Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 431/2019

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-72

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Ivana Fiačana (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky

, , , zastúpenej advokátom

Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

ods. 1 , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva na rešpektovanie jej súkromného a rodinného života podľa čl. 8

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra v konaní vedenom pod ČVS:

ORP-389/1-VYS-NR-2015 a Okresnej prokuratúry Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na rešpektovanie súkromného a rodinného

života podľa , právo na rešpektovanie jej

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a Okresnej prokuratúry Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nitra

p o v i n n é vyplatiť jej v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur) a Okresná prokuratúra Nitra

v sume 500 € (slovom päťsto eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia spolu

v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť centov), ktorú s ú

p o v i n n é zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nitra

a Okresná prokuratúra Nitra na účet jej právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika,

Rožňavská 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra

2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ,

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie

základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

(ďalej len „“), základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), práva na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života podľa čl. 8

ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného

zboru“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a Okresnej prokuratúry

Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 16. marca 2015

na svojho bývalého manžela trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a následne 18. marca 2015 bolo proti bývalému

manželovi sťažovateľky (ďalej len „obvinený“) vznesené obvinenie pre

trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa . Do 3. septembra

2019, t. j. do dňa spísania ústavnej sťažnosti, sa trestná vec stále nachádzala v štádiu

prípravného konania.

3. Sťažovateľka podrobne opísala celý priebeh vyšetrovania a poukázala na viacero

období nečinnosti a nesústredenosti vo vedení vyšetrovania príslušným vyšetrovateľom

a dozorujúcim prokurátorom, čo sa odzrkadlilo v častom rušení rozhodnutí vyšetrovateľa,

ako aj okresného prokurátora a malo za následok celkové prieťahy v konaní.

4. V prvom roku vyšetrovania sťažovateľka nevidela veľké časové prestávky medzi

jednotlivými úkonmi konajúcich orgánov. Postupom času však podľa jej slov aktivita

vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora slabla, začali sa objavovať formálne chyby

v rozhodnutiach vyšetrovateľa a ich následné rušenie z dôvodu nezákonnosti. Podstatnú

časť vyšetrovania tvorilo zadávanie a vyhotovovanie znaleckých posudkov na vyšetrenie

duševného stavu sťažovateľky ako poškodenej a obvineného, pričom ale vypracovanie

samotných posudkov nevnímala sťažovateľka ako prieťahové.

5. V konečnom dôsledku ku dňu spísania ústavnej sťažnosti vyšetrovanie trvalo 4

roky a 6 mesiacov. Sťažovateľka poukázala na to, že v zmysle § 209 ods. 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) malo byť vyšetrovanie ukončené do štyroch mesiacov a dĺžka prípravného

konania mnohonásobne prevýšila zákonom predpokladanú dĺžku trvania tohto úseku

trestného konania.

6. Dôvod takého dlhého prípravného konania sťažovateľka nevidí v skutkovej či

právnej zložitosti vyšetrovaného skutku a rovnako nepripisuje ani sebe ako poškodenej

trestným konaním spôsobovanie zbytočných prieťahov.

7. Sťažovateľka z dôvodu tohto postupu orgánov činných v trestnom konaní namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a dohovoru, „ keďže si v trestnom (adhéznom) konaní

uplatnila nárok na náhradu škody (náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia)“. Ďalej

namieta aj porušenie „práva na účinné vyšetrenie trestného činu, ktoré vyplýva

z pozitívneho záväzku štátu pri ochrane porušených práv“. Je toho názoru, že došlo aj

k zásahu do jej práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

a dohovoru, a to konaním jej bývalého manžela namiereným proti

sťažovateľke. Navyše uvádza: „Absenciou účinného vyšetrovania došlo súčasne aj

k porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR a práva na

účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.“

8. Sťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia za utrpenú ujmu.

Celkovo žiada priznať 10 000 eur, t. j. 2 000 eur za každý rok vyšetrovania s odkazom na

prípad Apicella proti Taliansku. Namietané prieťahy sa sťažovateľka snažila odstrániť

opakovanými podnetmi dozorujúcej prokurátorke a k tomuto ďalej uviedla, že:

„S účinnosťou od 01.01.2016 však už žiaden účinný prostriedok nápravy sťažovateľka

nemala, keďže zákonodarca s veľmi nekorektným a hrubo zavádzajúcim zdôvodnením

novelou č. výslovne vylúčil možnosť obracať sa s podnetom na nadriadeného

prokurátora vo veciach týkajúcich sa trestného konania (

Z. z. v aktuálnom znení).“

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

,,1. Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa

SR a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súdnu

a inú právnu ochranu podľa SR a právo na účinný prostriedok nápravy

podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

riaditeľstva PZ Nitra a Okresnej prokuratúry Nitra v trestnom konaní vedenom pod ČVS:

ORP-389/1-VYS-NR-2015 a sp. zn. porušené boli.

2. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €,

ktoré sú Okresné riaditeľstvo PZ Nitra a Okresná prokuratúra Nitra povinní vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému riaditeľstva PZ Nitra a Okresnej prokuratúre Nitra prikazuje

v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1VYS-NR-2015 a sp. zn. /

4403 konať bez prieťahov.

4. Okresné riaditeľstvu PZ Nitra a Okresná prokuratúra Nitra sú povinní nahradiť

sťažovateľke trovy právneho zastúpenia k rukám advokáta do 30 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

10. Ústavný súd uznesením č. k. -15 z 29. októbra 2019 po

predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie okresného riaditeľstva Policajného zboru a Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, replika sťažovateľky

11. Po prijatí sťažnosti vyzval ústavný súd okresné riaditeľstvo Policajného zboru

a okresnú prokuratúru, aby sa vyjadrili k prijatej sťažnosti a aby uviedli, či súhlasia s tým,

aby ústavný súd podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

12. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru sa na výzvu ústavného súdu vyjadrilo

podaním sp. zn. ORPZ-NR-OKP-47-001/2020 doručeným ústavnému súdu 3. februára

2020. V úvode svojho vyjadrenia podrobne popísali priebeh doterajšieho vyšetrovania.

Na základe uvedenej chronológie spisu skonštatovali, že vyšetrovateľ vykonával úkony bez

zbytočných prieťahov. Vzniknuté prieťahy pričítali poškodenej, resp. jej splnomocnenému

zástupcovi, ktorý opakovane predkladal sťažnosti a nové znalecké posudky. Ďalej uviedli,

že dozorujúca prokurátorka po opakovanej previerke spisu nikdy nekonštatovala prieťahy

v konaní vyšetrovateľa. V závere vyjadrili súhlas s upustením od ústneho prejednania

prijatej sťažnosti.

13. Dňa 13. februára 2020 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. 2 GÚp

2/20/1000-4 k ústavnej sťažnosti . Generálna prokuratúra uviedla

s poukazom na právnu úpravu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“), že je

v zmysle účastníkom konania. Ďalej uviedla stručný priebeh

prípravného konania a obšírnejšie sa vyjadrila aj k podstate ústavnej sťažnosti, t. j.

k namietanému porušeniu práv sťažovateľky, ktoré analyzovala podľa štyroch kritérií, a to

zložitosti veci, správania sťažovateľky, konania príslušného orgánu a významu predmetu

konania pre sťažovateľku.

14. Z hľadiska zložitosti veci generálna prokuratúra konštatuje, že ide o mimoriadne

skutkovo zložitú vec s poukazom jednak na výšku trestu, ktorá páchateľovi eventuálne

hrozí, s ohľadom na povahu trestnej veci, t. j. zločin týrania blízkej a zverenej osoby,

pričom uvádza, že „Rozpoznanie domáceho násilia pre poverené štátne orgány či inštitúcie

je veľmi zložitou otázkou“, a v neposlednom rade uvádza, že v predmetnej veci bolo

vyhotovených dokopy sedem znaleckých posudkov. K správaniu sťažovateľky uvádza, že

sťažovateľka prostredníctvom splnomocnenca Mgr. Vladimíra Šárnika podala vo veci spolu

30 podaní a udáva aj ich prehľad. Postup okresnej prokuratúry, konkrétne okresnej

prokurátorky, nehodnotí generálna prokuratúra ako prieťahový, znovu udáva prehľad

úkonov konajúcej prokurátorky a poukazuje aj na jej osobnú účasť na vyšetrovacích

úkonoch. Z hľadiska významu predmetu konania pre sťažovateľku generálna prokuratúra

poukazuje na status poškodeného v trestnom konaní, t. j. že je subjektom vedľajšieho

trestno-procesného vzťahu, nemá priamy právny nárok na prípadné odsúdenie páchateľa,

má nárok na náhradu škody, za podmienky jeho včasného uplatnenia. V konkrétnej veci

sťažovateľky upriamuje pozornosť aj na konanie príslušných orgánov, ktoré „promptne

využili všetky dostupné právne prostriedky na jej ochranu pred prípadnými útokmi zo strany

obvineného“ (zákaz priblíženia sa k sťažovateľke, písomný sľub obvineného, v civilnom

konaní vydané predbežné opatrenie o zákaze vstupu obvineného do spoločného bytu).

V závere generálna prokuratúra nesúhlasí, že by dĺžka prípravného konania v tomto

konkrétnom prípade presahujúca päť rokov bola neprimeraná, a navrhuje nevysloviť

porušenie práva sťažovateľky.

15. Generálna prokuratúra ďalej nesúhlasila s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej ústavnej sťažnosti a ako svedka ku kvalite a plynulosti výkonu prokurátorského

dozoru v konkrétnej veci navrhla vypočuť , okresného

prokurátora v Nitre, a k spôsobu priberania znalcov zástupcu okresného riaditeľstva

Policajného zboru.

16. Reakcia sťažovateľky na vyjadrenia okresného riaditeľstva Policajného zboru

a generálnej prokuratúry bola ústavnému súdu doručená 27. februára 2020. Reagovala na

vyhlásenie generálnej prokuratúry, ktorá sa považuje za účastníka konania o ústavnej

sťažnosti pred ústavným súdom, odvolávajúc sa na zákon o zodpovednosti za škodu.

Z uvedených právnych predpisov však podľa sťažovateľky účastníctvo generálnej

prokuratúry v tomto konaní nevyplýva. V podrobnom vyjadrení sťažovateľka reagovala na

jednotlivé tvrdenia generálnej prokuratúry. Zložitou otázkou rozdielu medzi hádkou

a týraním, na ktoré generálna prokuratúra odkazuje, sa podľa sťažovateľky vôbec

nezaoberala ani v konaní dozorujúca prokurátorka. Sťažovateľka rozoberá postup

obstarávania, výsledky a vyhodnotenie znaleckých posudkov, ktoré boli v trestnej veci

realizované jednak na podnet vyšetrovateľa, ale aj na podnet sťažovateľky. Sťažovateľka

tvrdí, že predkladaním vlastných znaleckých posudkov nemarí vyšetrovanie, ale naopak,

preukazuje nimi nesprávnosť posudkov obstaraných orgánmi činnými v trestnom konaní, na

čo reflektovala aj Krajská prokuratúra v Nitre, ktorá opakovane rušila meritórne rozhodnutia

dozorujúcej prokurátorky. Náročnosť dokazovania nebola podľa sťažovateľky spôsobená

zložitosťou veci, ale skôr nekvalitou znaleckých posudkov obstaraných vyšetrovateľom pod

dozorom prokurátorky a ich nesprávnym vyhodnocovaním, pričom nie je podľa

sťažovateľky jasné, aký právny či skutkový význam má skúmanie toho, či poškodená trpí, či

trpela reaktívnou duševnou poruchou, keď základná skutková podstata trestného činu

nevyžaduje vznik následku na (duševnom) zdraví, postačovalo preto skúmanie všeobecnej

vierohodnosti sťažovateľky. V konaní pritom dochádzalo k opakovanému rušeniu

rozhodnutí dozorujúcej prokurátorky z dôvodu ich zjavnej nezákonnosti a vecnej

nesprávnosti.

K zaťažovaniu orgánov činných v trestnom konaní zo strany sťažovateľky

množstvom podaní v počte 30 sťažovateľka uvádza, že tieto podania vyšetrovanie nijako

nezbrzdili, pretože vyšetrovateľ na nich nemusel odpovedať a ani na nich neodpovedal

a dozor prokurátorky nad vyšetrovaním je náplňou jej práce. Sťažovateľka podala v konaní

len jednu námietku zaujatosti, a to proti probačnej úradníčke, ktorá sa však na vyšetrovaní

nijako nepodieľa. Sťažovateľka podávala návrhy na odňatie veci vyšetrovateľovi, ktorého

uznesenia dozorujúca prokurátorka viackrát zrušila, lebo trpeli procesnými a skutkovými

vadami, a ktorý počas jedného roka napriek opakovaným pokusom nedokázal vydať riadne

uznesenie o pribratí znaleckého ústavu. Napriek podnetom sťažovateľky však dozorujúca

prokurátorka svoju právomoc v tomto ohľade nevyužila. Keďže možnosť obracať sa na

orgány prokuratúry v trestných veciach bola od 1. januára 2016 zrušená [od 30. apríla 2019

bol zrušený aj interný príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

,,generálny prokurátor“)], výsledkom väčšiny podnetov bola odpoveď, že podnet sa bez

vybavenia zasiela dozorujúcej prokurátorke.

Bez prieťahov konal vyšetrovateľ v období od 16. marca 2015 do 7. apríla 2015,

mierne prieťahy boli v období od 7. apríla 2015 do 15. júla 2015, v období od 15. júla 2015

do 12. októbra 2016 boli obdobia úplnej nečinnosti v mesiacoch, v období od 12. októbra

2016 do 11. septembra 2017 boli obdobia nečinnosti v týždňoch až mesiacoch. Od roku

2017 do 31. januára 2019 vyšetrovateľ priberal do konania znalecký ústav, pričom znalecký

posudok bol vyhotovený až 29. septembra 2019. Vyšetrovanie pritom malo byť ukončené

do 4 mesiacov ( ).

Výsledok trestného konania nemá pre sťažovateľku len podružný charakter, pretože

všetky opatrenia vydané štátnymi orgánmi na jej ochranu a ochranu jej detí boli založené

na skutočnosti, že proti manželovi bolo vznesené obvinenie. Sťažovateľka síce nemá právo

na odsúdenie páchateľa, ale má právo na účinné vyšetrovanie násilia, ktorého bola obeťou,

a vo veci sťažovateľky vyšetrovanie požiadavku účinnosti vôbec nespĺňa.

K návrhu generálnej prokuratúry na vypočutie prokurátora

sťažovateľka uvádza, že po celý čas bola dozorujúcou prokurátorkou JUDr. Janka

Valentová, dozor vykonáva písomne a je celý zachytený vo vyšetrovacom a dozorovom

spise, preto je výsluch tohto svedka zbytočný.

V závere sťažovateľka uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred

ústavným súdom.

17. Ústavný súd mal po prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky k dispozícii

zapožičaný trestný spis z okresného riaditeľstva Policajného zboru vedený pod ČVS: ORP-

389/1-VYS-NR-2015, ako aj kópiu spisu okresnej prokuratúry sp. zn. .

Vzhľadom na obsah spisov a skutočnosť, že nebol dozorujúcim

prokurátorom v trestnej veci sťažovateľky, ústavný súd vyzval 22. apríla 2020 okresnú

prokuratúru, aby ústavnému súdu oznámila, či na uskutočnení ústneho pojednávania vo veci

trvá a či výsluch môže prispieť k ďalšiemu objasneniu veci

(prípadne v akom smere), najmä ak namietané porušenie základných práv sťažovateľky

spočíva v tvrdených prieťahoch v konaní a nedostatočne účinnom a rýchlom vyšetrovaní

trestnej veci.

18. V reakcii na výzvu ústavného súdu generálna prokuratúra listom č. k. 2 GÚp

2/20/1000-7 z 28. apríla 2020 ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Podaním č. k. Pc 39/20/4403-3 doručeným ústavnému súdu 4. mája 2020 sa okresná

prokuratúra vyjadrila, že sa pripája k oznámeniu JUDr. Viery Kováčikovej, prvej

námestníčky generálneho prokurátora č. k. 2 GÚp 2/20/1000-7 (t. j. súhlas s upustením

od ústneho pojednávania). Okresná prokuratúra predložila ústavnému súdu uznesenie

okresnej prokuratúry č. k. -208 z 12. februára 2020, ktorým bola trestná

vec obvineného postúpená podľa

Okresnému úradu Nitra, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin,

ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, a uznesenie Krajskej prokuratúry v Nitre

č. k. -73 z 31. marca 2020, ktorým bola sťažnosť sťažovateľky proti

uzneseniu okresnej prokuratúry zamietnutá ako nedôvodná. Týmito rozhodnutiami bolo

v trestnej veci, ktorej sa týka ústavná sťažnosť sťažovateľky, meritórne rozhodnuté.

19. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

20. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

21. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

22. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

23. Podľa od ústneho pojednávania môže

ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

24. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

25. Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia

, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.

25.1 Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie, môže

a) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou

nečinnosťou, vo veci konal...

c) zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa...

e) priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.

26. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

27. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

28. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

29. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

30. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

31. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

32. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj

keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

IV.

K postaveniu okresnej prokuratúry ako účastníka konania pred ústavným súdom

33. V konaní o ústavnej sťažnosti je podľa

účastníkom konania (odporcom) orgán verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť

smeruje. V tomto prípade je to okresné riaditeľstvo Policajného zboru a okresná

prokuratúra, ktoré sťažovateľka označila ako porušovateľov jej označených základných

práv. Argumentácia generálnej prokuratúry o primeranej aplikácii zákona o zodpovednosti

za škodu na konanie o ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom nemá opodstatnenie,

pretože zákon o zodpovednosti za škodu sa ani subsidiárne nevzťahuje na konanie

o ústavnej sťažnosti. Ústavný súd zohľadnil monokratický systém a hierarchickosť orgánov

prokuratúry a z tohto dôvodu akceptoval v tomto konaní stanovisko generálnej prokuratúry,

ktorá sa vyjadrovala v mene okresnej prokuratúry. Ústavný súd preto zotrváva na svojom

stanovisku uvedenom v náleze č. k. -52 z 28. januára 2020, odkazuje na

odôvodnenie tohto nálezu, konkrétne na body 10.1 a 10.2 a za účastníka tohto konania

naďalej považuje okresnú prokuratúru.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

34. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdené porušenie jej základného

práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa ,

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na

rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a práva na

účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom okresného riaditeľstva

Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom

okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom

sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení poškodenej. Sťažovateľka ako poškodená

podala 16. marca 2015 trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby

podľa . V ten istý deň bolo začaté trestné stíhanie podľa

pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa

a b) a ods. 2 písm. d) . Bývalému manželovi sťažovateľky

bolo 18. marca 2015 vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej

osoby podľa a . Ku dňu podania

ústavnej sťažnosti, t. j. 4. septembra 2019, nebolo vyšetrovanie žiadnym spôsobom

ukončené a vec sa stále nachádzala v štádiu prípravného konania. Podľa slov sťažovateľky

vo vyšetrovaní dochádza k zbytočným prieťahom, ktoré sú spôsobené nekonaním

príslušných orgánov, resp. ich neefektívnou a nesústredenou činnosťou. Sťažovateľka

upriamuje pozornosť na to, že ide o citlivú záležitosť riešenia domáceho násilia, ktorú by

mali orgány činné v trestnom konaní riešiť prioritne, pričom samotné predlžovanie

vyšetrovania spôsobuje sťažovateľke nenapraviteľnú ujmu.

V.1 Chronológia úkonov okresného riaditeľstva Policajného zboru a okresnej

prokuratúry

35. Z vyjadrenia okresného riaditeľstva Policajného zboru a generálnej prokuratúry,

ako aj z priloženého vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-389/1-VYS-NR-2015 a dozorového

spisu okresnej prokuratúry sp. zn. ústavný súd zistil a ustálil vykonanie

týchto procesných úkonov:

Úkony prebiehajúce v roku 2015:

- 16. marca 2015 podanie trestného oznámenia poškodenou sťažovateľkou za účasti

jej právneho zástupcu,

- 16. marca 2015 príslušný vyšetrovateľ Policajného zboru (ďalej len „vyšetrovateľ

Policajného zboru“) vydal uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1

ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015,

- 17. marca 2015 sa uskutočnil výsluch poškodenej a viacerých svedkov, bol

zadržaný a vypočutý bývalý manžel sťažovateľky a uznesením vyšetrovateľ Policajného

zboru pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia klinickej psychológie detí

a dospelých Mgr. Karola Zabáka (pre účely znaleckého vyšetrenia poškodenej

),

- 18. marca 2015 vyšetrovateľ Policajného zboru uznesením ČVS: ORP-389/1-VYS-

NR-2015 vzniesol podľa obvinenie bývalému manželovi

sťažovateľky pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)

a ods. 2 písm. d) ,

- 18. marca 2015 bol vypočutý obvinený, poškodená sťažovateľka a bol podaný

návrh na väzobné stíhanie obvineného, obvinený bol zadržaný, okresná prokuratúra

rozhodla o zamietnutí sťažnosti obvineného voči uzneseniu o vznesení obvinenia,

- 19. marca 2015 bol obvinený príkazom sudcu pre prípravné konanie prepustený

zo zadržania, okresný súd nevyhovel návrhu prokurátora na väzobné stíhanie obvineného,

väzba bola nahradená písomným sľubom obvineného a dohľadom probačného

a mediačného úradníka, obvinenému boli uložené primerané obmedzenia a povinnosti

(okrem iného zákaz priblíženia sa k osobe poškodenej), okresný prokurátor podal proti

uzneseniu okresného súdu sťažnosť,

- 26. marca 2015 okresná prokuratúra predložila Krajskej prokuratúre v Nitre

vyjadrenie poškodenej k sťažnosti proti prepusteniu z väzby z 25. marca 2015,

- 26. marca 2015 Krajský súd v Nitre rozhodol o zamietnutí sťažnosti okresného

prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby,

- 7. apríla 2015 sa konal výsluch ďalších svedkov,

- 16. apríla 2015 Okresný súd Nitra vrátil vyšetrovací spis okresnej prokuratúre,

- 5. mája 2015 bola opätovne vypočutá poškodená za účasti dozorového prokurátora,

- 11. mája 2015 dozorový prokurátor opatrením uložil vyšetrovateľovi Policajného

zboru záväzný pokyn na vypracovanie znaleckého posudku osoby obvineného,

- 21. mája 2015 boli opätovne vypočutí svedkovia (susedia poškodenej),

- 22. mája 2015 uznesením ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 vyšetrovateľ

Policajného zboru pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia klinickej

psychológie detí a dospelých Mgr. Karola Zabáka (pre účely znaleckého vyšetrenia

obvineného),

- 26. mája 2015 bola vznesená námietka zaujatosti voči probačnej a mediačnej

úradníčke zo strany splnomocneného zástupcu poškodenej,

- 9. júna 2015 boli opätovne vypočutí ďalší svedkovia (susedia poškodenej),

- 17. júna 2015 dozorujúci prokurátor rozhodol o nevylúčení probačného

a mediačného úradníka,

- 17. júna 2015 dozorujúci prokurátor opatrením uložil záväzné pokyny

vyšetrovateľovi, oznámenie splnomocnenému zástupcovi poškodenej o spôsobe vybavenia

jeho podania z 5. mája 2015,

- 25. júna 2015 boli vypočutí rodičia poškodenej a ďalší svedok,

- 26. júna 2015 bola doručená na okresnú prokuratúru sťažnosť poškodenej proti

uzneseniu zo 17. júna 2015 o nevylúčení probačnej úradníčky, sťažnosť spolu so spisovým

materiálom bola predložená Krajskej prokuratúre v Nitre,

- 10. júla 2015 bolo okresnej prokuratúre a okresnému riaditeľstvu Policajného zboru

doručené vyjadrenie poškodenej,

- 15. júla 2015 Krajská prokuratúra v Nitre rozhodla o zamietnutí sťažnosti

poškodenej,

- 14. júla 2015 a 15. júla 2015 boli vypracované znalecké posudky znalcom

č. 26/2015 a č. 27/2015, doručené boli vyšetrovateľovi Policajného

zboru 28. júla 2015,

- 17. júla 2015 spisový materiál vrátený z Krajskej prokuratúry v Nitre na okresnú

prokuratúru,

- 20. augusta 2015 poškodená predložila okresnému riaditeľstvu Policajného zboru

a okresnej prokuratúre ďalšie dôkazy,

- 7. septembra 2015 bolo okresnému riaditeľstvu Policajného zboru doručené

vyjadrenie poškodenej k znaleckým posudkom,

- 25. septembra 2015 bol realizovaný výsluch dvoch svedkov,

- 11. decembra 2015 dozorujúci prokurátor opatrením uložil lehotu na ukončenie

prípravného konania do 30. januára 2016.

Úkony prebiehajúce v roku 2016:

- 13. januára 2016 boli vypočuté dve svedkyne,

- 27. januára 2016 bola vypočutá poškodená,

- 5. februára 2016 podal splnomocnený zástupca poškodenej na okresnej prokuratúre

žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa,

- 11. marca 2016 okresná prokuratúra vydala upovedomenie o vybavení podnetu

poškodenej z 5. februára 2016,

- 5. mája 2016 splnomocnený zástupca poškodenej predložil ďalšie dôkazy (znalecký

posudok č. 18/2015, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra),

- 18. mája 2016 bol vykonaný výsluch svedka, brata poškodenej,

- 6. septembra 2016 sa s výsledkami vyšetrovania oboznámil obvinený,

- 12. októbra 2016 vyšetrovateľ Policajného zboru podal návrh na postúpenie veci

podľa ,

- 2. novembra 2016 bolo okresnej prokuratúre doručené vyjadrenie poškodenej

k návrhu na postúpenie veci,

- 16. novembra 2016 prokurátor okresnej prokuratúry rozhodol o postúpení veci

podľa uznesením č. k. -82,

- 29. novembra 2016 podal splnomocnený zástupca poškodenej na okresnej

prokuratúre sťažnosť proti uzneseniu o postúpení veci.

Úkony prebiehajúce v roku 2017:

- 26. januára 2017 prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre rozhodol uznesením č. k.

-36 o zrušení uznesenia okresnej prokuratúry o postúpení veci č. k.

-82,

- 10. februára 2017 dozorový prokurátor opatrením uložil vyšetrovateľovi pokyny na

doplnenie vyšetrovania,

- 20. marca 2017 bol vykonaný výsluch znalca Mgr. Karola Zabáka,

- 2. mája 2017 na návrh okresného riaditeľstva Policajného zboru z 27. marca 2017

vydal okresný súd príkaz na vyšetrenie duševného stavu poškodenej,

- 23. mája 2017 vyšetrovateľ Policajného zboru vydal zmätočné uznesenie o pribratí

znalca MUDr. Kataríny Romsauerovej, v záhlaví uznesenia bola nesprávne označená osoba

obvineného,

- 7. júna 2017 uznesením dozorujúci prokurátor zrušil uznesenie o pribratí znalca

z 23. mája 2017 z dôvodu, že bolo nezákonné (nesprávne označená osoba obvineného),

- 13. júna 2017 vyšetrovateľ Policajného zboru vydal uznesenie o pribratí znalca

MUDr. Kataríny Romsauerovej,

- 17. júla 2017 bol vypracovaný znalecký posudok č. 26/2017,

- 5. septembra 2017 boli strany oboznámené s výsledkami vyšetrovania,

- 8. septembra 2017 podal splnomocnenec poškodenej na okresnej prokuratúre

vyjadrenie k znaleckému posudku č. 26/2017,

- 11. septembra 2017 vyšetrovateľ Policajného zboru podal návrh na postúpenie veci

podľa ,

- 26. septembra 2017 prokurátor okresnej prokuratúry rozhodol o postúpení veci

podľa uznesením č. k. -112,

- 9. októbra 2017 podala poškodená sťažnosť proti uzneseniu č. k.

112, k sťažnosti bol pripojený znalecký posudok č. 60/2017 vypracovaný na žiadosť

poškodenej,

- 10. novembra 2017 prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre rozhodol uznesením

č. k. -50 o zrušení uznesenia okresnej prokuratúry o postúpení veci č. k.

-82,

- 27. novembra 2017 dozorový prokurátor opatrením uložil vyšetrovateľovi

Policajného zboru pokyny na doplnenie vyšetrovania.

Úkony prebiehajúce v roku 2018:

- 12. januára 2018 bola vypočutá znalkyňa MUDr. Katarína Romsauerová,

- 10. apríla 2018 vydal vyšetrovateľ Policajného zboru uznesenie o pribratí znalca

Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, Psychiatrickú nemocnicu Phillippa

Puinela,

- 25. apríla 2018 okresná prokuratúra prípisom okresnému riaditeľstvu Policajného

zboru signalizovala možné prieťahy v konaní,

- 27. apríla 2018 podala poškodená prostredníctvom splnomocneného zástupcu

sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znaleckého ústavu,

- 4. mája 2018 uznesením dozorujúci prokurátor zrušil uznesenie o pribratí znalca

z 10. apríla 2018 z dôvodu, že bolo nezákonné (nesprávne položené otázky znalcovi),

- 7. mája 2018 vyšetrovateľ Policajného zboru vydal uznesenie o pribratí znalca

Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, Psychiatrickú nemocnicu Phillippa

Puinela,

- 17. mája 2018 podala poškodená prostredníctvom splnomocneného zástupcu

sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znaleckého ústavu,

- 28. mája 2018 si poškodená prostredníctvom splnomocneného zástupcu uplatnila

nárok na náhradu škody,

- 28. mája 2018 podal splnomocnený zástupca poškodenej na Krajskej prokuratúre

v Nitre podnet na preskúmanie postupu a rozhodnutia prokurátora,

- 12. júla 2018 Krajská prokuratúra v Nitre vybavila podnet na preskúmanie postupu

a rozhodnutie prokurátora podaný poškodenou,

- 10. augusta 2018 uznesením dozorujúci prokurátor zrušil uznesenie o pribratí znalca

zo 7. mája 2018 z dôvodu, že vyšetrovateľ Policajného zboru nesprávne označil subjekt –

znalecký ústav, ktorý mienil pribrať do konania,

- 13. augusta 2018 podala poškodená na okresnej prokuratúre podnet na preskúmanie

postupu vyšetrovateľa,

- 15. augusta 2018 dozorový prokurátor opatrením uložil vyšetrovateľovi Policajného

zboru záväzné pokyny týkajúce sa zistenia postavenia znaleckej organizácie alebo

znaleckého ústavu a zistenia, ktoré znalecké v Slovenskej republike majú oprávnenie

podať posudok v odbore psychiatrie,

- 4. septembra 2018 vyšetrovateľ Policajného zboru požiadal Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky o poskytnutie informácií a zaslanie dokladov,

- 12. októbra 2018 okresná prokuratúra vybavila podnet poškodenej z 13. augusta

2018,

- 12. októbra 2018 okresná prokuratúra adresovala vyšetrovateľovi Policajného zboru

výčitku,

- 24. októbra 2018 podal splnomocnený zástupca poškodenej na okresnej prokuratúre

podnet na odňatie veci vyšetrovateľovi,

- 25. októbra 2018 okresná prokuratúra vydala upovedomenie splnomocneného

zástupcu poškodenej o vybavení jeho podnetu,

- 25. októbra Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky poskytlo odpoveď na

žiadosť vyšetrovateľa Policajného zboru zo 4. septembra 2018,

- 26. novembra 2018 dozorový prokurátor opatrením uložil vyšetrovateľovi

Policajného zboru záväzný pokyn pribrať do konania znalecký ústav forensic.sk, Inštitút

forenzných medicínskych expertíz s. r. o.,

- 26. novembra 2018 okresná prokuratúra vydala upovedomenie o vybavení podnetu

podaného obvineným týkajúceho sa dĺžky konania,

- 7. decembra 2018 vydal vyšetrovateľ Policajného zboru uznesenie o pribratí

znaleckého ústavu forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o.

Úkony prebiehajúce v roku 2019:

- 31. januára 2019 vydal vyšetrovateľ Policajného zboru opravné uznesenie o pribratí

znaleckého ústavu forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o. (oprava

spočívala v nahradení znaleckého odboru psychológia odborom psychiatria),

- 13. februára 2019 podala poškodená na okresnej prokuratúre podnet na

preskúmanie postupu policajta,

- 18. marca 2019 okresná prokuratúra vydala upovedomenie o vybavení podnetu

poškodenej z 13. februára 2019,

- 9. apríla 2019 podal znalecký ústav na okresnom riaditeľstve Policajného zboru

námietku možnej zaujatosti,

- 10. mája 2019 predložila poškodená znalecký posudok PhDr. Mgr. Eleny Fortis

č. 20/2019 vypracovaný pre účely občianskoprávneho konania týkajúci sa maloletej dcéry

poškodenej a ďalšie dôkazy,

- 18. júna 2019 sa konalo vyšetrenie poškodenej znaleckým ,

- 1. októbra bol znaleckým doručený vypracovaný znalecký posudok

č. 99061/2019 z 29. septembra 2019,

- 12. novembra 2019 bol predložený vyšetrovací spis na preštudovanie stranám,

- 4. decembra 2019 dozorujúci prokurátor opatrením uložil vyšetrovateľovi

Policajného zboru záväzný pokyn predvolať na výsluch znalca k záverom znaleckého

posudku č. 99061/2019.

Úkony prebiehajúce v roku 2020:

- 14. januára 2020 bol vypočutý znalec MUDr. Maroš Uhrin k záverom znaleckého

posudku č. 99061/2019,

- 23. januára 2020 vyšetrovateľ Policajného zboru úradným záznamom založil do

spisu sťažnosť poškodenej proti uzneseniu o pribratí znaleckého ústavu zo 7. decembra

2018, doručená elektronicky bola okresnému riaditeľstvu Policajného zboru 14. decembra

2018, a zároveň vyšetrovateľ Policajného zboru túto sťažnosť predložil okresnej prokuratúre

na rozhodnutie,

- 12. februára 2020 prokurátorka okresnej prokuratúry rozhodla uznesením č. k.

-208 o postúpení trestnej veci obvineného Okresnému

úradu Nitra, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide

o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom,

- 31. marca 2020 prokurátorka Krajskej prokuratúry v Nitre sťažnosť sťažovateľky

proti uzneseniu okresnej prokuratúry o postúpení veci zamietla ako nedôvodnú.

36. Z uvedenej chronológie úkonov okresného riaditeľstva Policajného zboru

a okresnej prokuratúry možno ustáliť, že od podania trestného oznámenia poškodenou

16. marca 2015 až do konca júla 2015 konali príslušné orgány plynule, bez prieťahov, druhá

polovica roka 2015 je už poznačená nečinnosťou, pretože v septembri 2015 bol vykonaný

len výsluch dvoch svedkov. V decembri 2015 dozorujúci prokurátor určil lehotu na

ukončenie prípravného konania do 30. januára 2016, ktorá však dodržaná nebola. V roku

2016 bolo spolu vykonaných šesť úkonov, pričom nešlo o časovo náročné úkony, teda

v tomto období príslušné orgány nekonali plynule. V novembri 2016 okresný prokurátor

rozhodol o postúpení veci podľa , ktoré však bolo

uznesením Krajskej prokuratúry v Nitre v januári 2017 zrušené, vyšetrovateľovi boli dané

pokyny na doplnenie vyšetrovania. V roku 2017 sa okrem výsluchu znalca, ktorý sa konal

v marci 2017, realizovalo len znalecké skúmanie duševného stavu poškodenej

(sťažovateľky), zmätočné uznesenie vyšetrovateľa o pribratí znalca muselo byť zrušené

okresnou prokuratúrou. Po oboznámení oboch strán s výsledkami vyšetrovania okresná

prokuratúra v septembri 2017 opätovne rozhodla o postúpení veci podľa § 214 ods. 1

, ktoré bolo opätovne zrušené uznesením Krajskej prokuratúry v Nitre

v novembri 2017 a vyšetrovateľovi boli dané pokyny na doplnenie vyšetrovania. Počas roku

2018 boli vykonané len dva relevantné úkony (výsluch svedka v januári 2018 a ustanovenie

znalca v decembri 2018), činnosť príslušných orgánov spočívala najmä v naprávaní

vlastných nesprávnych rozhodnutí (odstraňovanie chýb a nesprávností v uzneseniach

vyšetrovateľa o pribratí znalca). V roku 2019 bol vypracovaný znalecký posudok

znaleckým na odstránenie rozporov v predošlých znaleckých posudkoch. Od

ustanovenia znaleckého ústavu až do predloženia vypracovaného znaleckého posudku

stranám konania uplynulo 8 mesiacov. V roku 2020 bol realizovaný jeden úkon (výsluch

znalca) a napokon bola trestná vec obvineného právoplatne ukončená 31.

marca 2020 uznesením okresnej prokuratúry v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry

v Nitre o postúpení veci podľa .

V.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného riaditeľstva

Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom

okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

37. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť

zásadnú odlišnosť (, ).

38. K postaveniu poškodenej v rámci trestného konania ústavný súd poukazuje

na skutočnosť, že uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného

konania je potrebné považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu

škody v trestnom konaní, je to prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj na

civilnom súde. Preto konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného

konania vo vzťahu k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru ().

39. Skutočnosť, že v niektorých prípadoch sú trestné súdy príslušné rozhodovať

podľa povahy veci, či poškodená osoba má alebo nemá byť účastníkom konania, alebo že

môžu osobu uplatňujúcu si nárok na náhradu škody odkázať na občiansky súd, keď nie sú

dostatočné dôkazy na stanovenie takéhoto nároku, nemôže mať vplyv na daný stav. Pokiaľ

nebude vydané takéto rozhodnutie, poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody

v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto

konania sú rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“ (rozhodnutie ESĽP vo veci

Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005, sťažnosť č. 56195/00, § 40).

40. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že sťažovateľka uplatnením si nároku

na náhradu škody v trestnom konaní má právo na ochranu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

v tomto prípade právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote, a teda rovnako aj na ochranu

podľa , pretože sa rozhoduje o jej občianskych právach, konkrétne o jej

práve na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Sťažovateľka má

z tohto dôvodu nesporný záujem na ukončení konania, pretože uplatnením si práva na

náhradu škody v trestnom konaní si nemôže uplatniť náhradu škody v civilnom konaní.

Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že konanie sa v čase podania ústavnej sťažnosti

nedostalo do štádia súdneho konania, ale stále prebiehalo prípravné konanie. V zmysle

judikatúry ESĽP nároky tretích strán (poškodených) na náhradu škody, s ktorými

sa pripojili do trestného konania, sú garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to od okamihu,

od kedy boli v trestnom konaní uplatnené, bez ohľadu na to, či v trestnom konaní bolo

vznesené obvinenie konkrétnej osobe (rozhodnutie ESĽP Javor a Javorová proti Slovensku

z 15. 9. 2015, sťažnosť č. 42360/10, bod 66, podobne Krumpel a Krumpelová proti

Slovensku, bod 48).

41. Sťažovateľka si náhradu škody uplatnila 28. mája 2018, a teda od tohto dátumu

možno posudzovať primeranosť dĺžky konania v súvislosti s namietaným porušením

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Od uplatnenia si nároku na náhradu škody až do podania ústavnej sťažnosti 4. septembra

2019 uplynulo 16 mesiacov. Ako ústavný súd zistil z listín predložených okresnou

prokuratúrou, trestné konanie proti obvinenému bolo právoplatne

ukončené 31. marca 2020 postúpením veci Okresnému úradu Nitra. Toto obdobie

od 28. mája 2018 do 31. marca 2020, t. j. 22 mesiacov, teda možno ustáliť ako posudzované

obdobie pre vznik prípadných prieťahov v konaní (ďalej len „posudzované obdobie“).

42. Pri posudzovaní otázky, či v konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov konania a postup samotného súdu (v tomto

prípade príslušného konajúceho orgánu, pozn.). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci

prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky ().

43. K právnej a faktickej zložitosti prípadu musí ústavný súd podotknúť, že

vzhľadom na povahu vyšetrovaného trestného činu je náročné ustáliť skutkový stav, pretože

k páchaniu trestného činu malo dochádzať v domácnosti už bývalých manželov len za

možnej prítomnosti maloletých detí. Bolo teda namieste zisťovať skutkový stav veci

pomocnou nariadeného znaleckého dokazovania a prípadné rozpory v jednotlivých

znaleckých posudkoch odstraňovať kontrolným znaleckým dokazovaním. S ohľadom na

uvedené ústavný súd konštatuje, že ide o prípad, ktorý je po faktickej stránke ťažšie

uchopiteľný, čo môže mať vplyv na dĺžku samotného konania.

44. Pokiaľ ide o správanie účastníkov konania, generálna prokuratúra, ako aj okresné

riaditeľstvo Policajného zboru zhodne poukázali na nadmernú aktivitu splnomocneného

zástupcu poškodenej. Generálna prokuratúra poskytla prehľad úkonov, ktoré splnomocnený

zástupca poškodenej v konaní uskutočnil. Z pohľadu ústavného súdu činnosť

splnomocnenca poškodenej aj keď istým spôsobom mohla prispieť k dĺžke konania,

nemožno hodnotiť ako podstatný faktor, ktorý zapríčinil prieťahy v konaní. Na nariadené

úkony sa poškodená, resp. jej splnomocnenec dostavovali riadne, zásielky preberali včas.

Realizáciu procesných úkonov, ktoré právny poriadok priznáva poškodenej, nemožno

označiť ako obštrukčnú činnosť a je povinnosťou príslušných konajúcich orgánov

zabezpečiť, aby sa o nich rozhodovalo včas.

45. Postup konajúceho orgánu, t. j v tomto prípade okresného riaditeľstva

Policajného zboru a okresnej prokuratúry, zhodnotil ústavný súd jednotlivo.

V posudzovanom období (t. j. od 28. mája 2018 do 31. marca 2020) bolo prípravné konanie

poznačené nesústredenou činnosťou vyšetrovateľa spočívajúcou vo vyhotovovaní chybných

rozhodnutí o pribratí znalca, ktoré boli následne rušené ako nezákonné. Na možné prieťahy,

ako aj na nesprávnu činnosť vo vyšetrovaní bol vyšetrovateľ Policajného zboru upozornený

aj okresnou prokuratúrou. Vytýkaná činnosť vyšetrovateľa nepochybne prispela k tomu, že

prípravné konanie bolo ukončené až v marci 2020.

45.1 Čo sa týka postupu samotnej okresnej prokuratúry, ústavný súd konštatuje, že

okresná prokuratúra v posudzovanom období vykonávala dozor nad prípravným konaním

v posudzovanom období riadne, často sa dopytovala na stav konania, zúčastňovala sa

vyšetrovacích úkonov a dávala vyšetrovateľovi záväzné pokyny, ktoré ale nie vždy

vyšetrovateľ dôsledne dodržiaval. V októbri 2018 adresovala vyšetrovateľovi výčitku pre

jeho nesústredenú činnosť.

46. Význam samotného konania a jeho výsledok je nepochybne pre sťažovateľku

markantný a ústavný súd v žiadnom prípade nemá v úmysle tento význam zľahčovať.

Vnímajúc však dĺžku samotného posudzovaného obdobia, ktoré ústavný súd môže

posudzovať v súvislosti so sťažovateľkou označeným základným právom na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote,

ktorá v okolnostiach tohto prípadu predstavuje 22 mesiacov, ústavný súd konštatuje, že

dĺžka tohto posudzovaného obdobia nie je neúnosná. Pre porovnanie, ak by sa sťažovateľka

so svojím právom na náhradu škody obrátila na všeobecný súd, ústavne udržateľná doba

trvania civilného procesu by bola porovnateľná s dĺžkou posudzovaného obdobia v tomto

trestnom konaní. V tomto prípade má väčší význam to, aby orgány činné v trestnom konaní

zabezpečili sťažovateľke ako oznamovateľke a tvrdenej obeti trestného činu jej účinnú

ochranu a rýchle vyšetrenie celého prípadu, čo však nespadá pod ochranu podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, resp. . ods. 2 , ale posudzuje sa v rámci pozitívneho záväzku štátu

zabezpečiť účinné vyšetrovanie trestného činu, čomu sa ústavný súd venuje pri posudzovaní

namietaného porušenia sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 19 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

47. Napriek skutočnosti, že posudzované obdobie bolo poznačené neefektívnou

a nesústredenou činnosťou vyšetrovateľa, nie každý takýto zásah musí vyústiť do porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo práva

na prejednenie veci v primeranej lehote. Vzhľadom na samotnú dĺžku posudzovaného

obdobia, ktorú ústavný súd ustálil na 22 mesiacov, a na zvýšenú faktickú náročnosť

prejednávanej veci dospel ústavný súd k záveru, že postupom okresného riaditeľstva

Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom

okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. nedošlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru (bod 4 výroku nálezu).

V. 3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 19

ods. 2 v spojení s dohovoru a k namietanému porušeniu

postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru v konaní vedenom pod

ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn.

48. Dôvodnosť porušenia základného práva na rešpektovanie rodinného

a súkromného života podľa a dohovoru, ako aj porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa vidí

sťažovateľka v porušení práva na účinné vyšetrenie trestného činu, ktoré podľa nej vyplýva

z tzv. pozitívneho záväzku štátu pri ochrane porušených práv.

49. Primárnym účelom čl. 8 dohovoru je ochrana proti arbitrárnym zásahom do

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie zo strany orgánu verejnej moci

(Libert proti Francúzsku, rozsudok ESĽP z 22. 2. 2018, sťažnosť č. 588/13, ods. 43).

Členské štáty však majú aj pozitívny záväzok zabezpečiť, že práva chránené čl. 8 dohovoru,

budú rešpektované aj medzi súkromnými osobami (Burbulescu proti Rumunsku, rozsudok

ESĽP z 5. 9. 2017, sťažnosť č. 61496/08, ods. 108). Tieto záväzky môžu zahŕňať prijatie

opatrení určených na zabezpečenie rešpektovania súkromného života aj vo sfére vzťahov

medzi jednotlivcami navzájom (Evans proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok ESĽP z 10. 4.

2007, sťažnosť č. 6339/05).

50. Ústavný súd si je vedomý tradičnej doktríny, podľa ktorej trestné konanie

predstavuje vzťah medzi páchateľom a štátom a negarantuje právo tretej osoby, aby

iná osoba bola stíhaná a odsúdená. V tomto prípade je nutné podotknúť, že sťažovateľka

nenamieta výsledok trestného stíhania obvineného (ktorý jej v čase podania ústavnej

sťažnosti ani nemohol byť známy), ale namieta, že vyšetrovanie jej trestného oznámenia

nebolo efektívne a trvalo neprimerane dlho. Ústavný súd už viackrát uviedol, že orgány

činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenie oznamovateľa trestného činu riadne

prešetriť a rozhodnúť o ňom. Sťažovateľ ako oznamovateľ trestného činu má zákonné právo

domáhať sa len toho, aby sa s jeho oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne

zaoberal. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave

().

51. Ústavný súd akcentuje rozhodovaciu prax ESĽP, ktorý vo viacerých svojich

rozhodnutiach zdôraznil, že zmluvné štáty dohovoru majú povinnosť chrániť v dohovore

zakotvené základné ľudské práva a slobody osôb, ktoré podliehajú ich jurisdikcii, pričom

v nevyhnutných prípadoch majú na tento účel využiť aj prostriedky trestného práva.

V takomto kontexte ESĽP v rozhodnutí M. C. proti Bulharsku zo 4. decembra 2003,

sťažnosť č. 39272/98, týkajúcom sa prípadu porušenia práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru judikoval, že aj keď je vo všeobecnosti na vôli

zmluvných štátov dohovoru, akým spôsobom zaistia ochranu jednotlivcov pred zásahmi

iných jednotlivcov do označeného práva, pokiaľ sú v hre základné hodnoty a aspekty

súkromného života, musia zmluvné štáty využiť aj účinné trestnoprávne nástroje, a to

nielen zakotvenie príslušných inštitútov a skutkových podstát v pozitívnom práve, ale tiež

efektívne vyšetrovania a stíhanie v konkrétnej trestnej veci ().

52. Ústavný súd už v minulosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že

pozitívny záväzok štátu zabezpečiť efektívne rešpektovanie súkromia a rodinného života

v zmysle a dohovoru môže implikovať požiadavku účinnej

trestnoprávnej ochrany, najmä v prípade aktov dotýkajúcich sa telesnej a duševnej integrity

jedinca a ďalších základných hodnôt a esenciálnych aspektov súkromného života. Pozitívny

záväzok štátu v tomto smere môže zahŕňať aj požiadavku efektivity trestného vyšetrovania

(rozsudok ESĽP zo 4. 12. 2003 vo veci M. C. proti Bulharsku, sťažnosť č. 39272/98)

(). Účinnosť vyšetrenia závisí najmä od jeho dôkladnosti, rýchlosti,

nezávislosti a nestrannosti.

53. V zmysle judikatúry ESĽP (napr. prípad Ulusoy proti Turecku, sťažnosť

č. 54969/09) čl. 8 ods. 1 dohovoru v sebe nesie jednak hmotnoprávnu stránku, výsledkom

ktorej má byť poskytnutie reálnej a účinnej ochrany práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru

zo strany štátu, t. j. prijatie účinných opatrení aj trestnoprávnej povahy, ktorých účinok

nebude iluzórny. Druhý aspekt tvorí procesná stránka čl. 8 ods. 1 dohovoru, ktorú tvorí

právo na účinné, resp. efektívne vyšetrovanie. Požiadavka účinného vyšetrovania znamená,

že štát je povinný aj vo sfére vzťahov medzi jednotlivcami navzájom prijať primerané

opatrenia na účinný postup proti závažným trestným činom, obeťami ktorých sú deti alebo

ostatné zraniteľné osoby, medzi ktoré možno priradiť aj obete domáceho násilia

a sexuálneho zneužívania.

54. V tomto ohľade ESĽP uviedol, že v určitých situáciách (napr. ublíženie na

zdraví, znásilnenie, domáce násilie) si efektívne odstrašenie od útokov na fyzickú integritu

osoby vyžaduje účinný trestno-právny mechanizmus na zabezpečenie adekvátnej ochrany

(Sandra Janković proti Chorvátsku, rozsudok ESĽP z 5. 3. 2009, sťažnosť č. 38478/05,

ods. 36). V prípade M. T. a S. T. proti Slovenskej republike (rozhodnutie o prijateľnosti

sťažnosti z 29. 5. 2012) ESĽP zdôraznil, že tento postoj v zásade nie je obmedzený na

prípady fyzického násilia, ale naopak, osobitne v prípadoch domáceho násilia sa môže

vzťahovať aj na psychické násilie. Štát je povinný inštitucionálne poskytnúť jedincom

možnosti ochrany ich práv, teda vytvoriť proces, ktorý bude účinný nielen z hľadiska

ochrany ich práva na súkromný a rodinný život, ale bude pôsobiť aj smerom navonok voči

spoločnosti ako garancia ochrany tohto práva a odstrašujúci moment pre potencionálnych

páchateľov.

55. Zlyhanie štátu pri vyšetrovaní niektorých trestných činov môže výnimočne viesť

k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru.

Pozitívny záväzok štátu viesť účinné vyšetrovanie sa vzťahuje len na veľmi závažné zásahy

do samotnej podstaty tohto práva („where fundamental values and essential aspects of

private life are at stake“ – pozri rozsudok vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985,

č. 8978/80, bod 27; ďalej napr. rozsudok vo veci Söderman proti Švédsku z 12. 11. 2013,

č. 5786/08, body 82 a 85). Takými sú predovšetkým vážne zásahy do fyzickej či psychickej

integrity, ako sú napríklad prípady domáceho násilia (rozhodnutie vo veci M. T. a S. T. proti

Slovensku z 29. 5. 2012, č. 59968/07, body 58 a 64), sexuálneho násilia (pohlavné

zneužívanie či znásilnenie, pozri napr. rozsudok vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3.

1985, č. 8978/80, bod 27), či fyzického násilia voči skupinám vyžadujúcim špeciálnu

ochranu, ako sú napr. deti (rozsudok vo veci Remetin proti Chorvátsku z 11. 12. 2012,

č. 29525/10, bod 91) (podobne , ).

56. Ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľky išlo o vyšetrovanie podozrenia

zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, teda o sťažovateľkou

tvrdené domáce násilie, ku ktorému malo dochádzať zo strany jej bývalého manžela

v období rokov 2000 až 2015, ktoré malo spočívať jednak v priamych fyzických útokoch

na sťažovateľku, ale aj vyhrážkach fyzickým násilím, či dokonca smrťou a sledovaní

sťažovateľky. Z uvedeného je možné ustáliť, že sťažovateľka mala pri podávaní trestného

oznámenia tzv. obhájiteľný nárok, ktorý si vyžadoval v tomto prípade prijatie opatrení

v trestnoprávnej rovine, keďže tvrdené útoky zo strany jej bývalého manžela predstavovali

závažný zásah do práv chránených čl. 8 dohovoru.

57. V zmysle už uvedeného posúdil ústavný súd procesnú stránku poskytnutej

ochrany v prípade sťažovateľky, t. j. účinné vyšetrovanie skutku. Ako už ústavný súd

vyvodil z chronológie procesných úkonov, ktoré zistil po preskúmaní vyšetrovacieho spisu

okresného riaditeľstva Policajného zboru ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a spisu okresnej

prokuratúry sp. zn. , postup vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora

okresnej prokuratúry bol zo začiatku vyšetrovania trestného oznámenia sťažovateľky

promptný. Ešte v deň podania trestného oznámenia 16. marca 2015 bolo vyšetrovateľom

vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, bezodkladne sa uskutočnil výsluch

poškodenej, viacerých svedkov, bol zadržaný a vypočutý bývalý manžel sťažovateľky,

vyšetrovateľ pribral do konania znalca a už 18. marca 2015 vzniesol vyšetrovateľ bývalému

manželovi sťažovateľky obvinenie. O väzobnom stíhaní obvineného síce nebolo rozhodnuté

pozitívne, no obvinenému bol uložený zákaz priblížiť sa k sťažovateľke. Koncom júla 2015

mal vyšetrovateľ k dispozícii prvé znalecké posudky, predmetom ktorých bola samotná

sťažovateľka a obvinený. Po tomto období sa však intenzita postupu vyšetrovateľa

spomaľovala, predlžovala sa doba medzi jednotlivými procesnými úkonmi, načo dozorujúci

prokurátor reagoval opatrením z decembra 2015, ktorým uložil vyšetrovateľovi lehotu na

ukončenie prípravného konania. Vyšetrovateľ podal návrh na postúpenie veci podľa § 214

ods. 1 v októbri 2016 a potom opakovanie v septembri 2017, v oboch

prípadoch prokurátor okresnej prokuratúry vydal uznesenie o postúpení veci, ktoré však boli

v oboch prípadoch zrušené Krajskou prokuratúrou v Nitre a v oboch prípadoch vyústili v to,

že vyšetrovateľ dostal opatrením pokyny na ďalšie doplnenie vyšetrovania. Nemožno tiež

nespomenúť chybové uznesenia vyšetrovateľa o pribratí znalca, ktoré sa v priebehu celého

vyšetrovania opakovali a boli následne ako nezákonné rušené okresnou prokuratúrou.

Napriek neefektívnemu a nesústredenému postupu vyšetrovateľa v uvedenej trestnej veci

dozorujúci prokurátor nevyužil možnosť pridelenia veci inému vyšetrovateľovi, napriek

návrhom zo strany splnomocneného zástupcu sťažovateľky. K prideleniu veci inému

vyšetrovateľovi došlo až v auguste 2018, ale v súvislosti so zmenou služobného zaradenia

doterajšieho vyšetrovateľa, a nie zásahom dozorujúceho prokurátora. Na dĺžku prípravného

konania sa sťažoval aj sám obvinený. Trestná vec obvineného bola napokon

právoplatne ukončená 31. marca 2020 uznesením okresnej prokuratúry v spojení

s uznesením Krajskej prokuratúry v Nitre o postúpení veci podľa § 214 ods. 1 Trestného

poriadku.

58. Vyšetrovanie trestného oznámenia sťažovateľky teda trvalo takmer 5 rokov

a ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto obdobia nebola spôsobená len z dôvodu skutkovej

zložitosti alebo zvýšenej náročnosti ustálenia skutkového stavu. Aktivita splnomocneného

zástupcu v konaní, ktorá spočívala v predkladaní dôkazov, vlastných znaleckých posudkov

či podávaní sťažností proti jednotlivým rozhodnutiam vyšetrovateľa či prokuratúry,

predstavovala realizáciu procesných práv sťažovateľky, a aj keď orgány činné v trestnom

konaní bezpochyby potrebovali čas, aby sa týmito návrhmi a podnetmi riadne vysporiadali,

nemožno sťažovateľke z tohto dôvodu pričítať zodpovednosť za celkovú dobu trvania

prípravného konania. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že na základe sťažnosti

sťažovateľky došlo dvakrát k zrušeniu uznesenia okresnej prokuratúry o postúpení veci,

neboli teda nedôvodne podané a viacerými podaniami sa sťažovateľka práve domáhala

urýchlenia a ukončenia celého procesu vyšetrovania.

58.1 Zodpovednosť za dĺžku trvania vyšetrovania trestného oznámenia nesie v tomto

prípade hlavne vyšetrovateľ, a to z dôvodu nekonania, nesústredenej a neefektívnej činnosti,

ktorá musela byť opakovanie naprávaná postupom dozorujúceho prokurátora. Postup

okresnej prokuratúry ako dozorujúceho orgánu nad činnosťou vyšetrovateľa nemožno

taktiež podceniť, pretože aj keď dozor nad vyšetrovaním vykonávala konštante, v konečnom

dôsledku nezabránila zdĺhavosti a neúčinnosti tohto konania a jej činnosť sa javila skôr

formalisticky ako reálne účinná. V neposlednom rade ústavný súd poukazuje aj na § 209

ods. 2 , v zmysle ktorého vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je

potrebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do

štyroch mesiacov. V tomto prípade sa prípravné konanie podarilo ukončiť až po takmer

piatich rokoch.

59. Rýchlosť vyšetrovania je podstatným prvkom účinného vyšetrovania, pretože

signalizuje záujem orgánov činných v trestnom konaní na riadnom vyšetrení a ukončení

celého prípadu. Naopak, neprimerane zdĺhavé vyšetrovanie môže signalizovať určitú

akceptáciu a toleranciu k páchaniu domáceho násilia a nepôsobí preventívne ani voči

verejnosti a ostatným potenciálnym páchateľom tohto druhu trestnej činnosti, a preto takýto

postup príslušných orgánov nemožno označiť za naplnenie požiadavky účinného

vyšetrovania. Takmer päť rokov trvajúce vyšetrovanie domáceho násilia, a to bez ohľadu na

výsledok prípravného konania, ktoré bolo ukončené až 7 mesiacov po podaní ústavnej

sťažnosti, nemožno považovať za efektívne a rýchle. Sťažovateľka takmer 5 rokov

nedostala odpoveď na otázku, či konanie jej bývalého manžela má trestnoprávny charakter,

nebola nastolená právna istota vo vzťahu medzi obvineným a sťažovateľkou a navyše obraz,

ktorý spoločnosti dáva takéto zdĺhavé konanie príslušných orgánov, sa nejaví ako

odmietajúci akékoľvek páchanie domáceho násilia.

60. Pre porovnanie možno uviesť rozhodnutie ESĽP z 3. decembra 2015 vo veci

M. a M. proti Chorvátsku (sťažnosť č. 10161/13), v ktorom ESĽP vo vzťahu k efektívnosti

vyšetrovania domáceho násilia otca voči dcére, ktorá mala byť vystavená ponižujúcemu

zaobchádzaniu vo forme fyzických a psychických útokov (vyhrážky, nadávky, fyzické

donútenie k jedlu a podobne), v ktorom ESĽP posudzoval, či bol dodržaný procesný

pozitívny záväzok štátu vyšetriť obvinenia zo zlého zaobchádzania, vyplývajúci z čl. 3

dohovoru, ktorý možno podobne aplikovať aj v súvislosti s efektívnym vyšetrovaním

údajného porušovania práv a hodnôt chránených čl. 8 dohovoru. V tomto rozhodnutí ESĽP

jednak uviedol, že na to, aby bolo možné vyšetrovanie považovať za efektívne, musí byť

spôsobilé nielen viesť k ustáleniu skutkových okolností prípadu a k identifikácii

a prípadnému potrestaniu tých, ktorí sú zodpovední, no musí spĺňať aj požiadavku včasnosti

a odôvodnenej rýchlosti. V tomto prípade ESĽP konštatoval, že ani po uplynutí 4 rokov

a 5 mesiacov nebolo vydané konečné súdne rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnuté,

či zranenia sťažovateľky boli spôsobené jej otcom, a ak áno, ktorým by bola ustálená jeho

trestnoprávna zodpovednosť a bol mu uložený trest. Za týchto okolností ESĽP vyslovil, že

štátne orgány nesplnili požiadavku včasnosti obsiahnutej v ich procesnom pozitívnom

záväzku vyplývajúcom z čl. 3 dohovoru. Uvedený záver možno v plnej miere podľa

ústavného súdu aplikovať aj na požiadavku účinnosti a efektívnosti vyšetrovania v prípade,

ak sú ohrozené práva a hodnoty chránené čl. 8 dohovoru v prípade, ak je v stávke

podozrenie z takej závažnej trestnej činnosti, akou je domáce násilie.

61. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že postupom okresného riaditeľstva

Policajného zboru vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom okresnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

62. Sťažovateľka namieta, že absenciou účinného vyšetrovania došlo súčasne aj

k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa .

Ako už bolo uvedené, sťažovateľka nenamieta porušenie svojho základného práva podľa

v súvislosti s výsledkom prípravného konania, ktoré v čase podávania

ústavnej sťažnosti ani nepoznala, ale v súvislosti s účinnosťou vyšetrovania. Vzhľadom

na to, že ústavný súd dospel k záveru, že samotné vyšetrovanie nesplnilo atribút

efektívnosti, a to najmä s ohľadom na dĺžku samotného prípravného konania, ktoré trvalo

takmer 5 rokov a bolo spôsobené najmä zmätočnou a nesústredenou činnosťou orgánov

činných v trestnom konaní, je potrebné konštatovať, že namietaným postupom okresného

riaditeľstva Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015

a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. došlo aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa (bod 1 výroku

nálezu).

V. 4 K namietanému porušeniu práva sťažovateľky podľa čl. 13 dohovoru

postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS:

ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod

sp. zn.

63. Absencia účinného vyšetrovania má podľa mienky sťažovateľky dôsledok aj

na porušenie práva sťažovateľky na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.

64. V súvislosti s namietaným porušením čl. 13 dohovoru ústavný súd poukazuje na

svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby

a právnické osoby procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky

nápravy pred národným orgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených

dohovorom (, ).

65. Ústavný súd predstavuje v Slovenskej republike posledný inštitucionálny

mechanizmus ochrany základných práv a slobôd a ľudských práv a základných slobôd,

ktorý nastupuje v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov

verejnej moci. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľka mala k dispozícii

účinný prostriedok nápravy, ktorý aj využila podaním ústavnej sťažnosti, a tak bola jej

právam poskytnutá ochrana zo strany ústavného súdu (, bod 38). Ústavný

súd preto konštatuje, že v predmetnej veci nezistil súvislosť medzi namietaným porušením

čl. 13 dohovoru a namietaným postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru v konaní

vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a postupom okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. , preto návrhu v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku

nálezu).

66. Vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky podľa a jej práv

zaručených dohovorom namietaným postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru

a postupom okresnej prokuratúry napĺňa účel, ktorý sťažovateľka sledovala podaním

sťažnosti ústavnému súdu.

VI.

Rozhodnutie o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

67. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

68. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

69. Sťažovateľka sa v ústavnej sťažnosti domáha, aby ústavný súd vzhľadom na

celkovú dobu konania, nečinnosť vyšetrovateľa aj prokurátorky, ale hlavne s ohľadom na

význam veci, ktorá si vyžaduje výnimočnú rýchlosť konania, jej priznal primerané finančné

zadosťučinenie za utrpenú ujmu vo výške 10 000 eur.

70. Ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa dohovoru, ktoré garantujú právo na rešpektovanie

súkromného a rodinného života, ako aj základného práva podľa na

súdnu a inú právnu ochranu. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo vyšetrovanie trestného činu

týrania blízkej a zverenej osoby, v ktorom sa sťažovateľka nachádza v postavení obete

vyšetrovaného trestného činu, možno teda hovoriť o zásadnom zásahu do mimoriadne

citlivej oblasti jej súkromného a rodinného života, rozhodol ústavný súd tiež o tom, že

samotné vyslovenie porušenia týchto práv sťažovateľky nepredstavuje v okolnostiach tejto

veci primeranú satisfakciu. Vzhľadom na uvedené jej priznal v súlade s čl. 127 ods. 3

a primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 2 500 eur, pričom sumu 2 000 eur bude povinné uhradiť okresné riaditeľstvo

Policajného zboru a 500 eur bude povinná uhradiť okresná prokuratúra (bod 2 výroku

nálezu).

VII.

Trovy konania

71. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

a náhradu ktorých si sťažovateľka uplatnila v sťažnosti. Pri stanovení výšky priznanej

náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľky vychádzal ústavný súd z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, podľa ktorej

základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2019 je 163,33 eur

a hodnota režijného paušálu je 9,80 eur. Za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2020

je 177,00 eur, hodnota režijného paušálu je 10,62 eur. S poukazom na výsledok konania

vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku

2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 346,26

eur vrátane režijného paušálu (2 x 163,33 eur + 2 x 9,80 eur) a za jeden úkon právnej služby

v roku 2020 (vyjadrenie) v sume 187,62 eur vrátane režijného paušálu (177,00 eur + 10,62

eur), t. j. spolu 533,88 eur. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platiteľom DPH, vznikol

sťažovateľke nárok na náhradu trov konania vo výške celkom 640,66 eur. Vzhľadom na

uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

72. Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu