Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 100/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná 35, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a finančné zadosťučinenie

v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e mu Krajský súd v Bratislave

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave s ú p o v i n n é spoločne

a nerozdielne nahradiť trovy konania v sume 346,26 €

(slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. Ľubomíra Kaščáka, Horná 35, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých konaní a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 12. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), z 25. júna 2019 vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „prvostupňové konanie“)

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „odvolacie konanie“, spolu aj „napadnuté konania“).

V zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020

(ďalej len „rozvrh práce“) „Veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát

ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,

od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich

členom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom

je sudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce.“ Tretí senát ústavného

súdu pracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan

a Peter Straka (sudca spravodajca).

2. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ sa v procesnom postavení

žalobcu domáhal v prvostupňovom konaní zaplatenia odmien a náhrad advokáta

vo výške 25 795,99 € za právne služby. Žalobu sťažovateľ doručil okresnému súdu

27. februára 2006 a podľa tvrdenia sťažovateľa nebolo prvostupňové konanie ku dňu

podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ

konštatuje, že „prvé pojednávanie vo veci okresný súd nariadil až na deň 28. 06. 2010,

ktoré z dôvodu pracovnej neschopnosti sudcu odročil na deň 04. 10. 2010 a na základe

žiadosti žalovaného v 2/ rade z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti toto pojednávanie

okresný súd odročil na 08. 11. 2010, t.j. až po 56 mesiacoch od podania žaloby, čím

spôsobil za celé toto obdobie zbytočné významné prieťahy v konaní. Pojednávanie

nariadené na deň 08. 11. 2010 súd na základe žiadostí všetkých účastníkov konania odročil

na deň 07. 02. 2011“.

3. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti podanej na ústavnom súde 25. júna 2019

uviedol: „Po pridelení veci sudkyni JUDr. Daniele Linetovej v období od 13. 06. 2011

do 27. 11. 2014 okresný súd síce vykonával pojednávania, ale postup súdu nemožno

považovať za dostatočne efektívny, keď sa zaoberal vecou ultra petit a vykonával

dokazovanie o skutočnostiach, ktoré nesúviseli s predmetom konania, nevyužíval zákonné

procesné prostriedky na predchádzanie zbytočných prieťahov v konaní, či odročoval

pojednávania bez uvedenia dôležitých dôvodov. Zbytočné významné prieťahy sú

aj v odvolacom konaní, keď Krajský súd v Bratislave doposiaľ nerozhodol o odvolaní proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 27. 11. 2014.“

4. Sťažovateľ ku kritériám posudzovania zbytočných prieťahov v ústavnej sťažnosti

uvádza: „Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, palmárny spor je súčasťou

bežnej sporovej agendy všeobecných súdov a namietané konanie nie je právne ani skutkovo

zložité...

V správaní sťažovateľa ako účastníka konania (žalobcu) nenastali počas celého

konania také skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého

konania. Je síce pravdou, že žalobca bol v obdobiach november 2010 až február 2011,

september 2011 až október 2011 a máj 2012 až november 2012, t.j. spolu po dobu

13 mesiacov práceneschopný a z tohto dôvodu žiadal v tomto období o odročovanie

pojednávaní, avšak bolo to až v čase po viac ako 56 mesiacoch od podania žaloby, kedy, ak

bol by okresný súd konal bez zbytočných prieťahov, malo byť konanie skončené. Preto

týchto 13 mesiacov nemožno pričítať na ťarchu správania sťažovateľa v namietanom konaní

pred okresným súdom. Sťažovateľ svojím správaním nezavdal dôvod na predlžovanie

konania a správa sa aktívne a súčinnostne.

... Napadnuté konanie trvá už 13 rokov a 3 mesiace. Po odrátaní doby 13 mesiacov,

počas ktorých bol sťažovateľ práceneschopný, sú zbytočné významné prieťahy súdov

v namietanom konaní 12 rokov a 2 mesiace.“

5. Pretože v čase podania ústavnej sťažnosti konanie pred okresným súdom,

ako aj krajským súdom nebolo právoplatne skončené a právna neistota sťažovateľa trvala,

čo malo negatívny dopad na jeho zdravotný stav, žiada sťažovateľ ústavný súd o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia okresný súd, ako aj krajský súd.

6. Sťažovateľ uvádza, že dĺžkou napadnutých konaní je „hrubo porušovaná zásada

hospodárnosti súdneho konania ako aj samotná budúca materiálna vykonateľnosť

oneskorene vydaného súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z toho, že žalovaní v konaní,

v ktorom im sťažovateľ poskytoval právne služby, boli úspešní a nadobudli majetok

v hodnote spolu za viac ako 106 miliónov Sk a po niekoľkých mesiacoch v namietanom

konaní už obidvaja žiadajú oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu svojej

nemajetnosti“.

7. Napokon sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie

rozhodol nálezom v znení:

„-Postupom Okresného súdu Bratislava III, v konaní vedenom pod sp. zn.

základné právo sťažovateľa na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zakotvené v a v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, porušené bolo.

-Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Bratislava III, aby do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľovi, primerané finančné

zadosťučinenie za porušovanie jeho základného práva na prekovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zakotveného v a v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. v rozsahu 20.000,- €.

-Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Bratislava III, aby do 15 dní od doručenia

nálezu zaplatil náhradu trov konania sťažovateľa... na účet jeho zástupcu...

-Postupom Krajského súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn.

základné právo sťažovateľa na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zakotvené v a v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, porušené bolo.

-Ústavný súd ukladá Krajskému súdu v Bratislave, aby do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľovi, primerané finančné

zadosťučinenie za porušovanie jeho základného práva na prekovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zakotveného v a v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. v rozsahu 20.000,- €.

-Ústavný súd ukladá Krajskému súdu v Bratislave, aby do 15 dní od doručenia

nálezu zaplatil náhradu trov konania sťažovateľa na účet jeho zástupcu...

-Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu, krajského súdu a replika sťažovateľa

8. Na výzvu ústavného súdu sa podpredsedníčka okresného súdu vyjadrila k prijatej

ústavnej sťažnosti sťažovateľa svojím podaním zo 4. decembra 2019 doručeným ústavnému

súdu 10. decembra 2019, v ktorom súhlasila s upustením od ústneho pojednávania

a poskytla vyjadrenie zákonnej sudkyne: „... Žalobca sa podaným žalobným návrhom

doručeným súdu dňa 27.02.2006 domáhal proti žalovaným 1/, 2/, zaplatenia žalovanej istiny

25.795,99 eur spolu s prísl., za právne služby poskytované žalovaným 1/, 2/ vo veci vedenej

na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. . Dňa 04.04.2006 bol vo veci vydaný

platobný rozkaz č. k. -67, proti ktorému podal žalovaný 1/, 2/ odpor.

Poukazujem na chronológiu jednotlivých úkonov v spise a správanie sa strán sporu.

Žalovaní 1/,2/ podali žiadosť o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov, nakoľko

po výzve súdu nezaplatili súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu.

Súd nepriznal žalovaným 1/, 2/ oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov, v lehote

stanovenej zákonom podali proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie. Krajský súd

v Bratislave uznesením č. k. -373, č. k. zo dňa 22.08.2008

uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 08.06.2007, č. k. -140 a napadnuté

uznesenie zo dňa 10.06.2008, č. k. -361 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením č. k. -426 dovolanie žalovaných 1/ a 2/ odmietol,

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2010.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania dňa 28.06.2010, ktoré bolo odročené

z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. Pojednávanie zo dňa 04.10.2010 bolo

na základe žiadosti žalovaného 2/ zo zdravotných dôvodov odročené na 08.11.2010,

na základe žiadosti strán sporu bolo pojednávanie odročené na termín 07.02.2011, ktorý

bol zrušený z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu. Žalobca podal

žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov dňa 05.10.2011,

dňa 30.04.2012, dňa 31.08.2012, dňa 30.10.2012 o čom doručil potvrdenie o dočasnej

pracovnej neschopnosti, vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Žalovaní 1/, 2/ podali žiadosti

o odročenie pojednávania dňa 04.10.2010, dňa 04.11.2010, 13.11.2013, dňa 11.02.2014,

o čom doručili potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Podali opakované námietky

zaujatosti voči zákonnej sudkyni, ktoré neboli dôvodné, súd na námietky zaujatosti

neprihliadol, nakoľko nespĺňali náležitosti v zmysle Vzhľadom

na vykonané dokazovanie a opakované žiadosti žalovaných 1/, 2/ o odročenie pojednávania

zo zdravotných dôvodov, súd upovedomil žalovaných 1/, 2/, že sa môžu dať v konaní

zastúpiť zástupcom, advokátom na základe písomného plnomocenstva. Súd nevykonal

dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka , opätovným výsluchom

svedkyne , nenariadil znalecké dokazovanie.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -1070 zo dňa 27.11.2014, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. -1254 zo dňa 14.05.2019.

Dňa 16.09.2019 žalovaní 1/, 2/ podali dovolanie proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -1254, , ,

zo dňa 14.05.2019...“

9. Na výzvu ústavného súdu sa predseda krajského súdu vyjadril k prijatej ústavnej

sťažnosti sťažovateľa svojím podaním z 12. decembra 2019 doručeným ústavnému súdu

toho istého dňa, v ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania a poskytol

vyjadrenie: „... sporová vec žalobcu , proti

žalovaným: 1/ , 2/

, o zaplatenie 25.795,99 eur s prísl., bola predložená Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd) dňa 30.10.2015 s odvolaniami žalovaných 1/, 2/

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -1070 zo dňa 27.11.2014

a proti uzneseniu č. k. -1182 zo dňa 28.04.2015, ako aj s odvolaniami

žalovaného 2/ proti uzneseniu č. k. -839 zo dňa 24.10.2013 a proti uzneseniu

č. k. -1177 zo dňa 17.04.2015.

Z uvedeného dôvodu bola vec vedená ako štvorčíslo pod sp. zn. ,

, a ...

... sa nejednalo o konanie vyžadujúce osobitnú alebo výnimočnú rýchlosť v zmysle

Osobitných zásad pre všetky úseky Krajského súdu v Bratislave, stanovených v Rozvrhu

práce Krajského súdu v Bratislave pre rok 2015, a preto bol spis zaradený do bežného

poradia na vybavenie.

Dĺžka odvolacieho konania bola... ovplyvnená najmä skutočnosťou, že v čase nápadu

veci na odvolací súd bolo v súdnom oddelení 14Co, 14NcC, , 14CoD a 14CoSr ku

koncu októbra 2015 nevybavených 679 vecí, z toho v oddelení votanta 278 vecí. Pre tieto

objektívne dôvody nebola vec rozhodnutá v primeranej lehote.

... konať vo veci sa začalo v novembri 2018, kedy bolo v rámci štúdia spisu

a prípravy veci na prejednanie v senáte zistené, že súd prvej inštancie pred predložením

veci odvolaciemu súdu nedoručil žalovaným 1/, 2/ vyjadrenie žalobcu k ich odvolaniu proti

rozsudku.

Dňa 23.04.2019 bol predmetný spis po vyjadrení odvolateľov predložený spisovej

kancelárii s pokynom na oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bez

nariadenia pojednávania, ku ktorému došlo dňa 14.05.2019.

V čase podania ústavnej sťažnosti dňa 25.06.2019 bola už vec odvolacím súdom

rozhodnutá...“

10. Právny zástupca sťažovateľa 28. decembra 2019 doručil ústavnému súdu

elektronicky sprievodný list bez textu, v ktorého prílohe bol odkaz na webovú stránku,

ktorej obsah sa nedal vytlačiť, pričom tento elektronický dokument bol označený

ako „Vyjadrenie sťažovateľa“.

11. Dňa 10. júna 2020 bolo ústavnému súdu doručené od právneho zástupcu

sťažovateľa podanie z 9. júna 2020 označené ako „Oprava petitu ústavnej sťažnosti...“,

ktorej podstatou bola oprava len v označení osoby právneho zástupcu sťažovateľa,

na ktorého účet žiada sťažovateľ náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom. V petite ústavnej sťažnosti totiž sťažovateľ omylom označil ako príjemcu náhrady

trov, ktoré mu vznikli v konaní pred ústavným súdom, , ktorý ho

však zastupoval v konaní pred všeobecnými súdmi, nie v konaní pred ústavným súdom.

Preto v tomto podaní sťažovateľ žiada, aby boli trovy konania pred ústavným súdom

uhradené na účet JUDr. Ľubomíra Kaščáka, ktorý nie je platcom DPH. Ako sťažovateľ

uvádza, táto oprava bola aj obsahom jeho podania doručeného ústavnému

súdu 28. decembra 2019.

12. Ústavný súd vo svojej výzve zo 17. decembra 2019 žiadal sťažovateľa

o oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v konaní pred ústavným

súdom, ak zastáva názor, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Zároveň sťažovateľa informoval, že ak sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy k tomuto

nevyjadrí, ústavný súd bude toho názoru, že s upustením od ústneho pojednávania súhlasí.

Pretože sa sťažovateľ k veci nevyjadril vôbec, ústavný súd od ústneho pojednávania upustil.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých ,

ktorým sa mení a dopĺňa o podmienkach výkonu volebného práva

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

niektoré zákony (ďalej len „“) v čl. I až , až ,

až , a . V zmysle a sa tento zákon

použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

16. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom

konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

19. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil aj judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

20. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

21. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej len „“),

a .

22. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.

23. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

24. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z , podľa ktorého

súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní sporu

a následkoch neprítomnosti strán, ako aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

25. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. , ,

, , ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

26. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

27. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

29. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

30. Ku kritériu zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že napadnuté konania tvoria

bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich hodnotiť

ako skutkovo či právne zložité.

31. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ žiadal okresný súd opakovane o odročenie

pojednávania zo zdravotných dôvodov, ktoré preukázal. Ako vyplýva zo spisového

materiálu, práceneschopnosť sťažovateľa nespôsobila aj rovnako dlhé spočívanie konania,

pretože sa v niektorých časových úsekoch prekrývala aj s práceneschopnosťou žalovaných,

prípadne zákonnej sudkyne, preto tieto časové úseky nie sú pričítané sťažovateľovi.

Výlučne práceneschopnosťou sťažovateľa bolo prvostupňové konanie predĺžené o približne

1 rok a 5 mesiacov.

Pri odvolacom konaní ústavný súd nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne

zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka odvolacieho konania pred

nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

32. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného

postupu okresného súdu a krajského súdu.

Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutých konaní

a zistil, že okresný súd v prvostupňovom konaní priebežne konal, pričom sa musel neustále

vysporadúvať predovšetkým s prístupom oboch žalovaných, ktorý nemožno vyhodnotiť

inak ako zjavne obštrukčný a evidentne koordinovaný (najmä opakovaná práceneschopnosť

v čase nariadených pojednávaní, nepreberanie zásielok, námietky zaujatosti zákonnej

sudkyne...). Zbytočné prieťahy však spôsobil okresný súd neefektívnou činnosťou, keď

napriek tomu, že obaja žalovaní podali odpor proti platobnému rozkazu v rovnakom čase,

žalovaného 1 vyzval okresný súd na zaplatenie súdneho poplatku za odpor výzvou

z 28. apríla 2006 a žalovaného 2 až výzvou z 5. februára 2008, čo zakladá zbytočné

prieťahy zo strany okresného súdu v trvaní približne 1 roka a 9 mesiacov.

Pokiaľ ide o krajský súd, ten spôsobil v odvolacom konaní zbytočné prieťahy

nečinnosťou od 30. októbra 2015 do 19. novembra 2018, čím spôsobil zbytočné prieťahy

v trvaní približne 3 rokov.

Ústavný súd poukazuje aj na časový úsek približne 10 mesiacov (4. február 2009

až 15. december 2009), počas ktorých bol spisový materiál na Najvyššom súde Slovenskej

republiky vo veci dovolania žalovaných.

33. Predseda krajského súdu sa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti snažil

ospravedlniť nečinnosť v odvolacom konaní nadmerným množstvom agendy, čo považoval

za objektívne dôvody. Ako však ústavný súd dlhodobo konštatuje, organizačné, personálne

či technické problémy všeobecných súdov nemôžu byť na úkor práv účastníkov konania,

nezbavujú štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní, v dôsledku čoho takéto

argumenty neobstoja (napr. ).

34. Ústavný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že okresný súd

v prvostupňovom konaní a krajský súd v odvolacom konaní porušili základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v už uvedenom trvaní (bod 1 výroku tohto nálezu).

35. Sťažovateľ žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie od okresného

súdu vo výške 20 000 € a od krajského súdu vo výške 20 000 z dôvodu právnej neistoty,

ktorá negatívne vplýva na jeho zdravotný stav.

36. Vychádzajúc z dĺžky napadnutých konaní a s ohľadom na zistené obdobie

neefektívnej činnosti okresného súdu a nečinnosti krajského súdu, ústavný súd konštatuje,

že v posudzovanej veci sú dané dôvody na priznanie finančného zadosťučinenia. Pri ustálení

sumy ústavný súd prihliadal na namietané skutočnosti a celkovú dobu napadnutého konania,

jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu a krajského súdu na vzniknutých

prieťahoch. Zároveň vzal ústavný súd do úvahy správanie sťažovateľa, povahu veci

a význam konania pre sťažovateľa. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi

v sume 2 000 € od okresného súdu a 2 500 € od krajského súdu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd vychádzal pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia zo svojej judikatúry

(napr. , a ).

37. Pretože rozsudok okresného súdu č. k. -1070 z 27. novembra 2014

nadobudol právoplatnosť 22. júla 2019 v spojení s rozsudkom krajského súdu

č. k. -1254 zo 14. mája 2019, prikázanie krajskému súdu konať je už

bez právneho významu (bod 4 výroku tohto nálezu).

V.

Trovy konania

38. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi

vznikli v konaní pred ústavným súdom.

39. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

40. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

41. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie

ústavnej sťažnosti) v sume dvakrát po 163,33 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,80 €.

Celková suma náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 346,26 €

(bod 3 výroku tohto nálezu).

42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd a krajský súd

spoločne a nerozdielne povinné zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62

v spojení s ).

43. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu