Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 47/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a zo sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného

advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, Tŕnie 134, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Ústavný súd p r i k a z u j e Okresnému súdu Dolný Kubín konať vo veci sp. zn.

bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva

centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Emila Vaňka, Tŕnie 134, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-19 zo 4. februára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), v časti namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020

(ďalej len „rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát

ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,

od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich

členom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom

je sudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce. Tretí senát ústavného

súdu pracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu), sudca Ivan Fiačan

a Peter Straka (sudca spravodajca).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v napadnutom konaní

vedenom na okresnom súde stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným

namiesto pôvodného oprávneného (ďalej aj „pôvodný oprávnený“).

Exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu neskoršieho zrušenia exekučného titulu.

Sťažovateľ ako majiteľ pohľadávky tentokrát v základnom konaní oznámil okresnému súdu

postúpenie pohľadávky a dožadoval sa, aby sa s ním ako s novým žalobcom konalo.

Podania adresoval ešte v období účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý v ustanovení § 92 ods. 2

umožňoval aj tomu „na koho boli tieto práva prevedené“, podať návrh na zmenu účastníka.

Okresný súd dosiaľ o návrhu sťažovateľa nerozhodol, na podania sťažovateľa neprihliadol

a konanie zastavil s odôvodnením, že žalobca , zanikol.

3. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 8. júna 2011 bol pripustený

vstup sťažovateľa do exekučného konania na miesto pôvodného oprávneného,

a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok voči povinnému (ktoré boli predmetom

exekučného konania) uzavretej medzi pôvodným oprávneným ako postupcom

a sťažovateľom ako postupníkom z 25. februára 2011.

4. Uvedené exekučné konanie bolo začaté 17. januára 2011 na podklade exekučného

titulu, ktorým bol rozsudok okresného súdu sp. zn. z 2. novembra 2010

vydaný ako rozsudok pre zmeškanie (ďalej aj „rozsudok pre zmeškanie“ alebo „exekučný

titul“), ktorým bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť žalobcovi

sumu 72 469,68 € s príslušenstvom a trovy konania v sume 6 522,65 €. Exekučný titul

podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť 6. decembra 2010 a vykonateľnosť

9. decembra 2012.

5. V priebehu exekučného konania povinný podal 13. marca 2015

odvolanie s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom spochybňoval účinnosť

jeho doručenia, argumentujúc nesplnením podmienok pre aplikáciu fikcie doručenia.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 23. júna 2015 bol návrh povinného

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu podal povinný

odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením

sp. zn. zo 4. novembra 2015 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. Okresný súd vec opätovne v intenciách právneho názoru krajského súdu prejednal

a rozhodol o nej uznesením sp. zn. z 30. decembra 2015 tak, že návrh

povinného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie opätovne zamietol s odôvodnením,

že v pôvodnom konaní boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu fikcie doručenia

rozsudku povinnému ako fyzickej osobe – podnikateľovi podľa v tom čase platného

a účinného .

7. Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu z 30. decembra 2015 doručil povinný

odvolanie na okresný súd 25. januára 2016, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. z 12. apríla 2016 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného

súdu zmenil a rozsudok pre zmeškanie (exekučný titul) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

okresnému súdu z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov pre aplikáciu fikcie

doručenia rozsudku pre zmeškanie povinnému (žalovanému v základnom konaní).

8. Právny predchodca sťažovateľa (žalobca v základnom konaní –

) podal 9. mája 2016 proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 12. apríla 2016 dovolanie, v ktorom sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) uznesenie krajského súdu zmenil tak, že odvolaním napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdí. Najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 10. novembra 2016 dovolacie konanie zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky

konania s odôvodnením, že dovolateľ v priebehu dovolacieho konania podľa výpisu

z obchodného registra zanikol výmazom bez právneho nástupcu k 5. októbru 2016,

a teda stratil právnu subjektivitu.

9. Sťažovateľ v prijatej časti sťažnosti namieta zbytočné prieťahy okresného súdu,

ktorý dosiaľ nerozhodol o jeho podaniach, ktorými sa v napadnutom konaní domáhal zmeny

účastníka konania na strane žalobcu (v dôsledku predchádzajúceho postúpenia pohľadávky,

ktorá bola predmetom konania) a súdy s ním v dôsledku pasivity okresného súdu nekonali

ako s účastníkom konania.

10. Okresný súd uznesením sp. zn. z 15. decembra 2016 konanie

vedené na okresnom súde pod sp. zn. zastavil, keďže považoval z výpisu

z Okresného súdu Žilina, oddielu Sro, vložky č. 10779/L za preukázané, že žalobca

bol ku 5. októbru 2016 vymazaný z obchodného registra, a to na základe uznesenia

Okresného súdu Žilina sp. zn. z 3. augusta 2016, ktorým bola obchodná

spoločnosť , zrušená bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný

zákonník“), teda že žalobca v priebehu konania zanikol bez právneho nástupcu.

11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd v napadnutom konaní

po podaní návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaným, t. j. po 12. marci 2015,

a následne aj krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. a najvyšší súd

v konaní vedenom pod sp. zn. konali s obchodnou spoločnosťou

, ako so stranou sporu v pozícií žalobcu napriek tomu, že v tom čase

táto obchodná spoločnosť už nebola aktívne vecne legitimovaná na to, aby v súdnom konaní

vystupovala v pozícii žalobcu, čo sťažovateľ odôvodňuje tým, že na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky z 25. februára 2011 došlo k postúpeniu pohľadávky spoločnosti

, voči žalovanému, zaplatenie ktorej bolo predmetom konania

v uvedených konaniach pred všeobecnými súdmi, na sťažovateľa, o čom označené

všeobecné súdy mali vedomosť a v konaní tak mali ako so stranou sporu v pozícii žalobcu

konať s ním.

12. Dňa 27. mája 2015 bolo okresnému súdu doručené od krajského súdu podanie

sťažovateľa označené ako „doloženie do spisu“, v ktorom „konajúce súdy upozornil

na zmenu účastníka konania na strane žalobcu a navrhol, aby podania žalovaného zamietol

z dôvodu, že formálnu právoplatnosť skúmal Okresný súd Žilina i Krajský súd Žilina

v konaní o určovacej žalobe, že právo na plnenie je priznané rozsudkom Okresného súdu

Dolný Kubín č.k. -68 zo dňa 2.11.2010 a žiadal aby konanie zastavili pre vec

právoplatne rozhodnutú, nakoľko súdy zistili, že uvedený rozsudok je právoplatný

a vykonateľný“, v súvislosti s čím v ústavnej sťažnosti uvádza, že „Súdy sa nevysporiadali

so zmenou účastníka konania na strane žalobcu a... nepostupovali v súlade s platným ,

ktorý predpokladal že podanie sa vyhodnocuje podľa jeho obsahu a nerozhodli o pripustení

legitímneho účastníka do konania.“.

13. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti taktiež poukazuje aj na svoje podanie v rámci

napadnutého konania doručené okresnému súdu 10. júna 2016 označené ako „námietka

doručovania“, v ktorom „namieta doručovanie súdnych zásielok a porušovanie práv

účastníka a právo na prístup k súdu a na spravodlivé rozhodnutie“ z dôvodu, že mu neboli

doručované „súdne zásielky ohľadne žalovaným vyvolaného konania“.

14. Na základe uvedeného sťažovateľ v časti prijatej na konanie navrhuje,

aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a vec vráti

okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom zároveň uloží povinnosť okresnému súdu

uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 33 000 € a náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

15. Na výzvu ústavného súdu sa okresný súd vyjadril k prijatej časti ústavnej

sťažnosti sťažovateľa svojím podaním z 23. marca 2020 doručeným ústavnému súdu

27. marca 2020 takto: «... ústavnú sťažnosť považuje za neopodstatnenú... je zrejmé, že súd

vo veci plynule konal bez zbytočných prieťahov. Uvedený spis mal k dispozícii aj ústavný

súd a jemu teda zrejmá chronológia činnosti zamestnancov súdu a sudcu...

Ku problematike zámeny účastníkov na strane žalobcu sa už vyjadril aj Ústavný súd

Slovenskej republiky dňa 06.03.2018 ( -23), kedy sťažnosť

ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dolný Kubín

sp. zn. zo dňa 30.12.2015, uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo dňa 12.04.2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 10.11.2016, odmietol ako neprípustnú. Na strane 11 Ústavný

súd uviedol, že sťažovateľ mal k dispozícii v tom čase všetky procesné oprávnenia účastníka

konania (po účinnom pripustení jeho vstupu do konania vo veci samej na základe jeho

návrhu na takéto rozhodnutie po preukázaní postúpenia pohľadávky) pred okresným súdom,

ktoré bude môcť podľa svojho presvedčenia uplatňovať v pokračujúcom konaní vrátane

možnosti uplatňovať svoju opozitnú argumentáciu v opravnom prostriedku proti konečnému

rozhodnutiu okresného súdu. Na strane 12 nad rámec uvedeného vo vzťahu k argumentácii

sťažovateľa, že exekučný súd už pripustil jeho vstup do konania, ústavný súd považoval

za vhodné poznamenať, že sťažovateľom označené rozhodnutie súdu sa vzťahuje na jeho

vstup do exekučného konania vedeného pred okresným súdom pod sp.zn. ,

od ktorého nemožno automaticky (bez ďalšieho) odvodzovať, že ním bol pripustený jeho

vstup aj do iných súvisiacich konaní, t.j. aj vstup sťažovateľa do základného konania

o pohľadávke voči žalovanému vedeného okresným súdom pod sp.zn. , musí

iniciovať procesnými prostriedkami k tomu určenými so všetkými náležitosťami a preukázať

nástupníctvo vo vzťahu k predmetnej pohľadávke právne relevantným spôsobom.

... okresný súd svojim postupom neodňal možnosť konať pred súdom

a ani nespôsobil vo veci prieťahy, neinicioval procesnými prostriedkami k tomu

určenými návrh so všetkými náležitosťami na jeho vstup do konania namiesto pôvodného

žalobcu po preukázaní postúpenia pohľadávky. Ani ústavný súd sa teda nezaoberal

posudzovaním „námietky doručovania“ zo dňa 10.06.2016 č.l. 252 podľa jej obsahu.

Navyše ani z obsahu tohto podania nie je zrejmé, že by sa domáhal zmeny

účastníctva na strane žalobcu, poukazoval len na uznesenie sp.zn. , ktorým bola

pripustená zmena na strane pôvodného žalobcu“.

... aj do vydania rozsudku v predmetnej veci nedošlo k žiadnym prieťahom vo veci,

so žalobou bolo okamžite pracovné, riešená poplatková povinnosť, vydaný platobný rozkaz,

riešené doručovanie a následne aj zákonný sudca pracoval v primeraných lehotách.

Samotný sťažovateľ nekonkretizuje žiadne obdobie, v ktorom by nemalo byť vo veci konané,

v podstate len vyslovuje svoj nesúhlas s postupom súdu, ktorý neposudzoval jeho podania

tak, ako chce teraz on, aby boli posudzované. Je zrejmé, že sťažovateľ využil všetky opravné

prostriedky, ako i mimoriadne opravné prostriedky resp. možnosť obrátiť sa na Ústavný súd

SR a z tohto dôvodu trvalo rozhodovanie vo veci dlhší čas, avšak v konaní Okresného súdu

Dolný Kubín nemožno už aj vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia ústavného súdu

v súvislosti s touto vecou konštatovať nečinnosť či prieťahy.

Súhlasím s tým, aby podľa , ústavný súd upustil

od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.»

16. Sťažovateľ v rámci svojej repliky z 1. apríla 2020 doručenej ústavnému súdu

v ten istý deň uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k vyjadreniu

okresného súdu z 23. marca 2020 nezaujal stanovisko.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

17. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

, ktorým sa mení a dopĺňa

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1

a 2 sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára

2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

20. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom

konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

21. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

23. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil aj judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

24. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec

len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

25. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

, ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený, a počnúc

týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového a správneho súdneho

konania predmetom (ďalej len „“), Civilného

mimosporového poriadku a .

26. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.

27. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

28. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z , podľa ktorého

súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní sporu

a následkoch neprítomnosti strán, ako aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

29. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. , ,

, , ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

30. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

31. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

33. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

34. Podľa posudzuje súd každý úkon podľa jeho obsahu,

aj keď je úkon nesprávne označený.

35. Podľa sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil

v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba

opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho

obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto

podania.

36. Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná,

môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo

na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten,

na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

37. Podľa súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom

v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

38. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že rozhodnutie o tom, či po začatí konania môže na miesto účastníka vstúpiť ten na koho

boli práva, ktoré sú predmetom konania prevedené, alebo na koho prešli, je štandardným

rozhodnutím, ktoré v prípade, že je prevod, alebo prechod práv preukázaný, nie je náročné,

ani komplikované.

39. Pokiaľ ide o správanie účastníka súdneho konania (v tomto prípade osoby

domáhajúcej sa, aby mohla vstúpiť na miesto účastníka konania), jeho podania, ktorými

sa domáhal vstupu do napadnutého konania, neboli označené ako návrhy na vstup

do konania, čo mohlo mať istý vplyv na procesný postup všeobecných súdov.

40. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ten dotknuté podania sťažovateľa

nevyhodnotil ako kvalifikované návrhy na zmenu účastníka konania a nezaoberal sa nimi,

čo sťažovateľovi oznámil vo svojej odpovedi z 14. augusta 2018, čo však bolo dávno

po tom, ako napadnuté konanie zastavil (zastavenie bolo právoplatné 27. januára 2017).

Ako už ústavný súd vo veci sp. zn. konštatoval, sťažovateľ mal vytvorenú

procesnú možnosť uplatňovať si svoje práva v konzekvencii s podaním, ktorým sa domáhal

vstupu do konania vrátane ,,možnosti uplatňovať svoju opozitnú argumentáciu v opravnom

prostriedku..., ktorú bude môcť podľa svojho presvedčenia uplatňovať v pokračujúcom

konaní...“.

41. Ústavný súd k podaniam týkajúcim sa vstupu sťažovateľa do napadnutého

konania uvádza:

- 26. mája 2015 doručil sťažovateľ krajskému súdu „Vec: Doloženie do spisu“, ktoré

následne krajský súd doručil 27. mája 2015 okresnému súdu a v ktorom sa sťažovateľ

vyjadroval k odvolaniu žalovaného (povinného) k rozsudku okresného súdu z 2. novembra

2010 v napadnutom konaní. Tu sťažovateľ uvádza: „... žalobca:

(pôvodný oprávnený) uznesením -37 do konania vstúpil ...“

- 15. februára 2016 bolo doručené okresnému súdu stanovisko žalobcu

, k odvolaniu odporcu, kde sa uvádza aj to, že uznesením č. k.

-37 vstúpil do exekučného konania sťažovateľ,

- 30. mája 2016 bolo doručené okresnému súdu vyjadrenie žalovaného

k dovolaniu žalobcu , v ktorom okrem iného informuje okresný súd,

že 25. februára 2011 došlo k postúpeniu pohľadávok žalobcu na sťažovateľa, a priložil

aj kópiu zmluvy o postúpení,

- 10. júna 2016 bola okresnému súdu doručená „Vec: Námietka doručovania“

od sťažovateľa, kde sa sťažovateľ označuje ako postupník žalobcu a oprávnený

v exekučnom konaní. Sťažovateľ tu namietal, že okresný súd v napadnutom konaní zásielky

doručuje spoločnosti , a nie jemu ako fyzickej osobe. Preto žiada

opakovať doručovanie a uvádza, že zle doručované rozhodnutia nemohli nadobudnúť

právoplatnosť.

42. Z uvedených podaní sťažovateľa, žalobcu (pôvodného oprávneného),

ako aj žalovaného (povinného) vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré

boli predmetom sporu v pôvodnom konaní. Okresný súd mal podľa v tom čase platného

posúdiť podania sťažovateľa podľa ich obsahu, o to viac

v prípade, ak na rovnakom súde už sťažovateľ dosiahol zmenu oprávneného k pohľadávke,

v konaní vedenom pod inou spisovou značkou (o čom informoval aj okresný súd).

