Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 454/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Hojer

s. r. o. advokátska kancelária, Šustekova 51, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Roman Hojer, vo veci namietaného porušenia „práva na slobodu pohybu

a pobytu“ opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

č. zo 17. apríla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého opatrenia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

„práva na slobodu pohybu a pobytu“ opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej

republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) č. zo 17. apríla 2020

(ďalej len „napadnuté opatrenie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že úrad verejného zdravotníctva

ako príslušný orgán podľa o ochrane, podpore

a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie

na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej

republiky č. 111 z 11. marca 2020 dňom 12. marca 2020 a pandémie ochorenia COVID-19

vyhlásenej 11. marca 2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie

v súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu Slovenskej republiky

z 15. apríla 2020 podľa , a a

Z. z. nariadil všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 h vstúpia na územie

Slovenskej republiky, izoláciu v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú

na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení

negatívneho výsledku tejto osobe nariadil domácu izoláciu v celkovej súhrnnej dobe 14 dní

s tým, že po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s touto osobou

v spoločnej domácnosti.

3. Po pricestovaní na územie Slovenskej republiky a prekročení štátnej hranice

6. apríla 2020 bola sťažovateľka „príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky...

prepravená do zariadenia štátnej karantény, ktoré sa nachádza v Tatranskej Lomnici“,

kde strávila 25 dní (od 6. apríla 2020 do 30. apríla 2020), počas ktorých „prežívala

v zariadení karantény obrovský stres a paniku“. Sťažovateľka zastáva názor, že povinným

umiestnením v štátnej karanténe došlo k porušeniu jej základných práv a slobôd a v tejto

súvislosti v odôvodnení ústavnej sťažnosti citovala znenie čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 16

ods. 1, , a 2 a a 3

(ďalej len „ústava“) a čl. 2 ods. 1 a 3 Dodatkového protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. „Veľmi ťažko znášala značné obmedzenia svojej

osobnej slobody a narušenie svojho súkromia... Tento neadekvátny zásah štátnych orgánov

do života sťažovateľky... negatívnym spôsobom ovplyvnil život sťažovateľky.“. Sťažovateľka

je toho názoru, že „bolo neprávom zasiahnuté predovšetkým do jej práva na slobodu

pohybu a pobytu a tiež do práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti... a práva na jej súkromný

a rodinný život“. Obmedzenia základných práv považuje za „úplne bezdôvodné

a nezákonné“, keďže „neexistujú žiadne oprávnenia, na základe ktorých vláda Slovenskej

republiky, či úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zasahuje do práva

na slobodu pohybu a pobytu občanov“. Sťažovateľka tiež poukázala

na to, že sa v karanténnom zariadení opakovane nakazila počas izolácie, čím utrpela okrem

ujmy na osobnosti a ľudskej dôstojnosti aj ujmu na zdraví a tiež v súvislosti s nákladmi

na stravu a prevoz do zariadenia aj majetkovú škodu. Sťažovateľka poukázala

na to, že má vlastné obydlie, kde mohla byť umiestnená do domácej karantény bez ujmy

na zdraví.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla,

aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal rozhodnutie v znení:

„1. Opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

č. zo dňa 17. 4. 2020 boli porušené základné práva a slobody, konkrétne

právo na slobodu pohybu a pobytu Sťažovateľky.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľke ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu 10.000,- Eur, ktorú jej je povinná zaplatiť Slovenská

republika – Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Sťažovateľka k ústavnej sťažnosti pripojila kópiu plnomocenstva

na jej zastupovanie pred ústavným súdom advokátskou kanceláriou

JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, Šustekova 51, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Roman Hojer. Podaním doručeným ústavnému súdu

25. septembra 2020 právny zástupca sťažovateľky oznámil ústavnému súdu ukončenie

zastupovania sťažovateľky v tejto veci dňom 23. septembra 2020.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

8. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa úrad verejného zdravotníctva

vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú hranice územného

obvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva a vo veciach, o ktorých podľa tohto

zákona rozhoduje výlučne úrad verejného zdravotníctva.

11. Ustanovenie , a znie:

„Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú

b) hlásenie prenosného ochorenia a podozrenia na závažné alebo rýchlo sa šíriace

prenosné ochorenie,

c) odber vzoriek biologického materiálu od ľudí a vzoriek pitnej vody a vzoriek vody

z vody určenej na kúpanie, z vody prírodného kúpaliska a z vody umelého kúpaliska,

vrátane odberu vzoriek potravín a hotových pokrmov, kozmetických výrobkov a vzoriek

pracovného prostredia a vnútorného prostredia budov na zisťovanie ich zdravotnej

bezpečnosti, na vykonávanie laboratórneho určovania pôvodcov prenosných ochorení

vrátane zisťovania citlivosti na antimikróbne látky,

f) izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne

inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.“

12. Ustanovenie znie:

„Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva

pri ohrození verejného zdravia, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, nariaďuje opatrenia,

ktorými sú:

l) výdaj a používanie špeciálnych osobných ochranných pracovných pomôcok.“

12.1 Výrok napadnutého opatrenia znie:

„Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán podľa § 5

ods. 4 písm. h) o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) z dôvodu

vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky

uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. 03. 2020 dňom 12. 03. 2020 a pandémie

ochorenia COVID-19 vyhlásenej dňa 11. 03. 2020 generálnym riaditeľom Svetovej

zdravotníckej organizácie v súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu

Slovenskej republiky zo dňa 15. 04. 2020 podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48

ods. 4 písm. l) nariaďuje tieto opatrenia:

1. Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie

Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu

nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne

po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej

súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety

sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.

Nariadenie izolácie v zariadeniach určených štátom sa nevzťahuje na nasledovné

osoby:

- osoby s obmedzenou schopnosťou orientácie a pohybu,

- tehotné ženy, osoby s onkologickým ochorením, psychiatrickým ochorením, ťažkou

poruchou imunity, osoby s osobitnými výživovými potrebami, osoby s chronickými

ochoreniami dýchacích ciest, srdca a ciev, osoby s metabolickými poruchami, osoby

s epilepsiou, osoby s mentálnou poruchou, osoby so závažnými ochoreniami vyžadujúcimi

pokračujúcu injekčnú liečbu v pravidelných intervaloch, zdravotne ťažko postihnuté osoby.

Tieto osoby sú pri vstupe na územie Slovenskej republiky povinné predložiť v dvoch

vyhotoveniach (originál a kópia) potvrdenie od lekára opatrené jeho podpisom a pečiatkou

o tom, že ich zdravotný stav spadá pod vyššie uvedené zdravotné obmedzenia.

- osoby nad 75 rokov, a osobám im blízkym a sprevádzajúcim v dobe prekročenia

štátnych hraníc SR, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej

republiky. Týmto osobám, na ktoré sa nevťahuje nariadenie o izolácii v zariadeniach

určených štátom a osobám blízkym a sprevádzajúcim sa za splnenia podmienky,

že pri vstupe na územie Slovenskej republiky predložia v dvoch vyhotoveniach (originál

a kópia) výsledok negatívneho testu RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie staršieho

ako 48 hodín, nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14 dní. Maloletým osobám,

ktoré bez sprievodu vstupujú na územie Slovenskej republiky sa nariaďuje izolácia

v domácom prostredí na dobu 14 dní. Po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám

žijúcim s nimi v spoločnej domácnosti. Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť

domácej izolácie sú povinné sa bezodkladne telefonicky hlásiť na miestne príslušnom

regionálnom úrade verejného zdravotníctva. Nariadenie izolácie v zariadeniach určených

štátom sa nevzťahuje na osoby, ktoré na území Slovenskej republiky požívajú diplomatické

výsady a imunitu, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej

republiky. Týmto osobám sa nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14 dní.

Po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s nimi v spoločnej

domácnosti. Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť domácej izolácie sú povinné

sa bezodkladne telefonicky hlásiť na miestne príslušnom regionálnom úrade verejného

zdravotníctva.

2. Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie

Slovenskej republiky sa nariaďuje, aby bezprostredne po návrate do Slovenskej republiky

oznámili túto skutočnosť a to telefonicky alebo elektronicky poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné

lekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti

alebo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť

v špecializačnom odbore pediatria, a s ktorým má dieťa uzatvorenú dohodu o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti. Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky uzatvorenú

takúto dohodu sú povinné oznámiť umiestnenie do izolácie podľa bodu 1 miestne

príslušnému lekárovi samosprávneho kraja.

3. Všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú zdravotnú

starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria sa nariaďuje,

aby všetkým osobám, ktoré v období od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpili na územie

Slovenskej republiky, vrátane osôb, ktoré s touto osobou žijú v spoločnej domácnosti,

vystavili PN z dôvodu karantény pre COVID-19.

4. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na:

- vodičov nákladnej dopravy, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky

pri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru,

- posádky v lodnej nákladnej doprave, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky

pri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru,

- členov posádky lietadla alebo iných členov leteckého personálu, ktorých výkon

činnosti je nevyhnutný na vykonanie letu lietadla na leteckú prepravu nákladu na územie

Slovenskej republiky, ktorí zotrvajú na palube tohto lietadla, okrem vykonania predletovej

prípravy, naloženia alebo vyloženia leteckého nákladu,

- členov posádky lietadla a iným členom leteckého personálu, ktorých výkon činnosti

je nevyhnutný na vykonanie najmä letov lietadiel na humanitárne účely, technických

a premiestňovacích letov, repatriačných letov lietadiel na palube ktorých sa nachádzajú

osoby s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,

- vodičov a posádky osobnej autobusovej dopravy, ktorí vykonávajú prepravu

repatriovaných osôb na územie Slovenskej republiky,

- rušňovodičov, vozmajstrov, vlakové čaty a obslužných pracovníkov v železničnej

nákladnej doprave, ktorí vstupujú na/z územia Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia

prepravy medzinárodných nákladných vlakov,

- vodičov nákladnej dopravy, členov posádky lietadla alebo iných členov leteckého

personálu, posádku v lodnej nákladnej doprave, rušňovodičov, vozmajstrov, vlakové čaty

a obslužných pracovníkov v železničnej nákladnej doprave, ktorí cestujú inými spôsobmi

dopravy, za predpokladu, že sa presúvajú do miesta, kde budú vykonávať nákladnú dopravu

pričom miesto začiatku dopravy sa nachádza na území Slovenskej republiky; uvedenú

skutočnosť musia preukázať potvrdením od zamestnávateľa v štátnom jazyku Slovenskej

republiky, označením miesta výkonu práce, identifikačnými údajmi pracovníka/ov

a vozidla/vozidiel,

- posádku v lodnej nákladnej doprave, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky

inými spôsobmi dopravy; uvedenú skutočnosť musia preukázať potvrdením

od zamestnávateľa v štátnom jazyku Slovenskej republiky,

- vodičov a posádky zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta a vodičov

a posádky vykonávajúcich prevoz orgánov určených na transplantáciu, krvi a krvných

náhrad,

- zamestnancov pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu

ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na účely pochovania alebo spopolnenia,

- po odsúhlasení Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky na osoby,

ktoré vstupujú a opúšťajú územie SR za účelom zabezpečenia liečby vážnych zdravotných

stavov svojich, alebo osôb im blízkym,

- po odsúhlasení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky alebo Ministerstvom

obrany Slovenskej republiky na tranzit príslušníkov policajných zborov prechádzajúcich

územím Slovenskej republiky na plnenie úloh vyplývajúcich z členstva v EÚ a príslušníkov

ozbrojených síl a NATO,

- po odsúhlasení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na vykonanie tranzitu

štátnych príslušníkov členských štátov EÚ navracajúcich sa do domovskej krajiny

a prechádzajúcich územím Slovenskej republiky bez zastavenia.

Osobám uvedeným v tomto bode sa nariaďuje, aby v prípade akýchkoľvek príznakov

respiračného ochorenia bezodkladne oznámili túto skutočnosť a to telefonicky svojmu

poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť

v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu

o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ uvedené osoby nemajú na území Slovenskej

republiky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, oznámia túto informáciu bezodkladne

na číslo tiesňového volania 112.

Vodičom nákladnej dopravy, posádke v lodnej nákladnej doprave, rušňovodičom,

vozmajstrom, vlakovým čatám a obslužným pracovníkom v železničnej nákladnej doprave,

ktorí vstupujú alebo vystupujú na/z územia Slovenskej republiky za účelom prepravy,

nakladania a vykladania tovaru sa nariaďuje, aby pri nakladaní a vykladaní tovaru

používali osobné ochranné pracovné prostriedky, maximálne obmedzili priamy kontakt

s personálom v zahraničí a mali vozidlo vybavené gumenými rukavicami k použitiu

podľa potreby a dezinfekčné prostriedky k pravidelnému čisteniu rúk. Pre zamestnancov

v železničnej doprave vyhotoví zamestnávateľ potvrdenie, ktoré jasne preukáže, že nútený

prechod štátnej hranice im vyplýva z povahy ich práce, ktorou zabezpečujú nákladnú

dopravu. Pre tieto osoby sa pre ich potrebný pobyt na území Slovenskej republiky mimo

plnenia pracovných povinností nariaďuje domáca izolácia, pokiaľ je to možné mimo osôb,

ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti.

Členom posádky lietadla a iným členom leteckého personálu, ktorých výkon činnosti

je nevyhnutný na vykonanie najmä letov lietadiel na leteckú prepravu nákladu na územie

Slovenskej republiky, letov na humanitárne účely, technických a premiestňovacích letov,

repatriačných letov lietadiel, na palube ktorých sa nachádzajú osoby s prechodným

alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí vstupujú na územie Slovenskej

republiky, sa nariaďuje dodržiavať protiepidemické opatrenia stanovené Ministerstvom

dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Zamestnancom pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu

ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na účely pochovania alebo spopolnenia,

sa nariaďuje, aby pri preberaní, odovzdávaní a nakladaní ľudských pozostatkov používali

respirátory FFP2/FFP3, maximálne obmedzili priamy kontakt s personálom v zahraničí

a mali vozidlo vybavené gumenými rukavicami k použitiu podľa potreby a dezinfekčné

prostriedky k pravidelnému čisteniu rúk.

Vodičom a posádkam zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta,

sa nariaďuje, aby transport pacienta vykonávali len vozidlami, v ktorých je oddelený

priestor pre pacienta, aby pri transporte používali osobné ochranné pracovné pomôcky

(respirátory FFP2/FFP3, ochranné okuliare, rukavice) a používali dezinfekčné prostriedky

k pravidelnému čisteniu rúk.

5. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt

alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah,

obdobný pracovný vzťah alebo miesto výkonu práce v prihraničných oblastiach na území

susedného štátu vo vzdialenosti pozemnou cestnou komunikáciou do 30 km od otvoreného

hraničného priechodu na územie Slovenskej republiky a sú držiteľmi potvrdenia

od zamestnávateľa o takomto výkone práce alebo potvrdenia o takomto výkone práce.

Zároveň sa toto Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú

trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v prihraničných oblastiach susedného štátu do 30 km

od otvoreného hraničného priechodu na územie Slovenskej republiky, a majú uzatvorený

pracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah, alebo miesto výkonu práce na území

vo vzdialenosti pozemnou cestnou komunikáciou do 30 km od otvoreného hraničného

priechodu na územie Slovenskej republiky a sú držiteľmi potvrdenia od zamestnávateľa

o takomto výkone práce alebo o potvrdení o takomto výkone práce.

Podmienkou pre obe skupiny osôb je sa pri každom vstupe na územie Slovenskej

republiky preukázať negatívnym testom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším

ako 30 dní. Táto podmienka nadobúda účinnosť dňa 01. mája 2020.

6. V odôvodnených prípadoch nespadajúcich pod body 4 a 5 môže výnimku z bodov

1 až 3 udeliť Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej

písomnej žiadosti člena vlády Slovenskej republiky v jeho pôsobnosti. Podmienkou

udelenia výnimky na vstup na územie Slovenskej republiky je preukázanie sa negatívnym

testom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším ako 48 hodín.

7. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt

alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah

alebo obdobný pracovný vzťah ako zdravotnícky pracovník v Juhomoravskom, Zlínskom,

Moravsko-sliezskom alebo Olomouckom kraji Českej republiky a sú držiteľmi

potvrdenia od zamestnávateľa o takomto výkone práce. Podmienkou

pre uvedené je sa pri každom vstupe na územie Slovenskej republiky preukázať negatívnym

testom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším ako 48 hodín.

Termín: od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. do odvolania

Nadobudnutím účinnosti tohto opatrenia sa ruší opatrenie Úradu verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky č. zo dňa 04. 04. 2020.“

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ),

a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd

( a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

Vo vzťahu k princípu subsidiarity judikatúra ústavného súdu stabilne uvádza, že ochrana

ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto

úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus,

ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov

verejnej moci (). Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa až vtedy,

keď ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť

(m. m. ).

14. Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút izolácie fyzických osôb v zariadeniach

určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia

COVID-19 je v právnom poriadku Slovenskej republiky nový, ústavný súd, poukazujúc

na princíp subsidiarity, pripomína, že sťažovatelia nemajú podľa , zákona o ústavnom

súde a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne

existujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,

že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni

jeho právomocí ( v spojení s ,

resp. ). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú

všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného

práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto

základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127

ods. 1 (m. m. , , ,

). Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním

opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje

sťažovateľovi na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti

uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným

spôsobom (m. m. ).

15. Ústavný súd, vychádzajúc zo spomínanej zásady subsidiarity, sa zaoberal

predovšetkým otázkou, či neexistuje iný súd, ktorý bol oprávnený poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľky.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie

byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

18. Podľa v správnom súdnictve poskytuje

správny súd ochranu právam alebo právam chráneným záujmom fyzickej osoby

a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných

zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej

správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa správne súdy v správnom

súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,

opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú

ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa správnou žalobou sa žalobca

môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej

správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie

ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jej úloh, ktorý má charakter

hybridného správneho aktu, resp. rozhodnutia sui generis, je preskúmateľné správnym

súdom v rámci konania o správnej žalobe podľa tretej časti prvej hlavy Správneho súdneho

poriadku (porovnaj nález ústavného súdu sp. zn. z 22. januára 2009,

aj pri zohľadnení rozdielností v právnej úprave je komparačne relevantný aj rozsudok

Mestského súdu v Prahe sp. zn. z 24. apríla 2020).

22. Pokiaľ ide o právnu existenciu tzv. hybridného správneho aktu,

teda individuálneho právneho aktu s prvkami normatívneho právneho aktu (normatívny

prvok spočíva najmä vo všeobecne, resp. abstraktne určenom okruhu adresátov tohto aktu)

v právnom poriadku Slovenskej republiky, taký akt aplikácie práva nemusí byť všeobecne

legálne definovaný ako procesná kategória. Postačuje, ak z normatívne ustanovených,

konkrétnych oprávnení pre určitý orgán verejnej správy vo všeobecne záväznom právnom

predpise (v rozsahu predmetnej úpravy použitím ako „lex specialis“) vyplýva práve

taká povaha výsledku použitia jeho právomoci (legálna kompetenčná, teda nie pojmová,

resp. statusová definícia). Tak je to aj v dotknutom prípade. Formulácia zákonných

oprávnení na vydávanie opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4 písm. l)

(na základe ktorých bolo napadnuté opatrenie vydané) zakladá

„ratione materiae“ záver o vydávaní opatrenia ako hybridného správneho aktu,

čo sa prejavilo aj v znení napadnutého opatrenia. Ide teda o akt vydaný na základe zákona,

nie ako jeho vykonávací predpis, pritom však adresovaný neurčitému počtu osôb,

obsahujúci obmedzenia a povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktorý im bol v konkrétnej veci

oznámený (jednotliví dotknutí adresáti boli o obsahu aktu poučení). Individuálny prvok

(ktorý je dominantný) je určený konkrétnosťou predmetu regulácie, ktorá sa netýka

akejkoľvek (genericky určenej) pandemickej situácie (všetkých takých prípadov rovnakého

druhu a neurčitého počtu sa týka podkladová zákonná úprava), ale konkrétnej pandémie,

na ktorú opatrenie reaguje (na veci nič nemení, že riešenie konkrétnej situácie

si môže atrahovať aj zákonná úprava). Povinnosti sú opatrením uložené na základe zákona,

teda v súlade s .

23. Napadnuté opatrenie vzhľadom na jeho povahu (nejde o rýdzo individuálny

právny akt) nie je možné vydať v konaní podľa o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (s konkrétne určeným okruhom účastníkov

konania). Preto sa naň ustanovenie Z . z. z povahy veci nevzťahuje.

Na vydanie dotknutého opatrenia zákon nepožaduje žiadne osobitné konanie,

resp. iné náležitosti.

24. Aj napriek normatívnemu prvku opatrenie s povahou hybridného správneho aktu

nie je výlučne právnou normou, a teda ani nemôže byť všeobecne záväzným právnym

predpisom. Preto zákon (ani pokiaľ ide o napadnuté opatrenie) neobsahuje vo svojom texte

osobitné splnomocňovacie (delegačné) ustanovenie na jeho vydanie, ktoré je nevyhnutné

pri podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Svoje oprávnenie na vydanie

opatrenia v danom čase úrad verejného zdravotníctva vyvodil priamo z kompetenčných

ustanovení uvedených v bode 10 až 12 tohto odôvodnenia (to sa odráža aj v záhlaví

opatrenia, ktoré sa zmieňuje o vydaní opatrenia aj v kauzálnej väzbe na vyhlásenie

núdzového stavu, avšak nepomenúva ho ako legálny kompetenčný podklad pre vydanie

opatrenia). Pokiaľ by predsa len existovali relevantné pochybnosti o kompetencii úradu

verejného zdravotníctva na vydanie opatrenia, skúmanie tejto otázky ústavným súdom

neumožňuje princíp subsidiarity.

25. Z hľadiska možnosti prieskumu tento správny akt zodpovedá kategórii

5„opatrenie“ podľa , pretože evidentne

nejde o „rozhodnutie“ podľa písm. b) ani o „iný zásah“ podľa písm. e) tohto ustanovenia

(iným zásahom by mohol byť výkon napadnutého opatrenia príslušnými orgánmi).

26. Ústavný súd dodáva, že z dôvodu osobitnej povahy opatrenia podľa § 3

ods. 1 písm. c) , pokiaľ má právnu povahu tzv. hybridného

správneho aktu, je pri vymedzení žalobnej legitimácie fyzickej osoby alebo právnickej

osoby na podanie správnej žaloby proti opatreniu potrebné ustanovenie § 178

ods. 1 vykladať a uplatňovať vo vzťahu k tam použitej

kategórii „účastník administratívneho konania“ ústavne konformným spôsobom. Obsahom

formulovanej požiadavky je dôkladné zohľadnenie garantujúceho právo

každého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,

obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Zároveň výklad

a uplatnenie podústavného práva (v tomto prípade ) nesmie

viesť k výsledku, ktorý by spočíval vo vylúčení rozhodnutí orgánov verejnej správy

týkajúcich sa základných práv a slobôd zo súdneho prieskumu (čl. 46 ods. 2 druhá veta

a časť za bodkočiarkou). Hybridná, teda nie jednoznačne

individuálna právna povaha opatrenia úradu verejného zdravotníctva preto podmieňuje

reštriktívny výklad vo vzťahu k uplatňovaniu znaku (kategórie) „účastník administratívneho

konania“ použitému v . Podporne to dokladuje

i skutočnosť, že pod pojem administratívneho konania podľa § 3 ods. 1 písm. a) Správneho

súdneho poriadku možno subsumovať nielen postup pri vydávaní individuálnych správnych

aktov, ale aj normatívnych správnych aktov. To je v dotknutom kontexte potrebné vyložiť

ako postup pri vydávaní individuálnych správnych aktov, ako aj individuálnych správnych

aktov s normatívnym prvkom (teda hybridných), keďže výlučne normatívne správne akty

sa v konaní podľa nepreskúmavajú. Ústavnému súdu je známa

jeho judikatúra vo veci sp. zn. (R 53/2015), toto rozhodnutie

sa ale netýkalo ani individuálneho, ani hybridného správneho aktu a okrem toho, že vníma

pomerne reštriktívne, bolo prijaté ešte pred účinnosťou Správneho súdneho

poriadku, ktorý právomoc preskúmavať opatrenia orgánov verejnej správy už správnemu

súdu výslovne zveruje.

27. Osoba dotknutá opatrením úradu verejného zdravotníctva vydaným

na predchádzanie chorobám a pri ohrození verejného zdravia je oprávnená napadnúť

toto opatrenie všeobecnou správnou žalobou, ktorá zakladá prednostnú právomoc

všeobecného súdu oproti (subsidiárnej) právomoci ústavného súdu rozhodnúť o ochrane

základných práv dotknutej osoby v konaní o ústavnej sťažnosti podľa .

Príslušný súd v konaní podľa zohľadní pri svojom

rozhodovaní ústavne konformný výklad zákona z pohľadu druhej vety .

To znamená, že napadnuté opatrenie bude posudzovať aj podľa kritérií prípustnosti

a primeranosti zásahu do základných práv, čo predpokladá vykonanie testu legality,

legitimity a proporcionality. Taký model (prieskum v správnom súdnictve a až následný

prieskum rozhodnutia všeobecného súdu ústavným súdom v konaní o ústavnej sťažnosti)

predstavuje vyšší štandard ochrany základných práv ako jednoinštančné konanie

pred ústavným súdom.

28. Nad rámec priameho podkladu výroku tohto rozhodnutia možno ako „obiter

dictum“ dodať, že pri eventuálnom budúcom posudzovaní podobných (druhovo

rovnorodých) opatrení a pri takom skúmaní materiálnych kritérií bude zrejme kľúčovou

otázkou primeranosť invazívnych postupov a obmedzení, najmä vo vzťahu k slobode

pohybu a pobytu, vykonaných na základe príslušného opatrenia (s reflexiou na napadnuté

opatrenie, samotná dôvodnosť jeho vydania je vo svetle pandemického ohrozenia verejného

zdravia menej diskutabilná). Hľadisko proporcionality bude teda v podobných prípadoch

relevantné najmä pri uplatnení kritérií uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho

súdneho poriadku.

Pri použití testu proporcionality je však zrejmé, že opatrenie sleduje preventívne

účinky, preto jeho primeranosť nie je priamo degradovaná, ak je situácia v oblasti verejného

zdravia v období po vydaní a uplatnení opatrenia relatívne priaznivá, keďže práve

jej dosiahnutie je primárnym a podstatným účelom vydania opatrenia (ak je preventívne

opatrenie úspešné, nesprávne by sa mohlo automaticky usudzovať, že vôbec nemuselo byť

vydané alebo mohlo byť miernejšie). Pokiaľ ide potom o posúdenie legality vydania

opatrenia, najmä kompetenčných aspektov, je vždy predurčené platným a účinným právnym

stavom v predmetnom čase, čo je z pohľadu ústavného poriadku odrazom súladu s čl. 2

ods. 2 .

V konečnom dôsledku je nad rámec aj tejto časti odôvodnenia rozhodnutia ústavného

súdu rozoberať aspekt, ktorý je ale pre posudzovanie kritických obmedzení v takomto

prípade relevantný (preto sa o ňom ústavný súd zmieňuje), a to vzťah pojmov legálnej

terminológie podľa , konkrétne „izolácia

v domácom prostredí alebo zdravotníckom zariadení“ a „karanténne opatrenia“.

29. V nadväznosti na predchádzajúcu časť tohto odôvodnenia nevyužitie zákonnej

možnosti podať správnu žalobu nemožno preto nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou

ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv. Túto možnosť sťažovateľ posudzovanej právnej veci mal, pričom netvrdil

a už vôbec nepreukázal, že zákonom priznaný právny prostriedok na ochranu

jeho základných práv nevyčerpal z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 132

ods. 2 a 3 ). Bez ohľadu na absenciu takej argumentácie možno

konštatovať, že pokiaľ je nevyužitie prednostného (ústavnej sťažnosti predchádzajúceho)

prostriedku nápravy (a teda priame podanie ústavnej sťažnosti) vecou právneho názoru

sťažovateľa, nesprávnosť takého názoru nemôže bez ďalšieho založiť dôvod hodný

osobitného zreteľa, tak ako ho má na mysli naostatok označené ustanovenie. Odlišné

posúdenie by vyvolávalo nerovné postavenie iných sťažovateľov, proti ktorým sú popísané

kritériá ústavným súdom konštantne uplatňované.

30. Nevyčerpanie účinného právneho prostriedku, ktoré sťažovateľom priznáva

zákon na ochranu ich základných práv a slobôd, v podobe správnej žaloby podľa § 177

a nasl. , zakladá neprípustnosť ústavnej sťažnosti podľa

písm. d) v spojení s , čo je dôvodom odmietnutia

ústavnej sťažnosti pre neprípustnosť podľa .

31. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ,

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

32. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že návrh na začatie konania trpí

nedostatkom, ktorý spočíva v absencii presného, určitého a zrozumiteľného sťažnostného

petitu, keď sťažovateľka neoznačila právo, ktoré malo byť v jej prípade porušené

príslušnými článkami , resp. kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy

( s poukazom na ). Sťažovateľka nepripojila

k návrhu na začatie konania ani samotné opatrenie úradu verejného zdravotníctva,

o ktorom tvrdí, že ním boli porušené jej práva (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 3 zákona

o ústavnom súde). V priebehu konania pred ústavným súdom došlo aj k ukončeniu právneho

zastúpenia sťažovateľky.

Ústavný súd nepristúpil k výzve na odstránenie uvedených nedostatkov

( ), pretože ani po ich odstránení by nemohol prijať

iný záver ako ten, že ústavná sťažnosť sťažovateľky je neprípustná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu