Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 242/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť JUDr. Jozefa Veselého,

správcu, Mierová 1, Veľký Krtíš, zastúpeného advokátkou JUDr. Denisou Veselou,

Mierová 1, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 29. októbra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť JUDr. Jozefa Veselého, správcu, o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2018 doručená ústavná sťažnosť JUDr. Jozefa Veselého, správcu, Mierová 1, Veľký Krtíš

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorý sa v nej označil ako „odvolaný správca konkurznej podstaty

úpadcu J.F.K. s.r.o. so sídlom Haburská 25, Bratislava – mestská časť Ružinov“,

pre namietané porušenie základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 29. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Ústavná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi

Kohutovi, ktorému uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu 16. februára 2019.

Do tohto dňa nebolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodnuté. Plénum ústavného súdu

prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“).

Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie

uplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra

2019, a to náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov.

Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je

v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce členom štvrtého senátu, preto bola ústavná sťažnosť

prejednaná v tomto senáte, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor

Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu

č. k. -186 zo 6 . júla 2018 bol na majetok dlžníka J.F.K. s. r. o., Haburská 25,

Bratislava, IČO 31 717 047 (ďalej len „úpadca“), vyhlásený konkurz a za správcu

konkurznej podstaty bol ustanovený sťažovateľ. Uznesením toho istého súdu z 29. októbra

2018 bol sťažovateľ odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty, a to na základe

uznesenia schôdze veriteľov úpadcu konanej 12. októbra 2018, na ktorej bolo rozhodnuté

o odvolaní sťažovateľa z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a súčasne bolo

rozhodnuté o ustanovení nového správcu.

4. Sťažovateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o jeho

odvolaní z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, je v rozpore so

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), pretože schôdza

veriteľov, z ktorej vychádza napadnuté rozhodnutie, bola zaťažená viacerými nedostatkami

a súd bol podľa názoru sťažovateľa povinný túto schôdzu zrušiť a správcovi nariadiť jej

zopakovanie. Sťažovateľ sa domnieva, že súd je povinný v rámci dohľadu nad činnosťou

správcu z vlastného podnetu rozhodnúť o zrušení uznesenia schôdze veriteľov, ak zistí,

že jej priebeh mal také vady, ktorých prijatie by malo za následok porušenie práv riadnych

účastníkov konania, ako aj ďalších osôb, o ktorých právach a povinnostiach sa má

v konkurze konať. Konkrétne nedostatky, ktoré sťažovateľ v priebehu predmetnej schôdze

veriteľov vidí, sú tieto:

- v čase konania schôdze veriteľov nebolo právoplatne rozhodnuté o odvolaní proti

uzneseniu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, pretože okresný súd nepredložil

odvolanie, resp. celý spis odvolaciemu súdu, ktorý tak nemohol rozhodnúť v lehote

ustanovenej zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, a sťažovateľ ako správca musel prvú

schôdzu veriteľov zvolať napriek týmto skutočnostiam;

- okresný súd v osobitnom konaní o priznaní hlasovacích práv veriteľovi

priznal hlasovacie práva napriek tomu, že existovali dôvodné pochybnosti

o jeho postavení veriteľa (nedôveryhodný subjekt, hotovostná pôžička bez evidencie

v účtovníctve a ďalšie), a naopak, veriteľovi hlasovacie práva

nepriznal, hoci jeho pohľadávka mala obdobný titul ako pri veriteľovi ,

ktorému boli hlasovacie práva priznané, čím súd ovplyvnil pomer hlasov na schôdzi

veriteľov;

- okresný súd priznal hlasovacie práva veriteľovi Sienna Capital ES až po konaní

schôdze veriteľov, pričom ak by tak urobil pred konaním schôdze, tak vzhľadom na výšku

pohľadávky tohto veriteľa by bol pomer hlasovacích práv iný;

- plnomocenstvo zástupkyne veriteľa malo viacero nedostatkov

(obsahovalo identifikáciu konkurzu v čase, keď ešte nebol vyhlásený, a teda bolo zjavne

antedatované), no napriek tomu zástupkyňa toho veriteľa hlasovala na základe takéhoto

neplatného plnomocenstva, pričom práve tento veriteľ navrhol výmenu správcu, hoci nemal

súhlas nového správcu s jeho vymenovaním.

5. Podľa názoru sťažovateľa bol okresný súd povinný po doručení zápisnice z prvej

schôdze túto zápisnicu preskúmať a mal tiež správcu vyzvať na podrobné vysvetlenie

priebehu schôdze. Sťažovateľ si myslí, že ak by sa bol súd oboznámil s obsahom zápisnice

a jej prílohami, tak mal schôdzu, resp. uznesenie ňou prijaté zrušiť a správcovi nariadiť jej

zopakovanie.

6. Sťažovateľ odkazuje na viacero rozhodnutí ústavného súdu (,

, alebo ) a tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je ústavne

neudržateľné, pretože vykazuje znaky svojvôle, resp. svojvoľnej aplikácie jednoduchého

práva, arbitrárnosti, nedostatočného odôvodnenia, kde výklad práva všeobecným súdom je

taký, že popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem. Podľa sťažovateľa svojvôľa

súdu môže za určitých okolností viesť k zásahu do označených práv zaručených

a dohovorom.

7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti rozhodol nálezom takto:

„1. Základné právo sťažovateľa JUDr. Jozefa Veselého, správcu na súdnu ochranu

podľa a na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. októbra

2018 o odvolaní správcu sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na

ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 5.000,- €, ktoré je Okresný súd Banská

Bystrica povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

v sume 325,42 € na účet jeho právneho zástupcu advokátky JUDr. Denisy Veselej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“), ktorý sa

v súlade s § 246 ods. 1 použije aj na konanie o tejto sťažnosti, ktoré začalo pred jeho

účinnosťou.

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

14. Podľa § 32a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v čase

vydania napadnutého uznesenia (rovnaká časová verzia je použitá aj pri ďalších citáciách

tohto zákona v bodoch 12 až 14, pozn.) správca na podnet popretého veriteľa

bez zbytočného odkladu predloží súdu prihlášku a) pohľadávky, ktorá bola účinne popretá

iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom, b) pohľadávky

priznanej rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné

nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu, c) pohľadávky, v ktorej bolo

uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované

v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností.

Podľa § 32a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii správca spolu s prihláškou

pohľadávky predloží súdu listiny, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ, prípadne popierajúci

veriteľ a uvedie zároveň svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná

v účtovníctve úpadcu, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju

poprel a v akom rozsahu a z akého dôvodu.

Podľa § 32a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd na základe

predložených listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná

hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.

Podľa § 32a ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodnutie podľa odseku

3 súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou

rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti rozhodnutiu je

oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou

súd rozhodoval.

15. Podľa § 35 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii každý veriteľ oprávnený

na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov

domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov

do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie

možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov

v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia

návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia

vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.

16. Podľa § 36 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii do pôsobnosti schôdze

veriteľov patrí rozhodovanie o výmene správcu. O výmene správcu sa rozhoduje vždy

na prvej schôdzi veriteľov. Ďalšia schôdza veriteľov môže rozhodnúť o výmene správcu, len

ak a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, b)

hlasovacie práva všetkých veriteľov sa od poslednej schôdze veriteľov zmenili tak, že počet

hlasov všetkých veriteľov sa zvýšil aspoň o 30 % alebo znížil aspoň o 30 % alebo vznikli

podmienené pohľadávky, pri ktorých nebolo možné uplatniť hlasovacie právo na poslednej

schôdzi veriteľov a ktoré predstavujú aspoň 30 % všetkých hlasovacích práv alebo c)

výmenu správcu schváli trojštvrtinová väčšina hlasov všetkých veriteľov.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na rokovaní schôdze

veriteľov o výmene správcu má prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať

právo navrhnúť do funkcie nového správcu jednu osobu zo zoznamu správcov, ktorý vedie

ministerstvo podľa osobitného predpisu . O návrhoch na nového správcu schôdza veriteľov

hlasuje postupne od návrhu veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým návrh na nového

správcu nie je schválený.

Podľa § 36 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak sa schôdza veriteľov

uznesie na výmene správcu, súd bezodkladne po doručení zápisnice zo schôdze veriteľov

jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví do funkcie správcu schváleného

schôdzou veriteľov.

Podľa § 36 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd návrh schôdze veriteľov

na výmenu správcu uznesením odmietne, ak správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná

prekážka alebo neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať.

Uznesenie o odmietnutí hlasovania schôdze veriteľov súd bezodkladne zverejní

v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, ktorý

hlasoval za správcu schváleného schôdzou veriteľov.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Na základe skutkových tvrdení a právnej argumentácie obsiahnutej v ústavnej

sťažnosti, ako aj na základe jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je tvrdené

porušenie práv sťažovateľa podľa a podľa dohovoru

napadnutým postupom, resp. rozhodnutím okresného súdu, ktorým sťažovateľa odvolal

z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, hoci schôdza veriteľov, na ktorej bol

sťažovateľ ako správca odvolaný, bola – podľa názoru sťažovateľa – zaťažená viacerými

nedostatkami, podrobne opísanými v ústavnej sťažnosti.

18. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti zistil, že je

daná jeho právomoc, sťažovateľ je zastúpený advokátom, ústavná sťažnosť má náležitosti

ustanovené zákonom, je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou; ústavný súd

však z materiálneho hľadiska musel skonštatovať jej zjavnú neopodstatnenosť.

19. Ústavný súd očakáva, že kvalifikovane zastúpenému sťažovateľovi je známa jeho

dlhodobo ustálená judikatúra, v zmysle ktorej ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu spočíva

v kontrole zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade,

ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , ). Ochranu základným

právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy, pričom ústavný súd súdnu

ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesných práv účastníkov

konania chránených zákonmi je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody

upravených alebo medzinárodnou zmluvou (m. m. , ,

).

20. Ústavný súd musel v prejednávanej veci posúdiť súlad napadnutého rozhodnutia

okresného súdu v kontexte zaručenia práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie,

ktorého porušenie sťažovateľ vidí v tom, že okresný súd nesprávne a svojvoľne rozhodol

o jeho odvolaní z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu.

21. Ústavný súd po posúdení ústavnej sťažnosti s prihliadnutím na relevantnú právnu

úpravu uvádza, že pri rozhodovaní o výmene správcu na základe rozhodnutia schôdze

veriteľov je rozsah prieskumu konkurzným súdom vymedzený v zákone o konkurze

a reštrukturalizácii jednoznačným spôsobom. Súd musí skúmať prípadnú existenciu

zákonnej prekážky brániacej novému správcovi vo výkone funkcie a posúdiť, či schôdza

veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať. Vyplýva to zo znenia § 36 ods. 4 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý súd inštruuje k tomu, aby sa pri rozhodovaní o výmene

správcu zaoberal výlučne týmito dvoma kritériami. Konkurzný súd preto pri vymenovaní

nového správcu skúma, či sú na jeho strane splnené všetky zákonné požiadavky (napríklad

podľa a o správcoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov), a pri doterajšom správcovi sa obmedzuje

na posúdenie toho, či schôdza mohla o jeho odvolaní hlasovať. Z jazykového výkladu § 36

ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že nejde o hĺbkový prieskum

priebehu schôdze z formálnej a obsahovej stránky, ale posúdenie toho, či boli splnené

všetky podmienky predpokladané na to, aby k rozhodovaniu o odvolaní správcu mohla

schôdza veriteľov pristúpiť (pozri § 36 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

22. Uvedené ponímanie zodpovedá aj vnútornej logike zákona, ako aj inštrumentáriu,

ktoré majú účastníci konkurzného konania k dispozícii. Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii v § 35 ods. 8 priznáva veriteľom právo obrátiť sa na konkurzný súd

s návrhom na preskúmanie, resp. zrušenie uznesení schôdze veriteľov, ak na nej

do zápisnice uplatnili odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom,

pričom ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze

veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

vymedzuje mechanizmus, akým sa možno domôcť nápravy v prípade nezákonného postupu

na schôdzi; možno rozumne predpokladať, že zákonodarca cielene priznal takéto právo iba

veriteľom. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že z obsahu zápisnice zo schôdze

veriteľov nevyplýva žiadna námietka veriteľa ani žiadna iná zmienka (napr. samotného

sťažovateľa ako zvolávateľa, resp. osoby organizujúcej priebeh schôdze) o akomkoľvek

nedostatku schôdze. Žiada sa preto poznamenať, že konkurzný súd, ktorému zákon ukladá

rozhodnúť o výmene správcu bezodkladne a len na podklade zápisnice zo schôdze, nemal

dôvod nad akýmkoľvek nedostatkom schôdze uvažovať.

23. Ak sa sťažovateľ odvoláva na rozdielny rozsah hlasovacích práv, ústavný súd

musí uviesť, že právna úprava konkurzu obsahuje osobitné konanie o priznaní hlasovacích

práv veriteľovi (§ 32 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), ktorého pohľadávka bola

popretá, v rámci ktorého súd rozhoduje, či veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá,

prizná hlasovacie práva na schôdzi veriteľov. Zákon aj v tomto prípade vymedzuje hľadiská

(§ 32 ods. 2 a 3), ktoré má súd pri rozhodovaní o priznaní hlasovacích práv zohľadniť,

pričom platí, že dotknutý veriteľ sa môže proti rozhodnutiu súdu o nepriznaní hlasovacích

práv odvolať. Rozsah hlasovacích práv na schôdzi veriteľov je určovaný v osobitnom

súdnom „sub-konaní“, z ktorého výsledkov musí správca pri počítaní hlasov na schôdzi

veriteľov vychádzať, pretože je nimi viazaný.

24. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať takú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(z novších rozhodnutí napr. , ktoré zároveň odkazuje na staršie rozhodnutia

, tiež napr. , , , ).

25. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení či nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.

, m. m. ).

26. Zo žiadneho z týchto hľadísk ústavný súd nezaznamenal také nedostatky, ktoré

by dosahovali ústavnoprávny rozmer v namietanom postupe a rozhodnutí okresného súdu.

Možno zhrnúť, že zákonodarca zrozumiteľne ustanovil, že konkurzný súd nemá

pri rozhodovaní o odvolaní správcu skúmať prípadné nedostatky v priebehu schôdze, ako

ich vymedzil sťažovateľ. Pre ich nápravu zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii

pozná osobitné procesné postupy. Ak napríklad sťažovateľ namieta, že konkurzný súd

rozhodol o priznaní hlasovacích práv v obdobných prípadoch rozdielne, je vecou

dotknutých veriteľov, aby na svoju obranu použili zákonom ustanovený postup; obdobne je

veriteľom priznaný osobitný postup pre namietanie nedostatkov schôdze. Z obsahu

napadnutého rozhodnutia (bod 3 odôvodnenia) vyplýva, že okresný súd v zákonom

vymedzenom rozsahu preskúmal a odôvodnil splnenie podmienok pre svoj výrok. Ústavný

súd preto nemohol identifikovať žiadnu svojvôľu v postupe okresného súdu, naopak,

okresný súd postupoval v hraniciach vytýčených relevantnou právnou úpravou. Napadnuté

rozhodnutie nemožno považovať ani za neodôvodnené; splnenie podmienok podľa § 36

ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je odôvodnené dostatočným spôsobom. Pre

úplnosť ústavný súd poznamenáva, že paušálne nie je možné vylúčiť, že aj uznesenie

konkurzného súdu o ustanovení či odvolaní správcu môže byť zaťažené ústavnoprávnym

excesom (napríklad vo veci sp. zn. ústavný súd zrušil uznesenie

o ustanovení správcu z dôvodov neskúmania, resp. nenaplnenia zákonom požadovaného

osobitného kvalifikačného predpokladu pre správcu finančnej inštitúcie), súčasne je

potrebné uviesť, že vzhľadom na „technickú povahu“ uznesenia o vymenovaní či odvolaní

správcu, ako aj dôvody, ktoré takémuto postupu súdu predchádzajú, pôjde o výnimočné

prípady.

27. Ústavný súd z uvedených dôvodov konštatuje, že napadnutým postupom

ani napadnutým rozhodnutím okresného súdu nedošlo k porušeniu sťažovateľovho

základného práva na súdnu ochranu podľa ani práva podľa

dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

28. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu