Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 332/2020
PDF · 148.42 KB
No categories available
II. ÚS 332/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej
spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie, s. r. o., Bánovecká cesta 11, Žilina, IČO
36 400 980, zastúpenej advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal s. r. o.,
Einsteinova 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Dočár, vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 3555/2006 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie, s. r. o.,
o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna
2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie,
s. r. o., Bánovecká cesta 11, Žilina, IČO 36 400 980 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 3555/2006 (ďalej len „exekučné
konanie“ alebo „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v postavení oprávneného
v exekučnom konaní vedenom proti povinnému ,
, okresným súdom pod sp. zn. 18 Er 3555/2006. Exekučným titulom je
platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. 11 Rob 674/2005 zo 7. marca 2006. Okresný súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie 4. apríla 2007.
3. Sťažovateľ namieta, že okresný súd nezabezpečil, aby exekučné konanie bolo
uskutočnené v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov a aby boli využité všetky
účelné možnosti na reálne vymoženie jeho pohľadávky. Exekučné konanie trvajúce 13
rokov považuje sťažovateľ za zjavne neprimerané, nepredstaviteľné a ústavne
neakceptovateľné. V dôsledku dlhotrvajúceho konania sťažovateľ utrpel vážnu nemajetkovú
ujmu, keďže je v ňom otrasená dôvera v súdny systém, najmä pokiaľ ide o rýchlosť
a účelnosť exekučného konania. Dôsledkom je nedôvera sťažovateľa k právnemu prostrediu
v Slovenskej republike v oblasti reálnej vymožiteľnosti práva. Z uvedeného dôvodu žiada
sťažovateľ za spôsobenú ujmu náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6 000 €, ktorú považuje
za primeranú dĺžke exekučného konania.
4. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
veci na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom
konaní, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov
právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
11. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa
sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a samotné posúdenie veci ústavným súdom
13. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť,
v ktorej konštantne zdôrazňuje, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom
konaní (napr. III. ÚS 15/03), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane
súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04), pričom ústava v čl. 48
ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma.
Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo
iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie
ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba
považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03,
14. K uvedeným východiskám však ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou dodáva, že pri rozhodovaní okresného súdu v exekučnom konaní je potrebné
rozlišovať medzi rozhodovaním o jednotlivých návrhoch v rámci exekučného konania ako
takého. Takéto „rozdeľovanie“ exekučného konania na relatívne samostatné úseky je
dôsledkom skutočnosti, že okresný súd nie je štátnym orgánom, ktorý vykonáva samotný
výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu (výnimkou je výkon rozhodnutia vo veciach maloletých),
keďže právomoc okresného súdu rozhodovať v exekučnom konaní (zasahovať do exekúcie
vedenej súdnym exekútorom) nastáva až po splnení zákonom ustanovených podmienok.
Po právoplatnom rozhodnutí okresného súdu v konkrétnej veci, t. j. o jednotlivom návrhu
v rámci exekučného konania, sa jeho ingerencia do exekučného konania končí, až kým
znovu nevznikne potreba, aby v exekučnom konaní opäť rozhodoval exekučný súd.
Exekučný súd preto nemôže zodpovedať za potenciálne porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov spôsobené dĺžkou celého exekučného
konania, ale len za dĺžku jeho „jednotlivých rozhodovaní“ v rámci exekučného konania
(m. m. III. ÚS 867/2016). Inak povedané, namietať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru možno
na ústavnom súde vo vzťahu k exekučnému súdu len vtedy, ak tento má reálne o čom
rozhodovať.
15. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom
konaní, a to s poukazom na celkovú dĺžku exekučného konania bez bližšieho odôvodnenia.
16. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a zákone o ústavnom súde má presne
definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj
vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 43 ods. 1 a § 123
ods. 1 zákona o ústavnom súde).
17. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu
na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak.
18. Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, svoju ústavnú
sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom
okresného súdu v napadnutom konaní žiadnym ústavnoprávne relevantným spôsobom
neodôvodnil, teda neuviedol argumentáciu, námietky ani súvislosti týkajúce sa porušenia
označených práv vo vzťahu k napadnutému postupu okresného súdu. Z obsahu ústavnej
sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa obmedzil na námietku neprimeranej celkovej dĺžky
exekučného konania v trvaní 13 rokov, no neuviedol, v čom konkrétne, v akom procesnom
postupe okresného súdu, vidí porušenie označených práv.
19. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde
zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd
už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami
zákona o ústavnom súde (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť
základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením
príslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08,
IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto
súvislosti dôkazy.
20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť
sťažovateľa v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú ústavnú sťažnosť,
o ktorej by ústavný súd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatok sa vzťahuje
na sťažovateľom formulované odôvodnenie ústavnej sťažnosti, ktoré nezodpovedá
zákonným požiadavkám. V odôvodnení ústavnej sťažnosti úplne absentuje vymedzenie
konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd, teda obligatórnej náležitosti ústavnej sťažnosti
vyžadovanej § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde.
21. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že jeho judikatúra v otázke posudzovania náležitostí
podaných sťažností sa postupne sprísňuje, a to najmä ak ide o kvalifikovane zastúpeného
sťažovateľa.
22. Advokát, zastupujúci svojho klienta pred ústavným súdom, je podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný pri
výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná
čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky
a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné;
pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Tieto zákonom
ustanovené povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je advokát povinný vykonať tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (m. m.
II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, II. ÚS 154/2019).
23. Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.
Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným
súdom a z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako
ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov
konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 162/2010, III. ÚS 206/2010, II. ÚS 309/2010,
I. ÚS 594/2012, II. ÚS 102/2019, II. ÚS 88/2020). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva
v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,
ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
24. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná sťažnosť
v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu
ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a to relevantné odôvodnenie ako východiskový
rámec ústavnej sťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci
samej. Na tomto základe tak ústavný súd ústavnú sťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 písm. c)
zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
25. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi
po odstránení vytýkaného nedostatku obrátiť sa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný
súd, ak by v napadnutom konaní podľa jeho názoru dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu