Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 309/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej

Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,

Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Lukáš Labaš, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania, sťažnostná argumentácia a vyjadrenie

Okresného súdu Košice I

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v napadnutom konaní

v právnom postavení žalobkyne domáha proti obchodnej spoločnosti Allianz poisťovňa,

a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO 00 151 700, zaplatenia poistného plnenia v sume

5 386,50 €.

3. Sťažovateľka uvádza, že napadnuté konanie sa začalo 28. októbra 2016

a s poukazom na podrobný chronologický prehľad vykonaných úkonov zdôrazňuje,

že napadnuté konanie je zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne. So sťažnosťou na prieťahy

v konaní sa obrátila 31. októbra 2019 aj na predsedu okresného súdu, ktorý v oznámení

o výsledku prešetrenia sťažnosti z 5. decembra 2019 konštatoval prieťah spôsobený

okresným súdom v období od 18. júna 2019 do 3. decembra 2019. Napriek prijatým

opatreniam predsedu okresného súdu však nebol okresným súdom od 18. júna 2019

do 13. januára 2020 vykonaný žiadny úkon.

4. Sťažovateľka okresnému súdu vytýka, že od podania žaloby plynulo nekoná,

pričom prieťahy sú podľa jej názoru spôsobené jednak nečinnosťou okresného súdu,

ako aj jeho nesprávnym, resp. neefektívnym postupom. Sťažovateľka nepovažuje vec

za skutkovo a právne zložitú a poukazuje na to, že neprimeraná dĺžka napadnutého konania

má negatívny vplyv na jej psychický a fyzický stav.

5. Na základe uvedeného sa sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti domáha,

aby ústavný súd po prijatí jej ústavnej sťažnosti vo svojom náleze vyslovil:

„I. Základné právo sťažovateľky na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR, základné právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, postupom Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. bolo

porušené.

II. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000,00 EUR,

ktoré je Okresný súd Košice I povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

IV. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške

433,48 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu

IBAN: , vedený v “

6. V rámci prípravnej fázy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti považoval

ústavný súd za vhodné vyžiadať si vyjadrenie okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti.

Vo vyjadrení okresného súdu sp. zn. z 10. júna 2020, ktoré bolo

ústavnému súdu doručené v rovnaký deň, predseda okresného súdu okrem chronologického

prehľadu jednotlivých procesných úkonov uviedol, že „súd vo veci koná plynule, efektívne

a sústredene a jeho postupom nedochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Právna stránka

veci, žaloba na zaplatenie poistného plnenia titulom úrazového deja, nie je dôvodom, že vec

doposiaľ nie je právoplatne skončená. Naopak faktická zložitosť konania má značný vplyv

na jeho doterajší priebeh. Vo veci strany sporu predložili množstvo podaní a následných

vyjadrení, lekárske posudky a znalecký posudok. Dokazovanie poškodenia zdravia

a trvalých následkov žalobkyne je značne komplikované a žalovaná všetky posudky

rozporuje a navrhuje ďalšie znalecké dokazovanie.“.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd

preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade

identické.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

16. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach (, , ) judikoval,

že zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a rovnako práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch, resp. ak argumenty sťažovateľa nepreukázali v čase podania ústavnej sťažnosti

takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie (, , ).

17. Už uvedené závery je podľa názoru ústavného súdu potrebné vztiahnuť

aj na prejednávanú vec sťažovateľky. Po zhodnotení doterajšieho priebehu napadnutého

konania ústavný súd uznáva, že v postupe okresného súdu sa vyskytli obdobia nečinnosti,

a to konkrétne hneď na začiatku napadnutého konania, keď okresný súd nariadil prvé

pojednávanie vo veci takmer po viac ako jednom roku od podania žaloby

(23. januára 2018), hoci všetky vyjadrenia strán sporu mal k dispozícii už v júni 2017;

nemožno však ignorovať ani skutočnosť, že sťažovateľka po čiastočnom späťvzatí žaloby

