Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 396/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , a ,

, , zastúpených advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla

a partneri, s. r. o., Námestie SNP 3, Trnava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Jozef Palla,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a 2 Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. -288 zo 16. októbra

2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. -298

z 21. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , , a

, , o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, , a ,

, (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a 2 (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-288 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) v spojení

s uznesením okresného súdu č. k. -298 z 21. novembra 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. sa sťažovatelia domáhali, aby všeobecný súd

rozhodol o ich námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ROYAL

DEVELOPMENT – RSRD, zzpo, Suľany 243, Hruboňovo (ďalej len „rozhodcovský súd“),

v konaní vedenom pod sp. zn. . Okresný súd napadnutým uznesením žalobu

sťažovateľov zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Uznesením okresného

súdu č. k. -298 z 21. novembra 2019 bola opravená forma napadnutého

uznesenia, ktoré bolo pôvodne chybne označené ako rozsudok.

3. Sťažovatelia uvádzajú, že rozsudkom rozhodcovského súdu im bola uložená

peňažná povinnosť napriek tomu, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať

a rozhodnúť a okresný súd „námietku nepríslušnosti“ rozhodcovského súdu odmietol ako

nedôvodnú arbitrárne, bez logického právneho odôvodnenia. Sťažovatelia namietajú, že

okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia právomoci rozhodcovského súdu

porušil ich právo na spravodlivé súdne konanie a na prístup k súdu, keďže vo veci

nerozhodol oprávnený subjekt, a to všeobecný súd podľa

v znení neskorších predpisov, ale rozhodcovský súd.

4. Ku skutkovému stavu veci sťažovatelia uviedli, že zastávali pozíciu štatutárov,

členov predstavenstva spoločnosti , ktorá vykonávala svoju

podnikateľskú činnosť primárne v oblasti stavebníctva. V rámci realizácie jedného

zo stavebných projektov si spoločnosť , objednala dodávku betónu

od dodávateľa ‒STAVMONT (ďalej len „dodávateľ“), ktorý betón

dodal. Prevzatím betónu na stavbe bol poverený pracovník spoločnosti

, cenu betónu jeho dodávateľovi neuhradila z dôvodov, ktoré

ako sťažovatelia uvádzajú, nie sú pre účel posúdenia tejto ústavnej sťažnosti relevantné.

Následne dodávateľ podal na rozhodcovský súd žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy

vo výške ceny dodaného betónu priamo od sťažovateľov z titulu náhrady škody obchodnej

spoločnosti , voči sťažovateľom ako členom predstavenstva tejto

obchodnej spoločnosti.

5. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci pohľadávky uplatňovanej dodávateľom voči

sťažovateľom konal a rozhodol, založil svoju právomoc v danej veci na základe dodacieho

listu o dodávke betónu, ktorý podpísal pracovník spoločnosti , poverený

výlučne na prevzatie betónu. Podľa vyjadrenia sťažovateľov mal dodací list už v čase jeho

podpisu pracovníkom spoločnosti , obsahovať odkaz na všeobecné

obchodné podmienky dodávateľa. V článku XV Všeobecných obchodných podmienok

dodávateľa mala byť uvedená rozhodcovská doložka v prospech rozhodcovského súdu a ad

hoc rozhodcu podľa výberu žalobcu. Sťažovatelia uvádzajú, že nikdy

nepodpísali žiadny dokument, či už vo svojom mene alebo v mene spoločnosti

, ktorý by obsahoval rozhodcovskú doložku, podľa ktorej by mal vo veci

akéhokoľvek právneho vzťahu s dodávateľom rozhodovať rozhodcovský súd.

6. Námietku nepríslušnosti rozhodcovského súdu uplatnili sťažovatelia už pri prvom

úkone v rámci rozhodcovského konania a následne po jej odmietnutí rozhodcovským súdom

podali rovnakú námietku pred všeobecným súdom, ktorý ju taktiež napadnutým uznesením

zamietol.

7. Sťažovatelia argumentujú, že rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi

rozhodcovského konania ani ich právnymi predchodcami nikdy uzavretá. Okresný súd

podľa ich presvedčenia nesprávne právne posúdil predovšetkým to, že pokiaľ vo svojej

právnej úvahe vychádzal z údajného právneho nástupníctva v zmysle § 194 ods. 9

(nároky z náhrady škody akciovej spoločnosti voči členom

predstavenstva), mal identifikovať rozhodcovskú zmluvu medzi obchodnou spoločnosťou

, a sťažovateľmi vzťahujúcu sa na náhradu škody v zmysle tohto

ustanovenia. Takáto rozhodcovská zmluva však neexistuje a napokon ani žiaden účastník

sporu netvrdil, že by takáto zmluva existovala. Okresný súd však zobral za základ

právomoci rozhodcovského súdu dodací list, ktorý obsahoval v ľavom hornom rohu text:

« „rozhodcovská doložka“ na www.stavmnont-

mch.sk». Predmetný dodací list predložil na podpis dodávateľ a za spoločnosť

, ho podpísali osoby poverené na stavbe prevzatím betónu. Z uvedeného je podľa

sťažovateľov zrejmé, že prejav vôle v dodacom liste za spoločnosť ,

smeroval k potvrdeniu prevzatia betónu, a nie k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy.

Sťažovatelia zároveň dodávajú, že dodávateľ ani v rozhodcovskom konaní a ani v konaní

pred okresným súdom nepredložil žiadny dôkaz o tom, že dokument, ktorý dodávateľ

označil ako jeho všeobecné obchodné podmienky, naozaj v danom čase existoval a bol

prístupný na webstránke dodávateľa.

8. Podľa mienky sťažovateľov okresný súd v napadnutom uznesení „zjavne

nesprávnym spôsobom a bez právneho dôvodu zamieňa vzťahy medzi dodávateľom

a odberateľom so vzťahmi medzi obchodnou spoločnosťou a bývalými členmi jej

predstavenstva; rozhodcovská zmluva mala byť uzavretá (ak by sme pripustili

za akceptovateľný mechanizmus uzavretia rozhodcovskej zmluvy prostredníctvom

dodacieho listu spôsobom špecifikovaným vyššie) na riešenie sporov, ktoré vzniknú z

právneho vzťahu, ktorého predmetom je záväzok dodávateľa betónu (a tomu zodpovedajúce

právo spoločnosti ) dodať betón spoločnosti , a záväzok

spoločnosti (a tomu zodpovedajúce právo dodávateľa betónu) zaplatiť

cenu dodaného betónu“. Okresný súd však podľa sťažovateľov arbitrárne považoval za

uzavretú rozhodcovskú zmluvu na riešenie sporov z právneho vzťahu z titulu nároku na

náhradu škody obchodnej spoločnosti , voči jej štatutárom. Sťažovatelia

namietajú, že okresný súd nevysvetlil, v čom spočíva „iná zmena v osobe veriteľa alebo

dlžníka“ a „svojvoľne a protiprávne zamieňal pri svojej úvahe namiesto subjektov právnych

vzťahov celé právne vzťahy, pričom mu nebolo v právnej úvahe prekážkou ani to, že ten istý

subjekt (akciová spoločnosť) vystupuje raz ako dlžník (dodávateľsko - odberateľský vzťah),

druhý raz ako veriteľ (nároky z údajnej náhrady škody) a to bez akejkoľvek právnej

skutočnosti“.

9. Napadnutým uznesením (sťažovatelia mali pravdepodobne na mysli rozhodcovské

rozhodnutie, pozn.) sa podľa sťažovateľov rozhodol spor, ktorý „nie je ani v medziach

(neexistentnej) rozhodcovskej doložky“, čím okresný súd poprel zásadu, že nie je možné

nikoho v rozpore so zákonom zaväzovať dohodou v neprospech tretieho. Neexistuje žiadny

prejav vôle sťažovateľov ani ich právnych predchodcov, že by sa mali podrobiť

rozhodcovskej právomoci predmetného rozhodcovského súdu. Uvedeným spôsobom bez

právneho titulu tak okresný súd „prelomil“ garantované práva a slobody. V tejto

súvislosti sťažovatelia poukázali na .

10. Sťažovatelia ďalej poukázali na skutočnosť, že rozhodcovské rozhodnutie bolo

vydané rozhodcovským súdom, ktorý je odlišný od rozhodcovského súdu, ktorý mal byť

príslušný podľa deklarovanej rozhodcovskej doložky. Podľa dokladov predložených

dodávateľom, ktorý sa domáhal uplatňovania rozhodcovskej doložky, mal vo veci konať

, spol. s r. o, ktorý podľa výpisu z obchodného registra zanikol

v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom tejto spoločnosti je s. r. o. Okresný

súd sa však nezaoberal skutočnosťou, že ako rozhodcovský súd konal a rozhodoval

rozhodcovský súd, pri ktorom nebolo preukázané právne nástupníctvo ani k tvrdenej

rozhodcovskej doložke.

11. Napádané uznesenie tak podľa sťažovateľov protiprávne konvaliduje závažné

porušenia ich základných práv na spravodlivé súdne konanie a prístup k súdu, pretože

akceptovalo:

„a) odňatie zákonného sudcu vo veci, v ktorej namiesto všeobecného súdu konal

rozhodcovský súd;

b) nútené podrobenie sťažovateľov právomoci rozhodcovského súdu bez akéhokoľvek

právneho dôvodu;

c) odňatie práva na spravodlivý proces - napádané rozhodnutie protiprávne

konvalidovalo veľmi závažné právne vady rozhodcovského konania, kde boli sťažovatelia

žalovanými na nesprávnom súde a bola im uložená povinnosť z právneho titulu, ktorý nebol

preukázaný.“

12. Na základe uvedených dôvodov sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie ich základných práv podľa a 2 a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie a priznal sťažovateľom trovy právneho zastúpenia na účet ich právneho zástupcu.

II.

Relevantná právna úprava

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

19. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

20. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľmi namietané porušenie

ich základných práv podľa a 2 a práva podľa dohovoru,

k porušeniu ktorých malo dôjsť napadnutým uznesením okresného súdu, ktorý zamietol

žalobu sťažovateľov, ktorou sa domáhali vyslovenia nedostatku právomoci rozhodcovského

súdu v konaní vedenom na rozhodcovskom súde pod sp. zn. . Odôvodnenie

svojej ústavnej sťažnosti sťažovatelia založili na argumente absencie právomoci

rozhodcovského súdu konať vo veci z dôvodu neexistencie rozhodcovskej doložky medzi

sťažovateľmi a dodávateľom a z dôvodu, že rozhodcovským rozhodnutím bol rozhodnutý

spor, ktorý ani nebol v medziach sťažovateľmi namietanej neexistujúcej rozhodcovskej

doložky.

21. Vzhľadom na sťažovateľmi uplatnené námietky ústavný súd poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje, preto je možnosť intervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak ochranu neposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis

, , , ). Ak ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. § 132

ods. 2 ; ďalej porov. aj mutatis mutandis ,

, , , ).

22. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zisťoval, či sa

sťažovatelia mohli domôcť ochrany tých práv, porušenie ktorých v súvislosti s napadnutým

uznesením okresného súdu namietajú v konaní pred ústavným súdom, využitím iných

právnych prostriedkov, ktoré im zákon na ochranu ich práv priznáva.

23. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) rozhodcovský súd je

oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo

platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať

vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

24. Podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského

konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre

neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom

konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre

námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno

rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa

osobitného zákona;1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho

pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že

sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského

konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke

dozvie.

25. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský súd

rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2

rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom

rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc

rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní

po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti

rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok.

Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom

konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

26. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský

rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby

účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského

konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť

rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym

poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská

zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky.

27. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský

rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby

účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského

konania, ak rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená

rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že

rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky.

28. Podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku.

29. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský

rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet

sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe

alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

30. Z napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že rozsudok rozhodcovského

súdu bol vydaný 18. augusta 2016 a stal sa právoplatným a vykonateľným 26. augusta 2016.

31. Z citovaného § 40 zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že žalobu

na zrušenie rozhodcovského rozsudku môže podať účastník rozhodcovského konania, ktorý

popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. uvádza, že rozhodcovským rozsudkom sa

rozhodol spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky.

32. V prerokovávanej veci sú námietky sťažovateľov založené na tvrdení, že

rozhodcovská zmluva je neplatná z dôvodu, že nebola podpísaná oprávnenou osobou a že aj

v prípade platnosti rozhodcovskej doložky, predmetný spor nie je v jej medziach, a z tohto

dôvodu nebola založená právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

33. S ohľadom na citované ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj

obsah sťažnostnej argumentácie sťažovateľov je zrejmé, že sťažovatelia mohli námietky

uvedené v ústavnej sťažnosti uplatniť okrem inštitútu námietky nedostatku právomoci

rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21

ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, resp. podaním návrhu na rozhodnutie o tejto

námietke na súd v zmysle § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, čo aj urobili, aj

podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom

konaní. Z ústavnej sťažnosti nevyplýva, že by sťažovatelia využili možnosť uplatniť

uvedený právny prostriedok, ktorý im zákon na ochranu ich základných práv a slobôd

priznáva.

34. Skutočnosť, že sťažovatelia nevyužili účinný zákonný právny prostriedok, ktorý

mali k dispozícii na ochranu svojich základných práv alebo slobôd, tak zakladá

neprípustnosť ich ústavnej sťažnosti.

35. V spojitosti s tým je potrebné uviesť, že sťažnosť podľa

nepredstavuje právny prostriedok nápravy, ktorý možno využiť súčasne popri iných

prostriedkoch nápravy, ktoré majú sťažovatelia k dispozícii; takúto sťažnosť možno uplatniť

iba v tom prípade, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných prostriedkov nápravy došlo

podľa tvrdenia sťažovateľov k porušeniu ich základných práv alebo slobôd (m. m.

).

36. Sťažovatelia si preto nemôžu vyberať orgán verejnej moci, ktorý im má

poskytnúť ochranu pred namietaným porušením ich práv. Povinnosťou sťažovateľov je

vyčerpať všetky právne prostriedky ochrany nimi označených práv, porušenie ktorých

namietajú, tak ako to umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Až po ich vyčerpaní

a za predpokladu, že by boli splnené ostatné ústavné aj zákonné podmienky, by mohla byť

daná právomoc ústavného súdu ().

37. Meritórne preskúmanie ústavnej sťažnosti sťažovateľov ústavným súdom

v situácii, ak sťažovatelia nevyužili všetky opravné prostriedky, ktoré im zákon na ochranu

ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých sú oprávnení

podľa osobitných predpisov, hoci ich využiť mohli a mali, by bolo porušením princípu

subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom a sústavou

všeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

(obdobne ). Týmto sťažovatelia nenaplnili podmienku ustanovenú

v . Keďže sťažovatelia ani len netvrdili (tým menej

preukazovali), že citovaný právny prostriedok nevyčerpali z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, v okolnostiach ich prípadu ani neprichádzal do úvahy prípadný možný postup

ústavného súdu podľa .

38. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom

súde ústavnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol, pričom sa argumentáciou sťažovateľov

vo vzťahu k porušeniu nimi označených práv bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu