Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 4/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AUPARK a. s., Einsteinova 18,

Bratislava, zastúpenej spoločnosťou Bartošík Šváby s. r. o., BBC V, blok A, Plynárenská

7/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Igor Šváby, vo veci

namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného

Slovenskej republiky a základného práva podnikať zaručeného

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -74

z 30. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti AUPARK a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti AUPARK a. s., Einsteinova 18, Bratislava (ďalej

len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalovaný“), vo veci namietaného porušenia základného

práva vlastniť majetok zaručeného (ďalej len

„ústava“) a základného práva podnikať zaručeného uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -74

z 30. júna 2015.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava III (ďalej len

„okresný súd“) uznesením č. k. -46 z 20. mája 2015 nariadil na návrh

spoločnosti , (ďalej len „žalobca“),

predbežné opatrenie, ktorým sťažovateľovi uložil povinnosť zdržať sa konkretizovaných

konaní v nebytovom priestore č. 224 na druhom nadzemnom podlaží obchodného komplexu

a to až do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia

súdu vo veci určenia (ne)platnosti odstúpenia sťažovateľa z 27. apríla 2015 od zmluvy

na prenájom nebytových priestorov. Zároveň okresný súd žalobcovi uložil povinnosť podať

v lehote 30 dní žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia sťažovateľa od predmetnej nájomnej

zmluvy.

Spor medzi žalobcom (nájomca) a sťažovateľom (prenajímateľ) vznikol v dôsledku

rekonštrukčných prác sťažovateľa na stavbe obchodného centra, ktoré podľa názoru žalobcu

viedli k podstatnému zníženiu zisku z jeho podnikateľskej činnosti vykonávanej

v prenajatých priestoroch, ktoré žalobca navyše rekonštrukciou zhodnotil. Preto žalobca

prestal v júni 2014 platiť dohodnuté nájomné, čo sťažovateľa viedlo k odstúpeniu

od nájomnej zmluvy. Žalobca podal žalobu o určenie výšky nájomného na Okresnom súde

Bratislava V (sp. zn. ) a následne doručil 6. mája 2015 okresnému súdu

návrh na nariadenie predbežného opatrenia poukazujúc na individuálne dojednania

v nájomnej zmluve a s nimi súvisiaci dopad odstúpenia sťažovateľa od nájomnej zmluvy

na svoju podnikateľskú činnosť. Neplatnosť sťažovateľovho odstúpenia od nájomnej

zmluvy videl žalobca v tom, že „nebol daný dôvod na odstúpenie, keďže pohľadávky

žalovaného voči žalobcovi titulom nájomného zanikli započítaním protipohľadávky žalobcu

voči žalovanému titulom nákladov vynaložených žalobcom na stavebné úpravy prenajatého

priestoru“.

Práve zmluvne dojednané dopady odstúpenia od spornej nájomnej zmluvy na

žalobcu ako nájomcu viedli okresný súd k záveru, podľa ktorého „zásah do výkonu

vlastníckeho práva v danej miere nie je neprimeraný ochrane, ktorú poskytol súd vo forme

nariadenia predbežného opatrenia žalobcovi“.

Na odvolanie sťažovateľa krajský súd uznesením č. k. -74 z 30. júna

2015 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil stotožniac sa so skutkovými i právnymi

závermi okresného súdu.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ na rozsiahlom priestore

argumentuje neprimeranosťou zásahu spočívajúceho v nariadení predbežného opatrenia

do jeho označených základných práv. Tento zásah podľa sťažovateľa nenapĺňa kritérium

vhodnosti, kritérium nevyhnutnosti ani kritérium primeranosti v užšom slova zmysle.

Sťažovateľ predovšetkým opakovane akcentuje, že v dôsledku predbežného opatrenia

žalobca užíva nebytové priestory od júna 2014 „bez poskytovania protiplnenia a tento stav

trvá dodnes“. Rešpektovanie predbežného opatrenia znamená, že „vlastnícke právo

Sťažovateľa... bolo obmedzené v plnom rozsahu, rovnako ako by tomu bolo pri vyvlastnení...

Sťažovateľ tiež nielen že nemôže nakladať so svojím nebytovým priestorom, ale nemôže

dokonca nakladať ani so svojím ďalším majetkom nachádzajúcim sa v prenajatom priestore

a pri prenajatom priestore. Taktiež je obmedzená jeho zmluvná sloboda, nakoľko

až do zániku predbežného opatrenia nemôže uzatvoriť ďalšiu nájomnú zmluvu s treťou

osobou potom, čo uplynie doba nájmu s pôvodne dohodnutá v nájomnej zmluve

a nájom tak určite zanikne.“.

Sťažovateľ kritizuje aj neurčitosť a v dôsledku toho nevykonateľnosť výroku

uznesenia okresného súdu, ktoré krajský súd potvrdil. Poukazuje i na obdobné prípady

iných nájomcov v tom istom obchodnom centre, ktorých návrhom na nariadenie

predbežného opatrenia súdy vyhoveli, čím umožnili špekulatívny postup podnikateľov

(nájomcov) v obchodnom centre.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol o jeho sťažnosti takto:

„a. Základné právo obchodnej spoločnosti AUPARK, a. s., so sídlom Einsteinova 18,

Bratislava 851 01, IČO: 47 240 377, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 5586/ B, vlastniť majetok podľa článku 20

Slovenskej republiky a základné právo podnikať podľa článku 35 Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 06. 2015, sp. zn.

-74, porušené bolo.

b. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 06. 2015, sp. zn.

-74, zrušuje a prikazuje Krajskému súdu v Bratislave vo veci znovu konať

a rozhodnúť.

c. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť spoločnosti AUPARK, a. s. trovy

právneho zastúpenia v sume 355,73 EUR k rukám jej právneho zástupcu, advokátskej

kancelárie Bartošík Šváby s. r. o., so sídlom BBC V, blok A, Plynárenská 7/A, Bratislava

821 09, IČO: 35 929 049, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,

oddiel Sro, vložka číslo 35531/ B, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ doručil 20. apríla 2016 ústavnému súdu „Doplnenie k ústavnej

sťažnosti...“, v ktorom informoval, že od podania jeho sťažnosti „boli všeobecnými súdmi

nariadené ďalšie tri predbežné opatrenia v rôznych konaniach predstavujúce rovnaký zásah

do základných práv Sťažovateľa aký predstavuje Uznesenie“. Všetky tieto uznesenia sú

podľa sťažovateľa neprimerané.

Napokon sťažovateľ doručil 21. novembra 2016 ústavnému súdu „Žiadosť o vydanie

rozhodnutia“, v ktorej zdôrazňuje, že žalobca „užíva od júna 2014 nebytové priestory

sťažovateľa bez uhrádzania platieb za užívanie predmetného nebytového priestoru, a tento

stav je umelo udržiavaný na základe napadnutého Uznesenia. Dĺžka konania tak má priamy

vplyv na každodenný nárast bezdôvodného obohatenia na strane spoločnosti

a škody na strane sťažovateľa.

Navyše, v súčasnosti dochádza k nárastu počtu predbežných opatrení obdobného

charakteru... na základe ktorých sa výška vznikajúcej škody na strane sťažovateľa násobí,

a teda intenzita zásahu do sťažovateľovho práva podnikať a vlastniť majetok a nakladať

s ním podľa svojho vlastného uváženia sa neustále zvyšuje.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Samotný

sťažovateľ tak formuláciou sťažnostného petitu určil ústavnému súdu rozsah,

v akom sa napadnutým uznesením krajského súdu má zaoberať. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa totiž vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie petitu sťažnosti

vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný súd dôvod

spochybňovať.

Sťažovateľ v predloženej sťažnosti namietal porušenie jeho základného práva

vlastniť majetok ( ) a základného práva podnikať ( ),

ktorého sa mal krajský súd v jeho veci dopustiť uznesením potvrdzujúcim prvostupňové

uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia. Základné právo vlastniť

majetok i základné právo podnikať sú právami hmotnej povahy.

Ústavný súd poznamenáva, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46

až . V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou

voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové

a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal

dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ

rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne

napr. , ).

Keďže ústavný súd vzhľadom na viazanosť sťažnostným petitom nemohol posúdiť

v konaní o predloženej sťažnosti prípadné porušenie ktoréhokoľvek z ústavno-procesných

princípov vyplývajúcich z až (sťažovateľ takéto posúdenie nenavrhol),

bolo potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal

výlučne porušenie základného práva podľa a základného práva

zaručeného . Takýto postup je nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim

zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-právneho charakteru a ústavno-procesnými

princípmi z perspektívy ich možného porušenia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľa (zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu, náhrada trov

právneho zastúpenia), ktoré sú viazané na to, že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2017