Sťažovateľ v priebehu napadnutého konania nadobudol práva, o ktorých sa konalo,

čo už bolo okresnému súdu známe a najneskôr z jeho podania označeného

ako „Vec: Námietka doručovania“, ktoré bolo okresnému súdu doručené 10. júna 2016,

sa dalo jasne vyvodiť, že sťažovateľ je toho názoru, že je účastníkom v napadnutom konaní

namiesto pôvodného žalobcu. Ak okresný súd svoju pasivitu vo vzťahu k sťažovateľovi

ospravedlňuje tým, že o procesnom postavení sťažovateľa ako účastníka konania

v napadnutom konaní ešte procesne nerozhodol, pretože jeho podania nepovažoval

za kvalifikované, nemožno to vyhodnotiť inak, ako prílišný formalizmus. Podľa § 92 ods. 2

mal ten, na koho boli práva prevedené právo, žiadať, aby vstúpil do konania na miesto

doterajšieho účastníka. Ak mal okresný súd pochybnosti o obsahu podaní sťažovateľa,

mal sťažovateľa vyzvať na ich opravu alebo doplnenie, respektíve upresnenie svojho

podania a primerane ho poučiť, ako to urobil až vo svojej odpovedi zo 14. augusta 2018,

čo však bolo po právoplatnom zastavení napadnutého konania.

43. Vzhľadom na uvedené ústavný súd považoval za dôvodné vec meritórne

preskúmať a konštatovať, že okresný súd popísaným nekonaním vo vzťahu k sťažovateľovi

neodstránil jeho právnu neistotu. Tento stav neistoty nebol dosiaľ odstránený. Sťažovateľ

minimálne osvedčil nadobudnutie pohľadávky (a to nie v zanedbateľnej výške 72 469,68 €),

a napriek tomu, že podania sťažovateľa neboli riadne posúdené a nebolo o nich riadne

rozhodnuté, došlo k zastaveniu konania. Ústavný súd pripomína, že žiadnym spôsobom

neprejudikuje legalitu a legitimitu nadobudnutia pohľadávky sťažovateľom pre prípad

ďalšieho vývoja procesu na všeobecnom súde. Bude vecou všeobecného

súdnictva adekvátne posúdiť postúpenie pohľadávky so zreteľom na všetky okolnosti

prípadu a zabezpečiť proces tak, aby nedošlo k porušeniu princípu zákazu „denegatio

iustitie“ ().

44. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené obdobie nečinnosti dospel k záveru,

že okresný súd v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

45. Keďže sťažovateľ nedostal dodnes žiadnu odpoveď na svoje podania, ústavný

súd rozhodol, že okresný súd je povinný konať a o jeho podaniach aj rozhodnúť. V tomto

smere rozhodnutie o zastavení konania netvorí prekážku v ďalšom procese. Ak by bol

okresný súd rozhodol o podaní sťažovateľa, nemuselo k zastaveniu konania vôbec dôjsť.

Ústavný súd, bez ambície, aby nahradzoval činnosť všeobecného súdu, poukazuje na to,

že takto bude vytvorený efektívny priestor pre navrhovateľa, aby vedel realizovať svoje

práva na prípadnú účinnú ochranu. Na uvedené poukázal už aj ústavný súd vo veci sp. zn.

, keď povedal: „Okresný súd teda bude pokračovať v konaní o povinnosti

žalovaného zaplatiť uplatňovanú pohľadávku, ku ktorej nadobudol sťažovateľ vlastníctvo

z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky. Je nepochybné, že v takejto procesnej situácii

má sťažovateľ k dispozícii všetky procesné oprávnenia účastníka konania (po účinnom

pripustení jeho vstupu do konania vo veci samej na základe jeho návrhu na takéto

rozhodnutie po preukázaní postúpenia pohľadávky) pred okresným súdom, ktoré bude môcť

podľa svojho presvedčenia uplatňovať v pokračujúcom konaní, vrátane možnosti uplatňovať

svoju opozitnú argumentáciu v opravnom prostriedku proti konečnému rozhodnutiu

okresného súdu.“

46. Sťažovateľ žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške

33 000 €, no v tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že zmyslom inštitútu primeraného

finančného zadosťučinenia nie je kompenzácia neúspechu v súdnom konaní

pred všeobecnými súdmi, ale dovŕšenie nápravy. V tomto smere práve deklaráciu porušenia

práva sťažovateľa považuje za naplnenie zmyslu a cieľa ústavnej sťažnosti. Z tohto dôvodu

mu ústavný súd primerané finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 4 výroku tohto nálezu).

V.

Trovy konania

47. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi

vznikli v konaní pred ústavným súdom.

48. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

49. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

50. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti) v sume dvakrát po 153,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,21 €. Celková

hodnota náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 325,42 € (bod 3 výroku

tohto nálezu).

51. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ).

52. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu