Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 332/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie, s. r. o., Bánovecká cesta 11, Žilina, IČO

36 400 980, zastúpenej advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal s. r. o.,

Einsteinova 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Dočár, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie, s. r. o.,

o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie,

s. r. o., Bánovecká cesta 11, Žilina, IČO 36 400 980 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „exekučné

konanie“ alebo „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v postavení oprávneného

v exekučnom konaní vedenom proti povinnému ,

, okresným súdom pod sp. zn. . Exekučným titulom je

platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. zo 7. marca 2006. Okresný súd

vydal poverenie na vykonanie exekúcie 4. apríla 2007.

3. Sťažovateľ namieta, že okresný súd nezabezpečil, aby exekučné konanie bolo

uskutočnené v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov a aby boli využité všetky

účelné možnosti na reálne vymoženie jeho pohľadávky. Exekučné konanie trvajúce 13

rokov považuje sťažovateľ za zjavne neprimerané, nepredstaviteľné a ústavne

neakceptovateľné. V dôsledku dlhotrvajúceho konania sťažovateľ utrpel vážnu nemajetkovú

ujmu, keďže je v ňom otrasená dôvera v súdny systém, najmä pokiaľ ide o rýchlosť

a účelnosť exekučného konania. Dôsledkom je nedôvera sťažovateľa k právnemu prostrediu

v Slovenskej republike v oblasti reálnej vymožiteľnosti práva. Z uvedeného dôvodu žiada

sťažovateľ za spôsobenú ujmu náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6 000 €, ktorú považuje

za primeranú dĺžke exekučného konania.

4. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

veci na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

8. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

11. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

13. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť,

v ktorej konštantne zdôrazňuje, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom

konaní (napr. ), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane

súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu

ochranu podľa (, ), pričom v

ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma.

Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo

iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie

ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba

považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne ,

).

14. K uvedeným východiskám však ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou dodáva, že pri rozhodovaní okresného súdu v exekučnom konaní je potrebné

rozlišovať medzi rozhodovaním o jednotlivých návrhoch v rámci exekučného konania ako

takého. Takéto „rozdeľovanie“ exekučného konania na relatívne samostatné úseky je

dôsledkom skutočnosti, že okresný súd nie je štátnym orgánom, ktorý vykonáva samotný

výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu (výnimkou je výkon rozhodnutia vo veciach maloletých),

keďže právomoc okresného súdu rozhodovať v exekučnom konaní (zasahovať do exekúcie

vedenej súdnym exekútorom) nastáva až po splnení zákonom ustanovených podmienok.

Po právoplatnom rozhodnutí okresného súdu v konkrétnej veci, t. j. o jednotlivom návrhu

v rámci exekučného konania, sa jeho ingerencia do exekučného konania končí, až kým

znovu nevznikne potreba, aby v exekučnom konaní opäť rozhodoval exekučný súd.

Exekučný súd preto nemôže zodpovedať za potenciálne porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov spôsobené dĺžkou celého exekučného

konania, ale len za dĺžku jeho „jednotlivých rozhodovaní“ v rámci exekučného konania

(m. m. ). Inak povedané, namietať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru možno

na ústavnom súde vo vzťahu k exekučnému súdu len vtedy, ak tento má reálne o čom

rozhodovať.

15. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, a to s poukazom na celkovú dĺžku exekučného konania bez bližšieho odôvodnenia.

16. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a má presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj

vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

ods. 1 ).

17. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak.

18. Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, svoju ústavnú

sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom

okresného súdu v napadnutom konaní žiadnym ústavnoprávne relevantným spôsobom

neodôvodnil, teda neuviedol argumentáciu, námietky ani súvislosti týkajúce sa porušenia

označených práv vo vzťahu k napadnutému postupu okresného súdu. Z obsahu ústavnej

sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa obmedzil na námietku neprimeranej celkovej dĺžky

exekučného konania v trvaní 13 rokov, no neuviedol, v čom konkrétne, v akom procesnom

postupe okresného súdu, vidí porušenie označených práv.

19. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa

zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd

už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami

( a ) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť

základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením

príslušných článkov , ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. ,

), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto

súvislosti dôkazy.

20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť

sťažovateľa v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú ústavnú sťažnosť,

o ktorej by ústavný súd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatok sa vzťahuje

na sťažovateľom formulované odôvodnenie ústavnej sťažnosti, ktoré nezodpovedá

zákonným požiadavkám. V odôvodnení ústavnej sťažnosti úplne absentuje vymedzenie

konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd, teda obligatórnej náležitosti ústavnej sťažnosti

vyžadovanej .

21. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že jeho judikatúra v otázke posudzovania náležitostí

podaných sťažností sa postupne sprísňuje, a to najmä ak ide o kvalifikovane zastúpeného

sťažovateľa.

22. Advokát, zastupujúci svojho klienta pred ústavným súdom, je podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný pri

výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná

čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky

a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné;

pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Tieto zákonom

ustanovené povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je advokát povinný vykonať tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (m. m.

, , ).

23. Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom a z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako

ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov

konania (napr. , , , ,

, , ). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

24. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná sťažnosť

v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu

ustanovuje a , a to relevantné odôvodnenie ako východiskový

rámec ústavnej sťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci

samej. Na tomto základe tak ústavný súd ústavnú sťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 písm. c)

odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

25. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi

po odstránení vytýkaného nedostatku obrátiť sa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný

súd, ak by v napadnutom konaní podľa jeho názoru dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu