Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 260/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

sťažovateľa , ,

zastúpeného advokátkou , , vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 562,86 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov)

na účet jeho právnej zástupkyne advokátky ,

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS

260/2020-14 z 26. mája 2020 prijal podľa o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. (ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je žalovaným v 1. rade v spore

o určenie neplatnosti právneho úkonu (výpovede z nájomnej zmluvy, pozn.) a určenie, že

nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nebytových priestorov naďalej trvá. Napadnuté

konanie sa začalo podaním žaloby a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

na okresnom súde 5. septembra 2016. Okresný súd uznesením č. k. -37

z 13. septembra 2016 vyhovel návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia

a obmedzil sťažovateľa v nakladaní s nehnuteľnosťou v jeho podielovom spoluvlastníctve

(neodkladné opatrenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 23. septembra 2016,

pozn.).

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že počas trvania napadnutého konania opakovane podával

na okresnom súde sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), ktoré predsedníčka súdu vyhodnotila ako nedôvodné; až

na základe jeho sťažnosti na prieťahy z 12. decembra 2020 okresný súd pripustil, že

v napadnutom konaní došlo ku vzniku neodôvodnených prieťahov.

2.2 Podľa vyjadrenia sťažovateľa v prebiehajúcom spore nejde o právne alebo

fakticky zložitú vec, ktorá by si vyžadovala prípravu na pojednávanie tri a pol roka, čo je

obdobie, počas ktorého okresný súd vo veci nenariadil jediný termín pojednávania.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby

ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn. porušené

boli a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

a náhrady trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

II.1 Vyjadrenie okresného súdu

4. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. doručenom ústavnému

súdu 25. júna 2020 podal chronologický prehľad procesných úkonov v napadnutom konaní

a k vecnej stránke podanej ústavnej sťažnosti uviedol, že bola zistená nečinnosť súdu, a to

v období od júla 2018, keď bol spis vrátený z odvolacieho súdu, až do augusta 2019, keď

súd doručoval vzájomnú žalobu na vyjadrenie strane sporu, a krátkodobá nečinnosť

v období od septembra 2019 do februára 2020, keď bolo vo veci nariadené pojednávanie.

4.1 Okresný súd ďalej uviedol, že eviduje sťažnosť sťažovateľa, ktorá bola súdu

postúpená Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) 20. septembra 2016

pod sp. zn. . Uvedená sťažnosť, ktorú sťažovateľ podal na postup súdu

v napadnutom konaní v súvislosti s vydaním rozhodnutia okresného súdu o neodkladnom

opatrení z 13. septembra 2016, bola vyhodnotená ako nedôvodná. Rovnako ako nedôvodné

boli vyhodnotené sťažnosti sťažovateľa na prieťahy podľa

Z. z., ktoré boli okresnému súdu doručené 10. novembra 2016 (sp. zn. , pozn.)

a 15. augusta 2017 (sp. zn. , pozn.).

4.2 Naposledy podaná sťažnosť sťažovateľa, ktorá bola postúpená krajským súdom

okresnému súdu 5. marca 2020, bola zhodnotená ako dôvodná, okresný súd konštatoval

jednotlivé obdobia nečinnosti a na základe týchto skutočností bol nad ďalšou plynulosťou

konania v napadnutom konaní nariadený dohľad predsedníčkou súdu, a to každé dva

mesiace.

4.3 K obsahovej stránke ústavnej sťažnosti okresný súd uviedol, že 4. júna 2020 sa

vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo na základe návrhu žalobcu rozhodnuté

o zastavení konania. Vzhľadom na túto skutočnosť sa okresný súd domnieva, že ústavná

sťažnosť sťažovateľa nesmeruje proti aktuálnemu či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a

preto nie je prostriedkom na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

4.4 Okresný súd tiež vyjadril názor, že sťažovateľom žiadané finančné

zadosťučinenie je neprimerane vysoké a z uvedeného dôvodu navrhol ústavnému súdu, aby

v prípade vyslovenia, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote porušené bolo, priznal mu nižšie ako žiadané finančné zadosťučinenie.

4.5 Zároveň okresný súd vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej

sťažnosti ( ).

II.2 Replika sťažovateľa

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ podal repliku, ktorá bola ústavnému súdu

doručená 17. júla 2020.

5.1 Sťažovateľ vo vzťahu k chronológii procesných úkonov okresného súdu upriamil

pozornosť na nepochopiteľný rozpor počiatočnej rýchlosti konania, keď okresný súd vydal

neodkladné opatrenie do siedmich dní od podania návrhu žalobkyňou s následnou, neskôr

zistenou nečinnosťou a vzniknutými prieťahmi. Sťažovateľ namietol účelnosť vykonaných

úkonov zo strany okresného súdu a tým súvisiaci vznik zavinených prieťahov v konaní, keď

podľa jeho názoru zdĺhavé vybavovanie návrhov sťažovateľa oproti promptnej reakcii

okresného súdu na návrhy žalobkyne je zjavným prejavom porušovania princípu rovnosti

strán pred súdom.

5.2 V kontexte vydaného uznesenia okresného súdu č. k. -250

zo 4. júna 2020, ktorým bolo konanie skončené v dôsledku späťvzatia návrhu žalobkyňou,

je podľa sťažovateľa evidentná existencia zavinených prieťahov a neúčelných úkonov súdu,

o čom svedčí napríklad aj pojednávanie nariadené na 19. október 2017, ktoré bolo odročené

na žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne. Uvedené zmarenie pojednávania sa udialo v čase,

keď boli okresnému súdu dobre známe skutočnosti, pre ktoré žalobkyňa 3. júna 2020 vzala

svoju žalobu späť. Sťažovateľ ako žalovaný v 1. rade už svojím podaním 13. septembra

2016 oznámil okresnému súdu, že nie je daný základ sporu a nejestvuje zmluva, určenia

neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáha. Napriek tomu žalobkyňa trvala na pokračovaní

v napadnutom konaní. Okresný súd nebral do úvahy opakované podania a návrhy

sťažovateľa svedčiace o tom, že žaloba nemá právny základ a nejestvuje nárok žalobkyne,

ktorému má byť poskytnutá ochrana. Okresný súd však napriek tomu pokračoval v konaní

a zároveň bol v určitých časových úsekoch nečinný, čím spôsobil prieťahy.

5.3 Sťažovateľ nemal možnosť sa vyjadriť k späťvzatiu žaloby žalobkyňou, keďže

podľa (ďalej aj „“) na nesúhlas žalovaného

so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo

predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Sťažovateľ mal záujem na tom, aby

konajúci súd o podanej žalobe meritórne rozhodol tak, že ju pre nedôvodnosť zamietne.

Takéto rozhodnutie by samozrejme pre sťažovateľa predstavovalo, okrem iného,

odstránenie stavu právnej neistoty. Dôsledky rozhodnutia okresného súdu o zastavení

konania z dôvodu späťvzatia žaloby vo vzťahu k sťažovateľovi (konkrétne v súvislosti

s rozhodnutím o náhrade trov konania) sťažovateľ podrobne uviedol vo svojom odvolaní,

ktoré proti uzneseniu o zastavení konania podal. Podľa jeho názoru predmetné uznesenie

o zastavení konania trpí hrubými hmotno-právnymi aj procesnými pochybeniami a je

v rozpore so zákonom. Toto rozhodnutie okresného súdu v dôsledku jeho pochybení

spôsobí ďalšie zavinené prieťahy v napadnutom konaní.

5.4 Vo vzťahu k vyjadreniu okresného súdu o neprimeranosti požadovaného

finančného zadosťučinenia sťažovateľ zdôraznil, že neodkladným opatrením vydaným

okresným súdom v napadnutom konaní bola sťažovateľovi uložená povinnosť znášať

užívanie nehnuteľnosti, ktorej je podielovým spoluvlastníkom, bezodplatne až

do právoplatného skončenia veci spoločnosťou (nájomcom, pozn.). Týmto

nezákonným rozhodnutím vznikla sťažovateľovi škoda, keďže je nútený znášať užívanie

svojho majetku bez akejkoľvek náhrady. Na tomto mieste sťažovateľ upriamuje pozornosť

aj na to, že okresný súd v napadnutom konaní protinávrh sťažovateľa na zaplatenie

nájomného na pojednávaní 4. júna 2020 nepripustil, resp. ani o tomto protinávrhu

nerozhodol. Toto je ďalšia z množstva vád, ktorými podľa sťažovateľa trpí uznesenie

okresného súdu č. k. 15 C 767/ 2016-250 zo 4. júna 2020 o zastavení konania a ktoré

zakladajú jeho nezákonnosť.

5. 5 Sťažovateľ zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho prejednania veci.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu

a chronologického prehľadu úkonov ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti

o priebehu napadnutého konania:

- 5. septembra 2016 podaná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu spolu s

návrhom na vydanie neodkladného opatrenia,

- 13. septembra 2016 pod č. k. -37 vydané neodkladné opatrenie,

zároveň žalobkyňa vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu a

odoslané poučenia o procesných právach a povinnostiach spolu so žalobou na

vyjadrenie žalovaným,

- 20. septembra 2016 a 26. septembra 2016 doručené odvolania žalovaného v 1.

rade a žalovaného v 2. rade proti uzneseniu okresného súdu o nariadení

neodkladného opatrenia,

- 13. októbra 2016 výzva žalobkyni, aby predložila rovnopis návrhu na zmenu

žaloby z 13. septembra 2016 s prílohami, zároveň boli doručované odvolania

žalovaného v 1. a 2. rade na vyjadrenie; rovnopis návrhu na zmenu žaloby žalobkyňa

doručila 4. novembra 2016,

- 7. novembra 2016 doručené vyjadrenie žalobkyne k podaným odvolaniam

žalovaného v 1. a 2. rade,

- 16. novembra 2016 zaslané vyjadrenie žalobkyne žalovanému v 1. a v 2. rade,

- 18. novembra 2016 spis predložený na krajskom súde na rozhodnutie o odvolaní

žalovaných proti uzneseniu okresného súdu č. k. -37 z 13. septembra

2016,

- 22. decembra 2016 rozhodol krajský súd uznesením sp .zn. ,

ktorým uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil,

- 20. januára 2017 bol súdny spis vrátený okresnému súdu na konanie vo veci

samej,

- 20. februára 2017 podal žalovaný v 1. rade návrh na zrušenie neodkladného

opatrenia; žalobkyňa sa k návrhu vyjadrila 25. apríla 2017,

- 22. augusta 2017 nariadené pojednávanie na 19. október 2017, ktoré bolo zrušené

na žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne došlej súdu 13. októbra 2017,

- 18. októbra 2017 okresný súd oznámil sporovým stranám zrušenie pôvodne

nariadeného pojednávania a pojednávanie odročil na neurčito,

- 8. novembra 2017 okresný súd zrušil neodkladné opatrenie uznesením č. k.

-207 proti uvedenému rozhodnutiu podala 28. novembra 2017

žalobkyňa odvolanie,

- 3. januára 2018 okresný súd doručoval sporovým stranám odvolanie žalobkyne

na vyjadrenie,

- 8. januára 2018 žalovaný v 2. rade reklamoval doručenie uznesenie o zrušení

neodkladného opatrenia,

- 11. januára 2018 okresný súd pristúpil k opakovanému doručovaniu,

- 22. januára 2018 a 23. januára 2018 doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade

a žalovaného v 1. rade k odvolaniu žalobkyne,

- 27. februára 2018 súdny spis preložený na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne

krajskému súdu,

- 28. júna 2018 krajský súd uznesením sp. zn. napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalovaných na zrušenie neodkladného opatrenia

zamietol,

- 5. júla 2019 doručená vzájomná žaloba žalovaného v 1. rade podľa ,

- 25. februára 2020 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 4. jún 2020,

- 3. júna 2020 bolo okresnému súdu doručené úplne späťvzatie žaloby žalobkyňou,

- 4. júna 2020 okresný súd vo veci uskutočnil pojednávanie, nepripustil protinávrh

žalovaného v 1. rade, zároveň rozhodol uznesením č. k. -250 tak, že

konanie zastavil a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný

princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení .

13.1 Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, z o predbežnom prejednaní sporu ‒ a

následkoch neprítomnosti strán, aj z , podľa ktorého pojednávanie vedie

súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na

povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety, podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

13.2 Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

IV. ÚS74/02, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

15. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu (výpovede

z nájomnej zmluvy, pozn.) tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ho nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité.

16. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

16.1 V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil

okolnosti, ktoré mohli mať za následok vznik zbytočných prieťahov.

17. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

17.1 Okresný súd bezprostredne po doručení žalobného návrhu a návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia 5. septembra 2016 síce postupoval vo veci plynule a rozhodol

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č. k. -37

z 13. septembra 2016. Ďalší postup okresného súdu v napadnutom konaní sa obmedzil

na procesné úkony doručovania písomností určených sporovým stranám.

17.2 Prvé pojednávanie vo veci mal okresný súd uskutočniť 19. októbra 2017, teda

po viac ako jednom roku od začatia napadnutého konania. Z dôvodu ospravedlnenia

neúčasti právnej zástupkyne žalobkyne okresný súd nariadené pojednávanie zrušil a odročil

ho na neurčito, o čom informoval strany sporu 18. októbra 2017. Ústavný súd na tomto

mieste poznamenáva, že tento postup okresného súdu bol v príkrom rozpore s § 184 ods. 1

druhou vetou , podľa ktorého je odročenie pojednávania na neurčito prakticky

vylúčené.

17.3 Ústavný súd vzhliadol v postupe okresného súdu značnú nesústredenosť,

premietnutú najmä do značných odstupov medzi jednotlivými procesnými úkonmi vrátane

nesprávneho doručovania (k tomu bližšie pozri bod 7 odôvodnenia nálezu).

17.4 Absolútnu nečinnosť okresného súdu možno konštatovať v období od 28. júna

2018 do 4. júna 2020 (takmer 2 roky), počas ktorého okresný súd neuskutočnil vo veci

žiadny relevantný úkon. Tento spôsob vedenia napadnutého konania nie je podľa názoru

ústavného súdu v súlade s požiadavkou rýchleho a efektívneho prejednania veci.

17.5 Okresný súd na prvom a jedinom uskutočnenom pojednávaní vydal uznesenie

o zastavení konania č. k. -250 zo 4. júna 2020 podľa , a to

na základe dispozičného prejavu vôle žalobcu, ktorým bolo späťvzatie žaloby v celom

rozsahu (k tomu pozri ). Okresný súd tak len de facto reagoval na jednostranný

procesný úkon žalobcu, ktorý prejavil svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom

dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.

17.6 Ústavný súd konštatuje, že aj keď v období od 18. novembra 2016

do 20. januára 2017 (obdobie 2 mesiacov) a opätovne od 27. februára 2018 do 28. júna 2018

(obdobie 4 mesiacov) sa súdny spis nachádzal mimo dispozície okresného súdu, keď

krajský súd opakovane rozhodoval o opravných prostriedkoch sporových strán, toto obdobie

v kontexte komplexného posúdenia postupu okresného súdu nepovažuje ústavný súd

za relevantnú okolnosť, ktorá by ovplyvnila celkovú dĺžku napadnutého konania.

17.7 Sťažovateľ vo svojej replike (bod 5.3 odôvodnenia tohto nálezu) ústavnému

súdu uviedol, že ako žalovaný v 1. rade 17. júla 2020 podal proti uzneseniu okresného súdu

o zastavení konania č. k. -250 zo 4. júna 2020 odvolanie.

17.8 Overením aktuálneho stavu napadnutého konania ústavný súd zistil, že okresný

súd predložil súdny spis na rozhodnutie o odvolaní žalovaného v 1. rade súdu druhej

inštancie 3. septembra 2020.

IV.

Závery ústavného súdu

18. Ústavný súd vyhodnotením postupu okresného súdu konštatuje, že doterajšia

dĺžka napadnutého konania (4 roky) z ústavnoprávneho hľadiska nenapĺňa požiadavku

dosiahnutia meritórneho rozhodnutia v primeranej lehote.

18.1 Navyše sťažovateľ podal proti uzneseniu, ktorým okresný súd rozhodol

o zastavení konania ( ) odvolanie, čím sa napadnuté konanie presunulo

do fázy rozhodovania súdu druhej inštancie.

18.2 Možno tak uzavrieť, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným súdom

pod sp. zn. (bod 18.2 – 18.5 odôvodnenia nálezu) došlo k neprimeraným

prieťahom a bolo skutočne zasiahnuté do ústavne zaručeného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

dohovoru, takže podmienky zásahu ústavného súdu podľa , tak ako boli

uvedené, sú tu splnené (bod 1 výroku nálezu).

VI.

Prikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie

19. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

20. Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-250 zo 4. júna 2020 odvolanie, a teda napadnuté konanie nie je právoplatne

skončené, ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu) pre prípad, že vec

bude okresnému súdu vrátená súdom druhej inštancie na nové rozhodnutie.

21. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

22. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

23. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €.

Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia odôvodnil najmä tým, že v dôsledku

vydaného neodkladného opatrenia nemôže disponovať s nehnuteľnosťou, ktorej je

podielovým spoluvlastníkom, čím mu vzniká škoda. Dĺžka napadnutého konania a niekoľko

rokov trvajúci spor spôsobili sťažovateľovi ujmu (ušlé nájomné), ako aj stratu času

i finančných prostriedkov vynaložených na súdne konanie.

24. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva ().

25. Ústavný súd dodáva, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané finančné

zadosťučinenie podľa v žiadnom rozsahu nijakým spôsobom

nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní

o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti

s uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať

primerané finančné zadosťučinenie podľa sťažovateľovi, ktorého

sťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési

odškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len

akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je

autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom

pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne

základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty

(, , , ).

26. V konkrétnom prípade sťažovateľa prichádza do úvahy priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia, avšak s prihliadnutím na predmet napadnutého konania

a na jeho celkovú dĺžku je výška sťažovateľom požadovaného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € neprimerane vysoká.

27. V tejto súvislosti ústavný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že cieľom priznania

primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia

základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,

a preto považoval ústavný súd priznané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 € (bod 3

výroku nálezu) za spravodlivé a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel

(bod 5 výroku nálezu).

VII.

Trovy konania

28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

29. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.

30. Ústavný súd priznal náhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti, replika sťažovateľa) v súlade s § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov advokátke . Náhrada za tri úkony právnej služby

vykonané v roku 2020 (3 x 177 €) spolu s režijným paušálom (3 x 10,62 €) predstavuje

sumu celkom 562,86 €.

31. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa advokátky , ,

v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu ( v spojení

s ).

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu