Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 144/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Ivana

Fiačana a Petra Straku prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , právne zastúpeného advokátskou

kanceláriou AS Legal s. r. o., Hlučínska 1/11, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Milan Šulva, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu zaručeného a jeho práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 8. marca 2019 vo výroku o náhrade trov konania o sťažnosti a takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. z 8. marca 2019 vo výroku o náhrade trov konania

o sťažnosti p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 8. marca

2019 vo výroku o náhrade trov konania o sťažnosti z r u š u j e a v rozsahu zrušenia

mu v e c v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov)

na účet jeho právneho zástupcu, obchodnej spoločnosti AS Legal s. r. o., Hlučínska 1/11,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a priebeh konania po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 8. marca 2019

a jeho postupom v označenom konaní.

2. Ústavný súd uznesením č. k. -12 z 15. apríla 2020 prijal na ďalšie

konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu z 8. marca 2019 v konaní

sp. zn. vo výroku o náhrade trov konania o sťažnosti. Vo zvyšnej časti

ústavnú sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe návrhu oprávneného

(ďalej len „oprávnený“) sa začalo exekučné konanie proti sťažovateľovi

ako povinnému o vymoženie sumy 116 333 € a trov exekúcie, ktoré je vedené na okresnom

súde pod sp. zn. .

4. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 28. novembra 2018 vydaným

vyšším súdnym úradníkom (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“) súd exekúciu

v časti vymáhanej istiny v sume 116 333 € podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil, oprávnenému priznal voči sťažovateľovi nárok

na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom sťažovateľa ako povinného

na zastavenie exekúcie v sume 406,24 € a vyslovil, že sťažovateľ nemá proti oprávnenému

nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného

na zastavenie exekúcie.

5. Proti uvedenému uzneseniu, a to vo výroku o povinnosti sťažovateľa nahradiť

oprávnenému sumu 406,24 €, podal sťažovateľ sťažnosť.

6. Okresný súd uznesením sp. zn. z 8. marca 2019 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“) rozhodol o sťažnosti tak, že sťažnosť zamietol a druhým výrokom

oprávnenému priznal náhradu trov konania o sťažnosti pozostávajúcich z trov právneho

zastúpenia vo výške 406,42 eur. V odôvodnení okrem iného uviedol: „Vychádzajúc z vyššie

citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému

trovy právneho zastúpenia. Sudca konštatuje, že oprávnený má, v konaní o návrhu

povinného na zastavenie exekúcie nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade

s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR

č. v platnom znení, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci vo výške 116.333,-

EUR, za dva úkony právnej služby, ktorými sú vyjadrenie sa k návrhu povinného

na zastavenie exekúcie a vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, vo výške á 330,97,-EUR

a režijný paušál 9,21,-EUR, zvýšené o DPH. Keďže náhradu trov za vyjadrenie k návrhu

povinného na zastavenie exekúcie oprávnenému priznal súd v uznesení sp. zn.

zo dňa 28.11.2018, sudca oprávnenému v konaní o sťažnosti proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.11.2018, priznal

náhradu trov právneho zastúpenia iba za vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného, vo

výške v akej si ich uplatnil, t. j. za jeden úkon právnej služby vo výške 1x 329,47,-EUR (súd

nemohol priznať viac ako si uplatnil sám oprávnený) + 1x 9,21,-EUR režijný paušál, spolu

338,68,-EUR + DPH (67,74,-EUR), čo spolu predstavuje sumu 406,42,-EUR.

Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného

poriadku.

K náhrade trov exekúcie povinného, ktoré si uplatnil voči oprávnenému, sudca

uvádza, že s poukazom na § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, k čiastočnému zastaveniu

exekúcie nedošlo z dôvodu, ktorý by bolo možné oprávnenému pričítať, nakoľko exekučné

konanie sa začalo dôvodne. Súd preto vo vzťahu k trovám exekúcie povinného nemohol

uvedené ustanovenie aplikovať a nemohol zaviazať oprávneného náhradou trov exekúcie

povinného. Súd aplikoval ustanovenie § 199c ods. 4 Exekučného poriadku.“

7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že súd v napadnutom uznesení nesprávne

stanovil trovy právneho zastúpenia, a argumentuje: ,,... sťažnosť proti rozhodnutiu

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28. novembra 2018 sa týkala iba časti výroku II,

t. j. prisúdeniu náhrady trov výdavkov na zastupovanie vo výške 406,42 EUR a sťažovateľ

nenapadol rozhodnutie vo výroku I. teda zastavenia exekúcie. Z toho dôvodu výška sumy

reprezentujúca hodnotu sporu bola len 406,42 EUR, a preto keď Okresný súd Banská

Bystrica rozhodol o tejto sťažnosti nesprávne vypočítal priznané trovy právneho zastúpenia

a mal prisúdiť úmernú náhradu trov právneho zastúpenia pri výpočtovom základe 406,42

EUR, t. j. 29,88 EUR.

Zároveň takéto rozhodnutie Okresného súdu je nedôvodné, nakoľko sťažnosť bola

jasná a týkala sa len výroku o náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 406,42 EUR.

Vyššie uvedeným postupom súd nesprávne aplikoval nasledujúce ustanovenia:

ust. Vyhlášky č. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ust. § 243

, , CSP, , .

S poukazom na ... v spojení s sa hodnota sporu mala obmedziť

len na tie práva o ktorých súd v tomto uznesení rozhodoval, t. j. len o výroku II. o priznaní

trov právneho zastúpenia vo výške 406,42 EUR oprávnenému.

... na základe ... v spojení s , Vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov... mal tak určiť súd náhradu trov vo výške 29,88 EUR

plus režijný paušál, respektíve podľa , alebo mal súd rozhodnúť,

že nepriznáva náhradu trov konania.“

8. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález v znení:

„1. Okresný súd Banská Bystrica postupom a rozhodnutím zo dňa 8. marca 2019

sp.zn.: porušil základné práva sťažovateľa zaručené v

Slovenskej republiky, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 8. marca 2019

sp.zn.: ruší a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Banská Bystrica je povinný zaplatiť náhradu trov konania

sťažovateľa na účet jej právneho zástupcu do pätnástich dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

9. K prijatej sťažnosti sa vyjadril podpredseda okresného súdu podaním sp. zn.

Spr 4038/20 z 27. mája 2020, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava

argumentácie uvedenej v ústavnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí a ústavnú sťažnosť

považuje za nedôvodnú. Zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

10. Zákonná sudkyňa, ktorá vydala napadnuté rozhodnutie, vo vyjadrení k ústavnej

sťažnosti z 28. mája 2020 uviedla:

«Vo veci som postupovala podľa ustanovení Exekučného poriadku o trovách

exekučného konania (ustanovenia sa podľa môjho názoru v danom prípade ani nemali

aplikovať) a podľa ustanovení vyhl. MS SR č. 5655/2004 Z. z. o odmenách advokátov.

Je pravda, že som sa viac sústredila na inú právnu otázku, t. j. na samotný nárok

na náhradu trov, ako na základ tarifnej hodnoty veci. Napriek tomu, podľa môjho názoru

vyhláška o odmenách advokátov explicitne uvedenú právnu otázku nerieši. Vychádza

z hodnoty veci, ktorej sa právna služba týka, určenej pri začatí poskytovania právnej služby

(§ 10 ods. 2 vyhl.), t. j. pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Určuje ju teda oprávnený,

ktorý konaním disponuje.

Samozrejme, v prospech povinného je spravodlivejšie pristúpiť k rozširujúcemu

výkladu uvedeného ustanovenia za „vec, ktorej sa právna služba týka“ považovať

aj jednotlivý čiastkový nárok oprávneného vzniknutý počas súdneho konania, t. j. nárok

na náhradu trov konania o sťažnosti (súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie

exekúcie), ako to urobil jeho právny zástupca. Uvedeným výkladom by povinný bol naďalej

v podanej sťažnosti neúspešný, ale oprávnený by mal nárok na nižšiu náhradu trov

súvisiacich so sťažnosťou povinného.»

11. Zúčastnená osoba (oprávnený) sa k ústavnej sťažnosti v lehote určenej ústavným

súdom nevyjadrila.

12. Ústavný súd vyjadrenie okresného súdu zaslal 2. júna 2020 právnemu zástupcovi

sťažovateľa a umožnil mu zaujať k nemu stanovisko. Zároveň ho požiadal o oznámenie,

či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania s tým, že ak sa sťažovateľ v stanovenej

lehote ku konaniu ústneho pojednávania nevyjadrí, ústavný súd to bude považovať

ako súhlas sťažovateľa s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

13. Sťažovateľ doručil 15. júna 2020 ústavnému súdu súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci, vyslovil názor o vnútornom rozpore vo vyjadrení okresného súdu

a zotrval na sťažnostnom návrhu.

14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s vyjadrením okresného

súdu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

15. Vec napadla ústavnému súdu 7. mája 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania

vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom spravodajcom

pridelené, vec sťažovateľa spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť

prerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších

sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola vec sťažovateľa prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 je na konanie vo veci príslušný senát

ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan

a .

II.

Relevantná právna úprava

16. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

17. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

18. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

19. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

20. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

22. nadobudol účinnosť 1. marca 2019, a to v čl. I

až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

23. Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

24. Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia

, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.

25. Podľa prvej vety ústavný súd zruší

rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.

26. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

27. Podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie

vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

28. Podľa rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

29. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením

práva.

30. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 655/2004 Z. z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny

sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov

právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

31. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú

hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba

týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota

pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej

vydanie je predmetom súdneho sporu.

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

32. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že za stavu, keď sťažovateľ podal

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka len v rozsahu výroku o sume trov

oprávneného uložených na náhradu, pri vyčísľovaní trov konania o takejto sťažnosti

mal súd za hodnotu predmetu konania považovať práve sumu sťažnosťou napadnutých trov

oprávneného, a nie sumu, ktorá bola predmetom vymáhania v exekučnom konaní.

33. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ). Z tohto vyplýva, že právne východiská,

na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom

označeným právam v zásade identické ().

34. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.

Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.

35. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,

ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení

s ). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to,

aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,

ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy

na zistený stav veci.

36. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,

a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže

rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade

so zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka konania

na súdnu ochranu (obdobne ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu

podľa je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,

resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9.

1997).

37. V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich

garantovaných práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania,

je ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zdržanlivý, keďže problematika trov konania

má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu,

a preto k zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne,

napr. keď zistí, že v posudzovanej veci došlo k extrémnemu zásahu do základného

práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces), alebo ak zistí, že zároveň došlo

k neprípustnému zásahu aj do iného základného práva (porovnaj m. m. ,

, , , ).

38. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry ústavného súdu (m. m. ,

, ), uprednostňujúcej výklad zákona e ratione legis

(argumentácia zmyslom, rozumom, účelom) pred doslovným gramatickým (jazykovým)

výkladom, prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom

má za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna

aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,

prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia

ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie

jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd

urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu

ochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom

a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších

nerozpoznateľných kritérií (). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel

ich účel a význam ().

39. Trovy vynaložené účastníkom konania v konaní musia byť v príčinnej súvislosti

s jej procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné

presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému nároku. Účelnosť

sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov

spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc zmysle

a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy

potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok,

teda aj keď má účastník konania nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný

úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, to platí

aj pre trovy právnej služby ().

40. «Nemožno pritom opomenúť, že ak sa po začatí poskytovania právnych služieb

zmení (rozšíri) predmet právnej služby, je možné za okamih začatia poskytovania právnej

služby považovať okamih vykonania úkonov právnej služby o takto zmenenom (rozšírenom)

predmete právnej služby. To isté sa týka aj obmedzenia rozsahu (zúženia) predmetu

poskytnutia právnej služby. Vyššie uvedené zmeny predmetu poskytnutia právnej služby

môžu spočívať jednak v kvantitatívnych alebo kvalitatívnych zmenách (napr. zmena –

rozšírenie žaloby o ďalší nárok, resp. zmena spočívajúca v zmene žaloby na určenie

na žalobu na plnenie a pod.) alebo môže spočívať v zmene ceny veci alebo práva (bez toho,

aby došlo k zmene predmetu poskytnutia právnej služby). Takáto zmena ceny veci

alebo práva, ku ktorej dôjde v priebehu poskytovania právnej služby, má potom vplyv

na výšku tarifnej hodnoty a tým aj spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby» (k tomu pozri Fiačan, I., Kerecman, P., Baricová, J.,

Hellenbart, V., Sedlačko, F. a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa). Komentár. 1. vydanie. Bratislava :

C. H. Beck, 2015. s. 63).

41. Ústavný súd v tomto smere poukazuje tiež na závery vyslovené v náleze sp. zn.

: „Ak preto bola predmetom odvolania, o ktorom konal a rozhodol odvolací

súd, len suma 10 745,06 €, keďže o túto sumu bol celkový uplatnený nárok sťažovateľky

znížený v rozsudku okresného súdu, pričom vyhovujúca časť rozsudku prvoinštančného

súdu odvolaním napadnutá nebola a nadobudla tak právoplatnosť, a sťažovateľka

v odvolacom konaní bola neúspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý

bol priznaný odvolacím súdom žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní,

môže byť za úkon právnej pomoci nesporne vyčíslený len zo sumy, ktorá bola predmetom

odvolacieho konania.“

42. Ústavný súd si je vedomý, že sťažnosť podľa a nasl. nie je opravným

prostriedkom (ako napr. odvolanie), ale má skôr povahu prostriedku procesnej obrany.

Nemožno však poprieť, že slúži ako prostriedok nápravy, ktorým sa sťažovateľ domáha

zmeny, resp. zrušenia napadnutého rozhodnutia súdneho úradníka. Sťažovateľ v sťažnosti

vymedzuje rozsah, v akom rozhodnutie napáda, čím determinuje predmet, o ktorom má byť

rozhodnuté v konaní vyvolanom podaním tohto prostriedku nápravy obdobne,

ako to je pri odvolaní. Rozhodnutie v časti, v ktorej sťažnosťou napadnuté nie je, uplynutím

lehoty na podanie sťažnosti nadobúda právoplatnosť. Za tohto stavu ústavný súd nevidí

dôvod, aby závery, ku ktorým dospel v náleze sp. zn. primerane neaplikoval

aj v predmetnom prípade.

43. Zároveň ústavný súd konštatuje, že nárok na náhradu trov konania

by bez existencie súdneho konania ako takého (v predmetnom prípade exekučného konania)

nevznikol. Keďže sťažovateľom napadnutá výška náhrady trov, ktoré boli oprávnenému

priznané druhým výrokom uznesenia vyššieho súdneho úradníka (406,42 €), je výrazne

odlišná oproti hodnote predmetu konania vo veci samej (vymáhaná pohľadávka

predstavujúca 116 333 €), prieči sa princípu spravodlivosti a v neposlednom rade zámeru

normotvorcu sledovanému pri úprave pravidiel pre vyčísľovanie náhrady trov konania (§ 9,

§ 10 vyhlášky), aby súd pri určovaní sumy náhrady trov konania o prostriedku nápravy

podanému iba proti rozhodnutiu o sume vyčíslených trov konania vychádzal z podstatne

odlišnej hodnoty meritórneho predmetu konania.

44. Sťažovateľ sťažnosťou z 5. decembra 2018 napadol iba druhý výrok uznesenia

vyššieho súdneho úradníka, ktorým súd rozhodol, že oprávnený má voči povinnému

(sťažovateľovi) nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie v sume 406,42 €. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom

sťažnosti podanej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bola iba náhrada trov

oprávneného v hodnote 406,42 €. Ak súd, rozhodujúc o sťažnosti, dospel k záveru,

že je dôvodné uložiť neúspešnému sťažovateľovi povinnosť náhrady trov konania o tejto

jeho sťažnosti, potom pri vyčíslení náhrady trov konania nemohol brať zreteľ na hodnotu

predmetu samotného exekučného konania. Pokiaľ teda súd pri rozhodovaní o výške náhrady

trov konania o sťažnosti za tarifnú hodnotu veci pre účely aplikácie § 9 a § 10 vyhlášky

považoval sumu 116 333 €, v konečnom dôsledku zaťažil sťažovateľa platením náhrady

trov konania v nesprávnej, nedôvodnej výške, čím sa súd dopustil nesprávnej aplikácie

predmetných ustanovení vyhlášky. Takýto postup, resp. pochybenie možno podľa

ústavného súdu považovať za vybočenie z procesných pravidiel upravujúcich rozhodovanie

o trovách konania dosahujúce ústavno-právnu intenzitu, ktorým došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a jeho práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd pristúpil

k vysloveniu porušenia sťažovateľom označených práv napadnutým uznesením vo výroku

o náhrade trov konania o sťažnosti (bod 1 výroku nálezu).

45. Vychádzajúc z , vzhľadom na vyhovenie sťažnosti ústavný

súd uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania o sťažnosti zrušil

a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

46. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou okresného súdu, riadiac

sa právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze (§ 134 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania o sťažnosti sťažovateľa

podanej proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, rešpektujúc obsah a zmysel práv,

ktorých porušenie bolo ústavným súdom zistené.

IV.

Trovy konania

47. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

48. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

49. Ústavný súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11

ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorých

sťažovateľovi patrí náhrada trov konania v sume 415,51 €, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)

v hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €, zvýšené

o 20 % dane z pridanej hodnoty (69,25 €). Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi náhradu

trov konania v celkovej výške 415,51 €, ktorú je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

50. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2020

Martin Vernarský

predseda senátu