Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 225/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. S., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. S. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2013 doručená sťažnosť Ing. M. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „Podľa údajov Centrálneho

depozitára cenných papierov SR, a. s., Ičo: 31338976, so sídlom: 814 80 Bratislava,

ul. 29. augusta 1/A (ďalej len CDCP) sťažovateľ ešte stále figuruje ako akcionár Z., a. s.,

v likvidácii. Z toho sa odvíja jeho povinnosť platiť akési evidenčné poplatky. CDCP

(inštitúcia, ktorú sťažovateľ nikdy o nič nežiadal a ktorá vznikla až r. 2003-2004) chce teda

od sťažovateľa dokonca čosi inkasovať za akési vedenie akcií – totálne bezcenných

papierov.

Je faktom, že Krajský súd v Bratislave vyhlásil dňa 15. 05. 1996 konkurz na majetok

dlžníka: Z., a. s.. v likvidácii... Správcom podstaty je JUDr. S. V...

V predmetnej kauze (vedenej pred KS v Bratislave – ako porušovateľom – pod

č. ) ani po šestnástich rokoch!!! právne nonkonformného a neefektívneho

procesovania na úrovni všeobecného súdu neprišlo k vytvoreniu právnej istoty.

Nedoriešenie tangovaného konkurzného konania – jeho nedovedenie do platným právom

predvídaného záveru – evokuje neriešiteľnosť situácie . Situáciu ovplyvniť svojím konaním

v procese je úplne mimo možností sťažovateľa. Sťažovateľ požiadal o efektívny zákrok

predsedu Krajského súdu.

Nemožno preto obísť fakt, že sťažovateľ nevidí žiadnu verifikovateľnú garanciu

odstránenia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti Krajského súdu v Bratislave... Spôsob

vedenia procesu pred KS v Bratislave a neúmerne dlhý celkový čas procesu očividne

ohrozujú elementárne práva sťažovateľa ako účastníka súdneho procesu.“.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa

na základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, poukazujúc na to, že „nedohľadný výsledok až extrémne“ škodí jeho postaveniu.

Sťažovateľ napokon uvádza, že „sa dokonca domáhal ochrany jeho práv aj v súlade

s ustanoveniami o súdoch“, avšak „jeho snaha hýbať procesom sa

nestretla s adekvátnou a reálnou súdnou odozvou“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo Ing. M. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov...“

Okrem uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby mu ústavný súd priznal finančné

zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý podala zjavne

neoprávnená osoba.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ).

Z vyplýva, že sťažovateľ teda musí namietať porušenie svojich

základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom, resp. iným orgánom

verejnej moci, to prichádza do úvahy iba za predpokladu, ak je v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv

(, , ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

Text uvedený mimo petitu pokladá ústavný súd za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý

nemôže doplniť petit (, , , ,

, ). Namietanie porušenia základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len “dohovor“) obsiahnuté v texte sťažnosti posudzoval preto

ústavný súd iba ako súčasť argumentácie sťažovateľa.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že predmetom tohto konania

o sťažnosti sťažovateľa pred ústavným súdom je iba rozhodovanie o ním namietanom

porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , nie však o základných právach podľa a

a o práve podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré sťažovateľ síce na prvej strane svojej sťažnosti

uviedol, avšak v jej petite sa už vyslovenia ich porušenia nedomáha a ani ich prípadné

porušenie vo svojej argumentácii neodôvodňuje.

Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka 15. mája

1996.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“) konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako

aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa konania začaté pred 1. januárom 2012 sa

dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa o konkurze a vyrovnaní v znení platnom v čase

vyhlásenia konkurzu (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) účastníkmi konkurzu sú

veritelia, ktorí uplatňujú nároky (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník.

Sťažovateľ, v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovanou právnou

zástupkyňou, v sťažnosti okrem iného uvádza, že „ešte stále figuruje ako akcionár“

obchodnej spoločnosti Z., a. s.. v likvidácii, a taktiež poukazuje na to, že „neúmerne dlhý

celkový čas procesu očividne ohrozujú elementárne práva sťažovateľa ako účastníka

súdneho procesu“. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že účastníkom napadnutého

konania v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní na strane dlžníka je len akciová

spoločnosť v likvidácii, a nie jej akcionári.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ ako akcionár úpadcu nemá

v napadnutom konaní ani postavenie konkurzného veriteľa v zmysle § 7 zákona o konkurze

a vyrovnaní, a teda nie je jeho účastníkom.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní

odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou ( ),

v dôsledku čoho už rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite

jeho sťažnosti neprichádzalo do úvahy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2013