Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 69/2016
PDF · 100.51 KB
No categories available
II. ÚS 69/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
Dražby a reality PAMAŠA, s. r. o., Kpt. Nálepku 31, Levice, právne zastúpenej advokátom
JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo
námestie 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Košiciach č. k. 5 Co 36/2013-413 z 18. februára 2014 a takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti Dražby a reality PAMAŠA, s. r. o.,
z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Dražby a reality PAMAŠA, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.
5 Co 36/2013-413 z 18. februára 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Napadnutým uznesením krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Michalovce
č. k. 20 C 53/2008-120 z 12. februára 2009 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Podľa sťažovateľky napadnutým uznesením došlo k porušeniu označeného článku
ústavy a dohovoru, preto po rozsiahlom odôvodnení sťažnosti sa domáhala vyslovenia
uvedeného článku ústavy a dohovoru týmto rozhodnutím, ktoré navrhla zrušiť a vec vrátiť
krajskému súdu na ďalšie konanie.
Zo sťažnosti tiež vyplynulo, že sťažovateľka „z opatrnosti“ podala „aj dovolanie
a z opatrnosti podáva aj túto sťažnosť a dovoľuje si požiadať, aby Ústavný súd SR vyčkal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o dovolaní“ sťažovateľky.
Dňa 21. januára 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky, ktorým
svoju sťažnosť berie späť, „nakoľko Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1 Cdo 170/2014
zo dňa 24.11.2015 napadnuté uznesenie Krajského súdu v KOŠICIACH zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie“, pričom kópiu uvedeného rozhodnutia k svojmu podaniu
sťažovateľka aj pripojila.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Vzhľadom na skutočnosť, že právoplatným uznesením všeobecného súdu bola
sťažovateľke poskytnutá ochrana jej označeným právam, je subsidiárna právomoc
ústavného súdu vylúčená.
Nedostatok právomoci ústavného súdu treba považovať za neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho
súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 31a zákona o ústavnom súde. Preto bolo
potrebné konanie zastaviť.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2016