19. júna 2017 a doručení návrhu na vykonanie dôkazov 21. júna 2017 špecifikovala svoj

nárok 16. apríla 2018. Následne okresný súd potreboval viac ako deväť mesiacov na

vydanie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania (uznesenie sp. zn.

z 30. marca 2020, pozn. ústavného súdu). Nečinnosť v období od 18. júna 2019 pritom

potvrdil aj samotný predseda okresného súdu v odpovedi zo 4. decembra 2019, ktorým

vybavil sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní. Ústavný súd však konštatuje, že okrem

týchto vytýkaných skôr ojedinelých období nečinnosti okresný súd postupoval

v napadnutom konaní v zásade plynulo, pojednávania vo veci nariaďoval v krátkych

pravidelných a z ústavného hľadiska akceptovateľných časových intervaloch. Zohľadňujúc

všetky uvedené skutočnosti, ústavný súd aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania (tri a pol

roka) nevzhliadol v danom prípade okolnosti, ktoré by odôvodňovali prijať záver o porušení

základného práva sťažovateľky podľa (a tiež práva podľa

dohovoru).

18. Sťažovateľkou namietané prieťahy v napadnutom konaní podľa názoru ústavného

súdu nedosiahli takú intenzitu, aby po prijatí ústavnej sťažnosti bolo možné doterajšiu dĺžku

namietaného konania jednoznačne kvalifikovať ako neprimeranú a ústavne

neakceptovateľnú. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že na kratšie obdobia

nečinnosti všeobecného súdu prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň

významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. ,

). Znamená to teda, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ).

19. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

20. Ústavný súd súčasne pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto v prípade,

ak by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k neospravedlniteľným

prieťahom, sťažovateľka sa môže po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí

opätovne obrátiť na ústavný súd s novou ústavnou sťažnosťou.

21. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už

nezaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky obsiahnutými v jej petite (bod 5).

22. V závere ústavný súd v záujme zabezpečenia plynulosti napadnutého konania

zdôrazňuje, že okresný súd bude povinný v ďalšom priebehu konania naďalej striktne

postupovať podľa ustanovení [(ďalej len „“),

ods. 1 ] a konať v súlade s , t. j. so zásadou hospodárnosti konania

a procesnej ekonómie s využitím prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany

a sudcovskej koncentrácie (, – ), a to s ohľadom na druhú

vetu . Taktiež ústavný súd dáva okresnému súdu do pozornosti , v zmysle

ktorého je pojednávanie možné odročiť len z dôležitých dôvodov a na konkrétny termín,

čo znamená, že podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je odročovanie

na neurčito zo zákona prakticky vylúčené. Rovnako ústavný súd považuje za potrebné dať

do pozornosti až , keď znalecké dokazovanie a ustanovenie znalca je na

mieste iba vtedy, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké

poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje zadováženie odborného

vyjadrenia. Zároveň ústavný súd dáva do pozornosti, že dokazovanie sa vykonáva len

na návrh strany sporu. Ak sa už súd rozhodne pre nariadenie znaleckého dokazovania

a ustanovenie znalca, je povinný využiť všetky prostriedky na zabezpečenie včasného

vyhotovenia znaleckého posudku, a to s poukazom na judikatúru ústavného súdu

(, ) a judikatúru ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci Capuano

v. Taliansko z 25. 6. 1987, sťažnosť č. 9381/81, bod 32, rozsudok ESĽP vo veci Jurica

v. Chorvátsko z 2. 5. 2017, sťažnosť č. 30376/13, bod 78), v zmysle ktorej je za prieťahy

spôsobené ustanoveným znalcom zodpovedný konajúci súd. Okrem toho odstraňovanie

rozporov v znaleckých posudkoch je najúčelnejšie i najhospodárnejšie odstraňovať

výsluchom znalca a jeho konfrontáciou so sporovou stranou, ktorá závery posudku namieta

(čo sa týka aj súkromných znaleckých posudkov), a nie nariaďovaním ďalšieho znaleckého

dokazovania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu