Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 139/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Mirosava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou

JUDr. Idou Cabanovou, Mičinská cesta 2621/35, Banská Bystrica, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa , , a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.

z 30. decembra 2015, uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 12. apríla 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 10. novembra 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. januára 2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Idou Cabanovou,

Mičinská cesta 2621/35, Banská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa , , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Dolný Kubín

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 30. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie okresného súdu“), uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 12. apríla 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“),

ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 10. novembra 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 8. júna 2011 bol pripustený vstup sťažovateľa do exekučného konania

na miesto pôvodného oprávneného, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

voči povinnému (ktoré boli predmetom exekučného konania) uzavretej medzi pôvodným

oprávneným ako postupcom a sťažovateľom ako postupníkom z 25. februára 2011.

Predmetné exekučné konanie bolo začaté 17. januára 2011 na podklade exekučného

titulu, ktorým bol rozsudok okresného súdu sp. zn. z 2. novembra 2010

vydaný ako rozsudok pre zmeškanie (ďalej aj „rozsudok pre zmeškanie“ alebo „exekučný

titul“), ktorým bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 72 469,68 €

s príslušenstvom a trovy konania v sume 6 522,65 €. Exekučný titul podľa vyznačenej

doložky nadobudol právoplatnosť 6. decembra 2010 a vykonateľnosť 9. decembra 2012.

V priebehu exekučného konania povinný podal 13. marca 2015 odvolanie s návrhom

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom spochybňoval účinnosť jeho doručenia

argumentujúc nesplnením podmienok pre aplikáciu fikcie doručenia.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 23. júna 2015 bol návrh

povinného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu podal

povinný odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením sp. zn.

z 11. februára 2015 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd vec opätovne v intenciách právneho názoru krajského súdu prejednal

a rozhodol o nej (touto sťažnosťou) napadnutým uznesením tak, že návrh povinného

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie opätovne zamietol s odôvodnením, že v pôvodnom

konaní boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu fikcie doručenia rozsudku povinnému

ako fyzickej osobe – podnikateľovi podľa v tom čase platného a účinného § 48 ods. 3

.

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal povinný odvolanie 6. júla 2015,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že odvolaním napadnuté

uznesenie okresného súdu zmenil a rozsudok pre zmeškanie (exekučný titul) zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov

pre aplikáciu fikcie doručenia rozsudku pre zmeškanie povinnému (žalovanému

v základnom konaní).

Právny predchodca sťažovateľa (žalobca v základnom konaní – )

podal 9. mája 2016 proti napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie, v ktorom sa

domáhal, aby najvyšší súd uznesenie krajského súdu zmenil tak, že odvolaním napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdí. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolacie konanie

zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania s odôvodnením, že dovolateľ

v priebehu dovolacieho konania podľa výpisu z obchodného registra zanikol výmazom

bez právneho nástupcu k 5. októbru 2016, a teda stratil právnu subjektivitu.

Prílohu sťažnosti tvorí aj podanie sťažovateľa označené ako „Námietka doručovania“

adresovaná okresnému súdu k sp. zn. , ktorá bola doručená okresnému súdu

podľa prezentačnej pečiatky 10. júna 2016. Sťažovateľ v tomto podaní žiada, aby mu ako

postupníkovi oprávnenému (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky) na pohľadávku

tvoriacu predmet exekučného konania bolo doručené napadnuté uznesenie krajského súdu

a v tejto súvislosti tiež namieta, že napadnuté uznesenie krajského súdu nenadobudlo

právoplatnosť.

Sťažovateľ k sťažnosti priložil aj podanie označené ako „Doloženie do spisu“

z 20. mája 2015 adresované krajskému súdu k sp. zn. (išlo o súvisiace

konanie o určovacej žalobe povinného), z ktorého okrem iného vyplýva, že sťažovateľ

vstúpil do exekučného konania na miesto žalobcu ako pôvodne oprávneného.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta najmä odňatie možnosti konať pred súdom,

keď napriek predchádzajúcemu postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, s ním

súdy nekonali ako s účastníkom konania a zásah do jeho právnej istoty, keď otázka

účinnosti doručenia rozsudku pre zmeškanie už bola skôr v súvisiacich konaniach

(o určovacej žalobe povinného a v konaní o návrhu povinného na odklad exekúcie)

podľa jeho názoru právoplatne vyriešená. Taktiež namieta arbitrárnosť zmeny právneho

posúdenia účinnosti doručenia rozsudku pre zmeškanie krajským súdom. Napadnutému

uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ vytýka najmä nedôvodné zastavenie konania

s poukazom na svoje singulárne nástupníctvo vzťahujúce sa k pohľadávke, o ktorej sa

v dovolacom konaní rozhodovalo. Sťažovateľ v tejto súvislosti v sťažnosti uvádza:

«V zákonnej mesačnej lehote podala dovolanie spoločnosť - pôvodný žalobca

.. (keďže sa súdy nevysporiadali so zmenou účastníka konania

na strane žalobcu) voči zmeňujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Žiline...

Dovolacie dôvody: Podľa dovolanie je tiež prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu , ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa.

Podľa v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konať.

Následne podal dovolanie i právny nástupca žalobcu ... (keďže

sa súdy nevysporiadali so zmenou účastníka konania na strane žalobcu a nekonali s ním

ako s právnym nástupcom, súdy právnemu nástupcovi pôvodnej žalobkyne vôbec

nedoručovali súdne zásielky ohľadne žalovaným vyvolaného konania zo dňa 13. 3. 2015 a

nebolo mu doručené ani zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu o zrušení rozsudku

č. k. -68 zo dňa 2. 11. 2010.)

Sťažovateľ osobne doložil dňa 10. 6. 2016 do spisu vedenom

na Okresnom súde Dolný Kubín námietku doručovania, kde namieta NEdoručovanie

súdnych zásielok.

Dňa 10. 11. 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.

konanie zastavil z dôvodu, že žalobca: .. bol podľa § 68 ods. 9

vymazaný z obchodného registra dňom 5. 10. 2016. Keďže žalobca

v priebehu dovolacieho konania zanikol bez právneho nástupcu, Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa v spojení s , dovolacie konanie

zastavil.

Dňa 29. 11. 2016 Uznesením č. k. zastavil exekúciu z dôvodu

neexistencie vykonateľného rozhodnutia.

Dňa 5. 12. 2016 súd odmietol sťažovateľovi - singulárnemu právnemu nástupcovi

nahliadnuť do spisu ...

Sťažovateľ namieta postupmi a rozhodnutiami Okresného súdu Dolný Kubín v

konaní sp. zn. , Krajského súdu v Žiline v konaní sp. zn.

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. pre nekonanie

so singulárnym právnym nástupcom a následné zastavenie dovolacieho konania Najvyšším

súdom Slovenskej republiky z dôvodu zániku pôvodnej žalobkyne v konaní

sp. zn. ... porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

jej zákonného práva na vlastníctvo a jeho ochranu a práva na spravodlivý proces -

zaručených práv...

Porušovatelia sa v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa

13. 3. 2015 nevysporiadali so zmenou účastníka konania na strane žalobcu, ktorú

dňa 20. 5. 2015 oznámil súdu sťažovateľ - singulárny právny nástupca

označené ako „Doloženie do spisu“.

Porušovatelia konali v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie

s účastníkom na strane žalobcu, ktorý nebol vecne legitimovaný.

Žalobu na zaplatenie istiny s príslušenstvom a zmluvných pokút podávala návrhom

doručeným na okresný súd Dolný Kubín dňa 19. 2. 2010 spoločnosť

V čase podania žaloby mala táto žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Odvolanie

žalovaného proti rozsudku č. k. -68 zo dňa 2. 11. 2010 a návrh žalovaného

na zrušenie uvedeného rozsudku boli podané žalovaným na Okresný súd Dolný Kubín

až dňa 13. 3. 2015 , teda po dátume uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

25. 2. 2011 na singulárneho právneho nástupcu ...

Súd má v takomto prípade povinnosť pokračovať v konaní s jej právnym nástupcom...

Uznesením č. k. -37 zo dňa 08. 06. 2011, v spojení s uznesením

Krajského súdu v Žiline č. k. -262 zo dna 31. 08. 2012 (právoplatný 2. 11.

2012) súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného oprávneného - žalobcu

.. vstúpil oprávnený - ... na základe Zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 25. 02. 2011. Uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím

došlo ku ZMENE účastníka konania.

O právnom nástupcovi mal súd vedomosť, nakoľko mu to sťažovateľ oznámil dňa

listom zo dňa 20. 5. 2015 pod názvom „Doloženie do spisu“, súd uvedené vôbec nezobral

na vedomie. Súd mal vedomosť o zmene účastníkov konania i z iných konaní, na ktoré

prvostupňový súd poukázal...

Sťažovateľ namieta porušenie v petite označených práv na spravodlivé súdne

konanie, že sa právne relevantným spôsobom súdy nevysporiadali so singulárnym právnym

nástupníctvom sťažovateľa v priebehu konania a tým mu odňali možnosť konať pred súdom.

Konajúce súdy porušili zásadu rovnosti strán v konaní podľa ,

ktorá sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného

postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje občianskoprávny súd...

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. zo dňa 12. 4. 2016, ktorým

zrušil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -68 zo dňa 2. 11. 2010,

okrem toho, že nekonal so singulárnym právnym nástupcom rozhodol o zrušení uvedeného

rozsudku pre zmeškanie z dôvodu nesprávneho doručovania súdnych zásielok žalovanému...

Týmto opakovane rozhodoval o veci, ktorá už preskúmaná a právoplatne

vyriešená bola. Formálnu právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku pre zmeškanie

č. k. -68 zo dňa 2. 11. 2010 preskúmali všetky stupne súdov aj generálny

prokurátor Slovenskej republiky...

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR zahŕňa v sebe aj právo na ochranu pred opakovaným uplatňovaním práva,

o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a právo na spravodlivý súdny proces garantované

čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Sťažovateľovi nie je známa okolnosť, za ktorých sa rovnaký súd a rovnaký senát

rozhodol zmeniť svoje skoršie právoplatné rozhodnutie, nakoľko

odôvodnenie zmeny názoru je arbitrárne, neudržateľné, bez opory v zákone a judikátoch.

Ak odvolací súd uznesením -188 v konaní o určenie, či existuje právo

na plnenie priznané rozsudkom -68 zo dňa 02. 11. 2010 pri preskúmaní tých

istých listinných dôkazov založených v spise , t. j. výpisu zo živnostenského

registra i obálky na č. l. 49 spisu mal preukázané, že predmetné uznesenia bolo

doručované podľa ust. , t. j. zákonným spôsobom, keďže fikcia

doručenia je upravená práve ust. § 48 ods. 3 O. s. p .

A potvrdil uznesenie -145 zo dňa 6. 11. 2014, ktorým súd konanie

o určenie zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ustanovenie § 159

ods. 3 potom je arbitrárny a neudržateľný opačný názor toho istého senátu

vyslovený v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia č. k. , že nebolo

doručované zákonným spôsobom, nakoľko neboli splnené všetky zákonné

predpoklady k tomu, aby nastali účinku fikcie doručenia v zmysle ust. ..

Podľa názoru sťažovateľa sa porušovateľ nevysporiadal so všetkými uvedenými

skutočnosťami, dôvody zrušenia rozsudku pre zmeškanie treba považovať za nepresvedčivé,

nepreskúmateľné, arbitrárne a porušujúce a , ako aj

ods. 1 a čl. 13 dohovoru...

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. zo dňa 12. 4. 2016 v

odôvodnení neuviedol odklon od ustálenej judikatúry NS SR aj ÚS SR, keď v odôvodnení

uviedol, že okresný súd bol povinný doručovať súdne zásielky opakovane okrem adresy

podnikania aj na iné adresy, ktoré boli súdu známe neberúc do úvahy judikáty Najvyššieho

súdu SR vo veciach podobných...

Odvolací súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá sa na zistený skutkový stav

nevzťahuje, vzhľadom na špecifickosť úpravy doručovania právnickým osobám a fyzickým

osobám - podnikateľom nemožno na tento prípad aplikovať ustanovenia o doručovaní

fyzickým osobám ( )...

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. zo dňa

10. 11. 2016 zastavil dovolacie konanie z dôvodu, že pôvodná žalobkyňa:

.. bola podľa vymazaná z obchodného registra

dňom 5. 10. 2016.

Tým znemožnil sťažovateľovi ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodnej

žalobkyne realizáciu práva vymôcť od žalovaného sumu 72 469,65 € spolu s úrokom, trov

konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 4 348 € a trov právneho zastúpenia vo výške

2 176,65 €, nakoľko exekučné konanie je zastavené a konanie o veci samej z dôvodu

uvedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky a to, že (pôvodná) žalobkyňa v priebehu

dovolacieho konania zanikla bez právneho nástupcu bude zastavené.

Podľa názoru sťažovateľa bolo povinnosťou dovolacieho súdu sa oboznámiť

s listinnými dôkazmi založené v spise Okresného súdu Dolný Kubín a zistiť

skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva. Procesnoprávnym dôsledkom

postúpenia pohľadávky zo dňa 25. 2. 2011 je, že postupník sa stáva aktívne legitimovaným...

Súd má v takomto prípade povinnosť pokračovať v konaní s jej právnym nástupcom

a iba ak právneho nástupcu niet, konanie zastaví...

Ďalej, uvedenými rozhodnutiami došlo k nezákonnému odňatiu majetku sťažovateľa

a tým súdy porušili ústavné právo sťažovateľa vlastniť majetok, zaručené v čl. 20 ods. 1

SR. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR došlo k porušeniu práva zaručeného v

ods. 1 SR a tiež k odňatiu práva domáhať sa súdnej ochrany a práva na spravodlivý

a zákonný proces, keď NS SR nevyhodnotil porušenia ústavných procesných princípov

a predpisov najmä opomenutie dôkazu o zmene účastníka konania na strane žalobcu,

opomenutie vyhodnotiť argumentácie sťažovateľa v základnej otázke originálneho

nadobudnutia vlastníckeho práva ku pohľadávke a s tým súvisiacich práv singulárneho

právneho nástupcu na strane žalobcu, čo zakladalo povinnosť Najvyššieho súdu SR

zaoberať sa vecou celou, pretože rozhodnutie a konanie rozhodnutiu predchádzajúce trpí

zmätočnosťou.»

Na základe citovanej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, ktorým vysloví porušenie

jeho základných práv podľa , , ,

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu, krajského

súdu a najvyššieho súdu, napadnuté uznesenia zruší a vec vráti okresnému súdu

na ďalšie konanie, pričom zároveň uloží povinnosť okresnému súdu, krajskému súdu,

ako aj najvyššiemu súdu uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie (každý súd v sume

po 33 000 €) a úhradu trov konania v sume 303,16 €.

Z verejne prístupného Obchodného registra Slovenskej republiky vyplýva, že

sťažovateľ bol od 26. októbra 2007 do 4. októbra 2016 jedným zo spoločníkov a samostatne

konajúcim konateľom obchodnej spoločnosti , ktorá bola pôvodnou

žalobkyňou v napadnutom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

a uplatňovala všetky procesné oprávnenia účastníka konania až do jej zániku

(5. októbra 2016) počas dovolacieho konania.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

V nadväznosti na skutočnosť že sťažovateľ namieta primárne porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa , ku ktorému malo dôjsť

v súdnom konaní, ktoré ešte nie je právoplatne skončené ústavný súd poukazuje na svoju

doterajšiu judikatúru, v zmysle ktorej zásadne nazerá na právo na súdnu ochranu

ako na právo „výsledkové“, ktorému musí zodpovedať proces ako celok, pričom

skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho

konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. , ,

, ). V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd

vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že predpokladom na záver o porušení

základného práva na súdnu ochranu podľa je také pochybenie

všeobecného súdu, ktoré už nie je napraviteľné alebo odstrániteľné ďalšou činnosťou

všeobecného súdu, resp. využitím procesných prostriedkov poskytnutých účastníkom

konania platným a účinným procesným kódexom (m. m. , ,

).

Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) obdobne

ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská

republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva

overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50

, resp. dohovoru.

V spojitosti s tým ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľove námietky

proti napadnutým uzneseniam okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu,

ako aj postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, by sa mohli stať predmetom meritórneho

prieskumu ústavného súdu len v tom prípade, ak by vyvolávali u sťažovateľa konkrétne

relevantné negatívne dôsledky vzťahujúce sa na výsledok súdneho konania, ktoré by

už nebolo možné korigovať ďalším procesným postupom, prípadne v opravných konaniach.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ v podstatnom namieta, že k porušeniu ním označených práv došlo

odňatím možnosti konať pred súdmi, pretože po postúpení pohľadávky s ním mali súdy

konať ako s účastníkom konania na miesto pôvodného žalobcu (oprávneného v exekučnom

konaní).

Aplikujúc skôr uvedené právne názory na vec sťažovateľa ústavný súd upriamuje

pozornosť na skutočnosť, že sťažnosť bola podaná v procesnej situácii, keď krajský súd ako

súd odvolací zmenil sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že zrušil

rozsudok pre zmeškanie (pôvodný exekučný titul) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie v merite, t. j. o povinnosti žalovaného zaplatiť pohľadávku, ktorá bola predmetom

zmluvného prevodu. Okresný súd teda bude pokračovať v konaní o povinnosti žalovaného

zaplatiť uplatňovanú pohľadávku, ku ktorej nadobudol sťažovateľ vlastníctvo z titulu

zmluvy o postúpení pohľadávky. Je nepochybné, že v takejto procesnej situácii má

sťažovateľ k dispozícii všetky procesné oprávnenia účastníka konania (po účinnom

pripustení jeho vstupu do konania vo veci samej na základe jeho návrhu na takéto

rozhodnutie po preukázaní postúpenia pohľadávky) pred okresným súdom, ktoré bude môcť

podľa svojho presvedčenia uplatňovať v pokračujúcom konaní, vrátane možnosti uplatňovať

svoju opozitnú argumentáciu v opravnom prostriedku proti konečnému rozhodnutiu

okresného súdu.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity. Zmysel

a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej

povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (porovnaj

m. m. , , , ).

Aplikujúc citovanú judikatúru na posudzovanú vec, ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľ sa domáha ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom predčasne,

keďže v aktuálnom štádiu exekučného konania vedeného okresným súdom má k dispozícii

účinné prostriedky na ochranu svojich práv. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa

pri predbežnom prerokovaní uplatnením zásady ratione temporis odmietol podľa čl. 25

ods. 2 ako neprípustnú.

Nad rámec uvedeného vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, že exekučný súd

už pripustil jeho vstup do konania, ústavný súd považuje za vhodné poznamenať,

že sťažovateľom označené rozhodnutie súdu sa vzťahuje na jeho vstup do exekučného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , od ktorého nemožno

automaticky (bez ďalšieho) odvodzovať, že ním bol pripustený jeho vstup aj do iných

súvisiacich konaní, t. j. aj vstup sťažovateľa do základného konania o pohľadávke voči

žalovanému vedeného okresným súdom pod sp. zn. musí iniciovať

procesnými prostriedkami k tomu určenými so všetkými náležitosťami a preukázať

nástupníctvo vo vzťahu k predmetnej pohľadávke právne relevantným spôsobom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2018