Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 74/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , vo veci

namietaného porušenia jeho slobody náboženského vyznania a viery podľa čl. 24 ods. 1

a slobody myslenia, svedomia a náboženstva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámením Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn. z 30. decembra 2019 o odložení

podania a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

o jeho ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie slobody

náboženského vyznania a viery podľa (ďalej len

„ústava“) a slobody myslenia, svedomia a náboženstva podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) oznámením

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) sp. zn.

z 30. decembra 2019 o odložení podania (ďalej len „oznámenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ požiadal ministerstvo o prešetrenie

vybavenia svojej opakovanej sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov podľa § 218b

ods. 4 o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov po tom, čo sa Slovenská komora exekútorov stotožnila so svojím

pôvodným stanoviskom z 30. mája 2007 sp. zn. a sťažnosť vybavila

stanoviskom sp. zn. 590-13889/19 z 27. novembra 2019. Sťažovateľ sa svojou pôvodnou

sťažnosťou adresovanou Slovenskej komore exekútorov domáhal výroku, že označený

súdny exekútor, v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 432/2006 proti sťažovateľovi ako

povinnému, nemal oprávnenie na vykonanie núteného výkonu exekučného titulu –

cirkevného rozhodnutia, čím malo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Ministerstvo na sťažovateľovu žiadosť o prešetrenie vybavenia jeho opakovanej sťažnosti

reagovalo oznámením, ktorým žiadosť odložilo podľa

Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“)

s odôvodnením, že od udalosti, ktorej sa predmet sťažnosti týka, uplynulo v deň jej

doručenia viac ako päť rokov.

3. Podľa názoru sťažovateľa ministerstvo „bolo povinné sa ku veci vyjadriť

k rozhodnutiu Slovenskej komory exekútorov, a vec riešiť, keďže ide o závažné porušenie“

označených práv, preto sťažovateľ v sťažnosti namieta, že došlo k porušeniu jeho

označených práv oznámením ministerstva z 30. decembra 2019 o odložení podania.

4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol

nálezom v tomto znení:

„Základné ústavné právo bytom

právo garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v hlave I

, ako sloboda náboženstva, a právo podľa článku 42, ,

ako sloboda náboženského vyznania a viery, bolo rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky vec vracia Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania

a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru.

Každý má právo byť bez náboženského vyznania...

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 9 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu myslenia, svedomia

a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie

alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo

presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou,

vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

11. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

12. Sťažovateľ sa v sťažnosti, ktorá trpela viacerými nedostatkami (povinné

zastúpenie, nedostatočné odôvodnenie, nevykonateľný petit, pozn.), domáhal vyslovenia

porušenia svojich označených práv oznámením ministerstva, ktorou ministerstvo

odpovedalo na sťažovateľovu žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti Slovenskou

komorou exekútorov.

13. Ústavný súd v záujme hospodárnosti konania upustil od štandardnej výzvy

adresovanej sťažovateľovi na odstránenie nedostatkov sťažnosti, keďže dospel k záveru, že

ani prípadné odstránenie nedostatkov sťažnosti by za žiadnych okolností neviedlo k inému

rozhodnutiu o nej. Vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti, ústavný súd ustálil predmet

tohto konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.

14. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

15. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

16. Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti ochrany práv alebo

právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy

podľa v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

17. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava

správneho súdnictva, je princíp uvedený v , a to princíp ochrany základných

ľudských práv a iných subjektívnych práv. V zmysle a je

základným účelom správneho súdnictva poskytovanie ochrany subjektívnym právam

účastníkov administratívneho konania (pozri k tomu napr. BARICOVÁ, J., FEČÍK, M.,

ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. . Komentár. Bratislava :

C. H. Beck, 2018. s. 68.).

18. Ústavný súd, vychádzajúc z námietky porušenia označených práv sťažovateľa

oznámením ministerstva, s poukazom na generálnu klauzulu vyjadrenú v čl. 46 ods. 2

, ktorá ustanovuje, že z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie

rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd, konštatuje, že v okolnostiach

sťažovateľovej veci aj vzhľadom na jeho tvrdenie (že došlo k neprípustnému zásahu do jeho

základných práv, pozn.) existoval účinný prostriedok nápravy, a to správna žaloba.

19. Nevyužitie zákonnej možnosti podať správnu žalobu nemožno preto nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv. Túto možnosť sťažovateľ v posudzovanej právnej veci mal.

20. Keďže sťažovateľ právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

práv, nevyčerpal a nepreukázal, že sa tak stalo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ústavný súd sa meritórne nezaoberal podanou ústavnou sťažnosťou, ale túto pri predbežnom

prerokovaní podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2

písm. d) v spojení s .

K žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie o tejto

sťažnosti

21. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

22. Vzhľadom na sťažovateľom formulovanú žiadosť o ustanovenie právneho

zástupcu pre konanie o tejto ústavnej sťažnosti bolo potrebné rozhodnúť aj o tomto

procesnom návrhu. Ústavný súd pri rozhodovaní o tejto žiadosti vychádzal zo svojho

záveru, že sťažovateľ sťažnosťou napádal oznámenie ministerstva, proti ktorému nevyužil

jemu dostupný a účinný právny prostriedok ochrany svojich označených práv (správna

žaloba, pozn.), čo viedlo ústavný súd nevyhnutne k záveru, že v okolnostiach posudzovanej

veci ide o zjavne bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, preto o žiadosti

sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu pre toto konanie rozhodol tak, že jej

nevyhovel (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

23. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími uplatnenými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu