Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 447/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátskou kanceláriou A. K. JUDr. NOVÁČKOVÁ s. r. o.,

Mandľová 28, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Zdenko Nováček,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 18. marca 2020 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 10. júna 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 18. marca 2020 a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 10. júna 2020 (spolu aj „napadnuté uznesenia“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 4. februára 2020

na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu proti ,

, (ďalej len „žalovaný“),

o zaplatenie sumy 112 636,97 € s príslušenstvom.

3. Okresný súd uznesením sp. zn. z 18. marca 2020, vydaným

vyšším súdnym úradníkom (ďalej aj „uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom“),

prvým výrokom návrh sťažovateľky na vydanie platobného rozkazu odmietol a druhým

výrokom sťažovateľke nepriznal náhradu trov konania.

4. Na základe sťažnosti podanej sťažovateľkou proti uzneseniu vydanému vyšším

súdnym úradníkom okresný súd uznesením sp. zn. z 10. júna 2020 (ďalej aj

„uznesenie vydané sudcom“) prvým výrokom sťažnosť sťažovateľky zamietol a druhým

výrokom rozhodol, že sťažovateľka nemá nárok na náhradu trov konania o zamietnutí

sťažnosti.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta arbitrárnosť uznesenia vydaného

sudcom, keď sa okresný súd nevysporiadal s jej argumentáciou o tom, že žalovaný škodový

nárok je, čo sa týka porušenia povinnosti, zodpovednej osoby, výšky škody či príčinnej

súvislosti už zo zákona daný a preukázaný už len právnou (prezumpčnou) domnienkou

podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“), čo sťažovateľka preukázala listinnými dôkazmi. Sťažovateľka v tejto

súvislosti zdôrazňuje, že o upomínacom konaní a o doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), zo svojej pôsobnosti

nevylučuje nároky na náhradu škody, obzvlášť tie, ktoré sú právne aj listinne osvedčené

zákonnou domnienkou.

6. V prospech svojho sťažnostného návrhu sťažovateľka argumentuje

aj skutočnosťou, že k porušeniu jej práva na súdnu ochranu došlo aj tým, že napriek

procesnému splneniu podmienky podľa § 3 ods. 4 zákona o upomínacom konaní,

podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva

zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu, jej okresný súd

odmietol poskytnúť súdnu ochranu jej nároku v podobe vydania k tomu zo zákona určeného

platobného rozkazu. Podľa názoru sťažovateľky tým okresný súd poprel účel, resp. zmysel

právnej domnienky podľa § 11a zákon o konkurze a reštrukturalizácii a súčasne poprel

aj účel zákona o upomínanom konaní, ktorým bolo zrýchlenie a zlacnenie peňažných sporov

a osvedčený nárok na náhradu škody v rozpore s § 3 ods. 6 zákona o upomínacom konaní

svojvoľne vyňal z práva na spravodlivé súdne konanie, vykonávané prostredníctvom k tomu

špeciálne určeného upomínacieho konania.

7. K porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dodatkového protokolu sťažovateľka uvádza, že „... keď Porušovateľ odmietol

sťažovateľovi poskytnúť zákonom určenú súdnu ochranu upomínacieho konania,

čím v rozpore s účelom ZoUK sťažovateľa donútil si za poskytnutie súdnej ochrany priplatiť

sumu + 3.379 € (súdny poplatok 6.758 € namiesto upomínacieho poplatku 3.379 €), pričom

mu súčasne odmietol vrátiť časť súdno-upomínacieho poplatku vo výške 33,79 € (1%),

tak v rozpore s článkom 1 Protokolu 1 Dohovoru a SR zároveň zasiahol

aj do majetkových práv sťažovateľa pokojne užívať tento svoj majetok v rozsahu

+3.421,79 €...“.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR

a na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.

z 10.6.2020 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR

a na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.

z 18.3.2020 porušené bolo.

3. Základné právo sťažovateľa užívať svoj majetok podľa SR

a čl. 1 Protokolu 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uzneseniami

Okresného súdu Banská Bystrica č. z 10.6.2020 a

z 18.3.2020 porušené bolo.

4. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.421,79 €

5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia 450,29 €.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

17. Podľa čl. 1 prvej vety dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická

osoba má právo pokojne užívať svoj majetok

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona o upomínacom konaní tento zákon upravuje príslušnosť

súdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní, v ktorom sa rozhodujú spory

o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona o upomínacom konaní je upomínacie konanie

alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného

sporového poriadku.

20. Podľa § 6 ods. 3 zákona o upomínacom konaní odmietnutie návrhu nie je

prekážkou na opätovné uplatnenie nároku podľa tohto zákona alebo na jeho uplatnenie

podľa .

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke, že okresný súd

„odignorovaním sťažnostnej argumentácie sťažovateľky, svojvoľným odignorovaním

zákonnej domnienky o preukázaní žalovaného práva a svojvoľným vylúčením nárokov

na náhrady škody z upomínacieho konania“ porušil sťažovateľkine v ústavnej sťažnosti

označené práva.

III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa dohovoru a práva podľa dodatkového

protokolu uznesením okresného súdu sp. zn. z 18. marca 2020

22. Uznesenie okresného súdu sp. zn. z 18. marca 2020

je uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, pričom v zmysle § 239 ods. 1 Civilného

sporového poriadku v znení neskorších predpisov je proti nemu prípustná sťažnosť,

o ktorej rozhoduje sudca.

23. Sťažovateľka využila možnosť podať proti rozhodnutiu okresného súdu

o odmietnutí jej návrhu na vydanie platobného rozkazu sťažnosť. O podanej sťažnosti

rozhodol okresný súd konajúci prostredníctvom sudcu uznesením sp. zn.

z 10. júna 2020.

24. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd [ a 2 a

(napr. , )].

25. Vo vzťahu k uplatňovaniu spomínaného princípu subsidiarity judikatúra

ústavného súdu stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže

byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci,

v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých

ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ).

Podľa právneho názoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia

o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd

svojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd

môže urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú

schopné protiústavný stav napraviť (m. m. ).

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu

vydaným vyšším súdnym úradníkom konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej

prerokovaniu ústavnej sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.

27. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu

k uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 18. marca 2020 odmietnuť podľa § 56

ods. 2 písm. a) v spojení s pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa dohovoru a práva podľa dodatkového

protokolu uznesením okresného súdu sp. zn. z 10. júna 2020

28. Zo sťažnostnej argumentácie sťažovateľky vyplýva jej nesúhlas s postupom

okresného súdu, ktorý nevydal platobný rozkaz v upomínacom konaní z dôvodu,

že ňou uplatňovaný nárok nemožno odôvodnene predpokladať. Sťažovateľka tvrdí,

že splnila všetky predpoklady na to, aby v jej veci platobný rozkaz vydaný bol.

29. Bez potreby detailnejšieho vysporiadavania sa s námietkami sťažovateľky

zhrnutými v rámci bodov 5 až 7 tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že mu neprislúcha

prehodnocovať (ne)splnenie predpokladov na vydanie platobného rozkazu v upomínacom

konaní; jeho právomoc totiž nenahrádza postupy a rozhodnutia všeobecných súdov

a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je

opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Zákon o upomínacom konaní

vyslovene ráta s možnosťou odmietnutia návrhu na vydanie platobného rozkazu

v upomínacom konaní, pokiaľ všeobecný súd na podklade žalobcom predložených tvrdení

a dôkazov usúdi, že nie sú splnené podmienky na jeho vydanie (§ 6 ods. 1 zákona

o upomínacom konaní). Okresný súd vo veci sťažovateľky postupoval v zmysle citovaných

zákonných ustanovení, pričom z uznesenia okresného súdu vydaného sudcom nevyplýva

svojvôľa alebo taká aplikácia a interpretácia relevantnej právnej úpravy, ktorá by bola

extrémnym vybočením z pravidiel upravujúcich upomínacie konanie, tak ako to tvrdí

sťažovateľka.

30. Z ústavnoprávneho hľadiska je podstatné to, že nevydaním platobného rozkazu

v upomínacom konaní nemohlo dôjsť k zásahu do práv sťažovateľky. Zmyslom a účelom

ústavného práva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie) je totiž

zaručiť, resp. umožniť každému reálny prístup k súdu, a to po splnení podmienok

ustanovených zákonom (, ), pretože len v takom prípade

sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva na súdnu ochranu. Skutočnosť,

že sťažovateľke nebola poskytnutá ochrana vo forme, akú žiadala (platobný rozkaz),

ešte neznamená, že jej bol odopretý prístup k súdu, pretože napadnuté uznesenie nevyvolalo

u sťažovateľky konkrétne relevantné negatívne dôsledky vzťahujúce sa k ňou uplatnenému

nároku, ktoré by už nebolo možné korigovať ďalším procesným postupom (m. m.

).

31. Z už citovaných ustanovení zákona o upomínacom konaní vyplýva,

že upomínacie konanie je (len) alternatívnym spôsobom riešenia sporov vzniknutých

pri uplatňovaní peňažných nárokov, využitie ktorého však za ustanovených podmienok

(odmietnutie návrhu) nevylučuje právo strany sporu (účastníka upomínacieho konania)

na opätovné uplatnenie peňažného nároku civilnou žalobou podľa príslušných ustanovení

. Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na vydanie platobného

rozkazu v upomínacom konaní teda nezakladá prekážku rei iudicatae a nevylučuje možnosť

účastníka upomínacieho konania obrátiť sa so svojím peňažným nárokom na príslušný

všeobecný súd (porov. , č. 67/2018 ZNaU).

32. Na základe uvedeného ústavný súd sumarizuje, že nevydaním platobného

rozkazu v upomínacom konaní sa sťažovateľke súdna ochrana ako taká neodopiera, pretože

má na ochranu svojich práv k dispozícii účinný právny prostriedok, o ktorom je oprávnený

rozhodnúť všeobecný súd, čo, ako sama sťažovateľka uvádza, aj využila, a na Okresnom

súde Bratislava I sa pod sp. zn. aktuálne vedie konanie proti žalovanému

o zaplatenie sumy 112 636,97 € s príslušenstvom na základe ňou podanej žaloby. Za týchto

okolností možno považovať ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti za predčasne

podanú, a preto ju ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. d) v spojení s ako neprípustnú.

33. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu