Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 371/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. z 24. marca 2011 a rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 16. mája 2012 v spojení s uznesením

Okresného súdu Košice II sp. zn. z 31. októbra 2018 a uznesením Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. z 29. novembra 2019 a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. marca 2011 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 16. mája 2012 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn. z 31. októbra

2018 a uznesením krajského súdu sp. zn. z 29. novembra 2019 (ďalej len

„napadnuté rozsudky a napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa na všeobecných súdoch označených

v bode 1 domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym zásahom súdneho exekútora

JUDr. Ladislava Kováča v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 432/2003

vyprataním nehnuteľnosti vo farnosti , kde bol farárom (na základe právoplatného

rozhodnutia Rímskokatolíckej cirkvi, arcibiskupstvo Košice na podklade medzinárodnej

zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou vo Vatikáne publikovanou

v Zbierke ).

3. Okresný súd a krajský súd o návrhu sťažovateľa rozhodli napadnutými rozsudkami

tak, že jeho žalobu zamietli. Následne podal aj mimoriadny opravný prostriedok (návrh

na obnovu konania), ktorý však okresný súd a krajský súd tiež napadnutými uzneseniami

odmietli.

4. Sťažovateľ opakovane v ústavnej sťažnosti tvrdí, že súdny exekútor nemal

zákonné oprávnenie na exekučný výkon cirkevného rozhodnutia, čím porušil aj jeho právo

podľa , kde sa dovoláva ochrany aj v inom konaní vedenom pod sp. zn.

(ústavný súd zistil, že jeho ústavná sťažnosť smerujúca proti oznámeniu

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. z 30. decembra 2019

už bola odmietnutá pri predbežnom prerokovaní, a to uznesením sp. zn.

z 13. februára 2020 ‒uznesenie ústavného súdu mu bolo doručené 14. apríla 2020, pozn.).

5. Vo vzťahu k povinnému právnemu zastúpeniu v konaní pred ústavným súdom

sťažovateľ opakovane uviedol, že „... som bezúspešne oslovil niekoľkých, ktorí

zastupovanie neprijali. Preto týmto žiadam Ústavný súd... o pridelenie advokáta...“.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom,

ktorým vysloví, že „Základné ústavné právo ... právo

garantované Dohovorom... článok 6 ods. 1, ako právo na spravodlivé súdne konanie,

a podľa článku 46, ..., ako právo na súdnu a inú právnu ochranu“ bolo napadnutými

rozsudkami okresného súdu a krajského súdu v spojení s napadnutými uzneseniami

okresného súdu a krajského súdu porušené. Ústavný súd povoľuje obnovu konania a vec

vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

14. Podstatou ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s odôvodnením napadnutých

rozsudkov a uznesení okresného súdu a krajského súdu. Nesúhlasí s dôvodom odmietnutia

návrhu okresným súdom v bode 20 (s ktorým sa stotožnil krajský súd, pozn.) a tvrdí, že

okresný súd, ktorý posudzoval jeho návrh na obnovu konania, „v zmysle § 80 písm. c)

“ mal porušiť aj „zákon v “ a opakovane spôsobil porušenie

jeho označených práv.

III.A K namietanému porušeniu práv rozsudkami okresného súdu a krajského

súdu

15. Ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť proti napadnutým rozsudkom

okresného súdu a krajského súdu vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv je

potrebné odmietnuť opakovane z dôvodu neprípustnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení

s , podľa ktorého návrh na začatie konania je

neprípustný, ak a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol... Ústavný súd totiž už

rozhodoval o námietkach sťažovateľa proti napadnutým rozsudkom okresného súdu

a krajského súdu dvakrát. Prvýkrát uznesením sp. zn. z 24. júla 2013

ústavnú sťažnosť vtedy odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu a pre

oneskorenosť a druhýkrát uznesením sp. zn. z 9. októbra 2014 v znení

opravného uznesenia z 11. decembra 2014 pre neprípustnosť. Ústavný súd preto už iba

odkazuje na svoje závery obsiahnuté v uvedených uzneseniach vo vzťahu k napadnutým

rozsudkom okresného súdu a krajského súdu.

III.B K namietanému porušeniu práv napadnutými uzneseniami okresného

súdu a krajského súdu

16. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že proti právoplatným napadnutým

rozsudkom okresného súdu a krajského súdu podal mimoriadny opravný prostriedok, a to

návrh na obnovu konania, ktorý však okresný súd a krajský súd napadnutými uzneseniami

odmietli.

17. Ústavný súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nie je súdom vyššej inštancie

rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov, ale podľa

je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto dôvodu ústavný

súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať, či bol v konaní pred všeobecnými súdmi

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery z tohto zisteného skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil.

18. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana

zákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).

Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je

arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (m. m.

, , ).

19. Ústavný súd podotýka, že základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov

vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú

v právnom štáte ( ) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Žaloba

o obnovu konania ako mimoriadny opravný prostriedok v civilnom sporovom konaní

spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia predstavuje zákonom

povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť

právoplatných rozhodnutí. Žaloba o obnovu konania nie je generálne použiteľná a obnovu

konania možno povoliť len vo výnimočných prípadoch.

20. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

21. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už

uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

z 31. októbra 2018 bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok

(čo sťažovateľ aj využil), a preto ním podanú sťažnosť bolo v tejto jej časti potrebné

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

22. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu, ktorým potvrdil napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie, podal odvolanie sťažovateľ ako žalobca (pozri dôvody

uvedené v bode 5 až 7, ako aj bod 9 vyjadrenie k stanovisku žalovaného) a tiež žalovaný,

(bod 8) ústavný súd konštatuje, že v tejto časti je ústavná sťažnosť sťažovateľa aj zjavne

neopodstatnená.

23. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

24. Krajský súd v bode 12 konštatoval, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

uznesenia podľa (ďalej aj „“), ktorý

odmietol žalobu sťažovateľa na obnovu konania ako nedôvodnú pre nedostatok jej

procesnej prípustnosti, pretože nepreukázal žiadne dôkazy a neopísal žiadne skutočnosti,

ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní, teda neuplatnil žiadny z taxatívne vymedzených

zákonných dôvodov ( ), ktorý bol aplikovaný na tento

prípad v zmysle a . Ďalšie dôvody na zdôraznenie záverov súdu prvej

inštancie uviedol krajský súd v bodoch 13 až 18. Tieto závery sa javia ústavnému súdu ako

správne a z ústavného hľadiska im nemá čo vytknúť (keďže ich sťažovateľ dobre pozná,

ústavný súd z jeho úvah preto osobitne necitoval, pozn.).

25. Vychádzajúc z uvedeného posúdenia veci, ústavný súd konštatuje, že krajský súd

sa ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa týkajúcou

sa posúdenia otázky prípustnosti jeho žaloby o obnovu konania, jeho úvahy majú racionálny

základ, a sú preto legitímne. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje s právnymi

závermi krajského súdu, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti uvedeného názoru a neznamená ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť

právny názor všeobecných súdov svojím vlastným.

26. Keďže ústavný súd nezistil žiadny relevantný dôvod na prípadný zásah

do napadnutého uznesenia krajského súdu, odmietol jeho ústavnú sťažnosť v tejto časti ako

zjavne neopodstatnenú podľa . Odôvodnenie

nesignalizuje takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , ktorá by po prípadnom prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne zakladala dôvod na vyslovenie ich porušenia.

27. Na dôvažok musí ústavný súd poznamenať, že z judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru

nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby

považovať aj obnovu konania (, , obdobne aj rozsudky ESĽP

Kulnev v. Rusko, rozhodnutie z 18. 3. 2010, č. 7169/04, Rudan v. Chorvátsko, rozhodnutie

z 13. 9. 2001, č. 45943/99), pretože rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo

zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach

a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti

adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž

neobsahuje právo na revíziu súdneho konania [pozri aj Svák, J. Ochrana ľudských práv

z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : Poradca

podnikateľa 2003, s. 370 – 371, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci

Callaghon c. Spojené kráľovstvo z 9. 5. 1985, Décisions et raports, č. 60 ()].

Článok 6 ods. 1 dohovoru je aplikovateľný až na obnovené konanie, čo však nie je prípad

sťažovateľa.

III.C K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

28. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

29. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný

súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne splnené tri

podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce

takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

30. Ústavný súd konštatuje, že síce sťažovateľ požiadal v ústavnej sťažnosti

o ustanovenie právneho zástupcu, avšak žiadnym spôsobom ani len netvrdil, tým menej

preukázal majetkové pomery, ktoré by túto žiadosť odôvodňovali.

31. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto tiež nie je splnená.

32. Pretože neboli splnené dva z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel (bod 1 výroku rozhodnutia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu