uvedenú obavu nateraz neoslabuje ani tá skutočnosť, že všetky stopy z miesta činu boli

zaistené, keďže objasňovanie predmetného skutku je ešte v počiatočnom štádiu

zhromažďovania dôkazov, a preto uvedená námietka sťažovateľa je v tomto štádiu trestného

konania predčasná.

Sťažnostný súd ale nezdieľa názor okresného súdu ohľadne neexistencie dôvodu

tzv. preventívnej väzby u obvineného v zmysle § 71 ods. 1 písm. c)

. Pokiaľ ide o prítomnosť obavy z pokračovania v trestnej činnosti, tá plynie

u obvineného najmä z charakteru samotného skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Obvinený

je pre toto štádium trestného konania dôvodne podozrivý zo spáchania

toho najzávažnejšieho porušenia noriem nielen občianskeho, ale i ľudského spolunažívania,

mal zobrať život inému, navyše vlastnému otcovi. Súd má za to, že ak niekto raz prekročí

jednu z najprísnejších noriem ľudského spolužitia - nezabiť, ide o osobu, u ktorej možno

o to viac konštatovať náchylnosť k nerešpektovaniu iných noriem spoločenského života,

ak by nastala „príležitosť“. Týmto úvahám napokon svedčí aj to, že z výpovede svedka

z 10.01.2020 vyplýva, že obvinený si od neho 31.12.2019 požičal

, ktorý mu nevrátil, neozval sa mu, bol nekontaktný a tak naňho podal trestné

oznámenie. Napokon náchylnosť obvineného k porušovaniu právnych noriem ďalej možno

vyvodiť i z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, v ktorom má 16 záznamov za posledných päť rokov, najmä na úseku cestnej

premávky. Tieto zistenia, ako aj dlhy obvineného, ku ktorým sa vyjadril svedok

a existencia ktorých je zrejmá aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise,

ktoré sa týkajú súdnych a exekučných konaní vedených voči obvinenému, vyvstáva

prítomnosť dôvodnej obavy, že obvinený v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu,

by pokračoval v trestnej činnosti, ktorou by si zabezpečoval svoje životné potreby.»

27. Z citovanej časti odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že existencia dôvodu

väzby podľa (tzv. kolúzna väzba) bola v prípade

sťažovateľa odôvodnená spôsobom spáchania trestného činu (zapálenie motorového vozidla

a tela poškodeného). K námietke sťažovateľa o zaistení všetkých dôkazov krajský súd

poukázal na to, že objasňovanie skutku je ešte v počiatočnom štádiu zhromažďovania

dôkazov, a teda táto námietka sťažovateľa je nateraz predčasná.

28. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že krajský súd existenciu

väzobného dôvodu podľa odôvodnil, a teda

nemožno prisvedčiť námietke sťažovateľa, že takéto odôvodnenie v jeho uznesení

absentuje. Zároveň z citovanej časti uznesenia vyplýva, že nie závažnosť údajne spáchaného

trestného činu, ale spôsob jeho spáchania bol rozhodujúcou skutočnosťou,

ktorá opodstatnila existenciu tzv. kolúznej väzby. Tento záver krajského súdu sťažovateľ

relevantným spôsobom nespochybnil.

29. Ak sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti poukazuje na zaistené stopy

č. 4, č. 20 a č. 29, a to bez toho, aby bližšie uviedol argumentáciu, ktorú z nich vo svojej

ústavnej sťažnosti odvodzuje, ústavný súd iba v krátkosti konštatuje, že krajský súd

sa námietke sťažovateľa týkajúcej sa označených stôp náležitým spôsobom venoval, pričom

dospel k záveru, že námietky sťažovateľa týkajúce sa vzdialenosti krvných stôp

od zhoreniska nezodpovedajú dosiaľ zabezpečeným dôkazom.

30. Pokiaľ ide o väzobný dôvod podľa ,

krajský súd poukázal na charakter sťažovateľom údajne spáchaného skutku a na osobu

poškodeného (obete), výpoveď svedka o podaní trestného oznámenia na sťažovateľa

v dôsledku nevrátenia motorového vozidla, priestupky na úseku cestnej premávky,

ako i dlhy sťažovateľa.

31. Takto formulované odôvodnenie väzobného dôvodu nemožno z pohľadu

ústavného súdu považovať za nedostatočné, ako to tvrdí sťažovateľ. Krajský súd poukázal

na viaceré konkrétne okolnosti tejto veci (pozri predchádzajúci bod), ktoré vo svojom súčte

podľa jeho názoru založili existenciu označeného väzobného dôvodu, resp. obavy,

že sťažovateľ by pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Ak sťažovateľ tvrdí, že v jeho veci

nebol preukázaný finančný motív spáchania skutku, ústavný súd konštatuje, že ide o jeden

z aspektov prípadu, ktorý krajský súd pri svojom rozhodovaní zvážil a svoj záver

o existencii väzobného dôvodu podľa založil

na súhrne viacerých (ďalších) okolností tejto veci.

32. Vzhľadom na už uvedené dospel ústavný súd k záveru, že túto časť ústavnej

sťažnosti je potrebné odmietnuť podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

33. Nad rámec uvedeného ústavný súd dopĺňa, že pokiaľ sťažovateľ v odôvodnení

ústavnej sťažnosti poukazuje aj na to, že mali byť porušené aj jeho práva podľa čl. 17 ods. 1

a , , ods. 3 a 4 dohovoru, ako aj a 2 ,

tak vzhľadom na viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania (§ 45 zákona

o ústavnom súde) sa v zmysle stabilizovanej judikatúry takáto námietka považuje

iba za súčasť argumentácie sťažovateľa (, , ,

, ). Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že všetky námietky

sťažovateľa proti jeho väzobnému trestnému stíhaniu bolo možné preskúmať aj v rámci

namietaného porušenia základných práv podľa a 5 .

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom krajského súdu v napadnutom konaní

34. Ústavný súd dospel k záveru, že aj túto časť ústavnej sťažnosti,

v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v napadnutom konaní, je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g)

ako zjavne neopodstatnenú, pretože na rozhodovanie o väzbe

sa vzťahuje čl. 5 dohovoru (, , ,

). V danom prípade teda neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom

krajského súdu v napadnutom konaní a sťažovateľovým právom na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

35. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu