Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 242/2020
PDF · 462.33 KB
No categories available
IV. ÚS 242/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť JUDr. Jozefa Veselého,
správcu, Mierová 1, Veľký Krtíš, zastúpeného advokátkou JUDr. Denisou Veselou,
Mierová 1, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5 K 1/2018
z 29. októbra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť JUDr. Jozefa Veselého, správcu, o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra
2018 doručená ústavná sťažnosť JUDr. Jozefa Veselého, správcu, Mierová 1, Veľký Krtíš
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorý sa v nej označil ako „odvolaný správca konkurznej podstaty
úpadcu J.F.K. s.r.o. so sídlom Haburská 25, Bratislava – mestská časť Ružinov“,
pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 K 1/2018 z 29. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“).
2. Ústavná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi
Kohutovi, ktorému uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu 16. februára 2019.
Do tohto dňa nebolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodnuté. Plénum ústavného súdu
prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“).
Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie
uplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra
2019, a to náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov.
Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je
v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce členom štvrtého senátu, preto bola ústavná sťažnosť
prejednaná v tomto senáte, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor
Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu
č. k. 5 K 1/2018-186 zo 6 . júla 2018 bol na majetok dlžníka J.F.K. s. r. o., Haburská 25,
Bratislava, IČO 31 717 047 (ďalej len „úpadca“), vyhlásený konkurz a za správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený sťažovateľ. Uznesením toho istého súdu z 29. októbra
2018 bol sťažovateľ odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty, a to na základe
uznesenia schôdze veriteľov úpadcu konanej 12. októbra 2018, na ktorej bolo rozhodnuté
o odvolaní sťažovateľa z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a súčasne bolo
rozhodnuté o ustanovení nového správcu.
4. Sťažovateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o jeho
odvolaní z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, je v rozpore so zákonom č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), pretože schôdza
veriteľov, z ktorej vychádza napadnuté rozhodnutie, bola zaťažená viacerými nedostatkami
a súd bol podľa názoru sťažovateľa povinný túto schôdzu zrušiť a správcovi nariadiť jej
zopakovanie. Sťažovateľ sa domnieva, že súd je povinný v rámci dohľadu nad činnosťou
správcu z vlastného podnetu rozhodnúť o zrušení uznesenia schôdze veriteľov, ak zistí,
že jej priebeh mal také vady, ktorých prijatie by malo za následok porušenie práv riadnych
účastníkov konania, ako aj ďalších osôb, o ktorých právach a povinnostiach sa má
v konkurze konať. Konkrétne nedostatky, ktoré sťažovateľ v priebehu predmetnej schôdze
veriteľov vidí, sú tieto:
- v čase konania schôdze veriteľov nebolo právoplatne rozhodnuté o odvolaní proti
uzneseniu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, pretože okresný súd nepredložil
odvolanie, resp. celý spis odvolaciemu súdu, ktorý tak nemohol rozhodnúť v lehote
ustanovenej zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, a sťažovateľ ako správca musel prvú
schôdzu veriteľov zvolať napriek týmto skutočnostiam;
- okresný súd v osobitnom konaní o priznaní hlasovacích práv veriteľovi
priznal hlasovacie práva napriek tomu, že existovali dôvodné pochybnosti
o jeho postavení veriteľa (nedôveryhodný subjekt, hotovostná pôžička bez evidencie
v účtovníctve a ďalšie), a naopak, veriteľovi hlasovacie práva
nepriznal, hoci jeho pohľadávka mala obdobný titul ako pri veriteľovi ,
ktorému boli hlasovacie práva priznané, čím súd ovplyvnil pomer hlasov na schôdzi
veriteľov;
- okresný súd priznal hlasovacie práva veriteľovi Sienna Capital ES až po konaní
schôdze veriteľov, pričom ak by tak urobil pred konaním schôdze, tak vzhľadom na výšku
pohľadávky tohto veriteľa by bol pomer hlasovacích práv iný;
- plnomocenstvo zástupkyne veriteľa malo viacero nedostatkov
(obsahovalo identifikáciu konkurzu v čase, keď ešte nebol vyhlásený, a teda bolo zjavne
antedatované), no napriek tomu zástupkyňa toho veriteľa hlasovala na základe takéhoto
neplatného plnomocenstva, pričom práve tento veriteľ navrhol výmenu správcu, hoci nemal
súhlas nového správcu s jeho vymenovaním.
5. Podľa názoru sťažovateľa bol okresný súd povinný po doručení zápisnice z prvej
schôdze túto zápisnicu preskúmať a mal tiež správcu vyzvať na podrobné vysvetlenie
priebehu schôdze. Sťažovateľ si myslí, že ak by sa bol súd oboznámil s obsahom zápisnice
a jej prílohami, tak mal schôdzu, resp. uznesenie ňou prijaté zrušiť a správcovi nariadiť jej
zopakovanie.
6. Sťažovateľ odkazuje na viacero rozhodnutí ústavného súdu (I. ÚS 87/93,
II. ÚS 117/2011, alebo IV. ÚS 187/2011) a tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je ústavne
neudržateľné, pretože vykazuje znaky svojvôle, resp. svojvoľnej aplikácie jednoduchého
práva, arbitrárnosti, nedostatočného odôvodnenia, kde výklad práva všeobecným súdom je
taký, že popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem. Podľa sťažovateľa svojvôľa
súdu môže za určitých okolností viesť k zásahu do označených práv zaručených ústavou
a dohovorom.
7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej
sťažnosti rozhodol nálezom takto:
„1. Základné právo sťažovateľa JUDr. Jozefa Veselého, správcu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5K 1/2018 zo dňa 29. októbra
2018 o odvolaní správcu sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na
ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 5.000,- €, ktoré je Okresný súd Banská
Bystrica povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania
v sume 325,42 € na účet jeho právneho zástupcu advokátky JUDr. Denisy Veselej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý sa
v súlade s § 246 ods. 1 použije aj na konanie o tejto sťažnosti, ktoré začalo pred jeho
účinnosťou.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,
vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spoločnosti.
14. Podľa § 32a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v čase
vydania napadnutého uznesenia (rovnaká časová verzia je použitá aj pri ďalších citáciách
tohto zákona v bodoch 12 až 14, pozn.) správca na podnet popretého veriteľa
bez zbytočného odkladu predloží súdu prihlášku a) pohľadávky, ktorá bola účinne popretá
iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom, b) pohľadávky
priznanej rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné
nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu, c) pohľadávky, v ktorej bolo
uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované
v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností.
Podľa § 32a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii správca spolu s prihláškou
pohľadávky predloží súdu listiny, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ, prípadne popierajúci
veriteľ a uvedie zároveň svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná
v účtovníctve úpadcu, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju
poprel a v akom rozsahu a z akého dôvodu.
Podľa § 32a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd na základe
predložených listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná
hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.
Podľa § 32a ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodnutie podľa odseku
3 súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou
rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti rozhodnutiu je
oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou
súd rozhodoval.
15. Podľa § 35 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii každý veriteľ oprávnený
na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov
domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov
do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie
možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov
v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia
návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia
vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.
16. Podľa § 36 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii do pôsobnosti schôdze
veriteľov patrí rozhodovanie o výmene správcu. O výmene správcu sa rozhoduje vždy
na prvej schôdzi veriteľov. Ďalšia schôdza veriteľov môže rozhodnúť o výmene správcu, len
ak a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, b)
hlasovacie práva všetkých veriteľov sa od poslednej schôdze veriteľov zmenili tak, že počet
hlasov všetkých veriteľov sa zvýšil aspoň o 30 % alebo znížil aspoň o 30 % alebo vznikli
podmienené pohľadávky, pri ktorých nebolo možné uplatniť hlasovacie právo na poslednej
schôdzi veriteľov a ktoré predstavujú aspoň 30 % všetkých hlasovacích práv alebo c)
výmenu správcu schváli trojštvrtinová väčšina hlasov všetkých veriteľov.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na rokovaní schôdze
veriteľov o výmene správcu má prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať
právo navrhnúť do funkcie nového správcu jednu osobu zo zoznamu správcov, ktorý vedie
ministerstvo podľa osobitného predpisu . O návrhoch na nového správcu schôdza veriteľov
hlasuje postupne od návrhu veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým návrh na nového
správcu nie je schválený.
Podľa § 36 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak sa schôdza veriteľov
uznesie na výmene správcu, súd bezodkladne po doručení zápisnice zo schôdze veriteľov
jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví do funkcie správcu schváleného
schôdzou veriteľov.
Podľa § 36 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd návrh schôdze veriteľov
na výmenu správcu uznesením odmietne, ak správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná
prekážka alebo neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať.
Uznesenie o odmietnutí hlasovania schôdze veriteľov súd bezodkladne zverejní
v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, ktorý
hlasoval za správcu schváleného schôdzou veriteľov.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
17. Na základe skutkových tvrdení a právnej argumentácie obsiahnutej v ústavnej
sťažnosti, ako aj na základe jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je tvrdené
porušenie práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
napadnutým postupom, resp. rozhodnutím okresného súdu, ktorým sťažovateľa odvolal
z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, hoci schôdza veriteľov, na ktorej bol
sťažovateľ ako správca odvolaný, bola – podľa názoru sťažovateľa – zaťažená viacerými
nedostatkami, podrobne opísanými v ústavnej sťažnosti.
18. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti zistil, že je
daná jeho právomoc, sťažovateľ je zastúpený advokátom, ústavná sťažnosť má náležitosti
ustanovené zákonom, je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou; ústavný súd
však z materiálneho hľadiska musel skonštatovať jej zjavnú neopodstatnenosť.
19. Ústavný súd očakáva, že kvalifikovane zastúpenému sťažovateľovi je známa jeho
dlhodobo ustálená judikatúra, v zmysle ktorej ústavný súd nie je zásadne oprávnený
preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade
a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní
pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové
a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu spočíva
v kontrole zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia
ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade,
ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu
základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť
teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 209/05). Ochranu základným
právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy, pričom ústavný súd súdnu
ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesných práv účastníkov
konania chránených zákonmi je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody
upravených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou (m. m. I. ÚS 54/97, IV. ÚS 192/08,
20. Ústavný súd musel v prejednávanej veci posúdiť súlad napadnutého rozhodnutia
okresného súdu v kontexte zaručenia práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie,
ktorého porušenie sťažovateľ vidí v tom, že okresný súd nesprávne a svojvoľne rozhodol
o jeho odvolaní z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu.
21. Ústavný súd po posúdení ústavnej sťažnosti s prihliadnutím na relevantnú právnu
úpravu uvádza, že pri rozhodovaní o výmene správcu na základe rozhodnutia schôdze
veriteľov je rozsah prieskumu konkurzným súdom vymedzený v zákone o konkurze
a reštrukturalizácii jednoznačným spôsobom. Súd musí skúmať prípadnú existenciu
zákonnej prekážky brániacej novému správcovi vo výkone funkcie a posúdiť, či schôdza
veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať. Vyplýva to zo znenia § 36 ods. 4 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý súd inštruuje k tomu, aby sa pri rozhodovaní o výmene
správcu zaoberal výlučne týmito dvoma kritériami. Konkurzný súd preto pri vymenovaní
nového správcu skúma, či sú na jeho strane splnené všetky zákonné požiadavky (napríklad
podľa § 4 a § 7 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov), a pri doterajšom správcovi sa obmedzuje
na posúdenie toho, či schôdza mohla o jeho odvolaní hlasovať. Z jazykového výkladu § 36
ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že nejde o hĺbkový prieskum
priebehu schôdze z formálnej a obsahovej stránky, ale posúdenie toho, či boli splnené
všetky podmienky predpokladané na to, aby k rozhodovaniu o odvolaní správcu mohla
schôdza veriteľov pristúpiť (pozri § 36 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
22. Uvedené ponímanie zodpovedá aj vnútornej logike zákona, ako aj inštrumentáriu,
ktoré majú účastníci konkurzného konania k dispozícii. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii v § 35 ods. 8 priznáva veriteľom právo obrátiť sa na konkurzný súd
s návrhom na preskúmanie, resp. zrušenie uznesení schôdze veriteľov, ak na nej
do zápisnice uplatnili odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom,
pričom ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze
veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
vymedzuje mechanizmus, akým sa možno domôcť nápravy v prípade nezákonného postupu
na schôdzi; možno rozumne predpokladať, že zákonodarca cielene priznal takéto právo iba
veriteľom. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že z obsahu zápisnice zo schôdze
veriteľov nevyplýva žiadna námietka veriteľa ani žiadna iná zmienka (napr. samotného
sťažovateľa ako zvolávateľa, resp. osoby organizujúcej priebeh schôdze) o akomkoľvek
nedostatku schôdze. Žiada sa preto poznamenať, že konkurzný súd, ktorému zákon ukladá
rozhodnúť o výmene správcu bezodkladne a len na podklade zápisnice zo schôdze, nemal
dôvod nad akýmkoľvek nedostatkom schôdze uvažovať.
23. Ak sa sťažovateľ odvoláva na rozdielny rozsah hlasovacích práv, ústavný súd
musí uviesť, že právna úprava konkurzu obsahuje osobitné konanie o priznaní hlasovacích
práv veriteľovi (§ 32 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), ktorého pohľadávka bola
popretá, v rámci ktorého súd rozhoduje, či veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá,
prizná hlasovacie práva na schôdzi veriteľov. Zákon aj v tomto prípade vymedzuje hľadiská
(§ 32 ods. 2 a 3), ktoré má súd pri rozhodovaní o priznaní hlasovacích práv zohľadniť,
pričom platí, že dotknutý veriteľ sa môže proti rozhodnutiu súdu o nepriznaní hlasovacích
práv odvolať. Rozsah hlasovacích práv na schôdzi veriteľov je určovaný v osobitnom
súdnom „sub-konaní“, z ktorého výsledkov musí správca pri počítaní hlasov na schôdzi
veriteľov vychádzať, pretože je nimi viazaný.
24. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať takú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(z novších rozhodnutí napr. I. ÚS 418/2019, ktoré zároveň odkazuje na staršie rozhodnutia
I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
25. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti
ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita
namietaných pochybení či nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu
verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.
IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
26. Zo žiadneho z týchto hľadísk ústavný súd nezaznamenal také nedostatky, ktoré
by dosahovali ústavnoprávny rozmer v namietanom postupe a rozhodnutí okresného súdu.
Možno zhrnúť, že zákonodarca zrozumiteľne ustanovil, že konkurzný súd nemá
pri rozhodovaní o odvolaní správcu skúmať prípadné nedostatky v priebehu schôdze, ako
ich vymedzil sťažovateľ. Pre ich nápravu zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii
pozná osobitné procesné postupy. Ak napríklad sťažovateľ namieta, že konkurzný súd
rozhodol o priznaní hlasovacích práv v obdobných prípadoch rozdielne, je vecou
dotknutých veriteľov, aby na svoju obranu použili zákonom ustanovený postup; obdobne je
veriteľom priznaný osobitný postup pre namietanie nedostatkov schôdze. Z obsahu
napadnutého rozhodnutia (bod 3 odôvodnenia) vyplýva, že okresný súd v zákonom
vymedzenom rozsahu preskúmal a odôvodnil splnenie podmienok pre svoj výrok. Ústavný
súd preto nemohol identifikovať žiadnu svojvôľu v postupe okresného súdu, naopak,
okresný súd postupoval v hraniciach vytýčených relevantnou právnou úpravou. Napadnuté
rozhodnutie nemožno považovať ani za neodôvodnené; splnenie podmienok podľa § 36
ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je odôvodnené dostatočným spôsobom. Pre
úplnosť ústavný súd poznamenáva, že paušálne nie je možné vylúčiť, že aj uznesenie
konkurzného súdu o ustanovení či odvolaní správcu môže byť zaťažené ústavnoprávnym
excesom (napríklad vo veci sp. zn. IV. ÚS 467/2018 ústavný súd zrušil uznesenie
o ustanovení správcu z dôvodov neskúmania, resp. nenaplnenia zákonom požadovaného
osobitného kvalifikačného predpokladu pre správcu finančnej inštitúcie), súčasne je
potrebné uviesť, že vzhľadom na „technickú povahu“ uznesenia o vymenovaní či odvolaní
správcu, ako aj dôvody, ktoré takémuto postupu súdu predchádzajú, pôjde o výnimočné
prípady.
27. Ústavný súd z uvedených dôvodov konštatuje, že napadnutým postupom
ani napadnutým rozhodnutím okresného súdu nedošlo k porušeniu sťažovateľovho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom
súde ako zjavne neopodstatnenú.
28. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu