Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 308/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o.,

Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 44 721 587, zastúpenej advokátskou kanceláriou

Hudec s. r. o., Lazaretská 23, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Marek Hudec, ktorou namieta porušenie základných práv zaručených čl. 20 ods. 1

a a práv zaručených Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 22. mája 2018, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o., o d m i e t a

pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. októbra 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o.,

Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 44 721 587 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátskou kanceláriou Hudec s. r. o., Lazaretská 23, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Marek Hudec, ktorou namieta porušenie základných práv

zaručených a (ďalej len „“)

a práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 22. mája 2018 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka sa

1. apríla 2015 obrátila na Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“)

so žalobou o zaplatenie sumy 2 976,79 € s príslušenstvom. Spor vo veci samej sa týka

nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy.

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 24. januára 2017 žalobu

sťažovateľky zamietol z dôvodu nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie, keďže zastával

názor, že sťažovateľka nepreukázala platné postúpenie žalovanej pohľadávky od pôvodného

veriteľa. Na podklade odvolania bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne

správny napadnutým rozsudkom krajského súdu.

4. O dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 26. júna 2019 (ďalej len „uznesenie z 26. júna 2019“) tak, že dovolanie odmietol ako

neprípustné podľa (ďalej aj „“)

s poukazom na . Proti uzneseniu najvyššieho súdu z 26. júna 2019 podala

sťažovateľka 2. októbra 2019 ústavnú sťažnosť.

5. S poukazom na judikatúru ústavného súdu a právnu úpravu obsiahnutú v § 124

in fine o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažovateľka zdôrazňuje, že lehotu na podanie ústavnej sťažnosti

smerujúcej proti napadnutému rozsudku krajského súdu považuje za zachovanú.

6. Argumentácia o ústavnej neudržateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu sa

dotýka v konkrétnostiach otázky aktívnej vecnej legitimácie a vyhodnotenia dôkazov

odvolacím súdom, ako aj konštatácie krajského súdu o nesplnení podmienky doručenia

výzvy pred postúpením pohľadávky podľa o bankách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o bankách“). Sťažovateľka v tejto súvislosti zdôrazňuje, že spor spočíva aj v právnej otázke,

či § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2016

obmedzoval právo banky postúpiť na 3. osobu len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia

už splatná.

7. Zdôraznením skutočnosti, že táto právna otázka nebola v rozhodovacej praxi

všeobecných súdov dostatočne vyriešená, pričom aj rozhodovacia prax súdov prvej

inštancie, ako aj odvolacích súdov je nejednotná, sťažovateľka argumentuje, že je daný

priestor a aj potreba zjednotenia. Sťažovateľka ďalej podáva svoj vlastný výklad

predmetného ustanovenia zákona o bankách, podľa ktorého „Ak je napriek písomnej výzve

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len

časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

celú svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku (teda vrátane časti, ktorá

ešte nie je splatná a s ktorého splnením dlžník nie je v omeškaní) postúpiť inej osobe. Právo

postúpiť túto pohľadávku banka nemôže využiť, ak klient ešte pred postúpením uhradil

banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Ak ale súčet

všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku presiahol

jeden rok, potom je banka oprávnená postúpiť zvyšnú časť pohľadávky, aj keď klient pred

postúpením uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho

príslušenstva.“.

8. Keďže podľa sťažovateľky krajský súd nepostupoval v jej veci v súlade s ,

pričom vykonal nesprávny výklad ustanovenia zákona o bankách, porušil jej práva zaručené

a dohovoru a vykonaním zásahu do práva vlastniť majetok

porušil aj práva zaručené a dodatkového protokolu.

9. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie sťažovateľkiných práv zaručených a , ako aj

ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu

a napadnutý rozsudok krajského súdu zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka zároveň požaduje priznanie náhrady trov konania.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

12. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

15. V súlade s in fine ak bol vo veci podaný

mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

17. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

19. V súlade s čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

20. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

ochranu základných práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo

(„ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

21. Princíp subsidiarity určuje, že ústavný súd poskytuje ochranu základným právam

a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

22. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o ústavnej sťažnosti riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o ústavnej sťažnosti subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (m. m. ,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto ústavnú

sťažnosť odmietnuť (m. m. , ).

23. Predmetom ústavného prieskumu je napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým

bol potvrdený ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie. Podľa názoru sťažovateľky

napadnutý rozsudok krajského súdu porušuje základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu.

24. Bez potreby uvedenia bližších doktrinálnych záverov k označeným právam

sťažovateľky zaručeným a dohovorom, prípadne právnych záverov krajského súdu

uvedených v napadnutom rozsudku je potrebné konštatovať, že ústavnú sťažnosť

sťažovateľky nie je možné pre nedostatok právomoci ústavného súdu prijať na ďalšie

konanie.

25. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí, že proti napadnutému rozsudku

krajského súdu podala dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením

z 26. júna 2019, proti ktorému podala na ústavnom súde ústavnú sťažnosť vedenú

pod sp. zn. . Z vlastných zistení ústavný súd zistil, že o predmetnej ústavnej

sťažnosti ústavný súd rozhodol meritórne nálezom sp. zn. z 12. mája 2020

tak, že jej vyhovel a vyslovil porušenie základného práva zaručeného

a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu z 26. júna 2019, pričom citované

uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Citovaný nález ústavného

súdu bol účastníkom konania vo veci ústavnej sťažnosti doručovaný 16. júna 2020.

26. Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že v dovolaní proti napadnutému

rozsudku krajského súdu sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola

vyriešená, podľa . V konkrétnostiach vyčítala odvolaciemu súdu

nesprávnosť jeho právneho záveru o nedostatku jej aktívnej legitimácie v dôsledku

nepreukázania splnenia podmienok pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky

v kontexte príslušných ustanovení zákona o bankách.

27. Predmetom posúdenia v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn.

bola inter alia námietka ústavne nekonformného výkladu § 422 ods. 1

písm. b) o zníženom majetkovom cenze, ktorý je podľa názoru najvyššieho súdu

aplikovateľný len na prípad, keď dovolanie podáva spotrebiteľ. Keďže dovolateľom bol

dodávateľ, nie spotrebiteľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa názoru najvyššieho

súdu platil majetkový cenzus v sume desaťnásobku minimálnej mzdy. V náleze

z 12. mája 2020 ústavný súd konštatoval, že najvyšší súd ústavno-nekonformnou

interpretáciou znemožnil sťažovateľke ako dovolateľke prístup

k dovolaniu ako mimoriadnemu opravnému prostriedku spôsobom, ktorý porušuje jej

základné právo na súdnu ochranu podľa , ako aj jej právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 60 nálezu ústavného súdu z 12. mája 2020),

pričom najvyššiemu súdu uložil pri opätovnom preskúmavaní splnenia predpokladov

prípustnosti dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

interpretovať príslušné ustanovenia [predovšetkým

ods. 1 písm. b) ] v súlade s a dohovorom a až následne vo veci opätovne

rozhodnúť (bod 67 nálezu ústavného súdu z 12. mája 2020).

28. Ústavný súd ďalej akcentuje svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej otázka

posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie

konanie, patrí „do výlučnej právomoci dovolacieho súdu“, t. j. najvyššieho súdu, nie do

právomoci ústavného súdu (napr. , , ,

). To sa však samozrejme netýka ústavne nekonformného výkladu ustanovení

o prípustnosti dovolania najvyšším súdom, ktorý je ústavným súdom preskúmateľný

a napraviteľný tak ako ktorákoľvek iná otázka rozhodovania všeobecných súdov

z uvedeného hľadiska. Ústavný súd preto v náleze z 12. mája 2020 vyslovil pre najvyšší súd

záväzný právny názor, ktorý sa týka otázky ústavnej udržateľnosti výkladu § 422 ods. 1

písm. b) (znížený majetkový cenzus) ako podmienky prístupu k dovolaniu (teda jeho

prípustnosti, resp. výnimky z nej). Po vrátení veci bude teda najvyšší súd opätovne

vyhodnocovať splnenie podmienok prípustnosti dovolania jednak z hľadiska uplatnenia

zníženého majetkového cenzu (obligatórne zohľadniac právny názor ústavného súdu)

a jednak splnenie podmienok prípustnosti dovolania podaného z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia. Len v prípade pozitívnej odpovede na obe tieto otázky bude najvyšší

súd po konštatácii prípustnosti dovolania posudzovať aj jeho dôvodnosť. Všetky uvedené

podmienky teda musia byť splnené k tomu, aby sa najvyšší súd vyjadril k zásadnej námietke

nedostatku aktívnej legitimácie v dôsledku nepreukázania splnenia podmienok pre platné

postúpenie predmetnej pohľadávky v kontexte príslušných ustanovení zákona o bankách,

ktorú namieta sťažovateľka aj v konaní o ústavnej sťažnosti.

III.

29. S prihliadnutím na svoje vlastné zistenia ústavný súd konštatuje, že vydaním

nálezu ústavného súdu z 12. mája 2020 a ním vyvolaným opätovným priebehom

dovolacieho konania na základe dovolania smerujúceho proti napadnutému rozsudku

krajského súdu sa sťažovateľke otvára priestor na to, aby sa po prípadnom splnení všetkých

nevyhnutných podmienok pre meritórne sa zaoberanie jej podstatnou námietkou ústavno-

nekonformného výkladu ustanovenia zákona o bankách zaoberal najvyšší súd v rámci

dovolacieho konania iniciovaného na podklade dovolania sťažovateľky, ktoré odôvodnila

poukazom na .

30. S prihliadnutím na závery ústavného súdu obsiahnuté v jeho náleze

z 12. mája 2020 má teda sťažovateľka k dispozícii právny prostriedok ochrany svojich

základných práv a slobôd, ktorý jej právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje a ktorý

aj uplatnila. O ochrane týchto práv je teda príslušný rozhodovať iný súd (najvyšší súd

v aktuálne prebiehajúcom dovolacom konaní), čo podmieňuje odmietnutie ústavnej

sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 132 ods. 1,

resp. . Iná interpretácia by v danej veci mala

za následok nežiaducu situáciu, keď by to isté rozhodnutie súčasne preskúmaval najvyšší

súd v rámci dovolacieho konania, ako aj ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti. Princíp

subsidiarity pritom generuje postupnosť pri riešení uplatnenej námietky v línii okresný súd,

krajský súd, najvyšší súd a až v konečnom dôsledku ústavný súd.

31. Nedostatok právomoci ústavného súdu na prejednanie ústavnej sťažnosti treba

pritom považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania o ústavnej sťažnosti

(, ).

31.1 Premisa uvedená v predchádzajúcom bode (ktorá sa posudzuje pri každej

námietke osobitne) však neplatí v prípade súčasného použitia (aj) takej námietky

sťažovateľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorú nemohol uplatniť v dovolacom

konaní (podľa zákonnej úpravy tohto konania) a ktorá je uplatniteľná (len) v konaní

o ústavnej sťažnosti. Ak je potrebné, aby sťažovateľ najprv podal (pri použití inej súčasne

uplatňovanej námietky) dovolanie, je z hľadiska lehoty na podanie ústavnej sťažnosti

(vo vzťahu k prvej z oboch uvedených námietok smerujúcich proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu) chránený poslednou vetou (v tomto parciálnom

prípade je subsidiarita z hľadiska postupnosti prostriedkov na ochranu základného práva

neaktuálna).

31.2 Pre úplnosť sa žiada dodať, že ak by sťažovateľka mienila uplatňovať proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu len námietku nepoužiteľnú v dovolacom konaní

(nezodpovedajúcu dôvodom prípustnosti dovolania) alebo ak by išlo o rozhodnutie

odvolacieho súdu, proti ktorému podľa jeho druhu nie je dovolanie zo zákona prípustné,

musela by sa obrátiť priamo na ústavný súd, a to v lehote podľa § 124 prvej vety alebo tretej

vety (inak by podala ústavnú sťažnosť oneskorene).

32. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Miroslav Duriš predseda senátu