Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 268/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti VERCAJCH

CENTRUM spol. s r. o., Lieskovská cesta 6, Zvolen, IČO 36 004 359, zastúpenej

advokátkou JUDr. Evou Krchňavou, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

a práva pokojne užívať svoj majetok podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. septembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti VERCAJCH CENTRUM spol. s r. o. o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti VERCAJCH CENTRUM

spol. s r. o., Lieskovská cesta 6, Zvolen, IČO 36 004 359 (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Krchňavou, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“) a práva pokojne užívať svoj majetok

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 12. septembra 2019 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva:

„1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvej inštancie svojím rozsudkom,

č. k. -47 zo dňa 30. 6. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 9. 2017,

zamietol žalobu sťažovateľa ako žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako žalovaného vydaných

dňa 20. 11. 2016 pod č. 104142504/2016 a pod č. 104142335/2016, ktorými boli potvrdené

rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica ako správcu dane zo dňa 25. 8. 2016

č. 103790000/2016 a č. 103790542/2016.

Rozhodnutie správcu dane č. 103790000/2016 zo dňa 25. 8. 2016 bolo predmetom

súdneho prieskumu v časti, v ktorej správca dane neuznal sťažovateľovi ako daňovníkovi

nárok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k predaju spoluvlastníckeho

podielu na pozemkoch k predávaným bytom v nasledujúcich prípadoch:

A/ Sťažovateľ ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s

. , ktorej predmetom boli nasledovné nehnuteľnosti:

- byt č. 3 nachádzajúci sa v stavbe so súpisným číslom 906, postavenej na pozemku

registra C-KN: parcelné číslo 1171/6 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7355/45488 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a k pozemkom: parcela registra C-KN č. 1171/7, 1171/6. 1171/8,

1171/22 - všetky s charakteristikou zastavané plochy a nádvoria,

pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 102.540,- Eur, ktorá bola rozdelená na

časť pripadajúcu na byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach

domu vo výške 20.508,80 Eur s DPH a časť pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel

na pozemkoch vo výške 82.031,20 Eur bez DPH. Vklad vlastníckeho práva podľa tejto

zmluvy bol povolený dňa 6. 2. 2012.

B/ Sťažovateľ ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s , ktorej

predmetom boli nasledovné nehnuteľnosti:

- byt č. 1 nachádzajúci sa v stavbe so súpisným číslom 906, postavenej na pozemku

registra C-KN: parcelné číslo 1171/6 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7794/45488 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a k pozemkom: parcela registra C-KN č. 1171/7, 1171/6, 1171/8,

1171/22 - všetky s charakteristikou zastavané plochy a nádvoria,

pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 108.660,- Eur, ktorá bola rozdelená na

časť pripadajúcu na byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach

domu vo výške 21.732 Eur s DPH a časť pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel na

pozemkoch vo výške 86.928,20 Eur bez DPH. Vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy

bol povolený dňa 6. 2. 2012.

C/ Sťažovateľ ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s , ktorej

predmetom boli nasledovné nehnuteľnosti:

- byt č. 6 nachádzajúci sa v stavbe so súpisným číslom 906, postavenej na pozemku

registra C-KN: parcelné číslo 1171/6 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3898/45488 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a k pozemkom: parcela registra C-KN č. 1171/7, 1171/6, 1171/8,

1171/22 - všetky s charakteristikou zastavané plochy a nádvoria,

pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 54.400,- Eur, ktorá bola rozdelená na

časť pripadajúcu na byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach

domu vo výške 10.868,80 Eur s DPH a časť pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel na

pozemkoch vo výške 43.531,20 Eur bez DPH. Vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy

bol povolený dňa 6. 2. 2012.

Rozhodnutie správcu dane č. 103790542/2016 zo dňa 25. 8. 2016 bolo predmetom

súdneho prieskumu v časti, v ktorej správca dane neuznal sťažovateľovi ako daňovníkovi

nárok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k predaju spoluvlastníckeho

podielu na pozemkoch k predávaným bytom v nasledujúcich prípadoch:

A/ Sťažovateľ ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s

a , ktorej predmetom boli nasledovné nehnuteľnosti:

- byt č. 5 nachádzajúci sa v stavbe so súpisným číslom 906, postavenej na pozemku

registra C-KN: parcelné číslo 1171/6 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7754/45488 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a k pozemkom: parcela registra C-KN č. 1171/7, 1171/6, 1171/8,

1171/22 - všetky s charakteristikou zastavané plochy a nádvoria,

pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 102.610,- Eur, ktorá bola rozdelená na

časť pripadajúcu na byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach

domu vo výške 20.522,- Eur s DPH a časť pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel na

pozemkoch vo výške 82.088,- Eur bez DPH. Vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy

bol povolený dňa 29.3.2019.

B/ Sťažovateľ ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s , ktorej

predmetom boli nasledovné nehnuteľnosti:

- byt č. 7 nachádzajúci sa v stavbe so súpisným číslom 906, postavenej na pozemku

registra C-KN: parcelné číslo 1171/6 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7170/45488 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a k pozemkom: parcela registra C-KN č. 1171/7, 1171/6, 1171/8,

1171/22 - všetky s charakteristikou zastavané plochy a nádvoria,

pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 90.000,- Eur, ktorá bola rozdelená na

časť pripadajúcu na byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach

domu vo výške 18.000,- Eur s DPH a časť pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel na

pozemkoch vo výške 72.000,- Eur bez DPH. Vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy

bol povolený dňa 30.3.2012.“

3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že „správca dane vo vzťahu k predajom

spoluvlastníckych podielov na pozemkoch vo vyššie uvedených prípadoch mal za to, že sa

jedná o predaj spoluvlastníckych podielov k stavebným pozemkom, keďže tieto pozemky sú

v katastri nehnuteľností vedené ako zastavané plochy a nádvoria a jedná sa o pozemok

zastavaný stavbou, preto - nakoľko šlo o predaj do piatich rokov od kolaudácie,

predaj spoluvlastníckych podielov k týmto pozemkom nebol v zmysle § 38 ods. 1 a 2 z.

č. o DPH oslobodený od dane z pridanej hodnoty a na predaj týchto

spoluvlastníckych podielov k predmetným pozemkom sa vzťahoval rovnaký režim zdanenia

ako na predaj bytov. Správca dane mal z tohto dôvodu za to, že sťažovateľ ako daňovník bol

povinný k predávaným spoluvlastníckym podielom k daným pozemkom uplatniť za

zdaňovacie obdobie február 2012 DPH spolu v sume 35.415,07 Eur a za zdaňovacie

obdobie marec 2012 DPH spolu v sume 25.681,33 Eur.

Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že sťažovateľ ako daňovník porušil

ustanovenie § 19 ods.1, § 38 ods. 1 a 2 z. č. 222/2004 o DPH.

Na podporu svojho rozhodnutia správca dane poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ

síce nadobudol starý kaštieľ, ktorého rekonštrukciou predmetné byty vznikli, v roku 2005

bez DPH, avšak rozhodol sa zmeniť jeho technický stav a vybudovať v ňom byty, ktorých

prvá kolaudácia bola v roku 2012, preto ich predaj uskutočnený do piatich rokov od tejto

kolaudácie podlieha DPH a rovnaký režim sa vzťahuje aj na pozemky, predávané spolu

s bytmi, nakoľko tieto správca dane klasifikoval ako pozemky stavebné.

Správca dane z odpovede MÚ Bratislava - Devín č. 32/848/2016/ZE/140 zo dňa

23. 3. 2016 zistil, že Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy z roku 2007, podľa jeho

záväznej časti stanovuje pre územie, ktorého súčasťou sú aj predmetné pozemky, funkčné

využitie územia málopodlažná zástavba obytného územia, kód 102. Aj z tejto odpovede

správca dane vyvodil, že predmetné pozemky sú podľa tohto územného plánu považované za

stavebné a podliehajú teda zdaneniu v rovnakom režime ako predávané byty.

Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutia správcu dane, ktoré svojimi odvolaniami

napadol sťažovateľ, potvrdilo, pričom sa v zásade pridržalo vyššie uvedenej argumentácie

správcu dane.

Krajský súd v Banskej Bystrici sa vo svojom rozsudku zo dňa 30. 6. 2017,

č. k. -47 rovnako stotožnil s uvedenými závermi správcu dane a Finančného

riaditeľstva SR ako žalovaného. Zdôraznil, že podstatné v posudzovanom prípade je, že

prestavbou kaštieľa bolo vybudovaných sedem nových bytových jednotiek, ktoré boli ako

časť stavby skolaudované kolaudačným rozhodnutím zo dňa 20. 11. 2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 23. 1. 2012, a preto ich prvou kolaudáciou je kolaudácia v roku 2012.

Nakoľko byty boli predané v roku 2012 nemožno konštatovať, že na predaj týchto častí

stavby - bytov a nebytových priestorov sa oslobodenie od DPH vzťahuje.“.

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „k záveru, že prevádzané

pozemky majú status stavebných pozemkov Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že zákon

č. o DPH neustanovuje, čo je stavebným pozemkom, preto je potrebné

prihliadnuť na to, že tento zákon odkazuje na ustanovenie

/Stavebný zákon/, podľa ktorého stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená

územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na

zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. S ohľadom na to Krajský súd v Banskej Bystrici

ustálil, že parcely č. KN-C 1171/6 a 1171/21 sú bezpochyby stavebnými pozemkami,

nakoľko je na nich postavená stavba, č. s. 906 a teda bez ďalšieho spĺňajú definíciu

stavebného pozemku podľa § 43h Stavebného zákona. U ostatných prevádzaných pozemkov

/parcela č. KN -C 1171/7, 1171/8 a 1171/22/ podľa názoru Krajského súdu v Banskej

Bystrici správca dane i Finančné riaditeľstvo SR správne skúmali, či ide o časť územia

určenú územným plánom obce na zastavanie. Nakoľko Územný plán hlavného mesta SR

Bratislavy, rok 2007, stanovuje pre územie, ktorého súčasťou sú aj dotknuté parcely č. KN -

C 1171/7, 1171/8 a 1171/22, , funkčné využitie územia málopodlažná zástavba

obytného územia, kód 102. Krajský súd v Banskej Bystrici konštatuje, že záveru, že sa jedná

o pozemky stavebné, ku ktorému dospeli tak správca dane ako i Finančné riaditeľstvo SR,

nemožno nič vyčítať.

Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici ani skutočnosť, že

v zakazuje v bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej

pamiatky stavebnú činnosť alebo inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty

kultúrnej pamiatky, neznamená, že takýto pozemok, určený územným plánom obce na

zastavanie, stráca charakter stavebného pozemku, nakoľko ustanovenie § 27 ods. 2

nezakazuje akúkoľvek stavebnú alebo inú činnosť, ale iba takú, ktorá by

mohla ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky.

Proti rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -47 zo dňa

30. 6. 2017 podal sťažovateľ ako žalobca v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť, a to

z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SPP. Najvyšší súd SR ako súd kasačný po preskúmaní

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej

sťažnosti dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju

zamietnuť.

Kasačný súd sa vo svojom rozsudku, č. k. , zo dňa 12. 9. 2019, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 16. 10. 2019, stotožnil správnym posúdením skutkového stavu

preskúmavanej veci daňovými orgánmi a Krajským súdom Banská Bystrica ako súdom prvej

inštancie v tom smere, že päťročná lehota na účely možnosti oslobodenia predaja bytov

vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch od DPH začala plynúť od právoplatnosti

kolaudačného rozhodnutia, t. j. od 23. 1. 2012. Kasačný súd v tejto súvislosti taktiež

poukázal na novelizáciu z. č. o DPH vo vzťahu k ustanoveniu ,

realizovanú z. č. , ktorou boli odstránené pochybnosti o posudzovaní bytov

a nebytových priestorov ako samostatných častí nehnuteľnosti na účely počítania päťročnej

lehoty. Kasačný súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že predaj vyššie

špecifikovaných bytov podliehal dani, keďže tento sa uskutočnil do piatich rokov od ich

prvej kolaudácie.

Kasačný súd sa rovnako stotožnil so závermi správcu dane a súdu prvej inštancie, že

predaj spoluvlastníckych podielov na pozemkoch č. KN-C 1171/6. 1171/7, 1171/8, 1171/21

a 1171/22 podliehal dani z pridanej hodnoty. Pozemky č. KN-C 1171/6 a 1171/21 sú podľa

údajov katastra nehnuteľností zastavané stavbou, preto priamo zo zákona, ustanovenia

§ 43h ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že sa jedná o stavebné pozemky.“.

5. Napadnuté rozhodnutie je podľa sťažovateľky arbitrárne a zjavne neodôvodnené,

keďže sa v ňom najvyšší súd nevysporiadal dostatočne s jej argumentáciou uvedenou v jej

kasačnej sťažnosti „vo vzťahu k posúdeniu charakteru parciel č. KN-C 1171/7, 1171/8

a 1171/22, , ako stavebných pozemkov, a tým následne stanovenia ich daňového

režimu, a to tak, že predaj týchto pozemkov je zdaniteľným plnením a nie je oslobodený

od DPH.“. Sťažovateľka ďalej namieta, že „porušovateľ dospel k nesprávnemu právnemu

záveru, že vyššie uvedené parcely sú stavebnými pozemkami, len s poukazom na ustanovenie

§ 43h ods. 1 Stavebného zákona bez správnej aplikácie ustanovenia § 27 ods. 1 a 2

“.

6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie jej základného práva vlastniť majetok podľa a práva pokojne

užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 12. septembra 2019, napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti najvyššiemu

súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. (ďalej len „“) v čl. I až a až

a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

13. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. ,

), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr.

, ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté rozhodnutie je

arbitrárne a svojvoľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva vlastniť

majetok podľa a práva pokojne užívať svoj majetok podľa

dodatkového protokolu. Podľa sťažovateľky najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí

nereagoval na všetky jej podstatné námietky uvedené v kasačnej sťažnosti. Najvyšší súd

podľa sťažovateľky nesprávne právne posúdil charakter parciel č. KN-C 1171/7, 1171/8

a 1171/22, , ako stavebných pozemkov, a tým následne stanovil nesprávny režim

ich zdanenia daňou z pridanej hodnoty.

15. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

16. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

17. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 12. septembra 2019 rozhodol

tak, že kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -47 z 30. júna 2017 zamietol.

18. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak. Samotná sťažovateľka tak

formuláciou petitu ústavnej sťažnosti určila ústavnému súdu rozsah, v akom sa napadnutým

rozhodnutím najvyššieho súdu má zaoberať. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa totiž

vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha. Ústavný súd

teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie petitu ústavnej sťažnosti

vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky nemá ústavný súd dôvod

spochybňovať.

19. Sťažovateľka v predloženej ústavnej sťažnosti namietala porušenie svojho

základného práva vlastniť majetok podľa a práva pokojne užívať svoj

majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktorého sa mal najvyšší súd v jej veci dopustiť

rozsudkom sp. zn. z 12. septembra 2019. Základné právo vlastniť majetok

i právo pokojne užívať svoj majetok sú právami hmotnej povahy.

20. Ústavný súd poznamenáva, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až

. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným

súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa v spojení s

ods. 1 . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery

v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je

základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných

súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne napr. ,

).

IV.

Záver

21. Keďže ústavný súd vzhľadom na viazanosť sťažnostným petitom nemohol

posúdiť v konaní o predloženej ústavnej sťažnosti prípadné porušenie ktoréhokoľvek

z ústavno-procesných princípov vyplývajúcich z až (sťažovateľka takéto

posúdenie nenavrhla), bolo potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú ústavnú

sťažnosť, ktorou sťažovateľka namietala výlučne porušenie základného práva vlastniť

majetok podľa a práva pokojne užívať svoj majetok zaručeného

dodatkového protokolu. Takýto postup je nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim

zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-právneho charakteru a ústavno-procesnými

princípmi z perspektívy ich možného porušenia (obdobne ).

22. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (zrušenie napadnutého

rozhodnutia najvyššieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov

konania), ktoré sú viazané na to, že ústavnej sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Miroslav Duriš predseda senátu