Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 100/2019
PDF · 509.47 KB
No categories available
III. ÚS 100/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku
(sudca spravodajca) v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ,
, , zastúpeného advokátom
JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná 35, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 103/2006 a postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 539/2015 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 16 C 103/2006 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 Co 539/2015 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a finančné zadosťučinenie
v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e mu Krajský súd v Bratislave
p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave s ú p o v i n n é spoločne
a nerozdielne nahradiť trovy konania v sume 346,26 €
(slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Ľubomíra Kaščáka, Horná 35, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých konaní a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 100/2019-15 z 12. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, ,
(ďalej len „sťažovateľ“), z 25. júna 2019 vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 103/2006 (ďalej len „prvostupňové konanie“)
a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 Co 539/2015 (ďalej len „odvolacie konanie“, spolu aj „napadnuté konania“).
V zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020
(ďalej len „rozvrh práce“) „Veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát
ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,
od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich
členom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom
je sudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce.“ Tretí senát ústavného
súdu pracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan
a Peter Straka (sudca spravodajca).
2. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ sa v procesnom postavení
žalobcu domáhal v prvostupňovom konaní zaplatenia odmien a náhrad advokáta
vo výške 25 795,99 € za právne služby. Žalobu sťažovateľ doručil okresnému súdu
27. februára 2006 a podľa tvrdenia sťažovateľa nebolo prvostupňové konanie ku dňu
podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ
konštatuje, že „prvé pojednávanie vo veci okresný súd nariadil až na deň 28. 06. 2010,
ktoré z dôvodu pracovnej neschopnosti sudcu odročil na deň 04. 10. 2010 a na základe
žiadosti žalovaného v 2/ rade z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti toto pojednávanie
okresný súd odročil na 08. 11. 2010, t.j. až po 56 mesiacoch od podania žaloby, čím
spôsobil za celé toto obdobie zbytočné významné prieťahy v konaní. Pojednávanie
nariadené na deň 08. 11. 2010 súd na základe žiadostí všetkých účastníkov konania odročil
na deň 07. 02. 2011“.
3. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti podanej na ústavnom súde 25. júna 2019
uviedol: „Po pridelení veci sudkyni JUDr. Daniele Linetovej v období od 13. 06. 2011
do 27. 11. 2014 okresný súd síce vykonával pojednávania, ale postup súdu nemožno
považovať za dostatočne efektívny, keď sa zaoberal vecou ultra petit a vykonával
dokazovanie o skutočnostiach, ktoré nesúviseli s predmetom konania, nevyužíval zákonné
procesné prostriedky na predchádzanie zbytočných prieťahov v konaní, či odročoval
pojednávania bez uvedenia dôležitých dôvodov. Zbytočné významné prieťahy sú
aj v odvolacom konaní, keď Krajský súd v Bratislave doposiaľ nerozhodol o odvolaní proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 27. 11. 2014.“
4. Sťažovateľ ku kritériám posudzovania zbytočných prieťahov v ústavnej sťažnosti
uvádza: „Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, palmárny spor je súčasťou
bežnej sporovej agendy všeobecných súdov a namietané konanie nie je právne ani skutkovo
zložité...
V správaní sťažovateľa ako účastníka konania (žalobcu) nenastali počas celého
konania také skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého
konania. Je síce pravdou, že žalobca bol v obdobiach november 2010 až február 2011,
september 2011 až október 2011 a máj 2012 až november 2012, t.j. spolu po dobu
13 mesiacov práceneschopný a z tohto dôvodu žiadal v tomto období o odročovanie
pojednávaní, avšak bolo to až v čase po viac ako 56 mesiacoch od podania žaloby, kedy, ak
bol by okresný súd konal bez zbytočných prieťahov, malo byť konanie skončené. Preto
týchto 13 mesiacov nemožno pričítať na ťarchu správania sťažovateľa v namietanom konaní
pred okresným súdom. Sťažovateľ svojím správaním nezavdal dôvod na predlžovanie
konania a správa sa aktívne a súčinnostne.
... Napadnuté konanie trvá už 13 rokov a 3 mesiace. Po odrátaní doby 13 mesiacov,
počas ktorých bol sťažovateľ práceneschopný, sú zbytočné významné prieťahy súdov
v namietanom konaní 12 rokov a 2 mesiace.“
5. Pretože v čase podania ústavnej sťažnosti konanie pred okresným súdom,
ako aj krajským súdom nebolo právoplatne skončené a právna neistota sťažovateľa trvala,
čo malo negatívny dopad na jeho zdravotný stav, žiada sťažovateľ ústavný súd o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia okresný súd, ako aj krajský súd.
6. Sťažovateľ uvádza, že dĺžkou napadnutých konaní je „hrubo porušovaná zásada
hospodárnosti súdneho konania ako aj samotná budúca materiálna vykonateľnosť
oneskorene vydaného súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z toho, že žalovaní v konaní,
v ktorom im sťažovateľ poskytoval právne služby, boli úspešní a nadobudli majetok
v hodnote spolu za viac ako 106 miliónov Sk a po niekoľkých mesiacoch v namietanom
konaní už obidvaja žiadajú oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu svojej
nemajetnosti“.
7. Napokon sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie
rozhodol nálezom v znení:
„-Postupom Okresného súdu Bratislava III, v konaní vedenom pod sp. zn.
16C 103/2006 základné právo sťažovateľa na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov,
zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, porušené bolo.
-Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Bratislava III, aby do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľovi, primerané finančné
zadosťučinenie za porušovanie jeho základného práva na prekovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 16C/103/2006 v rozsahu 20.000,- €.
-Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Bratislava III, aby do 15 dní od doručenia
nálezu zaplatil náhradu trov konania sťažovateľa... na účet jeho zástupcu...
-Postupom Krajského súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn.
14Co/539/2015 základné právo sťažovateľa na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov,
zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, porušené bolo.
-Ústavný súd ukladá Krajskému súdu v Bratislave, aby do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľovi, primerané finančné
zadosťučinenie za porušovanie jeho základného práva na prekovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 14Co/539/2015 v rozsahu 20.000,- €.
-Ústavný súd ukladá Krajskému súdu v Bratislave, aby do 15 dní od doručenia
nálezu zaplatil náhradu trov konania sťažovateľa na účet jeho zástupcu...
-Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 14Co/539/2015 konal bez zbytočných prieťahov.“
II.
Vyjadrenie okresného súdu, krajského súdu a replika sťažovateľa
8. Na výzvu ústavného súdu sa podpredsedníčka okresného súdu vyjadrila k prijatej
ústavnej sťažnosti sťažovateľa svojím podaním zo 4. decembra 2019 doručeným ústavnému
súdu 10. decembra 2019, v ktorom súhlasila s upustením od ústneho pojednávania
a poskytla vyjadrenie zákonnej sudkyne: „... Žalobca sa podaným žalobným návrhom
doručeným súdu dňa 27.02.2006 domáhal proti žalovaným 1/, 2/, zaplatenia žalovanej istiny
25.795,99 eur spolu s prísl., za právne služby poskytované žalovaným 1/, 2/ vo veci vedenej
na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 43 Cb/15/1998. Dňa 04.04.2006 bol vo veci vydaný
platobný rozkaz č. k. 39 Ro/323/2006-67, proti ktorému podal žalovaný 1/, 2/ odpor.
Poukazujem na chronológiu jednotlivých úkonov v spise a správanie sa strán sporu.
Žalovaní 1/,2/ podali žiadosť o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov, nakoľko
po výzve súdu nezaplatili súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu.
Súd nepriznal žalovaným 1/, 2/ oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov, v lehote
stanovenej zákonom podali proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie. Krajský súd
v Bratislave uznesením č. k. 12 Co/187/2008-373, č. k. 12 Co/188/2008 zo dňa 22.08.2008
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 08.06.2007, č. k. 16 C/103/06-140 a napadnuté
uznesenie zo dňa 10.06.2008, č. k. 16 C 103/2006-361 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č. k. 4 Cdo/26/2009-426 dovolanie žalovaných 1/ a 2/ odmietol,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2010.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania dňa 28.06.2010, ktoré bolo odročené
z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. Pojednávanie zo dňa 04.10.2010 bolo
na základe žiadosti žalovaného 2/ zo zdravotných dôvodov odročené na 08.11.2010,
na základe žiadosti strán sporu bolo pojednávanie odročené na termín 07.02.2011, ktorý
bol zrušený z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu. Žalobca podal
žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov dňa 05.10.2011,
dňa 30.04.2012, dňa 31.08.2012, dňa 30.10.2012 o čom doručil potvrdenie o dočasnej
pracovnej neschopnosti, vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Žalovaní 1/, 2/ podali žiadosti
o odročenie pojednávania dňa 04.10.2010, dňa 04.11.2010, 13.11.2013, dňa 11.02.2014,
o čom doručili potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Podali opakované námietky
zaujatosti voči zákonnej sudkyni, ktoré neboli dôvodné, súd na námietky zaujatosti
neprihliadol, nakoľko nespĺňali náležitosti v zmysle § 15a ods.3 O. s. p. Vzhľadom
na vykonané dokazovanie a opakované žiadosti žalovaných 1/, 2/ o odročenie pojednávania
zo zdravotných dôvodov, súd upovedomil žalovaných 1/, 2/, že sa môžu dať v konaní
zastúpiť zástupcom, advokátom na základe písomného plnomocenstva. Súd nevykonal
dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka , opätovným výsluchom
svedkyne , nenariadil znalecké dokazovanie.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 16C/103/2006-1070 zo dňa 27.11.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č. k. 14 CO/539/2015-1254 zo dňa 14.05.2019.
Dňa 16.09.2019 žalovaní 1/, 2/ podali dovolanie proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 14 Co/539/2015-1254, 14 Co/537/2015, 14 Co/538/2015, 14 Co/536/2015
zo dňa 14.05.2019...“
9. Na výzvu ústavného súdu sa predseda krajského súdu vyjadril k prijatej ústavnej
sťažnosti sťažovateľa svojím podaním z 12. decembra 2019 doručeným ústavnému súdu
toho istého dňa, v ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania a poskytol
vyjadrenie: „... sporová vec žalobcu , proti
žalovaným: 1/ , 2/
, o zaplatenie 25.795,99 eur s prísl., bola predložená Krajskému súdu
v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd) dňa 30.10.2015 s odvolaniami žalovaných 1/, 2/
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 16C/103/2006-1070 zo dňa 27.11.2014
a proti uzneseniu č. k. 16C/103/2006-1182 zo dňa 28.04.2015, ako aj s odvolaniami
žalovaného 2/ proti uzneseniu č. k. 16C/103/2006-839 zo dňa 24.10.2013 a proti uzneseniu
č. k. 16C/103/2006-1177 zo dňa 17.04.2015.
Z uvedeného dôvodu bola vec vedená ako štvorčíslo pod sp. zn. 14Co/536/2015,
14Co/537/2015, 14Co/538/2015 a 14Co/539/2015...
... sa nejednalo o konanie vyžadujúce osobitnú alebo výnimočnú rýchlosť v zmysle
Osobitných zásad pre všetky úseky Krajského súdu v Bratislave, stanovených v Rozvrhu
práce Krajského súdu v Bratislave pre rok 2015, a preto bol spis zaradený do bežného
poradia na vybavenie.
Dĺžka odvolacieho konania bola... ovplyvnená najmä skutočnosťou, že v čase nápadu
veci na odvolací súd bolo v súdnom oddelení 14Co, 14NcC, 14CoPr, 14CoD a 14CoSr ku
koncu októbra 2015 nevybavených 679 vecí, z toho v oddelení votanta 278 vecí. Pre tieto
objektívne dôvody nebola vec rozhodnutá v primeranej lehote.
... konať vo veci sa začalo v novembri 2018, kedy bolo v rámci štúdia spisu
a prípravy veci na prejednanie v senáte zistené, že súd prvej inštancie pred predložením
veci odvolaciemu súdu nedoručil žalovaným 1/, 2/ vyjadrenie žalobcu k ich odvolaniu proti
rozsudku.
Dňa 23.04.2019 bol predmetný spis po vyjadrení odvolateľov predložený spisovej
kancelárii s pokynom na oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bez
nariadenia pojednávania, ku ktorému došlo dňa 14.05.2019.
V čase podania ústavnej sťažnosti dňa 25.06.2019 bola už vec odvolacím súdom
rozhodnutá...“
10. Právny zástupca sťažovateľa 28. decembra 2019 doručil ústavnému súdu
elektronicky sprievodný list bez textu, v ktorého prílohe bol odkaz na webovú stránku,
ktorej obsah sa nedal vytlačiť, pričom tento elektronický dokument bol označený
ako „Vyjadrenie sťažovateľa“.
11. Dňa 10. júna 2020 bolo ústavnému súdu doručené od právneho zástupcu
sťažovateľa podanie z 9. júna 2020 označené ako „Oprava petitu ústavnej sťažnosti...“,
ktorej podstatou bola oprava len v označení osoby právneho zástupcu sťažovateľa,
na ktorého účet žiada sťažovateľ náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným
súdom. V petite ústavnej sťažnosti totiž sťažovateľ omylom označil ako príjemcu náhrady
trov, ktoré mu vznikli v konaní pred ústavným súdom, , ktorý ho
však zastupoval v konaní pred všeobecnými súdmi, nie v konaní pred ústavným súdom.
Preto v tomto podaní sťažovateľ žiada, aby boli trovy konania pred ústavným súdom
uhradené na účet JUDr. Ľubomíra Kaščáka, ktorý nie je platcom DPH. Ako sťažovateľ
uvádza, táto oprava bola aj obsahom jeho podania doručeného ústavnému
súdu 28. decembra 2019.
12. Ústavný súd vo svojej výzve zo 17. decembra 2019 žiadal sťažovateľa
o oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v konaní pred ústavným
súdom, ak zastáva názor, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Zároveň sťažovateľa informoval, že ak sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy k tomuto
nevyjadrí, ústavný súd bude toho názoru, že s upustením od ústneho pojednávania súhlasí.
Pretože sa sťažovateľ k veci nevyjadril vôbec, ústavný súd od ústneho pojednávania upustil.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
niektoré zákony (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32
až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon
použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
16. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom
konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
19. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil aj judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo
na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, I. ÚS 132/03).
20. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná
i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne
nerozhodli (napr. I. ÚS 118/02). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť
taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
21. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.
22. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1
OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa
pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,
v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.
23. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17
CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
24. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla
na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej
koncentrácii konania, ďalej z § 168 – § 172 CSP o predbežnom prejednaní sporu
a následkoch neprítomnosti strán, ako aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie
vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
25. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom
konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02, IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
27. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].
29. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
30. Ku kritériu zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že napadnuté konania tvoria
bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich hodnotiť
ako skutkovo či právne zložité.
31. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,
ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ žiadal okresný súd opakovane o odročenie
pojednávania zo zdravotných dôvodov, ktoré preukázal. Ako vyplýva zo spisového
materiálu, práceneschopnosť sťažovateľa nespôsobila aj rovnako dlhé spočívanie konania,
pretože sa v niektorých časových úsekoch prekrývala aj s práceneschopnosťou žalovaných,
prípadne zákonnej sudkyne, preto tieto časové úseky nie sú pričítané sťažovateľovi.
Výlučne práceneschopnosťou sťažovateľa bolo prvostupňové konanie predĺžené o približne
1 rok a 5 mesiacov.
Pri odvolacom konaní ústavný súd nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne
zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka odvolacieho konania pred
nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
32. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného
postupu okresného súdu a krajského súdu.
Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutých konaní
a zistil, že okresný súd v prvostupňovom konaní priebežne konal, pričom sa musel neustále
vysporadúvať predovšetkým s prístupom oboch žalovaných, ktorý nemožno vyhodnotiť
inak ako zjavne obštrukčný a evidentne koordinovaný (najmä opakovaná práceneschopnosť
v čase nariadených pojednávaní, nepreberanie zásielok, námietky zaujatosti zákonnej
sudkyne...). Zbytočné prieťahy však spôsobil okresný súd neefektívnou činnosťou, keď
napriek tomu, že obaja žalovaní podali odpor proti platobnému rozkazu v rovnakom čase,
žalovaného 1 vyzval okresný súd na zaplatenie súdneho poplatku za odpor výzvou
z 28. apríla 2006 a žalovaného 2 až výzvou z 5. februára 2008, čo zakladá zbytočné
prieťahy zo strany okresného súdu v trvaní približne 1 roka a 9 mesiacov.
Pokiaľ ide o krajský súd, ten spôsobil v odvolacom konaní zbytočné prieťahy
nečinnosťou od 30. októbra 2015 do 19. novembra 2018, čím spôsobil zbytočné prieťahy
v trvaní približne 3 rokov.
Ústavný súd poukazuje aj na časový úsek približne 10 mesiacov (4. február 2009
až 15. december 2009), počas ktorých bol spisový materiál na Najvyššom súde Slovenskej
republiky vo veci dovolania žalovaných.
33. Predseda krajského súdu sa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti snažil
ospravedlniť nečinnosť v odvolacom konaní nadmerným množstvom agendy, čo považoval
za objektívne dôvody. Ako však ústavný súd dlhodobo konštatuje, organizačné, personálne
či technické problémy všeobecných súdov nemôžu byť na úkor práv účastníkov konania,
nezbavujú štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní, v dôsledku čoho takéto
argumenty neobstoja (napr. III. ÚS 17/02).
34. Ústavný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že okresný súd
v prvostupňovom konaní a krajský súd v odvolacom konaní porušili základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v už uvedenom trvaní (bod 1 výroku tohto nálezu).
35. Sťažovateľ žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie od okresného
súdu vo výške 20 000 € a od krajského súdu vo výške 20 000 z dôvodu právnej neistoty,
ktorá negatívne vplýva na jeho zdravotný stav.
36. Vychádzajúc z dĺžky napadnutých konaní a s ohľadom na zistené obdobie
neefektívnej činnosti okresného súdu a nečinnosti krajského súdu, ústavný súd konštatuje,
že v posudzovanej veci sú dané dôvody na priznanie finančného zadosťučinenia. Pri ustálení
sumy ústavný súd prihliadal na namietané skutočnosti a celkovú dobu napadnutého konania,
jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu a krajského súdu na vzniknutých
prieťahoch. Zároveň vzal ústavný súd do úvahy správanie sťažovateľa, povahu veci
a význam konania pre sťažovateľa. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam
posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi
v sume 2 000 € od okresného súdu a 2 500 € od krajského súdu (bod 2 výroku tohto nálezu).
Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd vychádzal pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia zo svojej judikatúry
(napr. I. ÚS 4/06, IV. ÚS 275/05 a I. ÚS 139/06).
37. Pretože rozsudok okresného súdu č. k. 16 C 103/2006-1070 z 27. novembra 2014
nadobudol právoplatnosť 22. júla 2019 v spojení s rozsudkom krajského súdu
č. k. 14 Co 539/2015-1254 zo 14. mája 2019, prikázanie krajskému súdu konať je už
bez právneho významu (bod 4 výroku tohto nálezu).
V.
Trovy konania
38. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi
vznikli v konaní pred ústavným súdom.
39. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
40. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.
41. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie
ústavnej sťažnosti) v sume dvakrát po 163,33 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,80 €.
Celková suma náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 346,26 €
(bod 3 výroku tohto nálezu).
42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd a krajský súd
spoločne a nerozdielne povinné zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62
zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2020
Martin Vernarský predseda senátu