Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/26/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. J. V.,

bývajúceho v B., proti žalovaným 1/ Ing. I. P., bývajúcemu v B., 2/ JUDr. J. V.,

bývajúcemu v B., podnikajúcemu pod obchodným menom JUDr. J. V. – D., so sídlom v B.,

obaja zastúpení JUDr. M. B., advokátom so sídlom v S., o zaplatenie 29 788,34 €

(897 403,50 Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. augusta 2008

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaných 1/ a 2/ o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III uznesením z 8. júna 2007 č. k. -140

nepriznal žalovanému 1/ oslobodenie od súdnych poplatkov. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil a vecne tým, že žalovaný 1/ riadnym spôsobom neosvedčil

existenciu okolností odôvodňujúcich priznanie práva na oslobodenie od súdnych poplatkov,

keď nepredložil súdu doklady týkajúce sa aj jeho podnikateľskej činnosti, napriek tomu, že

bol na to súdom vyzvaný. Okresný súd mal z obchodného registra tiež preukázané, že

žalovaný je členom predstavenstva obchodnej spoločnosti a zároveň konateľom inej

obchodnej spoločnosti, ktoré spoločnosti nie sú v likvidácii, ani na ich majetok nebol

vyhlásený konkurz. Poukázal na to, že majetkové a sociálne pomery účastníka konania nie je

možné posudzovať iba na základe aktuálneho príjmu, izolovane od jeho celkových (aj

skorších) majetkových pomerov a zdrojov.

Uznesením z 10. júna 2008 č. k. -361 Okresný súd Bratislava III

nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov ani žalovanému 2/. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil a vecne tým, že u žalovaného 2/ podmienky pre priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov splnené neboli, nakoľko jeho majetkové pomery, tak ako

ich súdu osvedčil, dôvodnosť jeho žiadosti nezakladajú. Okresný súd mal preukázané, že

žalovaný 2/ nadobudol do vlastníctva cenné papiere – akcie obchodnej spoločnosti v počte

68 700 ks, z ktorých si ponechal 5 307 ks v hodnote 7 966 699,-- Sk a zostatok previedol

na svoju dcéru. Žalovaný 2/ nereagoval na výzvu súdu na predloženie výpisu z Centrálneho

depozitára cenných papierov SR, že nie je s manželkou vlastníkom žiadnych cenných

papierov. Z obchodného registra mal súd ďalej preukázané, že žalovaný 2/ je spoločníkom

a konateľom obchodnej spoločnosti so základným imaním vo výške 8 260 000,-- Sk. Okresný

súd poukázal rovnako na to, že majetkové a sociálne pomery účastníka konania nie je možné

posudzovať iba na základe aktuálneho príjmu, izolovane od jeho celkových (aj skorších)

majetkových pomerov a zdrojov.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ uznesením z 22. augusta

2008 sp. zn. , , napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa

z 8. júna 2007, č.k. -140 a z 10. júna 2008 č.k. -361 ako vecne

správne potvrdil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil , podľa ktorého

predpokladom priznania oslobodenia sú okrem skutočnosti, že zo strany účastníka sa nejedná

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva aj pomery účastníka,

ktoré je povinný preukázať. Zároveň je povinný svoju žiadosť o oslobodenie predložiť tak,

aby sa z nej nepochybne podávali také pomery, pri ktorých by trvanie na zaplatení súdneho

poplatku bolo neprimeranou tvrdosťou. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil

so skutkovými závermi prvostupňového súdu týkajúcimi sa nesplnenia podmienok pre

oslobodenie od súdnych poplatkov žalovanými 1/ a 2/. Svoje odôvodnenie doplnil tým, že

žalovaný 1/ nepredložil súdu ako dôkaz ani Zmluvu o štúdiu, na základe ktorej mal podľa

svojich tvrdení platiť školné aj za druhú dcéru. V odôvodnení vo vzťahu k žalovanému 2/

krajský súd zhodne s právnym názorom súdu prvého stupňa poukázal na to, že súd nie je

viazaný skôr vydanými rozhodnutiami v iných súdnych konaniach, v ktorých žalovanému 2/

oslobodenie od súdnych poplatkov priznané bolo. Za právne irelevantné považoval

odôvodnenie žiadosti žalovaného 2/ zdravotným stavom, ktorý sa výrazným spôsobom

nepodieľa na jeho životných nákladoch, pričom ani nepreukázal, že výška nákladov na jeho

zdravotný stav by bola ohrozená zaplatením súdneho poplatku. Naopak, krajský súd prihliadol

na právne významnú skutočnosť, že žalovaný 2/ je vlastníkom cenných papierov, ktorá

skutočnosť vyplýva zo stavového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov (č.l. 339).

Námietku žalovaného 2/, že reálna cena akcií je nižšia, žiadnym relevantným dôkazom

nepreukázal a zároveň nepreukázal, že predmetné akcie ponúkol na splatenie svojho záväzku

voči inej spoločnosti, preto na ňu krajský súd neprihliadol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie žalovaní 1/ a 2/, keď mali

za to, že spĺňajú predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Navrhli

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky zrušiť uznesenie krajského súdu a vrátiť vec

na ďalšie konanie, prípadne zmeniť predmetné uznesenie tak, že Najvyšší súd Slovenskej

republiky prizná žalovaným 1/ a 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov. Tvrdili, že

napadnutým rozhodnutím im bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm.f/

Dovolanie odôvodnili až c/ V dôvodoch dovolania

poukázali na skutkový a právny stav veci.

Žalobca sa k dovolaniam žalovaných 1/ a 2/ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolania podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým ich prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolania smerujú proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie sú prípustné, preto ich treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia (ako tomu bolo v preskúmavanej veci) sú upravené

v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je dovolaním napadnuté, nevykazuje

znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania žalovaných 1/ a 2/

vyvodiť z ustanovenia a

S prihliadnutím na námietku dovolateľov, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení ,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v až g/ (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku

veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Žalovaní 1/ a 2/ v dovolaniach nenamietali, že by v konaní došlo k procesným vadám

v zmysle až e/ a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu možnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu

právny poriadok priznáva.

Pri posudzovaní dovolania žalovaných 1/ a 2/ je zrejmé, že prípustnosť dovolania

podľa vyvodzovali z toho, že krajský súd im svojím rozhodnutím odňal

možnosť konať pred súdom tým, že im nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poukázali na to, že nesprávnym posúdením podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti

je znemožnené ich ústavné právo na súdnu ochranu a teda možnosť konať pred súdom, keďže

zákonným dôsledkom nezaplatenia súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu,

ktorý nie sú schopní uhradiť, bude zastavenie konania.

Podľa obsahu dovolaní je zrejmé, že podstatnou je v nich námietka dovolateľov, že

súdy nesprávne posúdili zistený skutkový stav a pri aplikácii dospeli

k nesprávnemu záveru o nesplnení podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dovolatelia teda namietali nesprávne právne posúdenie veci s dôsledkom odňatia možnosti

konať pred súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce dovolací dôvod, ktorým však možno odôvodniť len procesne prípustné

dovolanie (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Samo osebe však bez ďalšieho

nezakladá žiadnu z vád v zmysle

V daných oboch prípadoch bol procesný postup súdov v súlade so zákonom a nemal

za následok odňatie možnosti žalovaných 1/ a 2/ pred súdom konať. Za odňatie možnosti

konať pred súdom v zmysle nemožno považovať ani samotné

rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené návrhu žalovaných 1/ a 2/ na oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov. Pri aplikácii odvolací ani prvostupňový súd nevybočili

z medzí daných týmto ustanovením. Žiadosť žalovaných posudzovali dôsledne z hľadiska

relevantných podmienok vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia. Samotným rozhodnutím

preto neporušili základné právo žalovaných na spravodlivú ochranu práv. Vzhľadom

na námietku žalovaných 1/ a 2/ dovolací súd uvádza, že i keď podľa SR

sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky; že i keď čl. 36 Listiny základných práv a slobôd vymedzuje právo každého

domáhať sa stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v určených prípadoch na inom orgáne a tiež i keď podľa , každý má právo

domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené, tieto ustanovenia

však nezaručujú žiadnemu účastníkovi súdneho konania bezvýhradné právo na bezplatné

súdne konanie. Zákon stanovuje, kedy je povinnosť uhradiť súdny poplatok ako podmienku

pri uplatňovaní práva v občianskom súdnom konaní. Súčasne upravuje aj okolnosti,

za ktorých možno túto podmienku v občianskom súdnom konaní odpustiť ( ).

Oslobodenie od súdnych poplatkov je tak v občianskom súdnom konaní viazané na určité

podmienky ( ), ktoré však v prípade žalovaných 1/ a 2/ podľa súdu prvého stupňa

i odvolacieho súdu splnené neboli.

Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že uzneseniami

prvostupňového súdu (č.l. 84 a č.l. 169), bola žalovaným 1/ a 2/ správne uložená povinnosť

každému zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu v sume 51 564,-- Sk

s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať. V súlade s § 10

ods. 2 o súdnych poplatkoch, pre nezaplatenie poplatku prvostupňový

súd konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej. V konaní je tak súd povinný v súlade

s platným právnym poriadkom pokračovať aj napriek nezaplateniu súdneho poplatku

účastníkom. Na základe uvedeného je mylnou námietka žalovaných 1/ a 2/, keď sa

domnievali, že neodpustením poplatkovej povinnosti je znemožnené ich ústavné právo

na súdnu ochranu a teda možnosť konať pred súdom tým, že zákonným dôsledkom

nezaplatenia súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu, ktorý nie sú schopní

uhradiť, bude zastavenie konania.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že ako dovolací dôvod dovolatelia uplatňujú aj

Dovolací súd poukazuje na to, že inou vadou, ktorá by mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), je procesná vada, ktorá

na rozdiel od vád uvedených v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a právne

významnou (relevantnou) je len vtedy, ak by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska dovolateľmi tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2

písm.b/ (avšak bez jej konkrétneho vymedzenia) treba uviesť, že dovolací súd môže

pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je

dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci

nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý ale možno uplatniť

len v procesne prípustnom dovolaní. Sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) prípustnosť

dovolania nezakladá. Dovolací súd preto z tohto aspektu napadnuté rozhodnutie

neposudzoval.

Keďže v prejednávanej veci dovolania smerovali proti uzneseniu odvolacieho súdu,

proti ktorému podľa prípustné nie sú a neboli zistené ani dôvody prípustnosti

uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolania ako neprípustné

odmietol ( v spojení s veta prvá ) bez toho, aby

mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová