Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 392/2020
PDF · 355.16 KB
No categories available
II. ÚS 392/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej
a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , zastúpenej HHB, advokátska
kancelária s. r. o., Kopčianska 8/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr. Marek Hraška, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Csp 89/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej HHB advokátska kancelária, s. r. o.,
Kopčianska 8/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marek Hraška,
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Csp 89/2018
(ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou
z 12. júna 2018 domáha v napadnutom konaní vedenom okresným súdom zaplatenia sumy
93 € s príslušenstvom. Sťažovateľka uvádza, že v napadnutom konaní bol vydaný platobný
rozkaz, ktorý bol zrušený na základe podaného odporu. Po tom, čo jej okresný súd
1. februára 2019 doručil vyjadrenie žalovanej z 29. januára 2019, ostal v konaní nečinný.
3. Sťažovateľka sa so sťažnosťou na prieťahy obrátila 21. apríla 2020 na predsedu
okresného súdu. Predseda okresného súdu upovedomil sťažovateľku o spôsobe vybavenia
jej sťažnosti 21. mája 2020, pričom jej sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú, za vzniknuté
prieťahy sa ospravedlnil a uviedol, že namietaná vec bude zaradená medzi sledované veci,
s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace. Následne bol okresným súdom
stanovený termín pojednávania na 8. september 2020.
4. Sťažovateľka uvádza, že jej právna vec nie je skutkovo ani právne náročná, svojím
správaní neprispela k prieťahom v konaní a nadmerná zaťaženosť okresného súdu nemôže
ísť na úkor strán. Zastáva názor, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, a teda
k porušeniu jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
podľa čl. 6 ods. dohovoru, preto žiada o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000
€ s odôvodnením, že ide o spotrebiteľskú vec, pri rozhodovaní ktorej by mala byť
ako spotrebiteľ „osobitne chránená“.
5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,
aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo Sťažovateľky na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 Csp/89/2018 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I sa v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Csp/89/2018
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,00 EUR,
ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Sťažovateľke trovy právneho
zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
9. V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v systematike ústavy
sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46
ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje
takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu by bolo
možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2018 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania:
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
15. Ako vyplýva z upovedomenia predsedu okresného súdu o vybavení sťažnosti,
predmetná vec bude zaradená medzi sledované veci, s režimom kontroly úkonov v spise
každé tri mesiace. Vychádzajúc z uvedeného, prihliadajúc na vykonané procesné úkony
okresného súdu a doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ústavný súd konštatuje,
že doterajší postup okresného súdu je síce poznamenaný prieťahmi, avšak tieto nedosahujú
intenzitu, potrebnú na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky.
16. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,
III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu
buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
17. K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax
a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka
súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky, v závislosti od povahy
a zložitosti veci, nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. III. ÚS 50/2015).
18. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky posúdil
ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom
súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07,
III. ÚS 300/08) (výrok rozhodnutia). Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako takej
sa ústavný súd ďalšími sťažovateľkou uplatnenými návrhmi nezaoberal.
19. Na záver však ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku
rozsúdenej veci a v prípade, že prieťahy či neefektívna činnosť okresného súdu budú
pokračovať, sťažovateľka sa môže opätovne obrátiť na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu