Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 447/2020
PDF · 413.55 KB
No categories available
I. ÚS 447/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka
a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky
obchodnej spoločnosti ,
, zastúpenej advokátskou kanceláriou A. K. JUDr. NOVÁČKOVÁ s. r. o.,
Mandľová 28, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Zdenko Nováček,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
24 Up 300/2020 z 18. marca 2020 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
24 Up 300/2020 z 10. júna 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta
2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti
(ďalej len „sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
24 Up 300/2020 z 18. marca 2020 a uznesením okresného súdu sp. zn. 24 Up 300/2020
z 10. júna 2020 (spolu aj „napadnuté uznesenia“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 4. februára 2020
na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu proti ,
, (ďalej len „žalovaný“),
o zaplatenie sumy 112 636,97 € s príslušenstvom.
3. Okresný súd uznesením sp. zn. 24 Up 300/2020 z 18. marca 2020, vydaným
vyšším súdnym úradníkom (ďalej aj „uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom“),
prvým výrokom návrh sťažovateľky na vydanie platobného rozkazu odmietol a druhým
výrokom sťažovateľke nepriznal náhradu trov konania.
4. Na základe sťažnosti podanej sťažovateľkou proti uzneseniu vydanému vyšším
súdnym úradníkom okresný súd uznesením sp. zn. 24 Up 300/2020 z 10. júna 2020 (ďalej aj
„uznesenie vydané sudcom“) prvým výrokom sťažnosť sťažovateľky zamietol a druhým
výrokom rozhodol, že sťažovateľka nemá nárok na náhradu trov konania o zamietnutí
sťažnosti.
5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta arbitrárnosť uznesenia vydaného
sudcom, keď sa okresný súd nevysporiadal s jej argumentáciou o tom, že žalovaný škodový
nárok je, čo sa týka porušenia povinnosti, zodpovednej osoby, výšky škody či príčinnej
súvislosti už zo zákona daný a preukázaný už len právnou (prezumpčnou) domnienkou
podľa § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“), čo sťažovateľka preukázala listinnými dôkazmi. Sťažovateľka v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), zo svojej pôsobnosti
nevylučuje nároky na náhradu škody, obzvlášť tie, ktoré sú právne aj listinne osvedčené
zákonnou domnienkou.
6. V prospech svojho sťažnostného návrhu sťažovateľka argumentuje
aj skutočnosťou, že k porušeniu jej práva na súdnu ochranu došlo aj tým, že napriek
procesnému splneniu podmienky podľa § 3 ods. 4 zákona o upomínacom konaní,
podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva
zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu, jej okresný súd
odmietol poskytnúť súdnu ochranu jej nároku v podobe vydania k tomu zo zákona určeného
platobného rozkazu. Podľa názoru sťažovateľky tým okresný súd poprel účel, resp. zmysel
právnej domnienky podľa § 11a zákon o konkurze a reštrukturalizácii a súčasne poprel
aj účel zákona o upomínanom konaní, ktorým bolo zrýchlenie a zlacnenie peňažných sporov
a osvedčený nárok na náhradu škody v rozpore s § 3 ods. 6 zákona o upomínacom konaní
svojvoľne vyňal z práva na spravodlivé súdne konanie, vykonávané prostredníctvom k tomu
špeciálne určeného upomínacieho konania.
7. K porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1
dodatkového protokolu sťažovateľka uvádza, že „... keď Porušovateľ odmietol
sťažovateľovi poskytnúť zákonom určenú súdnu ochranu upomínacieho konania,
čím v rozpore s účelom ZoUK sťažovateľa donútil si za poskytnutie súdnej ochrany priplatiť
sumu + 3.379 € (súdny poplatok 6.758 € namiesto upomínacieho poplatku 3.379 €), pričom
mu súčasne odmietol vrátiť časť súdno-upomínacieho poplatku vo výške 33,79 € (1%),
tak v rozpore s článkom 1 Protokolu 1 Dohovoru a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR zároveň zasiahol
aj do majetkových práv sťažovateľa pokojne užívať tento svoj majetok v rozsahu
+3.421,79 €...“.
8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. 24Up/300/2020
z 10.6.2020 porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. 24Up/300/2020
z 18.3.2020 porušené bolo.
3. Základné právo sťažovateľa užívať svoj majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR
a čl. 1 Protokolu 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uzneseniami
Okresného súdu Banská Bystrica č. 24Up/300/2020 z 10.6.2020 a 24Up/300/2020
z 18.3.2020 porušené bolo.
4. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.421,79 €
5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia 450,29 €.“
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“).
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
17. Podľa čl. 1 prvej vety dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická
osoba má právo pokojne užívať svoj majetok
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona o upomínacom konaní tento zákon upravuje príslušnosť
súdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní, v ktorom sa rozhodujú spory
o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona o upomínacom konaní je upomínacie konanie
alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného
sporového poriadku.
20. Podľa § 6 ods. 3 zákona o upomínacom konaní odmietnutie návrhu nie je
prekážkou na opätovné uplatnenie nároku podľa tohto zákona alebo na jeho uplatnenie
podľa Civilného sporového poriadku.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
21. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke, že okresný súd
„odignorovaním sťažnostnej argumentácie sťažovateľky, svojvoľným odignorovaním
zákonnej domnienky o preukázaní žalovaného práva a svojvoľným vylúčením nárokov
na náhrady škody z upomínacieho konania“ porušil sťažovateľkine v ústavnej sťažnosti
označené práva.
III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového
protokolu uznesením okresného súdu sp. zn. 24 Up 300/2020 z 18. marca 2020
22. Uznesenie okresného súdu sp. zn. 24 Up 300/2020 z 18. marca 2020
je uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, pričom v zmysle § 239 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov je proti nemu prípustná sťažnosť,
o ktorej rozhoduje sudca.
23. Sťažovateľka využila možnosť podať proti rozhodnutiu okresného súdu
o odmietnutí jej návrhu na vydanie platobného rozkazu sťažnosť. O podanej sťažnosti
rozhodol okresný súd konajúci prostredníctvom sudcu uznesením sp. zn. 24 Up 300/2020
z 10. júna 2020.
24. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti
medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe
subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany
základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1
ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,
ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd [čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy
(napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01)].
25. Vo vzťahu k uplatňovaniu spomínaného princípu subsidiarity judikatúra
ústavného súdu stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže
byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci,
v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých
ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. I. ÚS 214/09).
Podľa právneho názoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia
o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd
svojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd
môže urobiť zásah na ochranu ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú
schopné protiústavný stav napraviť (m. m. IV. ÚS 322/09).
26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu
vydaným vyšším súdnym úradníkom konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej
prerokovaniu ústavnej sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.
27. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu
k uzneseniu okresného súdu sp. zn. 24 Up 300/2020 z 18. marca 2020 odmietnuť podľa § 56
ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na jej prerokovanie.
III.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového
protokolu uznesením okresného súdu sp. zn. 24 Up 300/2020 z 10. júna 2020
28. Zo sťažnostnej argumentácie sťažovateľky vyplýva jej nesúhlas s postupom
okresného súdu, ktorý nevydal platobný rozkaz v upomínacom konaní z dôvodu,
že ňou uplatňovaný nárok nemožno odôvodnene predpokladať. Sťažovateľka tvrdí,
že splnila všetky predpoklady na to, aby v jej veci platobný rozkaz vydaný bol.
29. Bez potreby detailnejšieho vysporiadavania sa s námietkami sťažovateľky
zhrnutými v rámci bodov 5 až 7 tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že mu neprislúcha
prehodnocovať (ne)splnenie predpokladov na vydanie platobného rozkazu v upomínacom
konaní; jeho právomoc totiž nenahrádza postupy a rozhodnutia všeobecných súdov
a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je
opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Zákon o upomínacom konaní
vyslovene ráta s možnosťou odmietnutia návrhu na vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní, pokiaľ všeobecný súd na podklade žalobcom predložených tvrdení
a dôkazov usúdi, že nie sú splnené podmienky na jeho vydanie (§ 6 ods. 1 zákona
o upomínacom konaní). Okresný súd vo veci sťažovateľky postupoval v zmysle citovaných
zákonných ustanovení, pričom z uznesenia okresného súdu vydaného sudcom nevyplýva
svojvôľa alebo taká aplikácia a interpretácia relevantnej právnej úpravy, ktorá by bola
extrémnym vybočením z pravidiel upravujúcich upomínacie konanie, tak ako to tvrdí
sťažovateľka.
30. Z ústavnoprávneho hľadiska je podstatné to, že nevydaním platobného rozkazu
v upomínacom konaní nemohlo dôjsť k zásahu do práv sťažovateľky. Zmyslom a účelom
ústavného práva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie) je totiž
zaručiť, resp. umožniť každému reálny prístup k súdu, a to po splnení podmienok
ustanovených zákonom (I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96), pretože len v takom prípade
sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva na súdnu ochranu. Skutočnosť,
že sťažovateľke nebola poskytnutá ochrana vo forme, akú žiadala (platobný rozkaz),
ešte neznamená, že jej bol odopretý prístup k súdu, pretože napadnuté uznesenie nevyvolalo
u sťažovateľky konkrétne relevantné negatívne dôsledky vzťahujúce sa k ňou uplatnenému
nároku, ktoré by už nebolo možné korigovať ďalším procesným postupom (m. m.
31. Z už citovaných ustanovení zákona o upomínacom konaní vyplýva,
že upomínacie konanie je (len) alternatívnym spôsobom riešenia sporov vzniknutých
pri uplatňovaní peňažných nárokov, využitie ktorého však za ustanovených podmienok
(odmietnutie návrhu) nevylučuje právo strany sporu (účastníka upomínacieho konania)
na opätovné uplatnenie peňažného nároku civilnou žalobou podľa príslušných ustanovení
Civilného sporového poriadku. Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní teda nezakladá prekážku rei iudicatae a nevylučuje možnosť
účastníka upomínacieho konania obrátiť sa so svojím peňažným nárokom na príslušný
všeobecný súd (porov. IV. ÚS 276/2018, č. 67/2018 ZNaU).
32. Na základe uvedeného ústavný súd sumarizuje, že nevydaním platobného
rozkazu v upomínacom konaní sa sťažovateľke súdna ochrana ako taká neodopiera, pretože
má na ochranu svojich práv k dispozícii účinný právny prostriedok, o ktorom je oprávnený
rozhodnúť všeobecný súd, čo, ako sama sťažovateľka uvádza, aj využila, a na Okresnom
súde Bratislava I sa pod sp. zn. 40 Cb 54/2020 aktuálne vedie konanie proti žalovanému
o zaplatenie sumy 112 636,97 € s príslušenstvom na základe ňou podanej žaloby. Za týchto
okolností možno považovať ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti za predčasne
podanú, a preto ju ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2
písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
33. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch
sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu